Vývoj sluchu u 4-mesačného dieťaťa: Kľúčový míľnik v objavovaní sveta, ktorý nesmiete prehliadnuť!

Predstavte si, že váš malý človiečik práve objavuje svet. Všetko je preňho nové a fascinujúce. Chce sa podeliť o svoje zážitky, pocity a potreby. Ale čo ak mu v tom niečo bráni? Reč je úžasný dar, ktorý nám umožňuje komunikovať, nadväzovať vzťahy a učiť sa. Je to schopnosť, ktorá nás robí jedinečnými. Oneskorený alebo narušený rečový vývin môže byť zdrojom obáv a frustrácie pre mnohých rodičov. Možno sa pýtate: Je normálne, že moje dieťa ešte nerozpráva? Robím niečo zle? V tomto článku sa spoločne pozrieme na to, ako prebieha prirodzený rečový vývin, aké sú varovné signály, že niečo nie je v poriadku, a aké sú možnosti podpory a terapie. Či už je vaše dieťa len trochu oneskorené v reči alebo má diagnostikovanú špecifickú poruchu, jedno je isté - s láskou, trpezlivosťou a správnou podporou dokáže prekonať mnohé prekážky.

Vývoj sluchu a reči u detí: komplexný proces

Reč je jednou z najdôležitejších schopností, ktorú si dieťa osvojuje v prvých rokoch života. Každé dieťa je jedinečné a vyvíja sa vlastným tempom. Vývin reči u detí je komplexný proces, ktorý ovplyvňuje mnoho faktorov. Jedným z najdôležitejších faktorov ovplyvňujúcich vývoj reči sú genetické predispozície. Genetika môže hrať významnú úlohu v tom, ako rýchlo dieťa začne hovoriť a ako rýchlo sa jeho slovná zásoba rozvíja. Pohlavie dieťaťa môže tiež ovplyvniť rýchlosť vývoja reči. Štúdie ukazujú, že dievčatá majú tendenciu vyvíjať sa v reči o niečo rýchlejšie ako chlapci. Tento rozdiel však nie je výrazný a časom sa vyrovnáva. Osobnosť dieťaťa je ďalším dôležitým faktorom. Niektoré deti sú prirodzene komunikatívnejšie a majú väčšiu chuť hovoriť a skúmať jazyk. Iné deti sú tichšie a potrebujú viac času na to, aby sa cítili pohodlne pri komunikácii. Viacjazyčnosť môže byť ďalším faktorom, ktorý ovplyvňuje vývoj reči. Deti vyrastajúce vo viacjazyčnom prostredí môžu mať spočiatku pomalší rozvoj v jednotlivých jazykoch.

Prostredie, v ktorom dieťa vyrastá, je ďalším kľúčovým faktorom ovplyvňujúcim vývoj reči. To znamená, že deti, ktoré počúvajú viac hovoreného slova, čítate im knihy a majú viac príležitostí na komunikáciu, budú pravdepodobne rýchlejšie rozvíjať svoje jazykové schopnosti. Zdravotný stav dieťaťa môže tiež hrať významnú úlohu vo vývoji reči. Časté infekcie ucha alebo iné zdravotné problémy môžu dočasne spomaliť vývoj reči.

Podľa logopedičky Mgr. Zuzany Oravkinovej, "lezenie a sedenie sú dôležité medzníky vo vývine dieťaťa, ktoré majú vplyv aj na vývin reči." Lezenie je prvý spôsob, akým sa dieťa samostatne pohybuje v priestore. Počas lezenia sa zapájajú obe hemisféry mozgu a posilňujú sa spojenia medzi nimi. Sedenie zase poskytuje dieťaťu stabilitu a voľné ruky na manipuláciu s predmetmi a skúmanie okolia. "V sede sa rozvíja jemná motorika rúk, ktorá je potrebná pre vývin reči," vysvetľuje Oravkinová. Je dôležité poznamenať, že každé dieťa sa vyvíja vlastným tempom a preskočenie fázy lezenia alebo sedenia automaticky neznamená, že bude mať problémy s rečou.

Ako sa vyvíja sluch a porozumenie reči?

Na nasledujúcich riadkoch nájdete informácie o tom, ako sa vyvíja normálne počutie a porozumenie reči a ako sa zvyčajne správajú deti v danom veku. Môžete to orientačne porovnať s tým, ako reaguje vaše dieťa.

Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa

Vyzerá akoby sa tešil, keď napr.
Počas vyšetrenia sluchu zareaguje na zvuk, ktorý je 45cm od jeho ucha tým, že sa na neho zrakom správne pozrie.

Je zjavné, že dieťa chápe spojenie medzi tým čo počuje a zvukmi, ktoré vydáva. Upozornenie - aj nepočujúce deti prechádzajú fázou pudového džavotania, pretože nezávisí od kontroly reči sluchom. Pudové džavotanie sa objavuje v rovnakom období ako u počujúcich detí. Prestáva v období, keď začne byť pre počujúce dieťa dôležitá sluchová väzba, keď nastupuje imitujúce džavotanie (6 - 8. mesiac). U nepočujúcich detí sa džavotanie stráca, pretože bez sluchovej väzby nemajú čo napodobňovať - chýbajú im vlastné, aj cudzie zvukové podnety.

Reaguje na jednoduché pokyny.
Rozumie niektorým slovesám ako napr.
Začína vykonávať jednoduché príkazy, napr.
Vykoná 4 rozdielne pokyny s loptami, napr.
Rozumie opisu alebo umiestneniu predmetu na obrázku - napr.
Rozumie väčšiemu množstvu slovies vrátane opozít napr.
Odpovedá správne slovom alebo gestom na jednoduché otázky.

Príčiny oneskoreného vývoja reči

Hoci sa každé dieťa vyvíja vlastným tempom, existujú určité varovné signály, ktoré môžu naznačovať oneskorený vývoj reči. Oneskorený vývoj reči môže mať rôzne príčiny, od fyziologických cez psychologické až po environmentálne. Sluch je kľúčový pre správny vývoj reči. Reč je komplexný proces, ktorý si vyžaduje správne fungovanie a koordináciu mnohých oblastí mozgu.

Napríklad detská mozgová obrna, ktorá je spôsobená poškodením mozgu pred, počas alebo krátko po narodení, môže ovplyvniť svalový tonus a koordináciu potrebnú pre reč.
Rázštepy pery a podnebia sú vrodené vývojové chyby, pri ktorých nedôjde k správnemu spojeniu tkanív v hornej pere alebo podnebí počas embryonálneho vývoja. Tieto štrukturálne anomálie môžu významne ovplyvniť schopnosť dieťaťa tvoriť určité hlásky, najmä tie, ktoré si vyžadujú vytvorenie tlaku v ústnej dutine (napr.
Niektoré neurovývinové poruchy, ako sú poruchy autistického spektra (PAS), môžu mať významný vplyv na vývoj reči a komunikačné schopnosti dieťaťa. Deti s PAS často vykazujú oneskorený nástup reči, obmedzený rozsah komunikačných funkcií a ťažkosti s recipročnou sociálnou komunikáciou.
U detí s intelektovým postihnutím je vývoj reči často oneskorený a môže byť limitovaný v závislosti od stupňa postihnutia. Kognitívne schopnosti, ako je pozornosť, pamäť a symbolické myslenie, sú základom pre osvojovanie si jazyka. Deti s oneskoreným kognitívnym vývinom môžu mať ťažkosti s porozumením pojmom, s vytváraním asociácií medzi slovami a ich významom, ako aj s pamätaním si nových slov.
Selektívny mutizmus je úzkostná porucha, pri ktorej je dieťa schopné hovoriť v určitých situáciách (napr. doma s rodinou), ale odmieta hovoriť v iných (napr. v škole alebo s cudzími ľuďmi). Deti so selektívnym mutizmom majú často normálny vývoj reči a jazyka, ale ich strach im bráni v komunikácii.
Traumatické zážitky alebo dlhodobý stres môžu mať negatívny vplyv na celkový vývoj dieťaťa vrátane vývoja reči. V niektorých prípadoch môže trauma viesť aj k regresii v rečovom vývoji, kedy dieťa prestane používať už nadobudnuté rečové schopnosti.
Prostredie, v ktorom dieťa vyrastá, má významný vplyv na jeho celkový vývoj vrátane vývoja reči. Deti sa učia jazyk prostredníctvom počúvania a interakcie s ľuďmi okolo nich. Ak nemajú dostatok príležitostí počuť reč a zapájať sa do komunikácie, ich vlastný rečový vývoj môže byť spomalený.
V dnešnom globalizovanom svete nie je neobvyklé, že deti vyrastajú vo viacjazyčnom prostredí. Deti vyrastajúce vo viacjazyčnom prostredí môžu mať spočiatku pomalší rozvoj reči v každom z jazykov v porovnaní s deťmi, ktoré sa učia len jeden jazyk. Je to preto, lebo ich mozog musí spracovať a uložiť informácie pre viaceré jazykové systémy. Viacjazyčné deti nakoniec dosahujú rovnakú úroveň v každom z jazykov ako deti hovoriace len jedným jazykom.
Interakcia medzi dieťaťom a jeho opatrovateľmi je kľúčová pre zdravý vývoj reči. Deti sa učia jazyk prostredníctvom tzv. "jazykového tanca" - procesu, pri ktorom rodič a dieťa reagujú na podnety toho druhého. Keď dieťa vydá zvuk alebo povie slovo a rodič na to reaguje, posilňuje to dieťa v ďalšom pokuse o komunikáciu.

Bežné poruchy reči u detí

Poruchy reči u detí sú pomerne časté a môžu mať rôzne príčiny. Niektoré z nich sú len prechodné a s vekom sa upravia, iné si vyžadujú odbornú intervenciu.

Oneskorený vývin reči (OVR) je stav, keď dieťa zaostáva vo vývine reči v porovnaní s rovesníkmi. Ide o najčastejšiu poruchu komunikačnej schopnosti u detí. Príčiny OVR môžu byť rôzne. Diagnostika OVR sa opiera o komplexné vyšetrenie logopédom, ktoré zahŕňa posúdenie porozumenia reči, slovnej zásoby, gramatiky a artikulácie. Terapia OVR je zameraná na stimuláciu rečového vývinu prostredníctvom hier a cielených cvičení. Logopéd pracuje s dieťaťom na rozvoji slovnej zásoby, tvorbe viet a zlepšovaní porozumenia.
Vývinová jazyková porucha (VJP), tiež známa ako špecifická jazyková porucha, je stav, keď má dieťa ťažkosti s osvojovaním si jazyka napriek tomu, že má normálny sluch, intelekt a nevyskytujú sa u neho iné neurologické poruchy. VJP sa môže prejavovať rôznymi spôsobmi v závislosti od veku dieťaťa a závažnosti poruchy. Presná príčina VJP nie je známa, ale predpokladá sa, že ide o kombináciu genetických a environmentálnych faktorov. VJP sa často vyskytuje u viacerých členov rodiny, čo naznačuje genetickú zložku. Diagnostika VJP je komplexný proces, ktorý zahŕňa spoluprácu viacerých odborníkov - logopéda, psychológa, špeciálneho pedagóga a lekára. Terapia VJP je dlhodobý proces, ktorý si vyžaduje spoluprácu odborníkov a rodiny. Používajú sa rôzne metódy, ako sú jazykové hry, modelovanie správnej reči, opakovanie a precvičovanie. Hoci VJP je celoživotná porucha, s vhodnou terapiou a podporou môžu deti dosiahnuť významné zlepšenie svojich jazykových schopností a naučiť sa efektívne komunikovať.

Ako podporiť rečový vývin dieťaťa

Rozvoj reči je komplexný proces, ktorý ovplyvňuje mnoho faktorov. Ako rodičia však máte možnosť tento proces podporiť a stimulovať správnym smerom. Jedným z najdôležitejších faktorov pre zdravý rečový vývin je pravidelná a zmysluplná komunikácia s dieťaťom. Môžete mu opisovať, čo práve robíte, pomenovávať predmety vo svojom okolí a vyjadrovať svoje pocity, hoci aj pomocou kreatívnych hračiek, bábik, či maňušiek. Keď dieťa začne samé komunikovať, či už zvukmi alebo slovami, je dôležité na jeho pokusy reagovať. Zopakujte slovo, ktoré povedalo, a rozšírte ho o ďalšie informácie. Napríklad, ak dieťa povie "havo", môžete reagovať "Áno, to je havko. Ďalším dôležitým aspektom komunikácie je aktívne počúvanie. Keď dieťa hovorí, venujte mu plnú pozornosť. Udržujte očný kontakt, prikyvujte a reagujte na to, čo hovorí.

Existuje mnoho hier a aktivít, ktoré môžete použiť na stimuláciu rečového vývinu vášho dieťaťa. Hry na pamäť a kategorizáciu (napr. Dôležité je, aby ste sa hrali spolu s dieťaťom a poskytovali mu správny rečový vzor. Čítanie kníh a rozprávanie príbehov je jednou z najúčinnejších aktivít pre podporu rečového vývinu. Keď čítate dieťaťu, vystavujete ho novej slovnej zásobe, komplexnejším vetným štruktúram a rôznym jazykovým štýlom. Pri čítaní je dôležité zapojiť dieťa do procesu. Pýtajte sa ho otázky o príbehu, nechajte ho predvídať, čo sa stane ďalej, a diskutujte o pocitoch a motiváciách postáv. Okrem čítania kníh môžete dieťaťu rozprávať aj vlastné príbehy. Môžu to byť spomienky z vášho detstva, vymyslené príbehy alebo zážitky z bežného dňa. Pravidelné čítanie a rozprávanie príbehov má dlhodobý pozitívny vplyv na rečový vývin dieťaťa.

Prečítajte si tiež: Tipy na stravovanie 7-mesačného dieťaťa

Praktické tipy a aktivity pre podporu reči

Knižky v košíčku: Rozmiestnite košíky s knihami po celom byte. Dieťa si môže vždy nejakú vybrať, keď sa k nej napríklad dobatolí. Môžu byť v každej miestnosti - v kuchyni, kúpeľni, vedľa nočníka.
Čítanie kníh: Pravidelné čítanie podporuje rozvoj slovnej zásoby, porozumenia a naratívnych (rozprávačských) schopností. Počas čítania sa pýtajte dieťaťa otázky, nechajte ho dokončovať vety alebo rozprávať o obrázkoch.
Spievanie pesničiek a riekanky: Rytmus a opakovanie v pesničkách a riekankách pomáhajú deťom osvojiť si zvuky a slová. Zároveň podporujú pamäť a schopnosť sekvencovania (pochopenie postupnosti).
Hry na pomenovávanie: Hrajte sa hry, pri ktorých dieťa pomenúva predmety, farby, tvary alebo časti tela. Môžete použiť reálne predmety, obrázky alebo bábky.
Hádanky: Pridávajte do príbehov hádanky. Tie môžu dávať jažibaby alebo obry hlavným hrdinom, aby sa mohli dostať na vytúžené miesto alebo zachrániť krajinu hračiek.
Konverzačné cvičenia: Vytvárajte príležitosti pre konverzáciu s dieťaťom. Pýtajte sa ho otvorené otázky, nechajte ho rozprávať o svojich zážitkoch a záujmoch.
Dramatizácia jednoduchých rozprávok a príbehov: Najprv si vyberte rozprávku alebo príbeh, ktorý sa dieťaťu páči a je vhodný pre jeho vek. Môžete si vybrať napríklad Zámoček, kto v tebe býva, Janko a Marienka alebo Tri prasiatka. Keď už máte vybraný príbeh, je dôležité ho niekoľkokrát prečítať. Tak si ho lepšie dieťa zapamätá. Pri čítaní môžete používať rôzne hlasy pre jednotlivé postavy. To pomôže lepšie pochopiť, aké sú postavy a ako sa cítia.
Kalendár s fotkami: Môžete ho vytvárať mesiac po mesiaci - nakreslite niekoľko obrázkov toho, čo plánujete v danom mesiaci (napríklad plávanie, návšteva, prechádzka do lesa, cesta vlakom). Následne môžete pridávať fotky z realizovaných aktivít a podobne.
Nezanedbávajte pravidelný pohyb: Pravidelný pohyb má nesmierny význam pre celkový vývin dieťaťa, vrátane jeho rečových schopností. Keď sa dieťa pravidelne venuje fyzickej aktivite, dochádza k stimulácii rôznych oblastí mozgu, ktoré sú zodpovedné za reč a jazyk.

Dôležité rady pre rodičov

Keď dieťa povie niečo nesprávne (slovo alebo vetu), nehovorte mu, že to povedalo zle alebo nesprávne. Namiesto toho zopakujte slovo alebo vetu správne.
Nevzdávajte rozhovor, ak nerozumiete a nebojte sa využiť gestá, obrázky, alebo nechať dieťa, aby vás zaviedlo k predmetu.

Kedy vyhľadať odbornú pomoc

Ak máte obavy o rečový vývin vášho dieťaťa, je dôležité vyhľadať odbornú pomoc. Čím skôr sa prípadné problémy identifikujú a začnú riešiť, tým lepšie sú vyhliadky na úspešnú intervenciu. Prvým odborníkom, ktorého by ste mali kontaktovať, ak máte obavy o vývoj vášho dieťaťa, je jeho pediater. Na pravidelných prehliadkach by mal pediater hodnotiť aj rečový vývin dieťaťa a pýtať sa vás na vaše pozorovania a obavy. Ak však máte pochybnosti aj mimo týchto prehliadok, neváhajte sa na pediatra obrátiť.

Logopéd je odborník na poruchy komunikácie, reči a jazyka. Logopéd vykoná komplexné vyšetrenie komunikačných schopností vášho dieťaťa. Posúdi jeho porozumenie reči, slovnú zásobu, gramatiku, výslovnosť a ďalšie aspekty jazyka. V niektorých prípadoch môže byť potrebné zapojiť do diagnostiky a intervencie aj ďalších odborníkov, ako sú psychológovia alebo neurológovia. Psychológ sa zameriava na kognitívny, emocionálny a sociálny vývin dieťaťa. Neurológ zase skúma nervový systém a mozog dieťaťa. Spolupráca medzi rôznymi odborníkmi je kľúčová pre komplexné posúdenie a účinnú intervenciu pri oneskorenom alebo narušenom rečovom vývine. Ak máte akékoľvek pochybnosti o rečovom vývine vášho dieťaťa, neváhajte vyhľadať odbornú pomoc.

Terapeutické možnosti a intervencie

Ak bolo u vášho dieťaťa diagnostikované oneskorenie alebo porucha rečového vývinu, existuje niekoľko terapeutických možností, ktoré môžu pomôcť. Logopedická terapia je základným pilierom intervencie pri oneskorenom alebo narušenom rečovom vývine. Terapia je zvyčajne dlhodobý proces, ktorý zahŕňa pravidelné sedenia s logopédom. Dôležitou súčasťou logopedickej terapie je aj spolupráca s rodičmi. Logopéd poskytuje rodičom rady a stratégie, ako podporovať rečový vývin dieťaťa aj v domácom prostredí. Efektivita logopedickej terapie závisí od viacerých faktorov, ako sú závažnosť poruchy, vek dieťaťa pri začatí terapie a intenzita a pravidelnosť terapie.

V niektorých prípadoch, najmä pri závažnejších poruchách rečového vývinu, môže byť potrebné využiť alternatívne metódy komunikácie. Jednou z najčastejšie používaných alternatívnych metód je obrázkový komunikačný systém (PECS). Pri tejto metóde dieťa komunikuje pomocou obrázkov, ktoré reprezentujú rôzne predmety, činnosti alebo pocity. Ďalšou možnosťou je používanie gest a posunkov. Dieťa sa učí používať jednoduché gestá na vyjadrenie svojich potrieb a želaní, ako napríklad gesto pre "jesť" alebo "piť". V súčasnosti existujú aj rôzne technologické pomôcky, ktoré môžu uľahčiť komunikáciu deťom s poruchami reči. Je dôležité poznamenať, že alternatívne metódy komunikácie sa používajú ako doplnok, nie ako náhrada logopedickej terapie.

Okrem logopedickej terapie a alternatívnych metód komunikácie môžu rodičia podporovať rečový vývin svojho dieťaťa aj prostredníctvom domácich cvičení a aktivít. Niektoré aktivity sme spomenuli v predchádzajúcich kapitolách.

Prečítajte si tiež: Sprievodca pre rodičov: Separačná úzkosť

Problémy so sluchom u detí: Prevencia a riešenia

Poruchami sluchu trpí mnoho detí. Podľa štatistík sa z tisícky narodených detí jedno narodí hluché a približne tri deti trpia menšou poruchou sluchu. Tou najčastejšou, ktorú lekári odhalia, je progresívna strata sluchu. Dieťa v tomto prípade prichádza o schopnosť počuť postupne, preto sa zvyčajne odhalí až vo vyššom veku. U niekoho má dramatický priebeh a o sluch môže prísť do pár týždňov. Inokedy to trvá dlhšie a hluchota nastane až vo vyššom veku alebo v dospelosti.

Čo spôsobuje stratu alebo zhoršenie sluchu u detí?

Prechodná strata sluchu často nastáva z dôvodu prítomnosti plodovej vody s strednom uchu bezprostredne po pôrode. Odhalia to prvé vyšetrenia a po odstránení vody z uška bábätka sa problém celkom stratí. Za dočasným ohluchnutím stojí aj nahromadenie mazu v ušiach alebo vniknutie vody, s čím si lekár rýchlo poradí prečistením zvukovodov.

Ďalšie dôvody, ktoré môžu byť príčinou zhoršeného alebo úplne strateného sluchu:

Infekcie: O sluch však dieťa môže prísť aj v dôsledku choroby, napríklad keď prekonalo zápal stredného ucha alebo inú silnú infekciu. Vtedy môže dokonca dôjsť k prasknutiu bubienka, čo sa prejaví krvácaním. Sluch sa môže zhoršiť aj po závažných ochoreniach ako sú meningitída, mumps či predĺžená novorodenecká žltačka.
Fyzické poranenia: Poranenie hlavy, úrazy alebo zranenia môžu mať vplyv na sluch u detí. Napríklad prasknutie bubienka alebo poškodenie štruktúr vnútorného ucha môžu taktiež viesť k strate sluchu.
Expozícia hluku: Zhoršenie sluchu môže okrem prekonania závažných chorôb vyvolať aj neprimeraný hluk. Príliš hlasné zvuky, ako sú explózie, silná hudba alebo dlhodobé vystavenie hlučným prostrediam, môžu zapríčiniť že sa sluch u detí výrazne zhorší. Mimoriadne citlivé sú bábätká, ktoré by sa mali vyhýbať priestorom s hlasnou hudbou či zvýšeným hlukom, prípadne im uši môžete chrániť slúchadlami.

Ako odhaliť problémy so sluchom?

V tomto prípade platí - čím neskôr, tým horšie. Problémy so sluchom je potrebné odhaliť už v útlom veku. Šanca na „opravu“ a vyvolanie potrebnej reakcie rečového centra je podľa poznatkov odborníkov do konca 4. roka života. Malé dieťa však samé od seba nepovie, že má niečo s uškom a nepočuje dobre, prípadne ho trápi časté pískanie či šumenie. Vyšetreniu sluchu sa venuje pediater na každej pravidelnej prehliadke, problém však viete odhaliť aj vy doma. Aby ste nestrácali drahocenný čas, všímajte si tieto varovné signály:

Malé bábätká s problematickým sluchom nereagujú na zvuky, nestrhnú sa ani pri hlasnejších zvukoch a v niektorých prípadoch nerozoznávajú ani hlas matky.
Staršie deti sa často pýtajú, čo sme hovorili, majú problémy s porozumením a slová si vysvetľujú po svojom. Zvyčajne nereagujú na hudbu ani televízor, sťažujú sa na pískanie v ušiach, najmä pri silnejších tónoch, a môžu mať problémy s učením, keď nevedia zopakovať slová a výrazy.

Signály, kedy treba zvýšiť pozornosť:

DIEŤA 12 - 18 MESIACOV: nerozoznáva mená známych ľudí, zvierat, objektov, nenasleduje jednoduché príkazy - napríklad „poď sem“, neotočí hlavu, ak z inej miestnosti prichádzajú zvuky a nereaguje na hudbu, nenapodobňuje jednoduché slová a nebľaboce, nepozrie na daný známy objekt, ak sa o ňom hovorí.
DIEŤA DO DVOCH ROKOV: nepoužíva viac ako päť slov, nepozná predmety podľa ich názvu, nereaguje slovami „áno“ alebo „nie“ na otázku, nemieša bľabotanie s normálnou rečou, neteší sa, keď si idete čítať, nerozumie jednoduchým slovným spojeniam.
STARŠIE DETI 2 - 3 ROKY: nedokážu vytvoriť jednoduché vety typu „ja idem“, nemajú záujem o jednoduché príbehy, nerozumejú mnohým akčným slovám - „bež“, „choď“, „sadni si“, nevedia si vybrať „malé“ alebo „veľké“, nepoužívajú množné číslo a slovesá, nepýtajú sa otázky typu „čo“ a „prečo“.

Ako riešiť zhoršený sluch?

Zhoršený sluch u detí vyžaduje primeranú diagnostiku a individuálny prístup k riešeniu. Mnoho problémov vie odstrániť medikamentózna liečba, malé chirurgické zákroky, správne lieky, alebo prípadne načúvacie strojčeky. Tie môže nosiť už aj malé bábätko, pričom sa veľkosť prístroja prispôsobí menšiemu ušku.

Deti so zhoršeným sluchom môžu čeliť rôznym psychickým a emocionálnym výzvam. Dôležité je preto poskytnúť im podporu a podporovať ich sebavedomie a sebeprijatie prostredníctvom rodinného prostredia, školy a komunitných zdrojov.

Ak si všimnete, že vaše dieťa má problémy so sluchom, je dôležité vyhľadať lekára, ktorý sa špecializuje na sluchové poruchy u detí, ako je audiologický logopéd alebo ORL lekár. Lekár vykoná potrebné vyšetrenia sluchu a pomôže určiť príčinu a rozsah zhoršeného sluchu.

Prevencia je dôležitá: Ako chrániť sluch detí?

Ešte predtým, ako samotný problém so sluchom vznikne, je dôležité venovať pozornosť aj prevencii. Tu je niekoľko tipov, ako chrániť sluch detí:

Vyhýbajte sa nadmernému hluku: Dbajte na primeranú hlasitosť pri používaní slúchadiel, televízie, hudobných prehrávačov a ďalších zvukových zariadení. Je tiež vhodné minimalizovať vystavenie dieťaťa hlučným prostrediam, ako sú koncerty alebo športové podujatia. V prípade potreby použite vhodné chrániče sluchu pre deti.
Vzdelávajte dieťa o zdravých zvykoch: Učte dieťa, že je dôležité dodržiavať primeranú hlasitosť pri počúvaní hudby. Podporujte ho v používaní slúchadiel s obmedzenou hlasitosťou.
Pravidelné prehliadky u lekára: Zahrňte do rutinných lekárskych prehliadok aj vyšetrenie sluchu, aby ste včas odhalili a riešili akékoľvek problémy so sluchom.

Skríning sluchu u novorodencov

Vzhľadom k limitácii bežných diagnostických metód detskou populáciou bolo zavedené od 1. 5. 2006 povinné skríningové vyšetrenie sluchu u všetkých novorodencov. Vyšetrenie sa realizuje ešte na novorodeneckom oddelení po narodení, umožňuje skoré zachytenie detí s vrodenou sluchovou vadou a následnú dostatočnú diagnostiku a rehabilitáciu sluchu, v prípade, že je u neho potvrdená porucha sluchu. Celá diagnostická procedúra a následná liečba a rehabilitácia naslúchadlom by u týchto detí mala prebehnúť do pol roka.

Pre detskú populáciu je sluch hlavným faktorom rozvoja reči, v prípade poruchy prichádza k oneskorenému a sťaženému rozvoju reči, k zhoršeniu komunikačných schopností, k ťažkostiam s učením a vzdelávaním, k horšiemu prístupu k informáciám a následným uplatnením pacienta v každodennom živote.

Najčastejšie, že sa niečo deje u detí do roka, do dvoch, si všimnú rodičia. Varovné signály sú, že dieťa nereaguje na hlasné zvuky, nereaguje na zvukové hračky, neotáča sa za zvukom, nebľaboce… Mamičky si to všimnú a prichádzajú na vyšetrenie. Porucha sluchu sa ale môže rozvíjať aj následne, skríning môže byť negatívny, ale pri prekonávaní zápalov alebo iných ochorení môže dôjsť k vzniku sluchovej straty. Akékoľvek upozornenia zo strany učiteľa, že dieťa si zhorší priemer, dochádza k nedostatočnej reakcii pri vyučovaní, nesprávne odpovedá, zameriava sa na pery pedagóga, dieťa sa uzatvára… Toto môže byť spôsobené aj poruchou sluchu, že nedostatočne rozumie. Takisto sa oneskoruje vývoj reči, deti si pridávajú hlasitosť na rádiu, pri sledovaní televízie, to sú také subjektívne varovné príznaky, ktoré si všimnú učitelia alebo rodičia. Ku skríningu treba pristupovať aj po prekonaní zápalu ucha, zápale mozgových blán, po úraze.

tags: #4 #mesacne #dieta #sa #neotaca #za