Blížime sa ku koncu predškolského veku, čo je obdobie plné emocionálnych zmien a výkyvov. Päťročné dieťa prejavuje vyššiu mieru sebakontroly a je schopné sústrediť sa dlhšiu dobu, samostatne sa hrať a pracovať. Stále sa však učí poznávať a ovládať svoje emócie. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na výchovu 5-ročného dieťaťa so zameraním na rozvoj zodpovednosti, samostatnosti a emocionálnej inteligencie.
Emocionálny vývoj 5-ročného dieťaťa
Hoci už dokáže mierne riadiť svoje pocity, ich vyjadrovanie je kontrolovanejšie ako v predchádzajúcom období, najťažšie dokáže ovládať hnev, frustráciu a žiarlivosť. Rovnako má problémy ich rozpoznať a pomenovať. Preto je dôležité, aby rodičia pomohli dieťaťu a pomenovávali jeho pocity, spoločne so sprievodnými javmi - kričíš, pretože si nahnevaný, smeješ sa - si šťastný ap. Stále potrebuje veľa lásky a pozornosti od svojich rodičov, aj keď potrebuje byť aj samostatné.
S rozvíjajúcim sa chápaním okolitého sveta narastajú aj jeho obavy - konkrétne zamerané alebo aj nešpecifické, ale aj obavy z trestu, fyzického ublíženia, zlyhania či hrozieb. Hlavnými charakteristikami v tomto období je snaha spolupracovať a robiť všetko ako rodičia. Zdá sa, akoby malo nevyčerpateľný zdroj energie, neustále chce niečo robiť. Aktivita ale potrebuje mať určitý cieľ. Už rozumie časovým pojmom ako dnes, zajtra, včera, pozná ročné obdobia a niektoré z detí začínajú „čítať“. To znamená, že rozpoznávajú známe písmená alebo celé slová - ako sú názvy obchodov, niektorých tovarov ap. Nejde o skutočné čítanie, ani sa neodporúča dieťa učiť čítať. Rado sa učí a začína sa tešiť na školu.
Hra ako prostriedok rozvoja
Stále však zostáva hra hlavným prostriedkom, ako si osvojuje nové spôsoby riešenia problémov, nové zručnosti a buduje aj sociálne a emocionálne cítenie. Oproti minulému obdobiu je hra zložitejšie štruktúrovaná, plná fantázie a dramatickosti. V hre už preberá tradičnejšie rodové roly - dievčatá sa častejšie hrajú na mamy a chlapci na pretekárov, otcov… Mení sa aj charakter hry - fantazijná, symbolická sa mení na sociálno-dramatickú, v ktorej dieťa vo veľkej miere využíva nielen svoju fantáziu a napodobňovanie reálneho sveta, ale aj sociálno-interakčné zručnosti a precvičovanie si konkrétnych sociálnych rolí a hranie scenárov.
Začína tiež obdobie, keď sa hry s možnosťou vyhrať či prehrať stávajú pre rodičov veľmi zaťažujúce, nakoľko dieťa nevie a nechce prehrávať.
Prečítajte si tiež: Sprievodca pre rodičov a trénerov v gymnastike
Rozvoj reči a motorických zručností
Reč dieťaťa sa rozvíja veľmi rýchlo práve v tomto období - dieťa rozpráva veľmi veľa - niekedy aj samo pre seba. Hovorí v celých vetách a vytvára aj zložené súvetia. Jeho reč sa už podobá reči dospelého, a dokonca je schopné s dospelými viesť dialóg, aj keď stále môže mať ťažkosti vyjadriť zložitejšie myšlienky alebo popísať niektoré udalosti. Rozumie vtipom - prednosť majú tzv. „záchodové“ vtipy - vtip o záchodovom pavúkovi môže počúvať stále dookola. Rado rieši hádanky. Slovná zásoba sa rýchlo rozširuje - každý deň sa naučí 5 - 10 nových slov.
Po motorickej stránke sú pohyby dieťaťa koordinovanejšie a rado sa predvádza. Už dokáže jazdiť na bicykli, skákať cez švihadlo, skákať na jednej nohe, hádzať loptu aj ju chytať. Rovnako začína mať záujem o kolektívne hry. Zlepšilo sa aj v zručnostiach, ako je zaväzovanie šnúrok, zapínanie gombíkov a česanie vlasov. Jemná motorika: je schopné samostatne sa obliecť, zapnúť a rozopnúť gombík, zaviazať si šnúrky na topánkach (aj keď niektoré deti si kvôli suchým zipsom osvoja túto schopnosť až neskôr).
Extrémy vo výchove a hľadanie rovnováhy
V súčasnosti vidíme okolo seba dva extrémy výchovy rodičov - na jednej strane sú tu rodiča, ktorí, žiaľ, nemajú z rôznych dôvodov čas na výchovu svojich detí, napr. pracujú aj v dvoch zamestnaniach a s deťmi sa vidia až neskoro večer, kedy si sadnú k televízii alebo k počítaču a mlčky tam presedia unavení a vyčerpaní z práce celý večer. Nepýtajú sa, čo ich dieťa cez deň robilo, kde bolo, s kým sa stretlo, či je šťastné, nešťastné, smutné, či ho niečo veľmi trápi a možno má problém, s ktorým sa bojí prísť za rodičom.
Na druhej strane sú tu rodičia, ktorí by pre svoje dieťa urobili naozaj všetko, maximálne sa mu obetujú, stáva sa, že mu obetujú celý svoj život, všetky aktivity rodičov, aj ich záujmy a myslenie sa točí okolo dieťaťa, ako keby rodičia, a zvlášť mama, nemali nárok na svoj osobný život. Títo rodičia sú neskonale trpezliví, obetaví, ustráchaní, robia za svoje dieťa všetko, len aby bolo dieťa šťastné, spokojné, prinesú mu všetko, čo mu na očiach vidia.
Čoraz častejší sa objavuje aj iný výchovný trend - dovoliť dieťaťu všetko o čo si požiada, len preto, aby sme dieťa nechali slobodne sa vyvíjať a nezabili v ňom napríklad génia, ktorý objaví nový liek či v desiatich rokoch vytvorí supermodernú sociálnu sieť. A tak rodičia dovolia dieťaťu vyvíjať sa podľa jeho predstáv. Dieťa už od narodenia nedostáva žiadne hranice, nemá režim, ktorý pre svoj život potrebuje a rodič mu vyhovie v akejkoľvek jeho požiadavke.
Prečítajte si tiež: Komplexný pohľad na rodičovstvo
Ako viesť dieťa k zodpovednosti: Praktické tipy
Výchova detí a ich vedenie k samostatnosti a zodpovednosti je kľúčovou úlohou každého rodiča pre budúci úspech jeho dieťaťa. Deti, ktoré sú schopné robiť vlastné rozhodnutia a niesť za ne zodpovednosť, majú veľký predpoklad stať sa sebavedomými a úspešnými dospelákmi.
- Stavajte deťom pravidlá "hry": Deti potrebujú pevné pravidlá. Pravidlá predstavujú pevné body všedného dňa. Problémy v rodine vznikajú vtedy, ak je pravidiel príliš mnoho alebo príliš málo, a keď vďaka nedôslednosti strácajú zmysel. Ale skôr než začnete konať, mali by ste sa dohodnúť na kompromise a stáť si za ním. Deti sa tak naučia, že nejednotnosť nemôžu zneužívať, že nemôžu stavať rodičov proti sebe, že existujú síce rôzne názory, ale že je ich možné tolerovať.
- Buďte dôsledný pri dodržiavaní pravidiel správania sa: Dbajte dôsledne a s vytrvalosťou na dodržiavaní už raz stanovených pravidiel. Správajte sa k deťom priateľsky, ale rozhodne. Vysvetlite im zmysel konkrétnych pravidiel a upozornite ich na dôsledky nedodržania pravidiel. Odpúšťajte chyby, ale nepoľavte. Nikto nie je dokonalý. Premýšľajte o tom, čo ste vy alebo dieťa urobili zle a aké to malo príčiny.
- Odolajte citovému vydieraniu dieťaťa: Deti vedia byť úspešnými citovými manipulátormi, dokonca "malými tyranmi". Takéto dieťa nerešpektuje žiadne dohody a pravidlá, robí si podľa seba, nepočúva príkazy a zákazy, má veľa konfliktných situácií s inými deťmi. Doma sa jeho rodina krúti len okolo potrieb a požiadaviek dieťaťa, celý svet sa točí podľa jeho požiadaviek, tak si nakoniec aj to nové autíčko vydupe aj keby mal použiť náhly príval falošných sĺz. Neverte teda uslzeným očkám, ktoré sa hneď po dosiahnutí svojho zámeru zázračne vysušia. Ani tie najsmutnejšie pohľady neospravedlnia jeho výtržnosti.
- Vymedzujte deťom hranice: Rovnako ako určené pravidlá, tak i hranice vytvárajú rámec, v ktorom sa deti môžu prejaviť, získať skúsenosti, pohybovať sa. Všetky deti chcú stanovené hranice stále rozširovať, a je to v poriadku. Čím je dieťa staršie, tým viac hranice rozširujeme a nechávame ho od seba odísť.
- Staňte sa pre svoje deti autoritou aj priateľom: Aj keď by sa tak možno na prvý pohľad nezdá, ale autorita a priateľstvo sa vôbec nevylučujú. Autorita neznamená diktátorskú túžbu po moci.
- Nezabudnite deti aspoň raz za deň pochváliť: Existuje princíp, ktorý sa dá pri výchove detí označiť za univerzálny. Získate viac toho, čo pravidelne oceníte. Ak zistíte, že vaše deti robia to, čo majú robiť, oceňte ich, pochváľte ich, povedzte im, že to urobili správne. Uznajte aj nepodarené pokusy. Dobrý úmysel je treba povzbudiť. Nič sa na prvý pokus nemusí podariť. Povedzte deťom, že sa tešíte z toho, aké sú zodpovedné, húževnaté, pomáhajúce, tolerujúce, odpúšťajúce… Aj keď tieto vlastnosti ešte nemajú dokonalé, chváľte ich za ne.
- Spoločne si plánujte deň, týždeň, mesiac: Spoločný plán dáva deťom istotu. S deťmi by ste mali hovoriť o tom, čo sa v rodine ide robiť, čo sa bude kedy diať, kedy kto príde, kam sa pôjde. Dobré je urobiť si spoločne s deťmi plán na týždeň, alebo na mesiac. Naplánovať si rôzne akcie, výstavy, divadielka, kiná, výlety, návštevy, rôzne hry, aktivity. Rozvrh týždňa pomáha deťom rozdeliť si čas a učí ich rozvrhnúť si deň tak, aby si stihli urobiť domáce úlohy, pohrať sa a aj si oddýchnuť.
- Prejavujte voči deťom lásku: Minimálne raz denne si dieťa pritúľte a povedzte mu, ako ho máte nadovšetko radi. A nikdy svojmu dieťaťu nepovedzte, že neľúbite, ani keď vás veľmi nahnevá, alebo ani keď donesie päťku v žiackej knižke a nebodaj na vysvedčení.
- Poskytujte deťom v rodine pokoj, stabilitu, harmóniu: Deti potrebujú pokojné láskyplné rodinné prostredie, ktoré v nich vyvoláva pocit istoty a bezpečia. Medzi partermi zákonite dochádza k výmene názorov, hádke, kríze, ktorá sa odohráva pred očami detí, ale vždy by mali byť svedkami toho, že rodičia si odpustia, uzmieria, dohodnú, navrhnú kompromisné riešenie. Vo výchove detí je dobré myslieť aj na to, že deti vychováva viac ich okolie, ako rodina. Je to surové tvrdenie. Ale v dobrej štvrti sa jednoducho deťom darí lepšie. Akokoľvek dobrá ste rodina, ak bude vaše dieťa obklopené grázlami, stane sa pravdepodobne grázlom. Výchova detí teda zahŕňa aj to, aké prostredie im vytvoríte.
Ďalšie tipy na rozvoj zodpovednosti
- Jasné očakávania: Deti potrebujú vedieť, čo sa od nich očakáva a aké môžu byť dôsledky ich činov. Tieto očakávania by mali byť primerané veku a schopnostiam dieťaťa. Takto jasne zadefinované pravidlá a hranice pomáhajú deťom včas pochopiť, čo je správne a čo správne nie je.
- Rozhodovanie: Dovoľte deťom robiť vlastné rozhodnutia v rámci bezpečných a primeraných hraníc. To môže zahŕňať výber oblečenia, výber aktivity alebo rozhodovanie o tom, ako stráviť voľný čas. Môžete začať úplne jednoduchými rozhodnutiami, ako napríklad čo postavia dnes zo stavebnice alebo s ktorou hračkou sa chcú hrať dnešné popoludnie. Keď deti robia vlastné rozhodnutia, učia sa hodnotiť možnosti a niesť zodpovednosť za svoje voľby.
- Zodpovednosti: Zverte deťom malé zodpovednosti, ako je starostlivosť o domáce zvieratko, upratovanie izby alebo pomoc s domácimi prácami.
- Podpora a povzbudenie: Deti potrebujú vedieť, že majú vašu podporu, aj keď robia chyby. Povzbudzujte ich a poskytnite im pozitívnu spätnú väzbu vždy, keď sa budú snažiť dosiahnuť stanovené ciele.
- Finančná gramotnosť: Finančná gramotnosť je dôležitá súčasť zodpovednosti. Naučte deti, ako narábať s peniazmi. Zahrajte sa s deťmi na obchod. Dajte im vreckové a nechajte ich rozhodovať, ako a na čo ho minú.
- Plánovanie času: Naučte deti, ako efektívne si rozplánovať čas a zorganizovať jednotlivé úlohy. Poskytnite im kalendár a vytvorte si spolu zoznam úloh, aby mohli sledovať postupné plnenie povinností a termínov.
- Príklad: Buďte deťom príkladom tým, že sami preukážete svoje zodpovedné správanie.
- Príležitosti: Vytvárajte pre deti také príležitosti, kde môžu praktizovať samostatnosť a zodpovednosť. Či už pri pohybových aktivitách, edukačných hrách alebo napr. pri dobrovoľníctve.
Vedenie detí k samostatnosti a zodpovednosti je dlhodobý proces, ktorý vyžaduje trpezlivosť a konzistenciu.
Ako si poradiť s budovaním zodpovednosti u detí podľa Dr. Laury Markhamovej
- Očakávajte, že si po sebe neporiadok upracú: Deti musia cítiť, že svet si vytvárame spoločne a sú zaň do nejakej miery zodpovedné aj ony. Očakávania by ste mali mať už aj od tých najmenších detí, ktoré zvládnu odniesť špinavý tanier či šálku zo stola. Radí, aby ste im boli nápomocní, ale nerobili veci kompletne za ne.
- Nervozita a krik nemajú mať svoje miesto pri upratovaní: Namiesto paniky a výčitiek by ste mali siahnuť po špongii, dať ju dieťaťu a povzbudiť ho, aby to upratalo, hoci by ste to určite urobili lepšie a rýchlejšie.
- Deti potrebujú príležitosť prispievať k všeobecnému dobru: Akékoľvek správanie, ktorému venujeme pozornosť, bude rásť. Tým, ako vaše dieťa bude dospievať, bude primerane rásť aj jeho prínos či už v domácnosti alebo mimo nej. Deti potrebujú rásť predovšetkým v dvoch druhoch zodpovednosti - starostlivosti voči sebe a prínosu k rodinnej pohode. Výskumy dávno potvrdzujú, že deti, ktoré pomáhajú v domácnosti, tak sú ochotné pomôcť aj v iných situáciách.
- Majte na pamäti, že žiadnemu dieťaťu sa nechce upratovať: Sprevádzajte dieťa pri upratovaní, až pokiaľ sa nestane táto činnosť preň rutinou. V opačnom prípade k nej môže získať veľmi rýchlo odpor a vzdá to. Vaším cieľom ale nie je prácu vykonať, no formovať dieťa, ktoré má radosť z toho, že niečím prispelo a prevzalo na seba zodpovednosť. Urobte napríklad povinnosti zábavnejšími. Stanovte si režim, kedy sa upratovaniu venujete a buďte pri dieťati, ak potrebuje vašu pomoc pri zvládnutí úlohy.
- Dovoľte deťom, aby veci robili samy, hoci, to pre vás znamená viac práce: Ale batoľatá potrebujú zdokonaľovať svoje motorické schopnosti vo fyzickom svete, a ak ich podporíte, postupne získajú zodpovednosť.
- Nehovorte deťom detailne, čo majú robiť: Deti by mali časom poznať svoje pravidelné povinnosti a dokázať si ich aj skontrolovať. Preto radí, aby ste sa namiesto otázok, či už majú ustlanú posteľ, pobalenú tašku a nezabudli na desiatu, pýtali: „Čo ti ešte chýba, aby si bol nachystaný do školy?
- Poskytnite deťom v živote rutinu a režim: Rutina a režim má pre deti dôležitý význam z viacerých dôvodov.
- Učte deti, že majú zodpovednosť za svoje správanie voči iným ľuďom: Skôr by ste sa mali zamerať na čas, keď sa upokojí a priviesť ju k tomu, aby premýšľala, ako zlepšiť vzťah medzi ňou a bratom. Možno vtedy už bude pripravená aj na ospravedlnenie. A možno sa s bratom radšej zahrá alebo navrhne nejakú zábavnú športovú aktivitu. Učte deti, že sú zodpovedné za to, aby napravili škodu, ktorú na vzťahoch napáchali.
- Nechajte deti, aby niesli následky, ak niečo stratia či zničia: Nikdy neoznačujte vaše dieťa ako nezodpovedné. Všetko, čo hovoríme a ako deti nálepkujeme, sa totiž stáva sebanaplňujúcim proroctvom. Namiesto toho sústreďte svoju energiu na učenie zručností, ktoré mu pomôžu správať sa zodpovedne.
- Naučte deti viesť si diár: Plánovanie a kontrola úloh, ktorú vidia na papieri je vždy jednoduchšia, ako keď si ich držia len v hlave. Nech si do diára dieťa zvykne písať domáce úlohy, krúžky, ale i povinnosti doma, ak sa strieda so súrodencami.
Časté chyby vo výchove a ako sa im vyhnúť
- Porovnávanie: Nech je vaša ratolesť akákoľvek, vždy sa nájde dieťa, ktoré bude šikovnejšie, poslušnejšie či inteligentnejšie. No platí to aj opačne. Porovnávanie so súrodencami, spolužiakmi alebo deťmi vašej kamarátky nič dobré neprinesie. Namiesto sústredenia sa na jeho nedostatky prepnite pozornosť na jeho prednosti. Každé dieťa je originál, ktorý má v sebe ukrytý poklad.
- Neprimeraná kritika: Dieťa často pri drobných nehodách čelí neprimeranej kritike: „Nemôžeš si dávať väčší pozor?! Pozri, aké si nemehlo!“ Takáto reakcia znižuje sebavedomie i dôstojnosť dieťaťa. Oveľa väčší prínos bude mať dieťa z toho, keď mu ukážete, akým spôsobom môže riešiť vzniknutú situáciu.
- Ignorovanie strachu: To, čo je pre dospelých úplná samozrejmosť, môže v dieťati vzbudzovať obrovský strach.
- Nedodržiavanie pravidiel: Pravidlá sú na to, aby sa dodržiavali. Preto ak dieťaťu stanovíte hranice, pokúste sa na nich trvať. Pokiaľ raz budú platiť a potom nie, dieťa si to všimne a čoskoro to začne zneužívať. V skutočnosti sú hlavným pilierom výchovy.
- Nedostatok lásky: Rodičia, ktorí boli vychovávaní prísne, majú občas problém prejaviť lásku. Pri nastavení zdravých hraníc sa nemusíte báť rozmaznania dieťaťa. Láska a pravidlá idú ruka v ruke.
Obdobie medzi 5 a 10 rokmi: Dôležitý základ pre pubertu
Životný úsek od piatych do desiatych narodenín je ideálny, aby sme svojim deťom sprostredkovali dôležité sociálne a spoločenské pravidlá. Tieto spôsobilosti však treba využívať a rozvíjať. A nielen v rámci základnej rodiny, ale aj v iných sociálnych vzťahoch. Niet divu, že päť- až desaťročné deti pociťujú rastúcu túžbu tráviť viac času s kamarátmi ako s nami. Majú dobre vyvinutý cit pre to, čo potrebujú. Kamaráti totiž spravidla posudzujú porušenie sociálnych pravidiel oveľa zhovievavejšie ako dospelí. My veľkí už máme v hlave veľmi rigidnú predstavu o tom, čo sa „smie“ a čo „nesmie“, čo je trápne či absolútne neprijateľné. Takisto vieme, čo môže znamenať pre budúcnosť nášho dieťaťa asociálne správanie, preto chceme z obavy o syna či dcéru čo najrýchlejšie zakročiť. Rodičovské vnútorné obavy nezostanú deťom žiadnej vekovej kategórie skryté. Deti sú majstri v odhaľovaní a interpretácii našej nevedomej mimiky a gestikulácie, keď si myslíme, že s nimi čosi nie je v poriadku. Spôsob, ako ich vidí iný človek, sa im môže uložiť vo vnútri - a eventuálne ho môžu prijať ako svoj sebaobraz.
Táto kniha chce rodičov vrátiť k bezvýhradnému a bezstarostnému akceptovaniu ich detí. Ukážeme, že na pohľad asociálne či dokonca tyranské správanie súvisí s veľkou učebnou úlohou tohto vekového obdobia a vôbec nie je také znepokojivé, ako si my dospelí myslíme a ako tvrdia niektoré výchovné príručky. Vysvetlíme, prečo nás naše deti zavše nepočúvajú alebo nás dokonca schválne provokujú, a čo môžeme zmeniť, aby sa to zlepšilo.
Rodičovstvo zamerané na vzťahy a potreby
V rodinnej štruktúre, kde majú všetci členovia dosť rokov na to, aby vnímali perspektívu druhého, sa musia rovnakou mierou zohľadňovať potreby všetkých. Napriek tomu sa prirodzene nevyhneme ťažším obdobiam, ale celkovo by mali všetci - deti aj dospelí - vnímať spolužitie ako ľahké a pekné.
Prečítajte si tiež: Všetko, čo potrebujete vedieť o zodpovednosti za dieťa
Rodičovstvo zamerané na vzťahy a potreby je čosi ako voľná hra detí, kým autoritatívna výchova sa podobá usmerňovanej hre. Ani jedna nie je lepšia ani horšia ako druhá.
Tvrdohlavosť ako výzva: Ako na ňu?
Výchova tvrdohlavého a svojhlavého dieťaťa je niekedy poriadny oriešok. Nestrácajte ale hlavu; stačí si pamätať pár základných vecí, a zvládnete to ľavou zadnou.
Tvrdohlavé deti si pevne stoja za svojím, nepohnete s nimi hoci sa snažíte o kompromis. V extrémnych prípadoch ich nezaujíma, čo im chcete povedať. Majú silnú potrebu byť vypočuté a zaistiť si vašu neustálu pozornosť. Majú záujem robiť výlučne to, čo samé chcú. Hoci je pre deti normálne, že občas vyvádzajú, tvrdohlavé deti majú záchvaty hnevu a nadurdenosť veľmi často - vlastne skoro stále, ak nedostanú čo chcú. Dosť často bývajú panovačné.
Klinická psychologička Christine Raches upozorňuje, že je prirodzené ak sa deti správajú trochu tvrdohlavým a rebelským spôsobom. Patrí to k zdravému vývoju ich identity.„Čo sa zdá ako vzdor, je v skutočnosti len snaha dieťaťa uplatniť svoju autonómiu a zistiť, čo smie a čo nie,“ vysvetľuje. „To rozhodne nie je zlá vlastnosť, pretože sa učí prostredníctvom príčiny a následku, pokusu a omylu.“
Tipy, ako sa vysporiadať s tvrdohlavosťou dieťaťa
- Nenechajte sa vtiahnuť do mocenských bojov: Musíte za každých okolností zachovať chladnú hlavu. Ak dieťa kričí, a vy sa rozkričíte naň, neupokojí sa, práve naopak - a vy ste sa nechali zatiahnuť do boja o moc nad situáciou. Preto zachovajte pokoj, nadýchnite sa a nenechajte sa vyviesť z rovnováhy.
- Buďte trpezliví, nenechajte sa odbiť: Tami Petersonová, manželka jedného z najslávnejších psychológov a profesorov súčasnosti Jordana B. Petersona, raz strážila chlapčeka susedov. Už vo dverách jej rodičia vraveli, že chlapca nedonúti jesť, pretože je tvrdohlavý. Tami sa nenechala odradiť a pripravila chlapčekovi na desiatu kašu. Chlapček, ako povedali rodičia, nechcel zjesť ani sústo a sedel s pevne zovretými perami. Tami sedela pokojne a trpezlivo pri ňom a držala lyžičku dovtedy, kým chlapec neotvoril ústa. Po každom súste ho pochválila a usmiala sa na neho.
- Dbajte na disciplínu, nie trest: Skúste sa vcítiť do dieťaťa, pozrieť sa na situáciu jeho očkami. Musíte sa naučiť dieťa vypočuť, pochopiť jeho pohnútky. Myslite tiež na to, že emócie sú dôležitou súčasťou vývoja, a je nebezpečné ich tlmiť. Stačí ich dieťaťu vysvetliť, naučiť ho usmerňovať a zvládať ich. Všetko, o čo dieťa požiadate, logicky odôvodnite - nepoužívajte časté Lebo som povedala. Ak dieťa nechce kompromis, predstavte mu prirodzené následky (napríklad ak nezje večeru, nedostane dezert). V tomto prípade je dôležitá konzistencia - za chovanie prídu tie isté následky.
- Inšpirujte sa u Mary Poppins: V každej povinnosti, ktorá musí byť splnená, existuje prvok zábavy. Nájdeš zábavu a práca sa stáva hrou. Spravte z povinností zábavu, popustite uzdu kreativite a sami zistíte, že možno aj vám sa tie povinnosti robia ľahšie. Rovnaký prístup majte aj k rutine.
- Nejednajte s dieťaťom ako s nesvojprávnym: Veďte dieťa k samostatnosti, premýšľaniu, neriešte a nerobte všetko za neho. Smerujte ho k tomu, aby riešilo vzniknuté problémy samostatne. Pýtajte sa ho na názor, akoby tú situáciu riešilo, alebo čo by bolo najlepšie urobiť. Diskutujte, ale nehovorte mu priamo, čo má robiť. Ak nechce jesť zeleninu, dajte mu možnosť voľby (hrášok alebo cuketa ako príloha?). Ak je vonku chladno, dajte mu vybrať z dvoch svetríkov. Týmto máte situáciu stále pod kontrolou, ale stále dávate dieťaťu slobodu a možnosť voľby, čím znižujete tvrdohlavosť a mocenské boje prakticky na nulu. Budú cítiť, že majú kontrolu a to zamedzuje rebelantskému správaniu.
Tvrdohlavé deti sa snažia uplatniť svoju autonómiu a zistiť čo môžu a čo nie. Obrňme sa láskou a trpezlivosťou, aby sme nespôsobili jazvy na duši, ktoré má mnoho dospelých. Je nutné aj k našim najmladším pristupovať tak, aby sa cítili milovaní, rešpektovaní a vypočutí.
Výchova v rodine a vplyv okolia
Rodina ako individuálna, ucelená bunka so špecifickými prioritami a nárokmi je tvorcom prostredia, v ktorom je dieťa ovplyvňované konkrétnymi vzťahmi a zvyklosťami. Naše výchovné pôsobenie má mať z tohto dôvodu komplexný charakter. Znamená to, že jednotlivé čiastkové ciele výchovy sa navzájom dopĺňajú, prelínajú a tak utvárajú osobnosť dieťaťa. Vzhľadom na rozdielne vnútorné predpoklady a odlišné podmienky rodinného prostredia sa každé dieťa vyvíja iným, individuálnym tempom. V predškolskom veku, ale aj v rámci jednotlivých vekových kategórií deti dosahujú rôzne úrovne rozumového aj telesného vývoja a sú medzi nimi individuálne rozdiely.
Napriek tomu sa stáva, že deťom nevenujeme toľko času, koľko si skutočná výchova vyžaduje. Deti odkladáme pred televízor alebo počítač, pretože čas strávený v spoločných hrách sa nám vidí premárnený. Čudujeme sa, kde sa v nich berie agresivita, konzumné návyky, neochota podeliť sa a spolupracovať s druhými. Ponosujeme sa, že sú lenivé, nečítajú, nehrajú sa, sú nesamostatné a nenapredujú, ako by sme si predstavovali.
#
tags: #zodpovednost #pat #rocne #dieta