Očkovanie je dôležitý nástroj prevencie proti infekčným ochoreniam a zohráva kľúčovú úlohu v ochrane zdravia jednotlivca aj celej populácie. Na Slovensku existuje rozsiahly očkovací program, ktorý zahŕňa povinné a odporúčané očkovania pre deti a dospelých. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o očkovacom kalendári na Slovensku, vrátane informácií o jednotlivých ochoreniach, proti ktorým sa očkuje, a o časovom harmonograme očkovaní od narodenia.
Právny rámec a význam očkovania
Očkovací kalendár na Slovensku je vypracovaný v súlade s § 5 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a v súlade s vyhláškou Ministerstva zdravotníctva SR č. 585/2008 Z. z.
Cieľom pravidelného očkovania je v čo najväčšej miere eliminovať výskyt prenosných chorôb. Vakcinácia neslúži len pre dobro jednotlivca, ale i civilizácie ako celku. Očkovanie podmieňuje vytvorenie vlastnej prirodzenej ochrany pred nákazou baktériami a vírusmi. Imunizačný program je komplex opatrení, ktorý zahŕňa nielen druhy očkovaní, ich termíny, ale i kontrolu očkovania a preočkovanosti, sledovanie a analýzu stavu imunity. Očkovanie riadi Ministerstvo zdravotníctva SR.
Vďaka vysoko odbornej a zodpovednej práci, najmä detských lekárov sa dosahujú výnimočné počty zaočkovaných detí. Zaočkovanosť detskej populácie je v celoslovenskom priemere v rozmedzí 98-99 percent. Vďaka tomu sa dosahuje dostatočná kolektívna imunita proti ochoreniam preventabilným očkovaním.
Povinné očkovania detí na Slovensku
Na Slovensku je očkovanie detí proti určitým ochoreniam povinné. Povinné očkovania sú plne hradené zo zdravotného poistenia. Základné očkovanie detí by malo byť ukončené do dovŕšenia roka a pol. V tomto období by malo dieťa absolvovať očkovanie 3 typmi vakcín (hexavalentnou, pneumokokovou a MMR vakcínou).
Prečítajte si tiež: Všetko o pôrodnici vo Vranove nad Topľou
Očkovací kalendár pre deti
- 3. mesiac života (od 10. týždňa): prvá dávka hexavalentnej vakcíny (záškrt, tetanus, čierny kašeľ, detská obrna, vírusová hepatitída typu B a hemofilové invazívne nákazy) a pneumokokovej konjugovanej vakcíny (PCV). Očkovanie hexavakcínou a očkovanie vakcínou proti pneumokokovým invazívnym ochoreniam sa vykonáva tromi dávkami v 3., 5. a 11. mesiaci života, pričom prvá dávka sa podá najskôr v prvom dni desiateho týždňa života vzhľadom na aktuálnu epidemiologickú situáciu vo výskyte čierneho kašľa.
- 5. mesiac života: druhá dávka hexavalentnej a pneumokokovej vakcíny.
- 11. mesiac života: tretia dávka hexavalentnej a pneumokokovej vakcíny.
- 15. mesiac (najneskôr do 18. mesiaca života): prvá dávka MMR vakcíny proti osýpkam, mumpsu a ružienke. Vykonáva sa najskôr v prvom dni 15. mesiaca života, najneskôr v 18. mesiaci života dieťaťa.
- 5. rok života: preočkovanie MMR vakcínou. Od 1. januára 2020 sa na základe Imunologického prehľadu z roku 2018 menilo povinné pravidelné očkovanie detí proti osýpkam, mumpsu a ružienke (MMR). Po novom sa preočkovanie MMR vakcínou presunie z 11. roku do 5. roku života. Deti narodené od 1. 1. 2010 do 31. 12. 2015 sa budú druhou dávkou MMR vakcíny očkovať v 11. roku života, tie neskôr narodené už v 5.
- 6. rok života: preočkovanie proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu a detskej obrne kombinovanou vakcínou (dTap-IPV). Preočkovanie detí proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu a detskej obrne je povinné v rámci pravidelného povinného očkovania. Preočkovanie sa vykonáva dvoma dávkami tetravalentnej očkovacej látky so zníženým obsahom antigénov.
- 13. rok života: Odporúčané očkovanie hradené zdravotnou poisťovňou proti infekciám, ktoré sú spôsobené humánnymi papilomavírusmi, sa aplikuje v 13. roku života. Catch-up očkovanie proti infekciám, ktoré sú spôsobené humánnymi papilomavírusmi, sa môže aplikovať adolescentom v 14. a 15. roku veku (13-ročným a 14-ročným adolescentom), pokiaľ boli prekážkou očkovania v 13. roku života.
Ochorenia, proti ktorým sa povinne očkuje
Záškrt (diftéria): Ochorenie spôsobuje baktéria Corynebacterium diphtheriae. Prenáša sa vzdušnou cestou, pri kožných formách kontaktom. Inkubačný čas je 2 až 5 dní. Postihuje mandle, hrtan a hltan, vyznačuje sa častými srdcovými a neurologickými komplikáciami. Najzávažnejšou formou je postihnutie hrtana, ktoré sa môže skončiť udusením v priebehu niekoľkých hodín. Systematické očkovanie bolo v Slovenskej republike zavedené v roku 1946.
Tetanus: Akútne infekčné ochorenie nervového systému spôsobené toxínom, ktorý produkuje baktéria Clostridium tetani. Baktérie sa nachádzajú vo forme spór najmä v hnojenej pôde, do organizmu sa dostávajú po poranení kože. Inkubačný čas je 7 až 14 dní. Prejavuje sa kŕčmi žuvacieho svalstva, šijového svalstva a neskôr celého trupu pri plnom vedomí. Systematické očkovanie bolo v Slovenskej republike zavedené v roku 1958.
Čierny kašeľ (pertussis): Vysoko infekčné ochorenie, spôsobuje ho baktéria Bordetella pertussis. Je to kvapôčková infekcia, na jej prenos je potrebný úzky kontakt s chorým. Najviac ohrozenou skupinou sú novorodenci. Inkubačný čas je 6 až 20 dní (najčastejšie 7 až 10 dní). Postihuje dýchacie cesty a spôsobuje vážne záchvaty kašľa, môže spôsobiť infekcie uší, zápal priedušiek, zápal pľúc, poškodenie mozgu a dokonca smrť. Systematické očkovanie bolo v Slovenskej republike zavedené v roku 1956.
Detská obrna (poliomyelitída): Akútne vírusové ochorenie spôsobené poliovírusom. Vírus sa prenáša fekálno-orálnou cestou priamo alebo nepriamo - kontaminovanými potravinami, vodou. V prvých dňoch infekcie je prenos možný aj kvapôčkami slín z hrdla. Ochorenie postihuje nervový systém - väčšina infikovaných osôb prekoná infekciu bez klinických príznakov, alebo ako chrípke podobné ochorenie. Keď však vírus zničí bunky centrálneho nervového systému vzniká meningitída a asi u 1 % infikovaných paralytická forma ochorenia, kedy dochádza k obrnám najmä svalov končatín rôzneho rozsahu, ktoré sú nevyliečiteľné a trvalé. Inkubačný čas je 4 až 35 dní, najčastejšie 7 až 10 dní. Systematické očkovanie bolo v Slovenskej republike zavedené v roku 1957.
Hemofilové invazívne nákazy (Hib): Závažné infekcie vyvoláva invazívny kmeň baktérie Haemophilus influenzae typu b. Infekcia sa prenáša kvapôčkovou formou a ohrozené sú najmä deti do päť rokov. Baktéria spôsobuje predovšetkým hnisavý zápal mozgových blán, zápal hrtanovej príchlopky - akútny môže bez rýchleho lekárskeho zásahu spôsobiť náhle udusenie, zápal priedušiek, zápal pľúc a otravu. Ťažké formy infekcie zanechávajú až v 30 percentách chronické následky, najmä poškodenie sluchu a poškodenie mozgu. Systematické očkovanie sa v Slovenskej republike zaviedlo v roku 2000.
Prečítajte si tiež: Čo potrebujete vedieť o reakciách po očkovaní
Vírusová hepatitída B (VHB): Vírusový zápal pečene, ktorý spôsobuje vírus hepatitídy B z čeľade Hepadnaviridae. K nákaze dochádza infikovanou krvou, krvnými derivátmi, injekčnou ihlou pri vnútrožilovom užívaní drog, pri tetovaní, pri pírsingu, telesnými tekutinami pri úzkom kontakte v rodine a pri sexuálnom styku. Je možný aj vertikálny prenos, teda z matky na dieťa počas tehotenstva alebo cez sliznice počas pôrodu novorodenca. VHB sa spočiatku prejavuje zvýšenou teplotou, nechutenstvom, malátnosťou, únavou, vracaním, bolesťami brucha, hnačkami, vyrážkami, ale aj bolesťami svalov kĺbov a hlavy. Po nástupe ďalšieho štádia ochorenia má pacient kožu a očné bielka sfarbené nažlto, tmavý moč, svetlú stolicu, zväčšenú pečeň, niekedy aj slezinu. Závažnosť žltačky typu B spočíva v tom, že najmä u malých detí prebieha nepoznane a často dlhé obdobie, prechádza do chronicity s možnosťou vzniku cirhózy pečene alebo rakoviny pečene. Inkubačný čas je 60 až 200 dní, najčastejšie 90 dní. Systematické očkovanie dojčiat bolo na Slovensku zavedené v roku 1998.
Pneumokokové invazívne ochorenia: Infekčné ochorenia vyvolané invazívnymi kmeňmi baktérie Streptococcus pneumoniae. Šíria sa vzduchom, ktorý je kontaminovaný výlučkami horných dýchacích ciest chorého. Pneumokokovými ochoreniami sú najviac ohrození novorodenci a dojčatá a starší dospelí. Pneumokoky vyvolávajú napríklad zápal mozgových blán, infekciu krvi, i bežné, neinvazívne ochorenia s menej závažnými príznakmi, napríklad zápal stredného ucha, zápal pľúc i prinosových dutín. Inkubačný čas je 1 až 3 dni. Systematické očkovanie bolo na Slovensku zavedené v roku 2009.
Osýpky (morbilli): Vysoko nákazlivé a najzávažnejšie vírusové ochorenie detského veku, šíri sa rýchlo vzduchom (kvapôčkovou infekciou) a infekčným aerosólom vznikajúcim pri kašľaní a kýchaní. Prameňom pôvodcu nákazy je chorý človek. Prakticky každý bez imunity proti osýpkam po kontakte s chorým ochorie. Ochorenie sa spočiatku prejavuje únavou, nechutenstvom, zvýšenou teplotou, nádchou, kašľom, zápalom spojoviek, svetloplachosťou. V tejto fáze bývajú na sliznici v ústach v oblasti stoličiek belavé škvrny so začervenaným okolím, takzvané Koplikove škvrny. Po niekoľkých dňoch nastupuje horúčka a objavuje sa tmavočervená splývavá vyrážka, najprv na záhlaví, potom na tvári, krku, trupe, bruchu a končatinách. Inkubačný čas je v priemere 10 dní, infekčnosť pacienta trvá 4 dni pred objavením vyrážky a 4 dni po objavení vyrážky. Závažnosť ochorenia spočíva najmä v častých komplikáciách ako sú zápaly pľúc, priedušiek, uší a centrálneho nervového systému (zápal mozgu). Ochorenie má najproblematickejší priebeh u detí do troch rokov a dospelých. Systematické očkovanie bolo na Slovensku zavedené v roku 1969.
Mumps (parotitída, príušnice): Vírusové infekčné ochorenie, šíri sa vzduchom, kontaminovaným výlučkami horných dýchacích ciest chorého. Ochorenie sa prejavuje zápalom príušných slinných žliaz, sprevádza ho horúčka, malátnosť, bolesti hlavy a svalov. Častou komplikáciou, najmä u adolescentov, je zápal semenníkov a nadsemenníkov, pričom po prekonaní zápalu môže s veľkou pravdepodobnosťou vzniknúť neplodnosť. U dospelých ide často o zápal mozgových blán, mozgu a pankreasu. Mumps môže byť aj príčinou straty sluchu. Inkubačný čas je 10 až 14 dní. Systematické očkovanie bolo na Slovensku zavedené v roku 1987.
Ružienka (rubeola): Vírusové infekčné ochorenie, šíri sa vzduchom, ktorý je kontaminovaný výlučkami horných dýchacích ciest chorého, k prenosu môže dôjsť aj cez kontaminované predmety. Inkubačný čas je 14 až 21 dní. Ochorenie sa najskôr vyznačuje drobnou svetloružovou vyrážkou na tvári, rýchlo sa šíriacou aj na trup. Výsevu vyrážky predchádza zdurenie lymfatických uzlín. Medzi časté komplikácie patrí bolesť až zápal najmä drobných kĺbov, zvýšená teplota, kašeľ, nádcha. Pre tehotné ženy a ich nenarodené deti predstavuje veľké nebezpečenstvo - ak sa žena nakazí ružienkou v prvom trimestri, dieťa sa s veľkou pravdepodobnosťou narodí s postihnutím zraku, sluchu, poškodením mozgu, vrodenou srdcovou chybou alebo s duševným postihnutím (kongenitálny rubeolový syndróm). Tehotenstvo sa môže skončiť potratením plodu alebo narodením mŕtveho plodu. Systematické očkovanie bolo na Slovensku zavedené v roku 1985.
Prečítajte si tiež: Očkovanie: Kľúč k zdraviu vašich detí
Odporúčané očkovania pre deti
Okrem povinných očkovaní existujú aj odporúčané očkovania, ktoré nie sú hradené zo zdravotného poistenia, ale lekári ich odporúčajú pre zvýšenú ochranu dieťaťa. Medzi nepovinné očkovania detí sa na území Slovenska zaraďujú napríklad vakcíny proti kliešťovej encefalitíde a žltačke typu A, ktorých podanie je vhodné po dovŕšení prvého roku života bábätka. Dávkovanie sa pri rozličných vakcínach proti žltačke typu A, samozrejme, líši, no vo všeobecnosti sú to zväčša dve až tri dávky. Od deviatich mesiacov, prípadne jedného roka dieťaťa je odporúčané očkovanie proti ovčím kiahňam. Šesť až osem mesiacov od narodenia bábätka je vhodné porozmýšľať aj nad absolvovaním očkovania proti chrípke či rotavírusovým ochoreniam. V skorších štádiách života novorodenca (od dvoch mesiacov) môžu rodičia zvážiť odporúčané očkovanie na prevenciu meningokokových infekcií. Medzi nepovinné očkovanie detí patrí taktiež vakcína proti HPV, a teda ľudskému papilomavírusu. Toto infekčné ochorenie sa zväčša prenáša priamym kontaktom s nakazeným, najčastejšie pohlavným stykom.
Očkovanie dospelých
Preočkovanie dospelých proti záškrtu a tetanu sa vykonáva kombinovanou očkovacou látkou každých 15 rokov. V prípade prekročenia odporučeného intervalu sa preočkovanie proti záškrtu a tetanu vykoná vždy len jednou dávkou, pokiaľ je v zdravotnej dokumentácii pacienta dokumentované základné očkovanie tromi dávkami očkovacej látky proti tetanu. Základné očkovanie dospelých proti záškrtu a tetanu tromi dávkami sa vykoná len v prípade, ak nie je dôveryhodná dokumentácia základného očkovania v minulosti.
Reakcie na očkovanie
Bez ohľadu na vek sa k najčastejším reakciám detského organizmu na tvorbu imunitného systému vplyvom podania očkovacej látky zaraďuje zvýšená teplota, nechutenstvo, plačlivosť, nervozita, podráždenosť dieťaťa, pričom veľakrát nechýba ani bolesť, začervenanie a opuch v mieste vpichu. Jednotlivé príznaky po očkovaní pominú približne do 2 až 3 dní. Závažné alergické reakcie sú extrémne zriedkavé.
Výber vakcíny
Očkovacie látky môžu vyrábať rôzni výrobcovia, preto sa pripravte aj na to, že vám dá lekár pravdepodobne na výber medzi viacerými vakcínami. Rozdiel medzi nimi môže byť nielen v cene, ale aj v počte dávok (koľkokrát sa očkuje vakcínou), či v šírke ochrany. Pri konkrétnom očkovaní vám lekár umožní výber spomedzi niekoľkých možností. Tie sa líšia nielen z aspektu ceny, ale i počtu potrebných dávok a úrovni ochranného efektu.
Odmietnutie očkovania
Odmietnutie povinných očkovaní detí sa čoraz väčšmi stáva akýmsi trendom. Téma týkajúca sa vakcinácie detí je na diskusných fórach veľmi často rozoberaná, pričom príznačné sú aj ostré výmeny názorov v dôsledku polarizácie spoločnosti. Mnohé však vyzdvihujú dôležitosť kolektívnej imunity, vďaka ktorej je možné eliminovať potenciálne epidémie.