Jednou zo základných zákonných povinností rodičov voči deťom je plnenie vyživovacej povinnosti. Tú môžu rodičia realizovať v naturálnej alebo peňažnej podobe, a to buď dobrovoľne alebo v dôsledku rozhodnutia vydaného v súdnom konaní. Článok poskytuje komplexný pohľad na problematiku zrušenia vyživovacej povinnosti na plnoleté dieťa v kontexte prerušenia štúdia, pričom zohľadňuje rôzne faktory a situácie, ktoré môžu nastať.
Vyživovacia povinnosť rodičov: Základný rámec
Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je upravená v ustanovení § 62 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „zákon o rodine“). V zmysle uvedených ustanovení majú obaja rodičia povinnosť vyživovať svoje dieťa, nakoľko dieťa má zákonom o rodine upravené právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Zákon o rodine explicitne upravuje aj dĺžku trvania vyživovacej povinnosti a to do doby, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť, teda úplne a trvale uhrádzať/uspokojovať svoje životné potreby, ktoré môžeme zaradiť medzi tzv. relevantné.
Zákon neobmedzuje právo na výživu konkrétnym vekom dieťaťa. Rozhodujúce sú viaceré faktory, ako vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, vykonávať prácu, odôvodnené záujmy, potreby a majetkové pomery. Vo väčšine prípadov výživné zaniká ukončením magisterského štúdia prvej vysokej školy. Ak by dieťa chcelo študovať ďalšiu vysokú školu po ukončení jednej, vyživovacia povinnosť už zvyčajne netrvá. Je nutné uviesť, že zákonná vyživovacia povinnosť nezaniká iba z dôvodu ukončenia štúdia, ak na to nie sú splnené ďalšie zákonné predpoklady. Ak teda dieťa študuje a riadne v tomto štúdiu pokračuje až do jeho dokončenia, na povinnosti platiť výživné nič nemení ani skutočnosť, ak dieťa štúdium prerušilo, napr. z dôvodu nevydarenej skúšky, prípadne ak túto urobilo až na ďalší pokus. Uvedené platí i pre dobu štúdia nasledujúcu po primeranej praxi, kedy bolo dieťa zárobkovo činné. Na druhej strane, ak dieťa vstúpilo do zamestnania, ktoré mu umožnilo samostatne sa živiť, ale toto neskôr preruší s cieľom ďalšieho štúdia a kvalifikácie na iné povolanie, vyživovacia povinnosť sa neobnovuje.
V aplikačnej praxi sa ako ukončenie prípravy na budúce povolanie chápe ukončenie vysokej školy v určitom študijnom programe; za relevantné vo vzťahu k pokračovaniu vyživovacej povinnosti by sme nemohli brať ďalšie štúdium t.j. na vysokej škole v inom študijnom odbore, resp. akékoľvek postgraduálne štúdium.
Ak dieťa ukončí prípravu na povolanie a má pracovné príležitosti, ale nemá záujem pracovať, povinnosť platiť výživné nepokračuje. Ak dieťa žije v spoločnej domácnosti s rodičmi, je povinné prispievať na domácnosť podľa svojich možností.
Prečítajte si tiež: Súkromná škôlka v Bratislave končí
Dĺžka trvania vyživovacej povinnosti
Vyživovacia povinnosť nie je viazaná na dosiahnutie žiadneho konkrétneho veku. Do pozornosti by sme zároveň chceli dať fakt, že vyživovacia povinnosť nadobudnutím plnoletosti t.j. 18 rokov veku, či dokonca vek 26 rokov nezaniká. Na konkrétny vek sa viaže len vyplácanie rodičovského príspevku, ktorý je ohraničený dovŕšením 25 rokov veku, ak dieťa spĺňa podmienku nezaopatrenosti.
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (teda nie do času, kým dieťa dovrší 18 rokov!). Absolvovanie povinnej školskej dochádzky automaticky neznamená, že dieťa nadobudlo schopnosť samo sa živiť, ale musí reálne aj schopné byť sa živiť (napr. Kedy nastane právny stav „schopnosti sám sa živiť,“ závisí od okolností konkrétneho prípadu. Súd posudzuje každý prípad diferencovane podľa okolností konkrétneho prípadu. Schopnosť samostatne sa živiť býva interpretovaná extenzívne ako schopnosť samostatne (z vlastných zdrojov) uspokojovať všetky potreby resp. relevantné životné náklady. Vyžaduje sa, aby schopnosť napĺňala požiadavku trvalosti tohto stavu.
Relevantné faktory pri posudzovaní vyživovacej povinnosti
Schopnosť dieťaťa osamostatniť sa a samo si zabezpečovať základné životné potreby sa vyhodnocuje komplexne, v závislosti od viacerých premenných. Okrem veku dieťaťa je dôležitým ukazovateľom tejto schopnosti aj jeho zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy dieťaťa a jeho potreby, majetkové pomery a pod. (zdroj: Pavelková: Zákon o rodine - Komentár, 3. vydanie, C.H. Beck, 2019).
Ani nadobudnutie schopnosti dieťaťa aktívne vykonávať zárobkovú činnosť či úspešné ukončenie strednej odbornej školy (čo vytvára predpoklad pre jeho uplatnenie sa vo vyštudovanom odbore) nie sú bez ďalšieho dôvodmi na zrušenie povinnosti platiť výživné.
Výživné počas vysokoškolského štúdia
Výživné na vysokoškoláka nezaniká automaticky, ak dieťa popri dennom štúdiu brigáduje. Výnimkou je situácia, keď dieťa pracuje a študuje externe, čím sa predpokladá, že sa dokáže samo živiť. Vo vzťahu k rodičom platí aj princíp solidarity, ktorý hovorí, že deti majú právo na rovnakú životnú úroveň ako ich rodičia. Ak sú majetkové pomery dieťaťa lepšie ako rodičov, nemá to vplyv na ich vyživovaciu povinnosť. Pri stanovení výšky výživného sa berú do úvahy majetkové pomery a životná úroveň rodičov. Ak bola vyživovacia povinnosť určená súdom a dôvody pre jej určenie zanikli, je vhodné, aby rodič podal návrh na zrušenie výživného pre plnoleté dieťa. Až do právoplatnosti rozhodnutia o zrušení je však potrebné výživné platiť.
Prečítajte si tiež: Všetko o reťazovom pôrode, rodičovskom príspevku a materskej
V súvislosti so štúdium na vysokej škole sa stáva relevantná aj otázka podania návrhu na zvýšenie výživného. Odôvodnenosť potrieb dieťaťa sa v prípade štúdia mimo miesta svojho bydliska zvyšuje. Je zrejmé, že výživné určené rozhodnutím súdu na stredoškoláka nebude postačujúce pre zabezpečenie potrieb študenta vysokej školy.
Prerušenie štúdia a jeho vplyv na výživné
Prerušenie štúdia samo o sebe automaticky neznamená zánik vyživovacej povinnosti. Dôležité je, či je dieťa schopné sa samo živiť. Ak dieťa preruší štúdium, aby pracovalo, môže to mať vplyv na posúdenie jeho schopnosti samostatne sa živiť. Súd bude skúmať dôvody prerušenia štúdia a či je dieťa schopné si zabezpečiť všetky svoje potreby. Ak dieťa nie je schopné sa samo živiť, napríklad z dôvodu choroby alebo invalidity, rodičia sú naďalej povinní ho vyživovať. Ak sa však dieťa nezamestnáva z lenivosti, existuje dôvod na zrušenie vyživovacej povinnosti.
Ak dieťa študuje a riadne v tomto štúdiu pokračuje až do jeho dokončenia, na povinnosti platiť výživné nič nemení ani skutočnosť, ak dieťa štúdium prerušilo, napr. z dôvodu nevydarenej skúšky, prípadne ak túto urobilo až na ďalší pokus. Uvedené platí i pre dobu štúdia nasledujúcu po primeranej praxi, kedy bolo dieťa zárobkovo činné.
Pokiaľ ste ako dieťa rodiča schopná sa sama živiť, potom nie je dôvod, aby Vám otec platil výživné počas prerušeného štúdia. Pokiaľ by aj otec podal návrh na súd na zrušenie výživného, pretože nechce platiť výživné počas prerušeného štúdia, tak v súdnom konaní by sa okrem dôvodu prerušenia štúdia skúmalo aj to, či ste schopná sa sama živiť. Dôvod prerušenia štúdia môže mať tiež vplyv na platenie výživného, najmä ak ste prerušili štúdium pre to, aby ste mohli pracovať. V zákone nikde nie je uvedené, ako je to s platením výživného počas prerušeného štúdia, ale pokiaľ vychádzame z podstaty výživného upraveného v Zákone o rodine, tak platí vyššie uvedené.
Príklad z praxe
Ak študentka prvého ročníka vysokej školy zistí, že odbor nie je pre ňu vhodný a štúdium ukončí ešte v prvom semestri, vyživovacia povinnosť otca, ktorý jej platí výživné, pravdepodobne skončí v momente, keď prestane byť študentkou VŠ.
Prečítajte si tiež: Príslušnosť súdu v konaní o výživnom
Schopnosť samostatne sa živiť: Kľúčový faktor
Schopnosť samostatne sa živiť znamená schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Súdna prax spája vznik tejto schopnosti aj so vznikom nároku na príslušné dávky systému sociálneho poistenia v prípade ukončenia prípravy na povolanie a neuplatnenia sa na trhu práce. Pri posudzovaní, či je dieťa schopné samostatne sa živiť, súd zohľadňuje nielen výšku zárobku, ale aj jeho pravidelnosť, dlhodobosť a či je schopný pokryť všetky životné náklady dieťaťa (bývanie, strava, štúdium, zdravotná starostlivosť a pod.). Príležitostná alebo čiastočná brigáda s nižším príjmom spravidla nevedie k zániku vyživovacej povinnosti rodiča.
Podľa rozhodnutia ÚS ČR sp. zn. II. ÚS 2121/14: „Je potrebné odlíšiť prípady rozhodovania o výživnom, keď sa jedná o maloleté dieťa, resp. dokonca o dieťa vykonávajúce povinnú školskú dochádzku. V týchto prípadoch musí byť priznávanie výživného zodpovedajúceho odôvodneným potrebám dieťaťa samozrejme pravidlom. U detí už plnoletých je však treba na vyživovaciu povinnosť nazerať optikou výrazne odlišnou: plnoletý jedinec by mal byť zásadne schopný sa postarať sám o seba a dôvod pre stanovenie vyživovacej povinnosti by preto mal byť odôvodnený konkrétnymi okolnosťami daného prípadu. Pokiaľ plnoleté dieťa študuje už na druhej škole toho istého stupňa (strednej alebo vysokej), ktorá na predchádzajúcu školu úplne jednoznačne nenadväzuje, je namieste sa zaoberať najmä tým, či skutočne ide o racionálnu prípravu na budúce povolanie, či aktuálne študovaná škola má zodpovedajúcu kvalitu (napríklad z hľadiska uplatnenia absolventov), či zvyšuje jeho šance na uplatnenie na trhu práce a v neposlednom rade aj tým, či sa dieťa tomuto štúdiu venuje s dostatočnou starostlivosťou, teda či nedosahuje neprimerané množstvo absencií (rozumne vysvetliteľných a doložených) a či dosiahnuté študijné výsledky potvrdzujú jeho skutočný záujem o zvolený odbor.
Faktory ovplyvňujúce posúdenie schopnosti samostatne sa živiť:
- Vek dieťaťa
- Jeho zdravotný stav
- Štúdium
- Schopnosť zamestnať sa
- Schopnosť vykonávať prácu
- Odôvodnené záujmy a potreby
- Majetkové pomery
Návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti
Ak rodič zvažuje podanie návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti, je dôležité zvážiť všetky relevantné faktory a zhromaždiť potrebné dôkazy. Návrh sa podáva na miestne príslušnom súde, ktorým je okresný súd v obvode bydliska navrhovateľa.
Ak bola vyživovacia povinnosť určená súdom, a príde k zániku dôvodov, prečo bola určená, je pre ochranu rodiča vhodné, aby podal návrh na zrušenie výživného pre plnoleté dieťa. Pokiaľ podáte takýto návrh, výživné stále musíte platiť, až kým rozhodnutie o zrušení nadobudne právoplatnosť.
Návrh by mal obsahovať:
- Označenie účastníkov konania: Osobné údaje navrhovateľa a dieťaťa, proti ktorému návrh smeruje (meno, priezvisko, bydlisko, štátna príslušnosť).
- Čoho sa navrhovateľ domáha: Zrušenie výživného na plnoleté dieťa a v akej výške.
- Dôvody návrhu: Preukázanie, že dieťa je schopné sa samo živiť.
- Prílohy: Rodný list dieťaťa, doklady o príjme dieťaťa, potvrdenie o ukončení štúdia (ak relevantné).
Súd vypočuje dieťa a rodiča na pojednávaní a vykoná potrebné dokazovanie. Až do právoplatnosti rozhodnutia súdu o zrušení výživného je potrebné výživné platiť.
Štipendium a jeho vplyv na výživné
Sociálne štipendium sa považuje za príjem dieťaťa a zohľadňuje sa pri určovaní výšky výživného. Prospechové štipendium, ktoré je jednorazové a má motivačný charakter, sa zvyčajne nezohľadňuje, pokiaľ povinný nemá nízke príjmy.
Dobré mravy a vyživovacia povinnosť
Vo výnimočných prípadoch môžu dobré mravy ovplyvniť trvanie nároku dieťaťa na výživné. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Tento rozpor musí byť výrazný a objektívne závažný do takej miery, že súd siahne na základný nárok dieťaťa na výživu od rodiča. Nepôjde teda o prípady, kedy sa dieťa nestretáva s rodičom, či prípady, kedy majú zlé vzťahy.
Zánik a zrušenie vyživovacej povinnosti
Je dôležité rozlišovať medzi zánikom a zrušením vyživovacej povinnosti. Vyživovacia povinnosť zaniká zo zákona momentom, keď je dieťa schopné sa samé živiť. Vyživovaciu povinnosť zrušuje súd, ak bola určená súdnym rozhodnutím.
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je ich zákonnou povinnosťou, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu. Suma životného minima sa aktualizuje vždy k 01.07. Pri určení výživného súd prihliadne na odôvodnené pomery oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča.
Náhradné výživné
V prípade, ak si povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť stanovenú právoplatným súdnym rozhodnutím „t.j. neplní vyživovaciu povinnosť v plnej výške, v lehote a spôsobom určených právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenou dohodou najmenej tri po sebe nasledujúce mesiace od splatnosti poslednej splátky výživného a ak exekučné konanie na vymoženie pohľadávky na výživnom trvá najmenej tri mesiace od doručenia návrhu na vykonanie exekúcie súdu a povinná osoba nezačala platiť výživné“ (§2 ods.1 písm. a) zákona o náhradnom výživnom) má právo požiadať o tzv. náhradné výživné, ktorým sa bude zabezpečovať výživa nezaopatrenému dieťaťu.
Ak je splnená vyššie uvedená podmienka, oprávnená osoba má nárok na náhradné výživné len ak sú ďalej splnené podmienky § 2 ods. V prípade, ak ide o plnoleté dieťa, žiadosť o náhradné výživné podáva samotné plnoleté dieťa. Žiadosť sa podáva písomne na príslušnom Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý v zmysle § 5 zákona o náhradnom výživnom rozhoduje o náhradnom výživnom, vypláca náhradné výživné, prehodnocuje nárok na náhradné výživné, a to každých 6 kalendárnych mesiacov.
Náhradné výživné sa poskytuje vo výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenej dohody, najviac však vo výške 1,2 násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa. Po priznaní náhradného výživného je poberateľ povinný informovať príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o každej zmene skutočnosti, ktorá je rozhodujúca na vyplácanie náhradného výživného najneskôr do ôsmich dní odo dňa zmeny skutočnosti.