Zuzana Dančiaková: Život po strate otca a pohľad na súčasnú spoločnosť

Článok sa zameriava na rozhovor so Zuzanou Dančiakovou, dcérou zosnulého herca Stana Dančiaka, v ktorom sa delí o svoje spomienky na otca, o tom, ako sa vyrovnáva so stratou a ako vníma súčasnú spoločnosť. Rozhovor odhaľuje jej silný vzťah k otcovi, starostlivosť o mamu a jej pohľad na svet.

Spomienky na otca a vyrovnávanie sa so stratou

Zuzana Dančiaková otvorene hovorí o tom, že strata otca je pre ňu stále ťažká, aj štyri roky po jeho odchode. Bol to prvý muž jej života a navždy ním zostane. Hoci jej veľmi chýba, pri spomienkach na neho sa už dokáže pousmiať, pretože sa jej vynárajú len krásne a veselé spomienky. Býva u svojej mamy, ktorá má zdravotné problémy, v izbe jej otca, a často na neho myslí.

Zuzana si uvedomuje, že jej otec by bol smutný z toho, čo sa v súčasnosti deje vo svete, najmä v súvislosti s pandémiou a vojnou na Ukrajine. Počas pandémie sa jej vzťah s partnerom ešte viac prehĺbil. Spolu maľovali obrazy, čítali, rozprávali sa a hrali spoločenské hry. Toto obdobie považuje za krásne a myslí si, že by z neho mal radosť aj jej otec.

Dvadsiateho šiesteho októbra si pripomenuli nedožité osemdesiate narodeniny jej otca. Zuzana spomína, že ocko mal rád spoločnosť a miloval rodinu, takže všetky narodeniny oslavovali v kruhu najbližšej rodiny. Dátum 26. október bol pre neho osobne veľmi ťažký a bolestivý, lebo mu presne na narodeniny zomrel jeho ocko. Práve preto nikdy v tento deň svoje narodeniny neoslavoval. Vtedy sa vždy uzavrel do samoty.

Starostlivosť o mamu a rodinné hodnoty

Zuzana sa v súčasnosti stará o svoju mamu, ktorú obdivuje pre jej silu a prístup k životu. Minulý rok si zlomila bedrový kĺb, absolvovala operáciu a rehabilitácie, no napriek tomu je veselá a veľmi chce žiť. Zuzana sa o ňu stará s láskou a hovorí, že by to urobila znova, pretože všetku lásku, ktorú jej rodičia dali, vracia späť.

Prečítajte si tiež: MUDr. Zuzana Vaničková - hodnotenia

Spomína na rozprávku o troch grošoch, kde jeden groš vraciaš, jeden požičiavaš a ten posledný míňaš. Všetku lásku, ktorú jej rodičia dali, že ju naučili chodiť, čítať, počítať, vie sa o seba postarať, pracovať, má zodpovednosť či už voči spoločnosti, alebo voči sebe samej, váži si všetko, čo jej život dal, aj to, čo jej zobral, toto všetko má naozaj len vďaka nim.

Býva so svojou mamou v otcovej izbe a dá sa povedať, že jej ocka pripomína všetko. Odmalička bývala v Starom Meste a teraz sa doň vrátila. Občas si poviem, že som bola hlúpa, lebo som otca nepočúvala, keď sme napríklad išli spolu po meste a on mi rozprával, ako kedysi mesto vyzeralo. Hovoril mi o Vydrici a ja som vtedy ako pubertiačka s nezáujmom iba prevracala oči. Pri prechádzke centrom sa mi často stane, že si spomeniem na jeho slová a prepadne ma smútok.

Pohľad na súčasnú spoločnosť

Zuzana Dančiaková sa kriticky vyjadruje o súčasnej spoločnosti, v ktorej podľa nej prevláda egoizmus a vytratila sa ľudskosť. Odvšadiaľ ho cítiť. Každého zaujíma len on sám. Na základe toho potom vznikajú tragédie typu, že si niekto vypije, sadne za volant a v obrovskej rýchlosti usmrtí nevinných mladých ľudí. Mám zimomriavky, keď o tom hovorím, ale je to ukážka toho, v akom stave je aktuálne naša spoločnosť. Nezaujíma nás, že niekomu ublížime, jednoducho ideme, veď nám sa nič nemôže stať…

Tento egoizmus sme tu nikdy nemali. V rádiu rada počúvam reláciu Spravodliví medzi národmi. My na Slovensku máme najviac ocenených ľudí za pomoc Židom počas druhej svetovej vojny. Ale v tejto dnešnej spoločnosti už nie je empatia. Niekde sa nám vytratila ľudskosť. Vládne tu spomínané ego a my nevieme mať súcit s nikým a s ničím… Nikdy by som si nebola myslela, že sa dožijem vojny alebo nedávnych brutálnych vrážd na ulici… Myslím, že rovnako smutný by bol môj otec, práve preto hovorím, že mi síce nesmierne chýba, ale na druhej strane som rada, že sa nedožil toho, čo aktuálne zažívame.

Spomína na to, ako jej otec hovorieval, že medzi ľuďmi začal panovať egoizmus, čo vedie k tragédiám a strate empatie. Ako príklad uvádza banálne situácie, ako napríklad správanie sa ľudí v potravinách alebo na parkovisku, kde im nezáleží na druhých.

Prečítajte si tiež: Materstvo a výzvy

Zuzana si spomína na nemilú skúsenosť, keď sa jej otec sťažoval, že sa na neho kolegovia vykašľali po tom, čo ochorel. Herečka však tvrdí opak, že kolegovia sa na neho stále pýtali, ale nemali odvahu ho navštevovať. Paradoxne, zábrany v sebe potlačili najmä Dančiakovi priatelia z detstva a ľudia civilných profesií.

Umelecká kariéra a odkaz otca

Zuzana Dančiaková sa venuje dabingu a herectvu, no svoju hereckú kariéru odsunula na druhú koľaj, aby sa mohla starať o otca. Hoci nedosiahla to, čo si v herectve vysnívala, nie je sklamaná, pretože to bolo jej rozhodnutie. Žije svoj osobný život a je spokojná.

Spomína na to, ako si jej otec prial, aby bola kozmetičkou, no ona sa rozhodla pre herectvo. Dnes nevie zhodnotiť, či by bola šťastnejšia ako kozmetička, no herectvo ju stále napĺňa.

Na záver rozhovoru Zuzana hovorí, že si želá, aby bolo na osemdesiate narodeniny jej otca pekné počasie a aby sa s rodinou mohli prísť vyrievať na Ondrejský cintorín a zaspomínať si na neho ako na veselú kopu, ako na človeka, ktorý mal nad všetkým nadhľad a hľadel do budúcnosti. Bude rada, ak mu ľudia, ktorí ho mali radi a na Dušičky sa budú prechádzať po Ondrejskom cintoríne a uvidia ho tam, zapália k tej jeho osemdesiatke sviečku. Bude si to veľmi vážiť a myslím, že rovnako aj on. Bude to prejav toho, že nám všetkým veľmi chýba.

Vianoce bez otca

Rodina Stana Dančiaka sa obávala, ako sa vyrovná s prázdnym miestom pri štedrovečernom stole. Zuzana prezradila, že sa budú snažiť prežiť Vianoce v pohode a aby bolo veselo, pretože by nechcel, aby trúchlili. Pustia si jeho obľúbené džezové koledy, tak budú cítiť jeho blízkosť. Verí, že bude s nimi a že na nich dáva pozor. Tentoraz asi budú doma na Vianoce prvýkrát dodržiavať pôst.

Prečítajte si tiež: Vyvážený život s tromi deťmi (Z. Kanócz)

Obetovaná kariéra a potupné útrapy

Zuzana Dančiaková obetovala svoju kariéru, aby sa mohla starať o otca. Bol pre ňu viac než otcom, bol jej najlepší kamarát. Počas jeho hospitalizácií v nemocnici zažila potupné útrapy, keď sa stretla s neochotou a nedostatkom empatie zo strany niektorých sestier. Hovorí, že sa pácha genocída na starých ľuďoch a že by si zaslúžili úctu.

tags: #zuzana #danciakova #tehotna