Plač je prirodzený spôsob komunikácie pre bábätká a malé deti. Avšak, keď 21-mesačné dieťa plače, keď je bez mamy, môže to byť prejav separačnej úzkosti, čo je bežná vývinová fáza. Tento článok sa zaoberá príčinami tohto správania, ako aj radami, ako sa s ním vysporiadať a podporiť emocionálnu pohodu dieťaťa.
Pochopenie Detského Plaču
Detský plač je často nesmierne rozčuľujúci, ale je dôležité si uvedomiť, že je potrebný. Príroda zariadila, že plač je iritujúci, aby motivoval rodičov k odstráneniu jeho príčiny. Pre novorodencov a malé deti je plač prosba o pomoc, spôsob, ako oznámiť, že sa deje niečo nepríjemné. V neskorších vývinových štádiách môže byť plač pokusom presadiť sa.
Príčiny Plaču u Bábätiek a Batoliat
U novorodencov je plač vždy prosba o pomoc, čo znamená, že niečo je zle a treba to zistiť a odstrániť. Môže ísť o hlad, smäd, potrebu spánku, nepohodlie, bolesť bruška alebo rastúce zuby. Je dôležité naučiť sa rozoznávať aktuálne potreby dieťaťa.
U starších batoliat, okolo 21 mesiaca, môže byť plač prejavom separačnej úzkosti, snahy o presadenie sa alebo neschopnosti vyjadriť svoje pocity iným spôsobom.
Separačná Úzkosť: Čo to Je a Kedy sa Objavuje?
Separačná úzkosť je normálna súčasť vývoja dieťaťa, ktorá sa zvyčajne objavuje medzi 8. a 12. mesiacom, ale môže sa prejaviť aj neskôr, okolo 18. mesiaca až 2,5 roka. Niektoré deti tento stav nezažijú nikdy. Počas tohto obdobia si deti začínajú uvedomovať, že veci a ľudia existujú, aj keď sú mimo ich dohľadu. Zisťujú, že keď nevidia mamu, otca alebo súrodenca, neznamená to, že odišli navždy.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Prejavy Separačnej Úzkosti
Separačná úzkosť sa prejavuje viditeľným rozrušením pri odchode rodiča. Dieťa môže plakať, kričať, zúfalo sa držať rodiča, odmietať sa hrať alebo byť s niekým iným. Môže sa objaviť aj plač, keď sa od neho mama pohne čo i len na meter, neschopnosť zaspať bez prítomnosti mamy alebo plač pri prebudení.
Faktory Ovplyvňujúce Trvanie Separačnej Úzkosti
Trvanie separačnej úzkosti sa nedá presne vymedziť a závisí od viacerých faktorov, najmä od povahy a temperamentu dieťaťa a reakcie rodičov. V krajných prípadoch môže trvať od raného detstva až po prvé ročníky základnej školy. V takomto prípade už môže byť separačná úzkosť príznakom hlbšej úzkostnej poruchy, ktorú treba konzultovať s detským psychológom.
Ako Pomôcť Dieťaťu Prekonať Separačnú Úzkosť
Existuje niekoľko stratégií, ktoré môžu rodičia použiť na pomoc dieťaťu prekonať separačnú úzkosť:
Načasovanie: Plánovanie odchodu od dieťaťa je mimoriadne dôležité. Nenechávajte dieťa v jasliach alebo s opatrovateľkou v kritickom veku 8. až 12. mesiacov. Ak máte možnosť, radšej poproste o stráženie blízkych príbuzných alebo najlepšiu kamarátku. Neodchádzajte od dieťatka ani vtedy, keď je hladné, unavené alebo nepokojné. Ak je to možné, odchod z domu si naplánujte po spánku a jedle.
Precvičovanie Odlúčenia: Začnite už vopred pripravovať dieťa na odlúčenie, a to predstavovaním nových ľudí a spoznávaním nových miest. Plánujete nechať bábätko s príbuzným alebo opatrovateľkou? Navštívte ich alebo ich pozvite k sebe domov, aby s nimi mohlo dieťatko už skôr stráviť nejaký čas. Ak ste dieťa zapísali do jaslí alebo škôlky, naplánujte si v tomto zariadení pár spoločných návštev. Jednoducho nacvičujte odlúčenie a robte všetko pre to, aby si dieťatko postupne zvykalo na čas strávený bez vás. Dovoľte mu vziať si z domu obľúbenú hračku, vankúšik či deku.
Prečítajte si tiež: Tipy na stravovanie 7-mesačného dieťaťa
Pokoj a Dôslednosť: Vytvorte si s deťmi rituál, počas ktorého sa príjemne a láskyplne rozlúčite. Zostaňte pokojní a prejavte svojmu dieťatku lásku a dôveru. Ubezpečte ho, že sa vrátite a kedy sa vrátite, a to prostredníctvom pomôcok, ktorým bude dieťa rozumieť (napríklad po obede, po večerníčku a podobne). Dodržte svoj sľub a naozaj sa vráťte v stanovený čas.
Nezdôrazňujte Odlúčenie: Nepokúšajte sa odísť v tajnosti a nepozorovane, toto môže separačnú úzkosť iba zhoršiť. Rozlúčte sa s dieťaťom krátko, ale srdečne, a potom odíďte. Príliš dlhé rozlúčky môžu dieťa ešte viac rozrušiť.
Podpora Nezávislosti: Podporujte dieťa v samostatnosti a nezávislosti. Nechajte ho hrať sa samé, skúmať nové veci a tráviť čas s inými ľuďmi. To mu pomôže získať sebadôveru a znížiť závislosť od mamy.
Reagujte na Plač s Empatiou: Keď dieťa plače, reagujte s empatiou a pochopením. Uznajte jeho pocity a ubezpečte ho, že je v bezpečí. Povedzte mu, že viete, že mu je smutno, ale že sa vrátite.
Ako Reagovať na Plač v Konkrétnych Situáciách
Plač na Ihrisku
Ak 21-mesačný syn plače na ihrisku, keď sa k nemu priblíži iné dieťa, môže to byť prejav plachosti a neistoty v sociálnych situáciách. V takomto prípade je dôležité:
Prečítajte si tiež: Sprievodca pre rodičov: Separačná úzkosť
- Nepreháňať Chodenie Medzi Deti: Ak sa zdá, že čím viac chodíte medzi deti, tým väčšiu traumu z toho má, skúste to na chvíľu obmedziť.
- Postupná Socializácia: Začnite s menšími skupinami detí alebo s deťmi, ktoré pozná.
- Podpora a Povzbudzovanie: Povzbudzujte ho, aby sa hral s ostatnými deťmi, ale nenúťte ho do toho.
- Empatia a Uistenie: Ukľudnite ho na rukách, ale snažte sa ho postupne povzbudiť, aby sa vrátil do hry.
- Hľadanie Iných Zábav: Ak sa necíti dobre v pieskovisku, skúste nájsť inú zábavu, kde sa cíti istejšie.
Plač Pri Odlúčení Pred Spaním
Ak dieťa plače pri odlúčení pred spaním, je dôležité:
- Vytvoriť Upokojujúcu Rutinu: Dodržiavajte pravidelný režim pred spaním, ktorý zahŕňa kúpanie, čítanie rozprávky alebo spievanie uspávanky.
- Uistiť Dieťa: Uistite dieťa, že ste nablízku a že sa vrátite, aby ste ho skontrolovali.
- Postupné Odďaľovanie: Postupne odďaľujte svoju prítomnosť v izbe, aby si dieťa zvyklo na samotu.
- Použitie Prechodného Objektu: Dajte dieťaťu obľúbenú hračku alebo deku, ktorá mu bude pripomínať vás.
Kedy Vyhľadať Odbornú Pomoc
Vo väčšine prípadov je separačná úzkosť prechodná a dá sa zvládnuť pomocou trpezlivosti a podpory. Ak však separačná úzkosť pretrváva dlhšie ako niekoľko mesiacov, je veľmi intenzívna a ovplyvňuje každodenný život dieťaťa, je vhodné vyhľadať odbornú pomoc. Detský psychológ môže pomôcť identifikovať príčiny úzkosti a navrhnúť vhodné stratégie na jej zvládnutie.
Príznaky, Ktoré Vyžadujú Odbornú Pomoc
- Intenzívna úzkosť z odlúčenia, ktorá pretrváva aj v predškolskom a mladšom školskom veku.
- Záchvaty paniky, nevoľnosť, vracanie, dýchavičnosť, nočné mory.
- Strach zo spánku v samostatnej izbe.
- Nadmerné obavy z únosu.
- Problémy so spánkom, napätie, strata chuti do jedla, pomočovanie alebo návaly hnevu.