Možno, rovnako ako mnohí, nepatríte medzi skalných fanúšikov hororov. Avšak, aj napriek tomu, štúdie venujúce sa tejto oblasti môžu byť veľmi zaujímavé. Či už sa radíte ku skalným fanúšikom alebo skôr k odporcom, prečítajte si, ako môžu mať strašidelné filmy v niektorých prípadoch pozitívny vplyv na naše duševné zdravie.
Horory a úzkosť: Prekvapivé výsledky
Hororové filmy v nás vzbudzujú strach, aj keď vieme, že nejde o skutočnú realitu. Je to spôsobené tým, že náš mozog nie vždy jasne rozlišuje medzi fantáziou a realitou. To znamená, že keď sledujeme napríklad film o zombie, niektoré časti nášho mozgu reagujú, ako by sme boli naozaj prenasledovaní šialenými nemŕtvymi. Aj keď tento žáner nepatrí zrovna k oddychovým, vo vedeckých štúdiách dosiahol prekvapivé výsledky. Ukázalo sa, že v boji proti úzkosti a stresu pre niektorých jedincov poskytuje veľkú úľavu.
Reakcia na strach je systém, ktorý si vyvinuli telá našich predkov, aby prežili hrozby počas života. Medzi také hrozby patril napríklad útok medveďa alebo iného divého zvieraťa. Naše telo je zaplavené stresovými hormónmi (kortizol a adrenalín). Náš srdcový tep, krvný tlak aj dýchanie sa začínajú zvyšovať, akonáhle sa ocitneme v ohrození. Keď hrozba pominie, za reakciou na strach nasleduje reakcia odpočinku, inak nazývaná aj reakcia „odpočívaj a tráv“. Reakcia odpočinku prinúti naše telo, aby sa upokojilo a vrátilo do pôvodného stavu.
Ale u ľudí s úzkosťou alebo traumou má reakcia na boj menšiu závadu. U ľudí s úzkosťou reaguje mozog na bežné každodenné udalosti, akoby predstavovali veľkú hrozbu pre náš život. A pretože neexistuje žiadna skutočná hrozba, iba všeobecný, vágny pocit záhuby, len málokedy máme pocit rozuzlenia alebo úľavy. Niektorým divákom, ktorí prežívajú úzkosť alebo traumu, hororové filmy iba zhoršujú situáciu. Iným môže hrôza poskytnúť úľavu od zadržaného napätia. Filmy poskytujú priestor pre tréning so svojím strachom.
Margaret J. hovorí: „Diváci sa môžu ponoriť do trýznivého príbehu, ale zároveň byť úplne v bezpečí, sú schopní ovládať stimul vypnutím alebo presunutím pozornosti do okolitého priestoru.“ V skutočnom živote nie je vždy ľahké identifikovať a pomenovať spúšťače úzkosti. Narozdiel od toho, hrôza vo filme je jasne definovaná, má určitý koniec, pomerne predvídateľné zápletky a poskytuje plán. A čo je najdôležitejšie, to, čo sa stane na obrazovke, nemá absolútne žiadny vplyv na náš život. Podľa Coltana Scrivnera ľudí vo väčšine prípadov priťahuje hororový obsah, ktorý nemá nič spoločné s ich súčasnými obavami zo skutočného života. Pandémia Covid-19 zanechala vlastnú stopu v hororovom žánri, pričom sa zrodil nový subžáner s názvom „quar-rror“, čo predstavuje skratku pre karanténové horory.
Prečítajte si tiež: Inšpirácie pre pletené čiapky
Strach ako mechanizmus prežitia
Strach prichádza vždy pripravený upozorniť nás na hroziace nebezpečenstvo. Skúsenosti, ktoré od detstva zbierame, vďaka nemu hrajú v náš prospech. Strach nám totiž nedovolí vydať sa napospas bezprostrednému nebezpečenstvu. Čo ak ale strach prichádza v nevhodnom čase alebo v nevhodnej miere? Potom sa môže prejaviť ako patologický strach - fóbia.
Fóbie: Keď sa strach stane ochorením
Fóbia nie je to isté ako úzkosť alebo strach. Už pôvod slova fóbie z gréckeho phobos znamená hrôzu alebo des. Aj keď definícia fóbie vznikla až niekedy v 19. storočí, opisy stavov hrôzy je možné stopovať až do starých antických textov. Fóbia je ochorenie, ktoré sa radí medzi úzkostné poruchy (neurózy). Predstavuje veľký a náhle vzniknutý strach z určitého objektu alebo situácie. Osoba postihnutá fóbiou dobre vie, že taký strach je nezmyselný alebo minimálne veľmi neprimeraný, avšak nedokáže ho vôľou ovládnuť. Fóbie preto dokážu ovplyvňovať život a rozhodovanie človeka, ktorý niekedy aj veľmi kreatívne robí všetko preto, aby sa so spúšťačom fóbie nestretne. Stretnutie so spúšťačom fóbie vyvolá veľmi silnú stresovú reakciu. Do krvi sa vyplavia stresové hormóny na čele s adrenalínom, ktoré majú jediný cieľ - pripraviť na boj alebo na útek.
Vnímanie strachu a ohrozenia sa od detstva vyvíja. Jeden zo zásadných predelov v tomto vývoji nastáva okolo 8 mesiaca veku dieťaťa. Batoľa v tomto období začína lepšie chápať svoju individualitu v kontraste s okolím. V tomto období sa preto objavuje aj špecifická forma detského strachu tzv. separačná úzkosť. Dieťa si už dokáže uvedomiť, že sa jeho matka vzdialila a chápe to ako potenciálne ohrozenie.
Príčiny vzniku fóbií
Medzi faktory, ktoré môžu prispieť k vzniku fóbií, patria:
- Psychologické faktory - napríklad predchádzajúca zlá skúsenosť, ktorú si dotyčný pamätá, alebo zostáva v jeho podvedomí. Môže ísť o najrôznejšie traumy z detstva (napríklad rizikovým faktorom vzniku sociálnej fóbie je šikanovanie v detstve).
- Dedičné vplyvy - fóbie majú často rodinný výskyt, podieľajú sa na tom pravdepodobne gény.
Pravdou je, že u väčšiny fóbií pacient vôbec nedokáže pomenovať vyvolávajúcu príčinu. Fóbie vznikajú asi 2x častejšie u žien ako u mužov. Špecifické izolované fóbie sa môžu rozvinúť už od 4 rokov veku. U niektorých bežných fóbií ako sú panický strach z hadov alebo z pohľadu na krv sa predpokladá, že môžu mať súvislosť s obrannými reakciami tela. Hady napríklad pre ľudský druh znamenajú nebezpečenstvo uštipnutia. Krv je zase alarmujúcim znakom zranenia.
Prečítajte si tiež: Cestoviny so sviečkovou pre deti
Typy fóbií
Na fóbie je možné nazerať z rôznych hľadísk.
- Špecifické alebo tiež jednoduché fóbie sú neprimerané iracionálne strachy z konkrétnej veci, činnosti alebo situácie. Objektom vyvolávajúcim fóbiou môže byť takmer čokoľvek. Niektoré spúšťače sa ale u mnohých ľudí opakujú. Obvyklé sú fóbie zo zvierat alebo hmyzu, fóbie zo zranenia alebo krvi alebo fóbie v nadväznosti na okolité prostredie (výšky, uzavreté priestory, blesky).
- Zložité alebo tiež spoločenské fóbie sú o niečo menej časté ako fóbie špecifické. Sociálnu fóbiu nejde jednoducho popísať ako fóbiu z ľudí alebo strach zo spoločnosti. Človek trpiaci sociálnou fóbiou sa neprimerane obáva rôznych situácií, v ktorých by sa mohol stať stredobodom pozornosti ľudí alebo cieľom ich pohľadov. Sociálna fóbia patrí medzi spoločenské fóbie. Zahŕňa mnoho faktorov a môže sa silne premietať do života postihnutého človeka. Vedie k vyhýbaniu sa spoločnosti, neschopnosti prehovoriť na verejnosti alebo s nadriadeným, strachu z telefonovania alebo napríklad problémom s bežnými činnosťami ako nakupovanie a samozrejme nadväzovaním vzťahov.
- Agorafóbia čiže strach z otvorených priestranstiev alebo aj z verejných priestorov je ďalšou zložitou fóbiou, ktorý môže významne obmedziť život postihnutej osoby. Má mnoho rôznych prejavov, ktoré z nej robia jednu z najviac paralyzujúcich fóbií. Pri agorafobii má pacient panickú hrôzu napríklad z neznámych miest alebo situácií, z ktorých nedokáže utiecť v prípade záchvatu paniky.
Fóbie sú v populácii veľmi bežné.
Zaujímavé príklady fóbií
Už bolo vyššie popísané a určite vás neprekvapí, že spúšťači fóbií môžu byť aj úplne bežné alebo neočakávané veci.
- Anatidaefóbia - strach z kačíc. Strach z toho, že človeka sleduje divoká kačica, nie je v skutočnosti žiadnou diagnózou.
- Cenosillicafóbia - strach z prázdnych pivných pohárov v krajinách s bohatou historickou tradíciou varenia piva je pomerne častý.
- Dysmorfofóbia - pri ďalšom príklade fóbie ide všetka sranda stranou. Dysmorfóbia alebo tiež zrkadlová porucha nie je fóbiou v pravom slova zmysle.
- Ereutofóbia - strach z červenania. Áno, ak sa cítime trápne alebo nekomfortne, nie je rumenec v tvárach práve príjemný.
- Ergofóbia - strach z práce alebo aj všeobecne strach z jednania. Fóbia z práce je kontroverzný koncept hlavne z hľadiska „morbidizácie“ lenivosti. Aj v tomto prípade diagnóza ako ergofóbia neexistuje.
- Hipopotomonstroseskvipedaliofóbia - strach z dlhých slov. Je iróniou osudu, že chorobný strach z dlhých slov je súčasne aj fóbia s najdlhším názvom. Aj v tomto prípade ide ale iba o vymyslený termín.
- Chromofóbia - strach z farieb alebo z určitej konkrétnej farby. Je všeobecne známe, že rôzne farby dokážu vyvolať rôzne emócie. Fóbia z farieb ako diagnóza ale opäť neexistuje.
- Koumpunofóbia - strach z gombíkov. Máte strach, že sa vám odtrhne gombík alebo bytostne neznášate ich zdĺhavé zapínanie? Možno niekto, kto je s vami na rovnakej vlne, vymyslel pojem koumpunofóbia.
- Pagofóbia - strach zo snehu a mrazu. Tiež sa nazýva fóbia z ľadu. V tomto prípade ide o špecifickú fóbiu, ktorá môže postihnutého významne obmedzovať vo vonkajších aktivitách v zimných mesiacoch.
- Trypofóbia - strach z dier či odpor k malým otvorom. Ani v tomto prípade nejde o uznanú diagnózu fóbie. Pravdou ale je, že dierované alebo vzorované povrchy pôsobia vizuálne neobvykle a pomerne často vyvolávajú pocit odporu.
Liečba fóbií
Máte fóbiu? Potom je dôležité si zodpovedať otázku, či vás fóbia vo vašom živote nejako limituje alebo nie. Fóbie sú predsa len veľmi bežné. Napríklad taká veľmi častá fóbia z hadov spravidla v bežnom živote nikoho neobmedzuje a nie je nutné ju riešiť. Naproti tomu spoločenské fóbie dokážu človeku pekne komplikovať život a ich liečba je úplne na mieste. Expozičná terapia - ide o metódu, kedy je pacient dobrovoľne vystavovaný podnetom vyvolávajúcim fóbiu. Jednotlivé postupy na riešenie fóbií sa často používajú súčasne.
Prečo sa radi bojíme?
Určite by nebolo také obľúbené sledovanie hororov alebo oslavovanie stále populárnejšieho pôvodne keltského sviatku Halloween, keby sa ľudia nebáli radi. Teda aspoň za určitých okolností. Aj vystavenie čisto potenciálnemu strachu dokáže veľmi dobre vyplaviť do krvi vlnu adrenalínu. Napätie preto dokáže byť veľmi vzrušujúce a vyvolávať silné emócie.
Prečítajte si tiež: Bezpečné náušnice pre malé deti
Psychologické teórie obľuby hororov
Hľadanie odpovede na otázku, prečo sa človek dobrovoľne rozhodne prežívať vypäté emócie strachu a úzkosti navodené (literárnou či filmovou) fikciou a prečo je pre neho pohľad na skutočné alebo domnelé utrpenie iných osôb taký príťažlivý, podnietilo koncom 20. storočia vznik niekoľkých relevantných teórií:
- Zillmannova teória o potešení z napätia: Napätie je definované ako „naliehavú, strachom naplnenú obavu vychádzajúcu z ohrozujúcich okolností, ktorým obľúbené (literárne) postavy musia čeliť“.
- Vyhľadávanie senzácií a potreba vzrušenia: Tento sklon je opísaný ako „vyhľadávanie rôznorodých, neobvyklých, komplexných a intenzívnych pocitov a zážitkov spojených s ochotou podstúpiť fyzické, sociálne, právne či finančné riziko“. Osoby, pre ktoré je charakteristická vysoká úroveň aktivácie mozgu, oceňujú aj stimuly vzbudzujúce negatívne pocity, pretože akékoľvek intenzívne emócie im umožňujú dosiahnuť optimálny stav psychickej vzrušivosti.
- Empatická reakcia: Výskumy kognitívnych psychológov potvrdili, že „postavy a imaginárne situácie navodené literárnou fikciou majú potenciál aktivovať rovnaké oblasti mozgu, ako v prípade analogických, reálne prežívaných, udalostí a vnemov“.
- Ventilovanie agresívnych sklonov: Existuje pozitívna korelácia medzi agresívnymi sklonmi jedinca a potešením pri pohľade na výjavy násilia.
- Konverzia negatívnych pocitov na záverečnú eufóriu: Príjemné pocity vyvolané čítaním napínavej knihy (resp. pozeraním filmu) sú výsledkom kombinácie počiatočného distresu (dysforickej emocionálnej reakcie na dej) a následného afektívneho uvoľnenia v dôsledku „štastného“ ukončenia príbehu.
- Psychoanalytický prístup: Hororové príbehy pomáhajú „odkryť potláčané obsahy, detské komplexy alebo kultúrne tabu, ktoré sú maskované ako „monštrá“.
- Potreba kontaktu s neuvedomovanými hlbokými vnútornými psychickými štruktúrami: Tento dôvod vyhľadávania hororového žánru súvisí so zážitkom nočnej mory.
- Kompenzačná teória: Negatívne emócie nám, napriek ich diskomfortnej povahe, prinášajú niečo, čo tento negatívny aspekt kompenzuje.
- Teória konverzie: Negatívne emócie v kontexte literárnej fikcie sa menia na pozitívne.
- Teória kozmickej hrôzy: Ľudstvo je vzhľadom na veľkoleposť a usporiadanie vesmíru takmer nepodstatné. „Vesmír“ sa k nemu chová svojvoľne, nepredvídateľne a často priam nepriateľsky, z čoho vyplýva následný pocit „kozmickej hrôzy“.
- Evolučné prispôsobenie: Umožňuje precvičiť zvládanie možného ohrozenia z pozície relatívneho bezpečia.
- Redukcia stresu: Realizuje sa ponorením sa do napínavého deja a presunutím pozornosti na iné podnety.
- Získanie kontroly: Mnohé osoby, u ktorých bola diagnostikovaná generalizovaná úzkosť, sa vyjadrili, že vo chvíľach intenzívneho psycho-fyzického diskomfortu im úľavu prináša práve hororová fikcia.
Sledovanie hororov a fyziologické reakcie
Počas hororu spálime približne 113 kilokalórií. Ak si pozriete film, ktorý vás naozaj vydesí, pri pozeraní spálite približne toľko kalórií, koľko by ste spálili pri 30-minútovej prechádzke. Má to však jeden háčik. Hororové filmy by si mali odpustiť všetci kardiaci. Ak máte vysoký tlak, búšenie srdca, arytmiu či ostatné defekty, radšej siahnite po inom programe. I keď si naša myseľ uvedomuje, že je to len film, telo predsa len reaguje tak, akoby nám naozaj išlo o život. A to rytmus srdca dokáže poriadne rozhodiť. Sledovanie hororu môže zvýšiť frekvenciu úderov vášho srdca až o 25,3 percent.
Skupina vedcov na základe MRI snímok zistili, že pri pozeraní hororu sa v našom mozgu aktivujú stresové centrá, pričom mozog vôbec nerozlišuje, či ide o realitu alebo fikciu. Pri strašidelnom filme sme napätí a čakáme, čo sa bude diať. Naše zmysly na to reagujú tak, že sa snažia zachytiť z filmu čo najviac, podvedome očakávajú zvrat, buchnutie, či strašidelnú tetu, ktorá sa objaví v tmavom kúte pivnice. Pri pozeraní hororu sa nám zvyšuje nielen krvný tlak, ale aj hladina leukocytov. Tie sú pripravené bojovať za našu bezpečnosť.
Horory a deti: Opatrnosť je na mieste
Deti by mali pri televízore tráviť naozaj len obmedzený čas. To, že niektoré filmy nie sú prístupné detskému divákovi, nie je len pre srandu králikov. Deti si z ťažkých a nevhodných filmov môžu vytvoriť doživotnú traumu. Môžu sa u nich prejaviť úzkostlivé poruchy, ako aj vzniknúť psychosomatické ochorenia, ktoré môžu mať svoj pôvod práve v (ne)vinnom filme.
Čítanie ako nástroj na podporu duševného zdravia
Výskumy ukázali, že počas čítania sa aktivuje množstvo nervových okruhov. Čítanie podporuje tvorbu neuronálnych prepojení a tie zlepšujú celkové fungovanie mozgu. To znamená, že keď musíme zapojiť pozornosť a sledovať slová, zlepšujú sa aj naše pamäťové schopnosti. Takisto čítanie prispieva k budovaniu slovnej zásoby. Vieme, že vďaka tomu máme lepšie komunikačné, konverzačné zručnosti a od toho sa odvíja výkon v škole a neskôr v práci. No a niektoré štúdie dokonca naznačujú, že čítanie by mohlo byť prevenciou zhoršovania kognitívneho výkonu. U seniorov, ktorí pravidelne denne čítajú, zaznamenali výskumníci dobré kognitívne schopnosti napriek veku.
Tí z nás, ktorí majú záujem o lepšie medziľudské vzťahy, by určite mali túto silnú stránku čítania kníh poznať. Tým, že čítame beletriu, teda príbehy o prežívaní nejakých postáv, ktoré sú obzvlášť v dobrých knihách veľmi dobre do hĺbky vykreslené, umožňuje nám to lepšie rozumieť pocitom, túžbam, presvedčeniam iných. Keď čítame knihu, vstupujeme totiž obrazne akoby do topánok niekoho iného, takže sme nútení situáciu a iných ľudí z inej perspektívy.
Čítanie ako forma relaxácie a úniku
Už 30 minút čítania denne má potenciál znižovať krvný tlak, tep a takisto pocity duševnej nepohody. Vďaka knihám môžeme zažívať rôzne dobrodružstvá, cestujeme po svete, osudovo sa zamilujeme, a to všetko z pohodlia gauča, so šálkou čajú v ruke. Rovnako tí, ktorí trpia nespavosťou, určite dajú za pravdu, že keď sa človek zobudí po takej prebdenej noci, veľmi ťažko sa mu funguje. Príbeh nám umožní sa zrelaxovať, uvoľniť. Ale platí tu, že by sme mali mať na nočnom stolíku nejakú starú dobrú klasickú papierovú knižku. Žiadne tablety a čítačky, pretože je to super, že sa do malej mašinky vojde veľa knižiek, ale umelé svetlo, ktoré z nich vyžaruje, mozog práveže nabudí a nepripraví na spánok, práve naopak.
Čítanie by podľa niektorých výskumných zistení mohlo pomáhať ľuďom, ktorí trpia úzkosťami a depresiami. Ľudia, ktorí majú duševné ťažkosti, sa môžu často cítiť izolovaní. A práve čítanie ponúka možnosť na chvíľu uniknúť realite, zahĺbiť sa do prežívania postáv. Aj naše postavy v knihách zrejme prežívajú ťažké situácie, rôzne emócie, s ktorými si nevedia rady. A to neraz môže osvetliť naše vlastné túžby, problémy. A každý z nás si zaslúži na chvíľu tie ťaživé starosti, spomienky na minulosť a obavy z budúcnosti zasunúť do úzadia a dovoliť si pri čítaní knižky byť prítomný tu a teraz.
Čítanie deťom
Výhody čítania s deťmi sú podobné ako pri dospelých čitateľoch, takisto čítanie knižiek s deťmi vedie k zlepšeniu kognitívnych schopností. Malé deti ešte majú niekedy ťažkosti so sústredením, s počúvaním, s disciplínou, s pamäťou. A to všetko môže pomôcť rozvíjať práve to, že sedia s rodičom a počúvajú zaujímavý príbeh. Zlepšovanie kognitívnych a jazykových schopností sa potom odrazí aj na zlepšenom výkone v škole. Deti majú lepšiu slovnú zásbu, lepšie dokážu komunikovať a ono to následne sprostredkovane zvyšuje aj sebaúctu, pretože keď sa mi niekde darí, mám lepší sebaobraz. Lepšie sa tam cítim, môžem tam lepšie napredovať a viac toho získavať. Takisto čítanie rozvíja predstavivosť, fantáziu a podporuje napríklad aj zvedavosť. Kniha môže byť aj príležitosťou na spoznanie nových vecí, napríklad strašidelných vecí. Vieme, že mnohé rozprávky sú strašidelné. So strašidelnými vecami môžu byť spojené aj silné emócie a je fajn spoznať ich v bezpečnej situácii. Takisto sú knihy možnosťou spoznávať svet v bezpečnej situácii. Takisto sú knihy možnosťou spoznávať svet, svoju a iné kultúry a príležitosť viesť deti k tolerancii a takisto pomáhajú porozumieť príčinám, následkom, logickým dôsledkom činov.
V neposlednom rade to, čím sa vyznačujú rozprávky najviac je rozdiel medzi dobrom a zlom. Takisto situácia, kedy si rodič s dieťaťom číta, predstavuje príležitosť podporiť vzťah. Môže to byť pekný, intímny rituál pred spaním alebo príležitosť upokojiť sa, zrelaxovať uprostred hektického dňa. A to je práve návyk, ktorý i deti môžu poniesť aj do dospelosti ako nástroj na prevenciu stresu.
Výhodou kníh je to, že môžeme vyhľadať knihu, ktorá dieťa zaujíma, ktorá napríklad zobrazuje každodenný život hrdinov v ich veku. Takže sa môžu deti v určitých situáciách, ktorými vývinovo prechádzajú, cítiť menej osamelo, Kniha im môže pomôcť prekonať obavy, alebo im ukázať, že je v poriadku prežívať rôzne emócie v spojitosti so situáciami, ktoré môžu riešiť: príchod nového súrodenca škôlka, škola… Ku všetkým týmto témam určite nájdeme pekné knihy. Takisto môže byť čítanie príležitosťou na rozhovor, niekedy počas dňa je ťažké nájsť si tú chvíľu, kedy sa s dieťaťom posadíme a porozprávame o tom, čo ho trápi.
Klasické rozprávky a ich význam
Klasické staré rozprávky sú prvé kľúčové príbehy, ktoré v živote počujeme a formujú náš pohľad na dobro a zlo, na hodnoty. Klasické rozprávky sa vyznačujú tým, že je tam väčšinou jasné čierno-biele rozdelenie dobra a zla. Nie je to samoúčelné, má to význam, že to deťom poskytuje istotu. Vedia, že aj keď hrdina prechádza problémami, stačí vytrvať. Problémy sa dajú riešiť, takže to bezpečné prostredie jasné rozdelenie dobra a zla vytvára priestor, aby deti zistili, že každému sa nám môžu stávať zlé veci, ale stačí odvaha a dobrota a môžeme ich prekonať. Tak ako v rozprávkach existujú macochy, zlé sestry, draci, čarodejnice, ale dá sa nad nimi zvíťaziť, aj v reálnom svete nie sú všetci ľudia vždy iba dobrí, ale s určitými vlastnosťami a schopnosťami dokážeme dôjsť k zdarnému koncu.
Rozprávky, hoci sú časovo aj možno tematicky vzdialené nášmu modernému každodennému životu, predsa len znázorňujú rôzne univerzálne strachy, túžby a sny. Deti vedia samozrejme, že tieto príbehy nie sú reálne, ale niektoré z tých problémov a pocitov sú presne také ako v našich každodenných životoch. A vďaka tomu, že ich vidia jasne, oddelené v rozprávkovom príbehu, ich môžu bezpečne spoznávať.