Strach je prirodzenou súčasťou života, ktorá nás chráni pred nebezpečenstvom. Avšak, u detí sa strach prejavuje rôznymi spôsobmi a v rôznych obdobiach života. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na detský strach, jeho príčiny, prejavy a stratégie, ako deťom pomôcť ho prekonať.
Prečo sa Deti Boja?
Pravdou je, že každý sa niečoho bojíme, ale prečo sa boja malé deti? Či už máme strach z pavúkov, výšky alebo plazov, natíska sa otázka, čo tieto obavy vyvoláva. Je to genetická záležitosť, prirodzená ochrana pred nebezpečenstvom či naučené reakcie? Výskumy u dojčiat zistili, ako to so strachom u nich je, prečo vzniká, čoho sa boja najviac aj ako je možné to prekonať. Strach je reakciou organizmu na hroziace nebezpečenstvo. Pre človeka je celkom prirodzené báť sa, aby sa chránil a vedel v prípade nutnosti bojovať či utiecť. Avšak sú situácie, kedy sa bojíme zdanlivo nezmyselne, bezdôvodne a v situáciách, ktoré nie sú život ohrozujúce. Prečo?
Mnohí vedci riešili a riešia otázku, čo vyvoláva strach, prečo sa niekto bojí toho a iný zase iného, aj bez nepríjemnej skúsenosti z minulosti. Privádza ich to k odpovedi, že strach môže byť vrodený, prípadne sa naučíme báť sa určitých zvierat, vecí alebo situácií, pretože sme to odpozorovali od rodičov. Je veľmi pravdepodobné, že ak mama uteká pred hmyzom, naučí aj dieťa, aby sa ho bálo.
Dôležitosť Nepodceňovania Strachu u Detí
Deti majú strach často. Ide o rôznorodé obavy a fóbie, pričom niektoré sú vyvolané fantáziou dieťaťa, kým iné strachy sú reálne a plnia ochrannú funkciu. Strach u detí súvisí s budovaním samostatnosti a postupným odpútavaním sa od rodiča. Zrazu sa musia spoliehať samy na seba - v škôlke, škole, jednoducho naučiť sa fungovať vo svete bez neustálej prítomnosti a ochrany najbližšej osoby. Je dôležité, aby rodičia nepodceňovali tento strach u detí, hoci ide mnohokrát o vtipné a nelogické dôvody, prečo sa boja. Aj keď dieťa celkom strachu nezbavíme, vieme ho naučiť pracovať s obavami a viesť ho k tomu, aby vedelo strach rozlišovať a prekonávať. Buďme mu oporou, poskytnime mu útechu a pocit istoty.
Podoba Strachu v Závislosti od Veku Dieťaťa
Dieťa sa vyvíja a s tým aj jeho pohľad na svet. V každom veku sa raduje z niečoho iného, rovnako tak sa mení jeho strach. Všetky veľké vývinové pokroky sú u detí sprevádzané strachom, ale platí, že po ich úspešnom zvládnutí je dieťa otvorenejšie a bojí sa menej. Často je za strachom u detí neschopnosť spracovať určitú situáciu či podnet. Strachom poukazuje na všetko nové a neznáme, pričom to môžu byť skutočné alebo vymyslené nebezpečenstvá. Preto nie je ničím neobvyklým, ak sa dieťa zrazu obáva vecí, ktorých sa dovtedy nebálo. Je za tým posun vo vývine, staršie dieťa viac pozoruje, premýšľa a uvedomuje si možné dôsledky.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Strach v Prvom Roku Života Dieťaťa
Prvý strach dieťaťa je tzv. separačný strach - bojí sa odlúčenia od najbližšej osoby. Objavuje sa v prvom polroku života dieťaťa, neskôr sa k nemu pridruží strach z neznámeho, najmä z cudzích ľudí v jeho blízkosti. Okrem toho vyvolávajú u detí v prvom roku života strach nečakané hlasné zvuky, bolesť, hromy a blesky. Bojazlivosť prejavujú najčastejšie plačom a túžbou byť v maminom náručí.
Obavy Dieťaťa v Druhom Roku
V druhom roku života dieťaťa sa pridružujú ďalšie obavy - strach z tmy, zo smrti, strach zo zvierat a neznámych vecí, osôb. Je toho dosť, čoho sa malé dieťa obáva. Reakcie sú podobné - dieťa plače a hľadá istotu a bezpečie u mamy. Rozdiel je v tom, že staršie dieťa sa snaží tváriť, že sa nebojí a pôvodcom strachu sa vyhýba. Pomôcť môže obľúbená hračka či veselá pesnička.
Čoho sa Bojí Trojročné Dieťa?
Od troch rokov majú deti strach predovšetkým z cudzích ľudí, zvierat, boja sa strašidiel, duchov a tmy - boja sa, že je niekto schovaný pod posteľou, v pivnici alebo v skrini, čo je často sprevádzané nočnými morami. Taktiež má mnoho detí v tomto veku strach z vody a z odlúčenia od rodiča. Mieša sa u nich reálny a fantazijný strach. Dôvodom sú veľké vývinové zmeny, ktorými dieťa prechádza. Deti sa boja niečoho nového, nepoznaného, pretože si to nevedia zaradiť.
Stratégie na Prekonanie Strachu u Detí
1. Buďte Dieťaťu Vzorom
Strach vzniká často opakovaním a napodobňovaním. Vnímajme strach dieťaťa a neznižujme jeho dôležitosť.
2. Konfrontácia so Zdrojom Strachu
Využitie hry a obľúbených hračiek na odbúranie strachu - napr. Pozor na časté výstrahy typu „Buď opatrné!“ alebo „Ublížiš si.“ V dieťati to môže vyvolávať prehnanú bojazlivosť.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
3. Návšteva Psychológa
Odborná pomoc je vítaná v momente, ak je dieťa prehnane bojazlivé a jeho strach pretrváva dlhodobo. Skúsili sme už všetko, ale obavy nie a nie zmiznúť, práve naopak, menia sa na paniku. Zbystriť pozornosť je dobré aj v opačnom prípade - keď sa dieťa nebojí absolútne ničoho.
4. Škola: Miesto pre Odvahu
Prvý školský rok je veľkým míľnikom nielen pre deti, ale aj pre rodičov. Je to obdobie plné nových výziev, ktoré môžu byť pre deti vzrušujúce, ale zároveň aj trošku náročné. Odvaha je jednou z najdôležitejších vlastností, ktoré môžeme deťom vštepiť, aby dokázali čeliť týmto výzvam s úsmevom na tvári.
Odvaha Učiť sa Nové Veci
Škola je miestom, kde sa deti denne stretávajú s novými informáciami a vedomosťami. Učiť sa nové veci môže byť náročné, najmä ak nie všetko ide hneď na prvýkrát. Je dôležité deťom vysvetliť, že robiť chyby je úplne v poriadku a je to súčasťou učenia. Povzbuďte ich, aby sa nebáli pýtať otázky a skúšať veci znova, aj keď sa im na prvý pokus nepodarí. Viem, že je to niekedy náročné. No majte s deťmi trpezlivosť. Samej mi neraz „rupli“ nervy pri domácich úlohách pri staršej dcérke. No nikam to nevedie. Maximálne docielite, že váš malý školák bude mať zlý pocit z toho, že sklamal nielen seba, pretože sa mu nedarí tak, ako by chcel, ale aj toho najdôležitejšieho človeka v jeho živote, rodiča.
Odvaha Byť Sám Sebou
V prostredí, kde sa stretávajú s mnohými novými ľuďmi, môže byť pre deti ťažké udržať si svoju jedinečnosť. Povzbuďte svoje dieťa, aby sa nebálo byť samým sebou. Podporujte ich záujmy, koníčky a zvláštnosti, ktoré ich robia tým, kým sú. Pomôžte im pochopiť, že každý je iný a práve to robí svet zaujímavým.
Odvaha Prejaviť Empatiu a Pomáhať Druhým
Odvaha nie je len o tom, ako zvládnuť vlastné výzvy, ale aj o schopnosti vnímať a pomáhať druhým. Vysvetlite deťom, aké dôležité je byť láskavý a všímavý voči potrebám ostatných. Ukážte im, ako môžu pomôcť spolužiakom, ktorí môžu mať ťažkosti, alebo ako prejaviť empatiu voči tým, ktorí sa cítia osamelo. Mnoho detí príde do školy a s radosťou v srdci sa delia o krásne zážitky, ktoré zažili počas prázdnin. Je však dôležité deťom vysvetliť, že nie každý si mohol dovoliť ísť do tábora, na kúpalisko, k moru, či mať krásne nové oblečenie, či školskú tašku.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Odvaha Prijať Zmeny
Pre mnoho detí je prechod zo škôlky do školy veľkou zmenou. Nové prostredie, nové pravidlá a povinnosti môžu byť zdrvujúce. Pripravte ich na to, že zmeny sú súčasťou života, a že sú často príležitosťou na rast. Môžete sa spoločne rozprávať o tom, čo sa im v škole páčilo, čo naopak nie, čo ich prekvapilo. Správanie v škole, ktoré sa od nich očakáva je diametrálne iné, ako v škôlke. Môžu ich vystrašiť nové pravidlá, potreba rešpektovania autority učiteľa, ak je náhodou prísnejší, ako pani učiteľky v škôlke.
Odvaha Byť Zvedavý
Podporujte prirodzenú zvedavosť detí. Naučte ich, že je v poriadku pýtať sa a skúmať svet okolo seba. Zvedavosť je kľúčom k učeniu sa a objavovaniu nových vecí. Dôležité je naučiť ich, ako sa správne pýtať. Tak aby nevyrušovali chod vyučovania, no nebáli sa nikdy klásť svoje otázky. Čím viac sa deti budú pýtať, tým viac sa dozvedia, a tým väčšiu odvahu budú mať čeliť neznámemu.
Odvaha Byť Zodpovedný a Samostatný
Odvaha a zodpovednosť idú ruka v ruke. Naučiť deti samostatnosti, napríklad tým, že si budú samy pripravovať veci do školy, je skvelý spôsob, ako im ukázať, že sú schopné zvládnuť úlohy a povinnosti. Začnite jednoduchými krokmi, ako je príprava aktovky alebo nachystanie oblečenia na ďalší deň. Týmto spôsobom si deti nielen budujú zodpovednosť, ale aj pocit sebavedomia a nezávislosti.
Odvaha Cítiť sa Dobre na Novej Ceste
Aj keď sa deti môžu cítiť neisté alebo trochu nervózne z nového prostredia, malé radosti môžu urobiť veľký rozdiel. Dovoľte im, aby si vybrali školskú tašku, peračník alebo iné doplnky, ktoré im robia radosť. Tieto veci im môžu poskytnúť pocit pohodlia a istoty. Keď budú v škole s obľúbenou taškou alebo doplnkom, môže to trochu zmierniť ich obavy a pomôcť im rýchlejšie si zlepšiť náladu. Takáto malá, ale dôležitá drobnosť môže byť pre dieťa cenným spoločníkom na ceste za novými zážitkami.
5. Vysvetlenie Ochranné Funkcie Strachu
Žiadne dieťa nie je rodený „Nebojsa“. S vašou pomocou však dokáže zvládnuť boj s akýmkoľvek strachom. V prvom rade treba dieťaťu primerane veku vysvetliť, že strach má ochrannú funkciu. U detí ho identifikujete pomerne ľahko. Určite zbadáte, v akých situáciách sa vaša ratolesť cíti nekomfortne a čomu sa vyhýba. Snažte sa však strach dieťaťa nebagatelizovať. Drvivú väčšinu (nielen) detských strachov spája jeden spoločný menovateľ - strach z neznámeho. Aj „obyčajný“ detský strach môže prerásť do niečoho vážnejšieho. Ak sa vaše dieťatko bojí napríklad tmy, skúste spoločne preskúmať tento strach. Dajte mu pocítiť, že v tom nie je samo. Preskúmajte izbu, keď v nej svieti svetlo. Potom zhasnite, chyťte sa za ruky a ukážte dieťaťu, že sa nemusí ničoho báť. Možno mu pomôže, keď mu prezradíte, ako ste vy samy bojovali so strachom z tmy.
6. Dôvera a Otvorená Komunikácia
To najdôležitejšie sa ukrýva medzi riadkami. Ak sa vám teda dieťa rozhodne zdôveriť, pozorne ho počúvajte. Už to, že je pripravené hovoriť o svojom strachu, je preňho obrovský krok. Keď sa vám zdôveruje, nepoučujte ho, ani ho neprerušujte. Odložte telefón a užite si okamih maximálnej dôvery, ktorú vo vás dieťa má. Aj keď si rodičia hravo poradia s akýmkoľvek trojhlavým drakom, predsa len ostávajú obyčajnými ľuďmi, ktorí sa tiež niečoho boja. Ak budete ako mamina k sebe úprimná, určite vám zíde na um nejedna situácia. Ak vidíte, že vaše dieťa bojuje so strachom, skúste aj vy „priznať farbu“. Tak to bude fér pre obe strany. Vaše dieťatko tak bude mať pocit, že nie je samo, že aj mamina s niečím bojuje. Obaja tak môžete spoločne po malých krokoch kráčať k spoločnému cieľu.
7. Trpezlivosť a Pozitívna Motivácia
Trpezlivosť väčšinou nepatrí medzi silné stránky detí. Je úplne normálne, že dieťa bude potrebovať na prekonanie svojho strachu dostatok času. Ak chcete dieťatko, ktoré sa bojí, podporiť, akceptujte jeho tempo. Pozitívna motivácia dokáže zázraky. Každé dieťa má svoje silné stránky, ktoré mu pomôžu prekonať strach. Bojí sa tmy, pretože je presvedčené, že pod posteľou sa ukrýva obrovské strašidlo? Niekedy rodičia v snahe pomôcť dieťaťu narobia viac škody, než úžitku. Snažia sa vyburcovať svoj poklad k prekonaniu strachu tým, že sa mu vysmievajú. Prinútia ho vykonať nejakú činnosť len preto, že „predsa nie je žiaden bojko“. Takáto šoková terapia má však chabý účinok. Najlepším liekom na akýkoľvek strach je predsa vzájomná dôvera, ktorá pramení z lásky.
8. Samota a Strach: Ako Pomôcť Dieťaťu Zvládnuť Osamelosť
Do redakcie sme dostali čitateľskú otázku na odborníkov na výchovu. Mamička desaťročného dieťaťa opisuje svoj problém. Jej dieťa sa bojí ostať samo doma aj na krátky čas, keď rodičia odídu čo i len do obchodu alebo vyniesť smeti. Rodičia by ho ale už radi viedli k väčšej samostatnosti. Prečo desaťročné dieťa odmieta byť chvíľu samo doma? Kde máme hľadať dôvody? Bojí sa (sú tieto detské strachy oprávnené alebo sú iracionálne?). Ako prežívate a zvládate svoje vlastné obavy a strachy? Bojíte sa oň, vidíte za mnohými vecami nástrahy, nepriateľstvo, strach, obavu? Ako ste mu doteraz ukazovali dôveru v jeho samostatnosť? Vyžadovali ste od neho samostatnosť? Preto privykať dieťa na samostatnosť a chvíľkovú samotu je dobré už skôr a pomaly. Ako? Keď sa teda rozhodnete nechať samo doma protestujúce dieťa, je potrebné začať krátko a čas predlžovať. Aj keby to znamenalo, že pôjdete každý deň vyniesť smeti. Nenechajte sa odradiť, doprajte dieťaťu zažiť pocit, že to dokázalo. Vysvetľujte mu, prečo má ostať samo doma, kam idete a najmä - ako dlho budete preč. Povedzte mu, čo ho čaká a čo môže robiť, kým budete preč. Zdôraznite mu, že mu veríte, že to zvládne, a nech vám zavolá (aj keby ste boli v najbližšom obchode na malý nákup. Postupne dieťa trénujte a stavajte na jeho vlastnej skúsenosti, že to už zvládlo. A pocit bezpečia a samostatnosti prevládne nad jeho strachom.
9. Pomenovanie Obáv a Hľadanie Stratégií
Priznajme si - samota je fenomén, ktorého sa neboja iba deti, ale určite aj my dospelí. Sme sociálne bytosti a najbezpečnejšie sa cítime, keď sme s niekým, kto nás má rád, vie poradiť, pomôcť. Samota a situácie, keď sa musíme na seba spoľahnúť, sú však súčasťou života. Ako správne píšete vo vašej otázke - na samotu si potrebujeme privykať. Je príliš sinou emóciou, do ktorej sa nik samovoľne nemá túžbu vrhať či zotrvávať v nej. Je fajn, ak deťom pomôžeme pomenovať, z čoho majú obavy, a zaujmeme postoj hľadania stratégií, ako so strachom nadeliť, či nájsť, čo môžu robiť na miesto strachovania sa. Býva skôr užitočné definovať si, akými cestami dieťa nadobudne odvahu, o čo sa môže oprieť v zmysle toho, čo sa mu už podarilo prekonať, v čom sú jeho silné stránky. Strach nás informuje o tom, že sa necítime v nejakej situácii komfortne, bezpečne. Naučme teda svoje deti spôsoby, ktorými nadobudnú bezpečie a pokoj - ako sa stanú odvážnejšími.
10. Strach Rodičov a Jeho Vplyv na Výchovu
Je samozrejmé, že každý rodič sa bojí o svoje dieťa. Byť rodičom v čase plnom technologických vymožeností, súťaživosti a dravosti či stresu z možnej straty rodinných príjmov, nepomáha vnášať pokoj do výchovy. Niektorí rodičia si uvedomujú, že sú ovplyvňovaní strachom pri výchove, iní si to ani neuvedomujú. Ako to môžu zistiť? Keď sa rodičia boja, obmedzujú deti v aktivitách. Prehnaná starostlivosť uskutočňovaná pod vplyvom strachu spôsobuje deťom nesamostatnosť. Prehnane starostliví rodičia môžu za rozmáhajúci sa fenomén tzv. bumerangových detí. Sú to väčšinou tridsiatnici, ktorí sa po určitej dobe sťahujú naspäť k rodičom. Dôvodov je viacej. Nie je to len zlá finančná situácia, ale aj neschopnosť sa vyrovnať s emocionálnymi ťažkosťami, ktoré sa spájajú so samostatným bývaním. Nájsť si prácu, platiť si vlastné účty sa im zdá veľmi náročné. Keď deti vychovávame tak, aby si mysleli, že potrebujú ustavičnú ochranu pred strašidelným svetom vonku, nenaučia sa v živote vyrovnať so skutočnými problémami. Ak životy svojich detí ovládame natoľko, že sa pokúšame zariadiť, aby všetko dobre dopadlo, prichádzajú o proces učenia, ktorý niekedy musí aj bolieť. Tým, že rodičia nesú za všetko zodpovednosť aj pri dospelých deťoch, sami si robia život zložitejším a často sa trápia a sú unavení aj vtedy, kedy by už nemuseli. Výchova k skorej zodpovednosti vedie u obidvoch strán nielen k radostnejšiemu prežívaniu života, ale aj k lepším vzťahom. Každý chce byť sám sebou.
11. Prehnaná Organizácia Času a Nuda
Niektorí rodičia práve kvôli strachu svojim deťom prehnane organizujú čas. Čoraz viac rodičov sa snaží mať pod kontrolou každú minútu svojho dieťaťa. Je to spôsobené hlavne tým, že chcú svojim deťom dopriať čo najviac možností na vzdelávanie a premyslené využívanie voľného času, čo je úplne prirodzené, ale niekedy organizujú čas dieťaťa aj zo strachu, aby dieťa nemalo čas robiť nič zlé. Namiesto toho, aby ich učili, čo majú v prípade problémov robiť, snažia sa ich od problémov uchrániť. Niektorí rodičia si tiež myslia, že keď dieťa má čo i len hodinu času pre seba, zákonite vymyslí niečo nevhodné. Nie je to však vždy pravda. Psychológovia tvrdia, že občasná nuda je dokonca pre vývoj detí dobrá. Podľa nich by mali deti mať k dispozícii aj neštruktúrovaný program, kedy sa musia spoľahnúť iba samy na seba. Neustále zorganizovaný program môže brániť ich prirodzenému vývoju a viesť dospievajúce deti neskôr k hnevu a úzkostiam. Tento čas nudy by mal deťom slúžiť predovšetkým na premýšľanie, meditáciu a stíšenie. Ticho a čas na reflexiu sú pre dieťa rovnako dôležité ako zmysluplné aktivity. Nuda umožňuje deťom v tichu objavovať ich skutočné záujmy. Vďaka nude a tichu dokážu precítiť volanie svojho srdca. Práve nuda stvorila mnohých vedcov, maliarov či spisovateľov. Rodičia by teda nemali mať strach z toho, že ich deti sú počas dňa bez vopred naplánovanej aktivity.
12. Potreba Ovládať Deti a Názory Ostatných
Potreba ovládať deti často pramení aj zo strachu, čo na ich správanie povedia iní ľudia. Odborníci upozorňujú, že by sme na túto skutočnosť nemali sústavne myslieť a že život je dosť náročný aj bez tohto. Každý je jedinečná osobnosť a sústavné porovnávanie k ničomu nevedie. V rámci rodičovskej obety sa vyvarujte aj takých situácií, ako je vypracúvanie úloh za dieťa. Existujú aj takí rodičia, ktorí píšu deťom projekty alebo slohové práce a deti sa spokojne za ten čas hrajú. Jedna matka mala až tri zamestnania, aby mohla zaplatiť svojmu lenivému synovi doučovania a napokon zistila, že on na tie doučovania často ani nechodil. S ovládaním ostatných je to ťažké preto, lebo aj keď je naša motivácia správna, výsledky nie vždy sú dobré.
13. Ako Postupovať Správne?
V športe aj na bojisku sa hovorí, že najlepšou obranou je útok. To isté platí aj pri výchove. Ak chcete, aby vaše deti boli zdravé a v bezpečí, nevynakladajte všetku energiu na odstraňovanie problémov. Aj keď sa vám môže zdať, že veľa vecí je nebezpečných, to neznamená, že je to naozaj tak. Ak by sa vás na tento problém opýtal priateľ, reagovali by ste menej emotívne. Čo by ste mu povedali? Preštudujte si, čo o danej problematike hovoria fakty. Takmer všetko, čo svojmu dieťaťu dovolíte, v sebe zahŕňa riziko. Je však dôležité, aby ste tiež zvážili riziko, ak mu to nedovolíte. Môže to mať napríklad spoločenské následky, premeškanú príležitosť naučiť sa niečo nové. Naučte dieťa, ako dbať o vlastnú bezpečnosť. Naučte ho, ako sa správať na bicykli, pri vode, zásady zdravého stravovania. Rodičia, ktorí dovolia, aby im strach diktoval, čo majú robiť, brzdia svoje deti, pretože nechcú, aby sa ocitli v nepríjemnej situácii.
14. Nesprávne Závery a Kompromisy
Mnohí rodičia ani nevedia správne odhadnúť, čoho sa obávajú ich deti. Robia nesprávne závery v tom, ako ich deti zareagujú v stresových situáciách. Predpokladajú, že sa ich deti pokúsia vyhnúť náročnejším úlohám a už vopred si myslia, že ich dieťa dopadne horšie, ako sa to potom v skutočnosti stane. Napríklad rodič bojazlivému dieťaťu radšej objedná sám jedlo, pretože má strach, že sa jeho dieťa nebude vedieť prihovoriť čašníkovi. Prípadne ak má dieťa strach z eskalátora, rodina vždy chodí radšej po schodoch. Takéto kompromisy však vysielajú nesprávne posolstvo. Nahovárajú dieťaťu, že danú vec nedokáže urobiť len preto, lebo mu naháňa strach. Čím viac kompromisov robíte, len aby sa dieťa nebálo, tým má menšiu možnosť, aby sa naučilo správať statočnejšie. V dôsledku toho svoj strach nedokáže prekonať. Môže začať nedôverovať svojim schopnostiam. Lepšie je, keď budete trvať na tom, že to zvládne.
15. Strach Ako Pomocník
Strach je prirodzenou emóciou, vďaka ktorej sa vášmu dieťaťu nič nestane. Zdravý strach je v poriadku. Vďaka nemu sa človek nenechá nahovoriť na hlúposti. Vysvetlite dieťaťu, že mu strach pomáha rozhodovať sa správne a správne konať. Napríklad, keď sa mu silnejšie rozbúcha srdce a začnú sa mu potiť dlane, je pripravené si poradiť s náročnejšou situáciou. Ak by ho naháňal pes, práve nával adrenalínu by mu pomohol ujsť. Môže sa však stať, že nastane falošný poplach, a to vtedy, keď sa dieťa dostane do stresu aj vtedy, keď mu nehrozí žiadne nebezpečenstvo. Napríklad pri recitácii.
16. Odhaľte Strach
Najlepším spôsobom, ako deti zbaviť strachu, je odhaliť ho. Pomôžte dieťaťu identifikovať konkrétne obavy, nad ktorými chce zvíťaziť a popremýšľajte, ako by ste mu mohli pomôcť. Napríklad ak s vami spí v posteli, pretože sa bojí spať sám, vytvorte si spolu rebríček strachu. Potom určte jednotlivé kroky, ako tento cieľ dosiahnuť. Vďaka postupnému prekonávaniu prekážok, môže z dieťaťa strach úplne opadnúť.
17. Technika ZADRŽAŤ- ZAMIETNUŤ- ZAMENIŤ
Jednoduchá technika, ktorá pomáha usmerňovať strach. Rob Parsons vo svojej knihe Desať tipov pre rodinu píše, že existuje jeden trik, ktorý pomáha neovládateľne rastúci strach zastaviť. Je potrebné využiť techniku ZADRŽAŤ- ZAMIETNUŤ- ZAMENIŤ. Ide o to, že keď sa objavia prvé negatívne myšlienky, nedovolíte im, aby bežali ďalej, zamietnete ich a nakoniec zameníte za niečo iné a rozumnejšie. Slučky opakujúcich sa negatívnych myšlienok sú veľmi silné preto, lebo sú postavené na hlboko zakorenených presvedčeniach. A my im veríme, akoby ich vytrvalosť svedčila o tom, že sú pravdivé. Aby sa človek dokázal negatívnych myšlienok a strachu zbaviť, musí sám seba presvedčiť, že sú falošné. Tiež je potrebné ich nahradiť myšlienkami pozitívnymi. V každom prípade je potrebné sa pred nimi chrániť.
Ako Dosiahnuť, Aby sa Dieťa Nebálo Tmy?
Samotný strach z tmy alebo nyktofóbia je v detstve úplne bežným prejavom. Stretol sa s ním každý z nás a niekoho drží dlhšie, iný sa s ním vysporiada pomerne rýchlo. Môžete vyskúšať viacero metód, aby ste svojmu dieťaťu pomohli prekonať túto náročnú vývinovú fázu.
Porozprávajte sa o Jeho Strachu
Počúvajte svoje dieťa a zistite, čo ho najviac trápi. Niekedy len otvorená komunikácia môže pomôcť zmierniť strach.
Uistite Ho, že Je v Bezpečí
Pripomeňte mu, že je v bezpečí vo svojej posteli a že vy alebo iní dospelí ste v blízkosti, ak by potrebovalo pomoc.
Postupné Zvykanie na Tmu
Pomaly znižujte svetlo v izbe, aby si dieťa postupne zvyklo na tmavšie prostredie. Môžete použiť nočné svetlo alebo lampu so slabším výkonom, prípadne zasvietiť na chodbe a dvere nechať pootvorené.
Pomocou Hry
Vytvorte hru, kde bude vaše dieťa premáhať svoj strach z tmy. Napríklad sa môžete hrať „na lovca duchov“ a vyhľadávať „strašidlá“ v tmavých rohoch izby. Pozor však aby sa potom naopak duchov a strašidiel nezačalo ešte viac báť.
Všetko pre Pohodlie
Určite dieťaťu pri zaspávaní poskytnite obľúbenú hračku alebo deku, ktorá mu dodá pocit bezpečia a pohodlia v tmavom prostredí.
Vytvorte Pred Spaním Príjemnú Atmosféru
Napríklad čítaním príbehu alebo spoločným rozhovorom, aby sa dieťa cítilo uvoľnene a bezpečne. Vhodné sú tiež pravidelné rituály ako kúpeľ, teplé kakao či bylinkový čaj.
Pamätajte, že každé dieťa je jedinečné a niektoré metódy môžu fungovať lepšie ako iné. Dôležité je byť trpezlivý a podporovať svoje dieťa v procese vyrovnávania sa so strachom z tmy. Ak by však pretrvával a bránil mu v každodennom živote, môže byť užitočné poradiť sa s pediatrom alebo psychológom.
#