Nočné budenie u detí, najmä okolo 13. mesiaca, je bežnou skúsenosťou mnohých rodičov. Deti sa môžu budiť spokojné a hrať sa v postieľke, prípadne sa snažia znova zaspať. Inokedy sa zobudia s plačom a po upokojení zostanú úplne prebraté, pričom sa snažia zaspať, ale nedarí sa im to, čo vedie k frustrácii a plaču. Dlhé nočné bdenia sú mimoriadne únavné a vyčerpávajúce pre dieťa aj rodiča a odzrkadľujú sa na zvýšenej únave nasledujúci deň. Našťastie, mnohým dlhým nočným bdeniam sa dá vyhnúť správnym načasovaním denných spánkov, vhodnou spánkovou hygienou a dostatočným množstvom denného spánku. Niektoré nočné budenia sú však prirodzené a nedá sa im vyhnúť.
Bežné príčiny nočného budenia u 13-mesačných detí
Dôvodov nočného budenia bábätiek v tomto veku môže byť veľa, všetky sú normálne a patrí medzi ne hlavne potreba znovu naspäť zaspať po tom, čo sa skončí jeden spánkový cyklus.
- Nadmerný denný spánok alebo neskoré ukladanie na spánok: Častou príčinou nočného budenia je príliš veľa spánku počas dňa alebo uloženie na spánok príliš neskoro. V noci, vo fáze veľkého nočného prechodu okolo 1:00-3:00, kedy je spánok ľahší, dieťa precitne a doháňa denné bdenie, ktoré nemalo. Dieťa cez deň spí a aj na noc zaspí bez problémov, ale v noci sa preberie a má deň, alebo sa preberie a po čase začne plakať, lebo vie, že by malo spať a chce zaspať, ale nedá sa mu.
- Znížená potreba spánku: Dieťatku mohla náhle klesnúť celková spánková potreba alebo potrebuje menej spánku. Je dôležité pozrieť sa na množstvo spánku dieťatka v jeho veku a odporúčané množstvo spánku a spánkov cez deň pre jeho vek a vyhodnotiť, kde sa nachádzate.
- Spracovávanie nových zručností: Deti potrebujú spracovať všetky novinky vo svojom krátkom živote. Sedenie, chodenie, stavanie sa, prvé slová, vety, spôsob hrania sa a rozmýšľania majú vplyv na spánok bábätka. Niektoré deti spracúvajú tieto obrovské životné novinky práve počas noci. Je úplne prirodzené, ak dieťa začne v noci rozprávať, chodiť po postieľke, tlieskať, sedieť alebo skákať a následne začne plakať alebo si ľahne a spí ďalej.
- Regresia spánku: Deti, teda ich cirkadiánny rytmus, majú v jednotlivých obdobiach života nastavenie na niekoľko fáz spánku a bdenia. Ak dieťa niektorú fázu vynechá, môže si jeho telo túto fázu urobiť samo v noci.
- Dojčenie: Po dojčení sa dieťa vplyvom jedenia úplne preberie a je hore, až kým sa opäť neunaví.
- Zuby: Niektoré deti takto znášajú aj zuby, najčastejšie očné alebo stoličky. Nie každý jeden zúbok však spôsobuje dlhé nočné bdenie a ani zúbky nie sú príčinou niekoľko mesačného budenia.
- Potreba dojčenia: Otázku nočného budenia nerieši umelé mlieko, kaša, či iné jedlo a to ani schéma jedla počas dňa - deti sa nebudia v noci z dôvodu hladu, budia sa pre iné dôvody a tieto dôvody najlepšie pokrýva dojčenie. Rovnako snaha o nahradenie nočného dojčenia ponúknutím vody alebo iného nápoja fľašou nevedie k ničomu. To, že dieťa pije počas dojčenia materské mlieko, je vynikajúce a dôležité, ale z pohľadu nočného budenia je pre dieťa mimoriadne dôležité niečo iné: a síce satie na prsníku, prítomnosť matky, schopnosť dojčenia naspäť dieťa uspať, a podobne.
- Spánkové cykly: Všetci ľudia spia v spánkových cykloch (nie neprerušovaným spánkom), jediný rozdiel medzi dospelými a bábätkami je, ako sú po ukončení jedného spánkového cyklu schopní upadnúť do ďalšieho. Pre dojčené deti je prechod medzi jedným spánkovým cyklom a druhým umožňovaný dojčením. Navyše dieťa môže vypiť počas noci podstatnú časť svojho príjmu mlieka a to je dôležité pre jeho prospievanie. V noci sa tvorí matkám najviac prolaktínu a bábätká majú možnosť vypiť dostatočné množstvo mlieka.
- Podnety počas dňa: Bábätká sa budia z rozličných dôvodov a dojčenie im pomáha znovu zaspať. Bábätká sa môžu budiť veľmi často. Intervaly prebúdzania sa nemusia vekom predlžovať. Môže sa stať, že sa bábätká po polroku budia častejšie, ako keď boli novorodenci. Ovplyvňujú ich totiž viac podnety počas dňa, rýchly rozvoj mozgu, spracovávanie nových zážitkov, získavanie nových schopností (otáčanie, sedenie, lozenie, chodenie), rast zúbkov.
- Potreba istoty: V tomto veku dieťa potrebuje v noci istotu prítomnosti rodiča a pomoc pri zaspávaní. Potrebuje sa naučiť, že spánok a noc sú bezpečné a že má pri sebe niekoho, kto mu pomôže zaspať. Keď sa dieťa začína prebúdzať a rodič ho začne hneď dojčiť, dieťa sa neprebudí úplne, dojčí sa v polospánku a vďaka tomu je pravdepodobnejšie, že rýchlejšie zaspí.
Nočný des
Nočný des alebo nočný úľak (lat. pavor nocturnus) je spánková porucha, ktorá sa najčastejšie objavuje u detí v predškolskom veku. Záchvat nočného desu zvyčajne trvá od 5 do 20 minút, no výnimočné nie sú ani dlhšie epizódy.
- Ako reagovať: Zachovajte pokoj a rozvahu. Dieťa počas desu nebuďte. Zostaňte vedľa neho a dozerajte na jeho bezpečnosť.
- Príčiny: Nočné desy trápia deti s bohatým citovým životom. Je dôležité, aby malo tieto podnety príležitosť pretaviť do hry alebo ich znova prežiť, a teda spracovať inou formou.
- Prevencia: Dbajte na kvalitný spánok detí vrátane poobedného zdriemnutia. Venujte dieťaťu pozornosť, aby ste mu pomohli vytvoriť pocit bezpečia a istoty, ktoré mu pomôžu zaspať.
- Bezpečné prostredie: Niektoré deti sú počas nočného desu schopné vstať a rozhadzovať rukami, preto je dôležité, aby bola prostredie, v ktorom dieťa spáva bezpečné, bez ostrých hrán a podobne.
Nočné bdelé okná
Niektoré deti si v noci zrazu začnú džavotať, hrajú sa s rúčkami, rozhadzujú hračky alebo skúšajú nové zvuky. Nie sú nepokojné, neplačú, ale ani nespia.
- Príčiny: Nočné bdenie môže mať mnoho príčin. V niektorých prípadoch ide o prirodzenú súčasť vývinu dieťatka, inokedy môže byť signálom, že jeho denný režim potrebuje drobné úpravy. Ak má počas dňa príliš veľa alebo naopak príliš málo spánku, jeho telo si to môže kompenzovať práve v noci. Ak je posledné bdelé okno pred nočným spánkom príliš dlhé, môže sa stať, že dieťatko bude preunavené. Ak má zase dieťatko posledné bdelé okno príliš krátke, tak sa môže stať, že bude podunavené a nevytvorí si na nočný spánok dostatočný spánkový tlak.
- Ako reagovať: Ak je dieťa spokojné a neplače, je to znamenie, že si svoj spánkový cyklus reguluje samo. Zachovajte pokoj a nevstupujte do jeho priestoru, pokiaľ to nie je potrebné. Zabezpečte tmavé a pokojné prostredie a vyhnite sa interakcii. Ak je nepokojné, upokojte ho a ponúknite asistenciu, ak je potrebná.
- Sledovanie denného režimu: Ak sa bdelé okná vyskytujú často, je dobré prehodnotiť dĺžku a rozloženie denných spánkov, ako aj čas ukladania na nočný spánok.
Čo robiť, keď sa dieťa v noci budí
- Spánková rutina: Dodržiavajte spánkovú rutinu, ktorá dieťaťu napovedá, že sa blíži spánok.
- Signály únavy: Rozpoznávajte signály únavy a uložte dieťa spať včas.
- Spánkové "barličky": Ak sa dieťa prebudilo a plače, uistite ho o svojej prítomnosti a poskytnite mu pocit bezpečia.
- Aktivity počas dňa: Poskytnite dieťaťu dostatok stimulov a podnetov cez deň, vyplňte čas zábavou, aktivitami, pohybom a slnkom.
- Prostredie na spánok: Vytvorte vhodné prostredie na spánok - prítmie, tma, čistá, dobre vetraná izba s primeranou teplotou a komfortnou posteľou.
- Dĺžka spánku: Sledujte, ako dlho dieťa spí cez deň a upravte denný režim tak, aby bolo večer dostatočne unavené.
- Obmedzte obrazovky: Obmedzte čas strávený pred obrazovkami, modré svetlo potláča produkciu melatonínu.
- Realistické očakávania: Majte realistické očakávania a prispôsobte sa individuálnym potrebám dieťaťa.
- Spoločné spanie: Spoločné spanie dieťaťa s matkou veľmi zjednodušuje nočné dojčenie.
Ako naučiť dieťa opäť zaspať samo
- Vhodné prostredie: Zaistite dieťaťu vhodné prostredie na spanie - správny matrac, optimálna teplota, pohodlné pyžamo, žiadny hluk ani svetlo.
- Zbavte sa pomôcok: Postupne odstráňte všetky pomôcky na spanie, bez ktorých sa dieťa nevie samo zaobísť.
- Rozhovor: Rozprávajte sa spolu o tom, čo dieťa prežíva a nájdite spolu riešenia jeho problémov.
- Pravidelný režim: Zaveďte pravidelný režim pred spaním - čítanie rozprávok, spievanie pesničiek.
- Obmedzte obrazovky: Vypnite všetky obrazovky aspoň 1 až 2 hodiny pred spaním.
- Čas spánku a bdenia: Dodržujte pravidelný čas spánku a bdenia.
- Poobedný spánok: Dodržujte skorý a krátky poobedný spánok.
- Večera: Dajte dieťaťu primeranú večeru v správnom čase.
- Upokojenie: Po prebudení mu poskytnite upokojenie a podporu bez toho, aby ste ho vzali do svojej postele.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc
Ak časté nočné budenie pretrváva alebo sú prítomné ďalšie príznaky, je dôležité zvážiť návštevu pediatra alebo odborníka na detský spánok.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Prečítajte si tiež: Tipy na stravovanie 7-mesačného dieťaťa
Prečítajte si tiež: Sprievodca pre rodičov: Separačná úzkosť