Väčšina ľudí by najradšej čítala o pozitívnych aspektoch rodičovstva, no pravda je taká, že v záujme zamedzenia výskytu prípadov náhleho úmrtia detí pár mesiacov po narodení je potrebné šíriť čo najväčšiu osvetu o všeobecnej charakteristike, možných príčinách tohto nečakaného javu, ale aj o prevenčných opatreniach, ktoré by mohli takémuto nešťastiu zabrániť. Najdôležitejším aspektom je však poznanie postupov, ktoré je nutné aplikovať v prípade včasného zachytenia príznakov spomínaného syndrómu.
Syndróm náhleho úmrtia dojčaťa (SIDS), známy aj ako "smrť v postieľke", je definovaný ako náhle a neočakávané úmrtie dojčaťa mladšieho ako jeden rok, ktoré zostáva nevysvetlené aj po dôkladnom vyšetrení, vrátane pitvy. Lekári väčšinou ani po dôkladnom vyšetrení nenájdu vysvetlenie úmrtia pri SIDS.
Čo je SIDS?
Termínom syndróm náhleho úmrtia dojčaťa (sudden infant death syndrome - SIDS) označujú lekári prípady, keď bábätko náhle zomrie bez zjavných príčin. Obvykle v spánku prestane dýchať a udusí sa. Syndróm náhleho úmrtia dojčaťa postihuje najčastejšie bábätká medzi druhým a štvrtým mesiacom a najviac rizikový je práve druhý mesiac. Choroba je veľmi zákerná, pretože nemá žiadne symptómy, podľa ktorých by ste spoznali, že je vaše dieťa v ohrození.
Syndróm náhleho úmrtia novorodenca je známy aj pod skratkou SIDS pochádzajúcou z anglického slovného spojenia Sudden Infant Death Syndrome. Ide o jednu z najčastejších príčin úmrtia novorodených bábätiek, ktorej okolnosti a presné odôvodnenia nie je možné zistiť ani posmrtným vyšetrením. Syndróm je charakterizovaný ako náhla smrť na pohľad zdravého dieťatka vo vekovom rozhraní dvoch až štyroch mesiacov od narodenia. Syndróm náhleho úmrtia sa spája najmä so spánkom, pretože práve počas neho dochádza k náhlej smrti bábätiek najčastejšie. Presnejšie ide o nočný spánok dieťatka, avšak boli zaznamenané aj prípady, keď úmrtie novorodenca nastalo počas spánku v denných hodinách. SIDS štatistiky však poukazujú na konkrétne časové rozmedzie, kedy je náhle úmrtie zdanlivo zdravých detí najpravdepodobnejšie, a to od polnoci do šiestej hodiny ráno.
Je dôležité poznamenať, že sa termíny ako "náhle neočakávané úmrtie v dojčenskom veku" (SUDI) alebo "náhle neočakávané úmrtie v detskom veku" (SUDC) používajú, ak bolo dieťa staršie ako 12 mesiacov. V niektorých prípadoch sa dá úmrtie vysvetliť pitevným vyšetrením, ktoré odhalí napríklad nepredvídanú infekciu alebo metabolickú poruchu. Ak však úmrtie zostane po pitve nevysvetlené, registruje sa ako SIDS (Sudden Infant Death Syndrome).
Prečítajte si tiež: Riziká úmrtia dojčiat
História a definícia SIDS
Nejde o fenomén dnešnej doby, náhle úmrtia sprevádzajú ľudstvo od dávnych čias. Definícia sa časom upravovala a v roku 1994 bol prijatý nový návrh pre definíciu SIDS.
Výskyt SIDS
SIDS sa vyskytuje na celom svete, jeho percentuálne zastúpenie je rôzne. Európske krajiny udávajú výskyt SIDS u 1-4 detí na 1000 živonarodených. Na Slovensku postihuje SIDS 0,6-1,8 dieťaťa na 1000 živonarodených detí.
Vek a čas výskytu
Najčastejšie sa to deje počas spánku bábätka do 6 mesiacov života, predovšetkým medzi 2. až 4. mesiacom života. Najčastejšie zomierajú deti od polnoci do 6. mesiaca veku. Po 6. mesiaci života výskyt rapídne klesá, aj keď nie je vylúčený. Syndróm náhleho úmrtia postihuje deti do šiesteho mesiaca veku, najčastejšie medzi druhým až štvrtým mesiacom v nočných hodinách, keď dieťa spí - najčastejšie po polnoci.
Príčiny syndrómu náhleho úmrtia novorodenca
Vedci si dodnes nie sú istí, čo presne spôsobuje SIDS. Príčina SIDS nie je presne definovaná. Tento názov zahŕňa niekoľko srdcových syndrómov, ktoré vedú k zástave srdca a následnému úmrtiu. Zástava srdca je pri SIDS náhla a nečakaná. Bohužiaľ, syndróm sa nedá nijako vopred odhaliť a nie sú známe žiadne rozpoznateľné klinické príznaky. Príčiny syndrómu náhleho úmrtia dojčiat stále nie sú dopodrobna objasnené.
Odborníci už niekoľko desaťročí pracujú na objasnení príčin, ktoré stoja za vznikom SIDS. Kým niektorí z nich sa zameriavajú na genetické vysvetlenie vo forme poruchy génu zodpovedného za oslabenie svalov podieľajúcich sa na procese dýchania, iní hľadajú odôvodnenie v možných metabolických chybách. Existuje aj teória, ktorá dáva náhlu smrť bábätka za vinu nedostatočne vyvinutej časti mozgu, ktorá má na starosti funkciu dýchacej sústavy. Aj napriek týmto štúdiám je príčina náhlych detských úmrtí stále nejednoznačná.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Existuje však niekoľko hypotéz a štúdií, ktoré sú v procese skúmania:
- Genetická mutácia: Štúdia z roku 2018 v časopise The Lancet skúmala poruchu génu, ktorý je zodpovedný za oslabenie svalov zúčastňujúcich sa na dýchaní. Konkrétne skúma poruchu génu, ktorý je zodpovedný za oslabenie svalov zúčastňujúcich sa na dýchaní.
- Porucha metabolizmu tukov: Tím vedcov z Washingtonskej univerzity skúmal, ako telo spracováva lipidy. Iný tím vedcov (z Washingtonskej univerzity) skúmal, ako telo spracováva lipidy a výsledky publikoval minulý rok v časopise Nature.
- Apnoe a nedostatočne vyvinutý mozgový kmeň: SIDS sa vysvetľuje aj ako istá forma apnoe (porucha dýchania počas spánku) a spája sa s nedostatočne vyvinutou časťou mozgu (mozgový kmeň), v ktorej je uložené dýchacie centrum. Ďalej si SIDS vysvetľujú ako istú formu apnoe (porucha dýchania počas spánku) a spájajú ho s nedostatočne vyvinutou časťou mozgu (mozgový kmeň), v ktorej je uložené dýchacie centrum.
- Porucha tráviaceho traktu
- Neurologické príčiny
- Poruchy koordinácie srdcovej činnosti
Ani jedna z týchto teórií však nie je jedinou príčinou.
Rizikové faktory SIDS
V rámci rizikových faktorov, ktoré môžu potenciálne zvýšiť šancu vzniku syndrómu SIDS, je možné vymedziť isté skupiny bábätiek s príslušnými fyziologickými či genetickými črtami. V prvom rade ide o rizikovú skupinu charakterizovanú vekovou hranicou dva až štyri mesiace, vtedy sú bábätká syndrómom náhleho úmrtia najviac ohrozené. K vyššiemu ohrozeniu môžu prispieť aj isté faktory z aspektu pôrodu, a to najmä pôrodná váha novorodenca a predčasný príchod dieťatka na svet.
Existuje niekoľko rizikových faktorov, ktoré sú spojené s vyšším rizikom SIDS. Medzi rizikové faktory patria:
- Nízka pôrodná váha a predčasné narodenie: Ak sa bábätko narodí predčasne, riziko, že jeho mozog (zodpovedný za reguláciu dýchania, srdcovej činnosti, teploty tela a prebúdzania) bude nedostatočne vyvinutý a rovnako tak aj srdce, je vyššie. Ak sa bábätko narodí predčasne, riziko, že jeho mozog (zodpovedný za reguláciu dýchania, srdcovej činnosti, teploty tela a prebúdzania) bude nedostatočne vyvinutý a rovnako tak aj srdce.
- Vek: Najohrozenejšie sú bábätká od 2. - 4. mesiaca života.
- Príhoda úmrtia iného súrodenca: Úmrtie dojčaťa v rodine zvyšuje riziko.
- Sociálno-ekonomické zázemie: Deti z horšieho sociálno-ekonomického zázemia rodiny sú viac ohrozené.
- Fajčenie matky: Matka, ktorá je fajčiarka, alebo dieťa vo „fajčiarskom“ domácom prostredí, má vyššie riziko. Vyšší výskyt úmrtia v rodinách kde je matka alebo iný príslušník domácnosti fajčiarom sa prikladá účinku nikotínu. O nikotíne je známe, že vo vyššej koncentrácii má tlmivý účinok na centrum dýchania človeka. Nikotín prenikne do organizmu dieťaťa a tu potom môže nepriaznivo pôsobiť. Deti matiek, ktoré v tehotenstve fajčili. Zo štatistík vyplýva, že cca 20% žien v tehotenstve stále fajčí.
- Ukladanie dieťaťa v polohe na bruško: Vyšší výskyt SIDS bol zistený u dojčiat, ktorí boli ukladané na bruško. Z uvedeného vyplýva jednoznačne odporúčanie, aby dieťa bolo k spánku ukladané vždy v polohe na chrbte. Je možné aj na bok, ale tak, aby sa v prípade prevrátenia dieťaťa skôr pretočilo na chrbát ako na bruško. Za jeden z najnebezpečnejších rodičovských počinov sa považuje práve spánok novorodenca na bruchu. Predčasné pokusy o polohovanie dieťatka na bruško môžu mať za následok práve syndróm náhlej smrti novorodenca. Spánok na bruchu totiž u detí, ktoré nedokážu ešte v počiatočnom štádiu života ovládať krčné svalstvo, vedie k vdychovaniu už raz vydýchnutého oxidu uhličitého nakopeného v akejsi bubline v blízkosti tváre.
- Prehriata miestnosť: Dieťa by nemalo spať v prehriatej miestnosti a ani by nemalo mať na hlave napríklad čiapku. Podľa tejto hypotézy by pri prehriatí malo dôjsť k väčšej aktivácii mikrobiálnej flóry a následne niektorých imunitne aktívnych látok, ktoré by rovnako mohli nepriaznivo zapôsobiť na centrum dýchania dieťaťa.
- Genetické predispozície: Častejší výskyt SIDS v rovnakej rodine vedie k úvahám o genetickej (vrodenej) dispozícii ochorenia. Uvedená súvislosť však nebola zatiaľ jednoznačne preukázaná alebo vylúčená. Predpokladá sa, že existuje možno súvislosť s inými geneticky podmienenými ochoreniami, ktoré samé môžu byť dispozičným faktorom rozvoja SIDS. Patria sem napríklad niektoré metabolické ochorenia, ako porucha beta-oxidácie mastných kyselín, porucha metabolizmu glukózy, porucha iónových kanálov srdcového svalu alebo porucha zrážanlivosti krvi. SIDS sa v týchto prípadoch prejavuje skôr, ako sa rozvinie vlastné základné ochorenie.
- Matka je drogovo závislá
- Bábätká, ktoré sa narodili predčasne, sú SIDS ohrozené viac než tie, ktoré prišli na svet úplne donosené.
- Dojčatá s nízkou pôrodnou hmotnosťou.
- Bábätká, ktoré nie sú dojčené, prípadne sú dojčené len v malej miere.
- Deti s novorodeneckou žltačkou alebo rozvíjajúcou sa infekciou.
Je dôležité si uvedomiť, že nie všetky deti, ktoré majú viacerými z týchto rizikových faktorov sa SIDS neprejaví.
Prečítajte si tiež: Tipy na stravovanie 7-mesačného dieťaťa
SIDS prevencia
Keďže nepoznáme presnú príčinu vzniku tohto syndrómu náhleho úmrtia, je ťažké vopred sa mu vyhnúť. Existujú však opatrenia, ktorými môžete výrazne znížiť riziko vzniku SIDS:
- Poloha na chrbte pri spánku: Spánok na bruchu zvyšuje riziko výskytu SIDS, nakoľko v tejto polohe je tvár bábätka otočená priamo k matracu. Ak bábätko zaspáva na boku, môže sa na bruško ľahko pretočiť. Z tohto dôvodu by ste sa pri jeho ukladaní mali vyhnúť obom polohám a vaše dieťatko uložiť vždy na chrbátik či už pri nočnom spánku, ale aj počas dňa. Ukladanie dieťaťa v polohe na bruško: Vyšší výskyt SIDS bol zistený u dojčiat, ktorí boli ukladané na bruško. Z uvedeného vyplýva jednoznačne odporúčanie, aby dieťa bolo k spánku ukladané vždy v polohe na chrbte. Je možné aj na bok, ale tak, aby sa v prípade prevrátenia dieťaťa skôr pretočilo na chrbát ako na bruško.
- Bezpečná postieľka: Bábätko by ste mali mať počas spánku blízko a na dosah, avšak nemalo by s vami zdieľať jednu posteľ. Matrac by mal byť dostatočne tvrdý, obalený plachtou, ktorá sa z neho nezošuchne (pevne pripevnená k povrchu). Do postieľky nevkladajte paplóny, vankúše či deky, nakoľko by sa do nich bábätko mohlo zamotať. Namiesto toho je vhodnejší spací vak pre detičky. Postieľka, v ktorej vaše dieťa spí, by mala byť bezpečná, to znamená, že by mala byť čo najviac prázdna/holá. Používajte pevný matrac, no nenechávajte v postieľke vankúše ani plyšové hračky. Riziko syndrómu náhleho úmrtia novorodenca sa zvyšuje aj v dôsledku nevhodného prostredia, v ktorom dieťa zaspáva. Týka sa to nielen prikrývok a diek, do ktorých sa môže novorodenec počas spánku nechtiac zamotať, ale aj príliš mäkkého matraca. Bezpečná postieľka by nemala obsahovať kvantum hračiek či vankúšikov, ktoré by mohli podmieniť výskyt syndrómu SIDS. Ak má dieťatko problémy s polohovaním, postačí mu jedna obľúbená hračka, ktorou ho rodič privábi na potrebnú stranu, pričom na zamedzenie neustáleho ľahu na chrbte poslúži jeden vankúšik, ktorý zabráni dieťatku prevaleniu na chrbátik. Čo sa týka perín, rodičia by mali voliť bezpečnejší variant v podobe spacieho vaku, v ktorom by za žiadnych okolností nemalo hroziť prevrátenie na bruško. Ak však predsa len dieťatko preferuje spánok pod prikrývkou, je vhodné vybrať veľkostne neprevyšujúcu polovicu hrudníka dieťatka.
- Správna teplota v miestnosti: Vaše dieťatko by malo byť oblečené v pohodlnom pyžame a miestnosť by mala byť dobre vetraná a nemala by byť prehriata. Ideálna je pre nich klasická izbová teplota spálne (18-20°C). Postieľka by nemala byť umiestnená v blízkosti radiátora, ohrievača, krbu, prípadne by nemalo spať na priamom slnku. Pozor si treba dávať taktiež na prehrievanie, ktoré môže v najhorších prípadoch viesť k zlyhaniu organizmu, a teda k syndrómu náhleho úmrtia novorodenca. V prípade, že sa chcú rodičia vyvarovať prehriatia detského organizmu v čase spánku, je potrebné hľadieť nielen na optimálnu teplotu v prostredí, v ktorom dieťatko zaspáva, ale aj na to, čo má bábätko oblečené. Z aspektu oblečenia by sa malo uprednostňovať pohodlné pyžamo, ktoré dieťa neprepotí, no tiež by v ňom nemalo zamrznúť. Keďže novorodenci nadbytočné teplo vylučujú prostredníctvom pokožky na hlavičke, v čase spánku by nemala byť hlava bábätka zakrytá.
- Dojčenie: Kojenie dokáže znížiť riziko vzniku SIDS až o 50%. Vedci si doposiaľ nie sú istí, prečo je to tak, no zhodujú sa, že pre bábätko sú významné látky, ktoré z materského mlieka prijme. Dôležitý je tiež kontakt kože na kožu. Dieťa by sme mali, ak je to možné, v prvých šiestich mesiacoch života dojčiť. Ak je to možné, uprednostnite kojenie pred zaspávaním dieťatka s fľaškou umelého mlieka v ruke.
- Používanie cumlíka: Spánok s cumlíkom môže taktiež pomôcť v prevencii proti vzniku SIDS. Ak je bábätko naučené na pravidelné dojčenie (zvyčajne 1. mesiac), môžete mu skúsiť dať cumlík, keď bude zaspávať (nedávajte mu ho však naspäť, ak mu po zaspaní vypadne). Cumlík musí byť čistý, vymenený za nový, pokiaľ je poškodený. Vzniku syndrómu náhleho úmrtia novorodenca môže zamedziť aj jednoduché používanie cumlíka počas spánku. Takéto preventívne opatrenie prichádza do úvahy len v prípade, že je už dieťatko naučené na pravidelné dojčenie z prsníka. Z časového hľadiska to predstavuje obdobie v šiestom až siedmom týždni života dieťaťa. Cumlík na spanie bábätko chráni pred náhlym zastavením dýchania.
- Monitor dychu: Síce nezabráni vzniku SIDS, avšak ihneď vás upozorní na zástavu dýchania vášho dieťatka. Monitor dychu je pomôcka, ktorú sa oplatí mať doma. Monitor dychu je odporúčaný dojčatám z rizikových skupín, ako aj súrodencom detí, ktoré zomreli na SIDS. Ďalej pre deti s poruchami spánku, gastroezofageálnym refluxom, spánkovým apnoe, kŕčovou aktivitou, ALTE (Apparent Life-Threatening Event), pre predčasne narodené dojčatá, pre deti s neurologickými a metabolickými poruchami. Ako pomocník môže v prípade hroziaceho syndrómu SIDS v istom zmysle pôsobiť kontrola dychu dieťatka v spánku prostredníctvom monitorov dychu. Tento kontrolný systém nezaručí zníženie pravdepodobnosti vzniku syndrómu náhleho úmrtia novorodenca, no môže pomôcť, ak nastane porucha dýchania či prípadná zástava srdca. Hoci ani na monitory dychu sa nedá 100-percentne spoľahnúť, ich pozitívne pôsobenie na psychiku rodičov je značné. Ich nespoľahlivosť tkvie vo falošných alarmoch, ktoré môžu rodiča zneistiť a znepokojiť natoľko, že prestane dôverovať prístroju, pričom môže nastať aj opačný prípad - signalizácia problému vôbec neprebehne, a tým pádom dochádza k nepovšimnutému nešťastiu.
Ako funguje monitor dychu
Domáce monitory sú elektronické prístroje, ktoré sledujú srdcovú a dychovú aktivitu počas spánku. Pracujú na rôznych princípoch snímania a spracovávania informácií. Monitory dychu tvorí jedna alebo 2 senzorické platne, ktoré monitorujú frekvenciu dychu dieťaťa. Vkladajú sa do postieľky pod matrac, ktorý nesmie byť hrubší ako 10cm a nesmie byť pružinový. Odporúča sa používať aspoň prvých 6 mesiacov života dieťatka.
Kedy použiť monitor dychu
Ak Vaše dieťa patrí do rizikovej skupiny pre SIDS, odporúčame absolvovať kurz prvej pomoci pre tých najmenších.
Falošné poplachy
Pri používaní domáceho monitora je potrebné vedieť, že môžu byť aj falošné pozitívne alarmy. Okrem toho existujú aj falošné negatívne alarmy (nie je žiadny poplach pri možnej ohrozujúcej situácii). Po alarme skontrolujte v akom stave sa nachádza vaše dieťa - ťažko dýcha, lapá po dychu, alebo už prestáva dýchať a modrie? Dokonca môže byť už v bezvedomí. Zistíte, či reaguje na Váš hlas, tlesknutie rúk a dotyk (stlačenie zápästia, členkov, trenie chrbáta a chodidla).
- Stop fajčeniu: „Nefajčite v tehotenstve a rovnako je rozumné nevystavovať dojča pasívnemu fajčeniu, a to nielen kvôli riziku SIDS,“ radia autorky knihy. Zistilo sa, že deti, ktoré boli už v tehotenstve vystavené cigaretovému dymu, mali o dosť zvýšené riziko vzniku syndrómu. Rovnaký negatívny efekt má i pobyt dieťaťa v prostredí, kde sa fajčí. Nikotín má totiž utlmujúci vplyv na dýchanie. Z rodičovského hľadiska je možné ovplyvniť aj pasívne fajčenie, resp. vystavovanie dieťaťa vplyvom cigaretového dymu či iným výparom návykových látok, ktoré môžu u dieťaťa spôsobiť náhlu smrť.
- Vyhnite sa alkoholu: Tento bod by mal byť snáď samozrejmým tabu počas celého tehotenstva a aj po pôrode.
- Pokrývku hlavy radšej nie: Dieťa by nemalo spať s prikrytou hlavičkou, výskumy odhalili, že to zvyšuje riziko vzniku SIDS. Nebezpečné je dávať na hlavičku spiaceho bábätka aj plienku, aby ste ho ochránili pred slnkom. V priestore sa tak hromadí vydychovaný vzduch, ktorý neobsahuje dosť kyslíku, čo rovnako zvyšuje riziko syndrómu.
Čo robiť, keď bábätko prestane dýchať?
Ak rodiča prebudí alarm monitorovacieho prístroja, prípadne si všimne na dieťatku náznaky zlyhávania základných funkcií organizmu, napr. sťažené dýchanie, lapanie po dyhu, modranie, je potrebné ihneď začať konať. V prvom rade je potrebné vyskúšať, či dieťatko reaguje na určité vzruchy, ako stlačenie členkov, tlesknutie či rodičovský hlas. Ak je novorodenec v bezvedomí, je nutné skontrolovať, či nedochádza k duseniu zvratkami alebo iným cudzím predmetom zaseknutým v hrdle. Spriechodnenie dýchacích ciest je možné dosiahnuť jemným zaklonením hlavičky. V tejto polohe jednou rukou pridŕža rodič čelo dieťatka, pričom druhou podvihuje bradu. Pokiaľ k dýchaniu nedôjde, prichádza na rad nevyhnutná resuscitácia. Tú je potrebné začať ešte predtým, ako rodič volá na linku 112 alebo 155.
Ak zistíte, že Vaše dieťa nedýcha, postupujte nasledovne:
- Zistite stav vedomia: Aby ste zistili stav vedomia bábätka, hlasno ho oslovte a ak nereaguje, pošúchajte ho po chodidle alebo mu chvíľu trite dlaňou chrbát. Ak nereaguje na žiadny zo stimulov, je v bezvedomí.
- Skontrolujte dýchacie cesty: Strata vedomia mohla byť spôsobená aj dusením sa (napríklad zvratkami). Rukou bábätku naozaj jemne zakloňte hlavu a druhou rukou podvihnite bradu, čím mu spriechodníte dýchacie cesty. Je možné, že začne dýchať.
- Resuscitácia: Ak sa dýchanie neobnoví alebo máte pochybnosti, začnite s resuscitáciou. Ak ani po minúte dieťatko nereaguje, je nutné zavolať na číslo 112 a privolať pomoc. Ak nie ste sami, jedna osoba zavolá na tiesňovú linku a druhá súbežne začne so živovaním. Na tiesňovej linke vás presne navedú, no ovládať prvú pomoc by mal každý (obzvlášť rodičia).
Resuscitácia novorodenca
Syndróm náhleho úmrtia novorodenca a prvá pomoc s ním spätá si vyžaduje v prípade bábätiek do jedného roka špeciálny prístup. Pri počiatočných piatich vdychoch je potrebné ústami prekryť ústočká i nos dieťatka, pričom rodič sleduje dvíhanie detského hrudníka. V prípade, že po iniciálnych piatich vdychoch neregistruje rodič žiadnu zmenu, môže pristúpiť k masáži srdca. Ukazovákom a prostredníkom je potrebné nájsť miesto v strede hrudníka, pričom stlačenie by malo prejsť do tretiny hĺbky hrude dieťatka. Po troch stlačeniach nasleduje jeden vdych, pričom takýto rytmus oživovania je potrebné vykonávať po dobu jednej minúty. Následne sa kontroluje zmena stavu.
Umelé dýchanie: Nadýchnite sa a ústami poriadne prekryte nos aj ústa dieťaťa, vdýchnite 5 iniciálnych vdychov a sledujte dvíhanie jeho hrudníka. V tomto mieste stlačte hrudník (aspoň o 1/3) 15 krát.
Platí zásada 3 stlačenia na každý vdych - po úvodných 5 záchranných vdychov vykonajte 3 stlačenia hrudníka a 1 vdych. Pri dojčatách (od ukončeného 28.dňa života do 1.roku) dýchajte do nosa aj do úst naraz, perami obopnete nos aj ústa dieťaťa a 5-krát vdýchnete. Ak dieťa nereaguje, je potrebné urobiť masáž srdca - stláčame dvoma prstami (u batoliat hranou dlane jednej ruky) v strede hrudníka 30 stlačení za sebou, do asi 1/3 hĺbky hrudníka rýchlosťou 120 za jednu minútu.
SIDS a genetika
Častejší výskyt SIDS v rovnakej rodine vedie k úvahám o genetickej (vrodenej) dispozícii ochorenia. Uvedená súvislosť však nebola zatiaľ jednoznačne preukázaná alebo vylúčená. Predpokladá sa, že existuje možno súvislosť s inými geneticky podmienenými ochoreniami, ktoré samé môžu byť dispozičným faktorom rozvoja SIDS. Patria sem napríklad niektoré metabolické ochorenia. SIDS sa v týchto prípadoch prejavuje skôr, ako sa rozvinie vlastné základné ochorenie. Predpokladá sa, že existuje priama genetická súvislosť so vznikom SIDS pri atypicky prebiehajúcich metabolických reakciách v možnej súvislosti s iným spúšťacím faktorom.
Psychologická podpora pre rodičov
Strata dieťaťa je pre rodičov mimoriadne náročné a bolestivé obdobie. Je dôležité, aby rodina dostala adekvátnu psychologickú podporu a poradenstvo.
Najčastejšie otázky - FAQ
- Kedy hrozí syndróm náhleho úmrtia novorodenca?
K syndrómu náhleho úmrtia novorodenca môže dôjsť kedykoľvek v rozmedzí od narodenia dieťaťa do pol roka od príchodu bábätka na svet. Najčastejšie sa však syndróm SIDS vyskytuje v druhom až štvrtom mesiaci života dieťaťa. V tomto období si musia dať rodičia obzvlášť pozor na to, aby eliminovali zo života bábätka všetky rizikové faktory, ktoré, samozrejme, dokážu ovplyvniť. Sem patria najmä všeobecné životné podmienky novorodenca a prostredie, v ktorom dieťa spáva.
- Je možné vopred odhaliť vyššie riziko pre vznik SIDS?
Áno, vyššie riziko pre vznik SIDS je možné odhaliť dvomi spôsobmi. V prvom rade sú to vyšetrenia spočívajúce vo fyziologických funkciách organizmu počas spánku, ako EKG, EEG, tep srdca, poruchy dýchacej sústavy, kyslíková saturácia či reflux. Všetky tieto vyšetrenia môžu ozrejmiť akékoľvek poruchy či vrodené ochorenia, ktoré by mohli viesť k vzniku syndrómu náhleho úmrtia novorodenca. Druhý spôsob, ktorým lekári k tomuto syndrómu pristupujú, je genetický, ktorý tkvie v genetickom vyšetrení rodičov, súrodencov a samotného dieťatka.