Život s malými deťmi, obzvlášť s tými, ktoré majú sklony k neposlušnosti, môže byť pre matku nesmierne vyčerpávajúci. Často sa ocitá v situácii, keď sa snaží zvládať nielen potreby dieťaťa, ale aj chod domácnosti, prácu a svoje vlastné potreby. V takýchto chvíľach je dôležité hľadať spôsoby, ako si uľahčiť život a zároveň vychovávať dieťa s láskou a rešpektom.
Francúzsky prístup k výchove: Inšpirácia a kritika
V posledných rokoch sa veľa hovorí o francúzskom štýle výchovy, ktorý je často vnímaný ako efektívny a elegantný. Autorka Pamela Druckerman vo svojej knihe "Výchova Bebe" poukazuje na to, že francúzske deti sú zdvorilé, dobre vychované a vedia sa správať k dospelým. Tajomstvo tohto prístupu spočíva okrem iného v tom, že dospelí kladú na prvé miesto svoje vlastné potreby, aby mohli uspokojiť potreby detí až na druhom mieste. Ich "nie" je pevné a definitívne, s ktorým sa nedá diskutovať.
Avšak, nie všetky aspekty francúzskej výchovy sú hodné nasledovania. Jednou z kontroverzných metód je takzvaná "dvojminútová pauza", ktorá spočíva v odložení reakcie na plačúce dieťa, ktoré sa zobudilo zo spánku. Odborníci na spánok a psychológovia túto metódu neodporúčajú, pretože nereagovanie na plač dieťaťa môže mať pre jeho organizmus negatívne následky, ako napríklad zvýšenie hladiny stresového hormónu kortizolu.
Radosť z francúzskej výchovy
Pamela Druckerman prišla do Paríža a s úžasom zistila, ako veľmi sa americká výchova detí líši od francúzskej. Žasla nad tým, že francúzske deti sú zdvorilé, dobre vychované, nekričia a vedia sa správať k dospelým. Podľa nej - tajomstvo francúzskej výchovy spočíva okrem iného v tom, že dospelí kladú na prvé miesto svoje vlastné potreby, aby mohli uspokojiť potreby detí až na druhom mieste.
Dvojminútová pauza pre batoľatá
Francúzski rodičia uplatňujú na dojčatá pravidlo "dvojminútovej prestávky". Čo to znamená v praxi? Keď sa dieťa prebudí zo spánku plačom, rodičia počkajú dve minúty a pozorujú reakciu dieťaťa. Skontrolujú, či sa dokáže vyrovnať s tým, čo ho trápi. Ak dieťa v nasledujúcich minútach nezaspí, získa si pozornosť rodiča. Ide o pomerne kontroverzný prístup. V súčasnosti odborníci na spánok a psychológovia neodporúčajú metódu "vyplakania", pretože o mechanizme, ktorý stojí za plačom dieťaťa, vieme čoraz viac. Dieťa nepozná iný spôsob komunikácie so svetom ako plač. Časté prebúdzanie bábätka v prvých mesiacoch života má za cieľ uistiť sa o svojom bezpečí. Dojča sa budí, aby prežilo (je to atavizmus).
Prečítajte si tiež: Rady pre zničené mamy
Veľa samostatnosti
Francúzski rodičia umožňujú svojim deťom byť nezávislými. Často je lákavé urobiť niečo za dieťa, pretože nám to vyjde rýchlejšie a lepšie, ale tým ho oberáme o možnosť učiť sa a trénovať zručnosti.,,Francúzi veria, že deti sa cítia sebaisto, keď dokážu robiť veci samy," vysvetľuje Druckermanová. Nechajte dieťaťu voľnosť. Ukážte mu, ako si obliecť tričko alebo obuv, a nechajte ho naučiť sa túto činnosť. Keď vyleje vodu (a je už dosť samostatné na to, aby to urobilo), podajte mu handru a požiadajte ho, aby škvrnu utrelo. Zapojte dieťa aj do každodenných úloh, ako je príprava vecí do práčky alebo umývačky riadu.
Šetrné chválenie dieťaťa
Francúzi tu postupujú podobne ako Škandinávci. Na malú pochvalu tu nie je miesto. Pochvaly sú vyhradené na špeciálne príležitosti, takže keď ich dieťa počuje, má pocit úspechu a hrdosti na to, čo urobilo. Výskum tiež ukázal, že deti, ktorým sa stále opakuje, že sú šikovné, sa ľahšie vzdávajú, keď čelia ťažkým úlohám. Chválenie dieťaťa je dôležité pri budovaní väzby medzi rodičom a dieťaťom, ale oplatí sa to robiť vedome a zamerať sa skôr na úsilie, ktoré dieťa vynaložilo na dosiahnutie cieľa, než na cieľ samotný.
Správanie pri stole
Francúzski rodičia sa od začiatku rozširovania stravy spoliehajú na výrobky pre dospelých (samozrejme, tie, ktoré sú bezpečné pre bábätká a malé deti). Autorka knihy bola prekvapená, keď zistila, že batoľatá jedia jedlo pre dospelých. V ich jedálnom lístku sa zvyčajne nenachádzajú stereotypné detské jedlá, ako sú hranolky alebo vývar, namiesto nich sú tam tie, ktoré jedia dospelí. Nikoho neprekvapí, že tínedžer jedáva slimáky, morské plody, špenát, dusenú červenú repu alebo iné "dospelácke" jedlá s chuťou. Francúzi svojim deťom nevaria ani neobjednávajú samostatné jedlá. Jedia to, čo im pripravili spolu s nimi. Okrem toho sa snažia vypracovať stravovací plán a hnevajú sa sa na rýchle občerstvenie. Učia deti aj správaniu sa pri stole. Jedlo by sa malo jesť v tichosti a bez vyrušovania.
Vzťahová výchova verzus výchova "time out"
Ako píše novinárka Lauren Collins na portáli newyorker.com, v súčasnosti sa vo Francúzsku stretávajú dve predstavy o výchove. Líšia sa v spôsobe, akým stanovujú hranice pre dieťa. Zástancovia takzvanej vzťahovej výchovy a kontaktého rodičovstva sa snažia pochopiť pocity detí, pomôcť im ich pomenovať a zvládnuť ich tak, aby našli odozvu. Naopak, rodičia, ktorí považujú takéto prístupy k výchove za "šliapanie si na päty", tvrdia, že lepšou metódou je používanie "time-outu", ktorý zahŕňa prísne stanovenie hraníc. Propagátorkou tejto druhej metódy je detská psychologička Caroline Goldman, ktorá v rozhovoroch zdôrazňuje, že začala "krížovú výpravu" proti dezinformáciám o pozitívnej výchove. Goldmanová je autorkou knihy File dans ta chambre ("Choď do svojej izby") a vedie aj populárny podcast, v ktorom odporúča rodičom používať takzvané "krátke prestávky" už od prvého roku dieťaťa na "stanovenie výchovných hraníc".
V prípade starších detí zoznam "priestupkov", ktoré ich potom nasmerujú na "pauzu" vo svojej izbe, zahŕňa príliš hlasné a dlhé rozprávanie, prerušovanie rozhovoru, sťažovanie si, ale aj vstávanie od stola počas jedla, neochotu pozdraviť alebo poďakovať, pohŕdavý postoj či pohľad a ďalšie. Podľa Goldmanovej je život neposlušného dieťaťa peklom, ktoré si potom prechádza striedavo výčitkami, sklamaním a odmietnutím. Kritici tohto prístupu nazývajú Goldmanovú ženskou verziou Pere Fouettarda - fiktívnej postavy, ktorá pred Vianocami bije neposlušné deti. V opozícii voči Goldmanovej metóde sa ozvali zástancovia pozitívneho rodičovstva, ktorí sa okrem iného pýtajú, ako by sa Goldmanová cítila, keby ju partner zavrel do izby, pretože je podľa neho príliš hlučná a vyrušuje. Ako poukazuje Nast, rastúca rozmanitosť Francúzska súvisí s nárastom rozmanitosti, pokiaľ ide o prístupy k rodinnému životu. Stojí za to sledovať, ktorý model rodičovstva získa prevahu.
Prečítajte si tiež: Zničení rodičia a nechuť k učeniu
Keď vyčerpanie preberá kontrolu: Osobná skúsenosť
Život matky s malými deťmi môže byť plný radosti, ale aj stresu a vyčerpania. Príkladom je príbeh ženy, ktorá je vydatá, má dve malé deti (2-ročné a polročné) a je opäť tehotná. Bývajú u rodičov spolu s troma súrodencami. Otec si rád vypije, mama je veľmi chorá a potrebuje starostlivosť. Celá domácnosť je na nej. V poslednom čase sa nevie akosi zmestiť do kože, všetko jej vadí, všetko chce mať pod palcom, vybuchuje ako besná, má záchvaty zúrivosti.
Tento príbeh poukazuje na to, ako môžu hormonálne zmeny, nedostatok spánku, preťaženie a stres viesť k emocionálnym výbuchom a pocitom zúfalstva. V takýchto situáciách je dôležité uvedomiť si, že nie ste sami a že existujú spôsoby, ako si pomôcť.
Riešenie situácie: Hľadanie pomoci a stratégie
- Uvedomenie si problému: Prvým krokom k zlepšeniu je uvedomenie si, že máte problém a že potrebujete pomoc.
- Psychologická pomoc: Ak máte pocit, že situáciu nezvládate, vyhľadajte pomoc psychológa alebo terapeuta. Aj keď nemáte čas na osobné stretnutia, existujú online terapie alebo poradne, ktoré vám môžu pomôcť.
- Podpora od rodiny a priateľov: Nebojte sa požiadať o pomoc rodinu a priateľov. Môžu vám pomôcť s deťmi, domácnosťou alebo len s vypočutím.
- Čas pre seba: Nájdite si čas pre seba, aj keby to malo byť len 15 minút denne. Robte to, čo vás baví a čo vám pomáha relaxovať.
- Stanovenie hraníc: Naučte sa stanoviť hranice a povedať "nie". Nemusíte zvládať všetko sami.
- Zdravý životný štýl: Dbajte na zdravú stravu, dostatok spánku a pravidelný pohyb.
- Komunikácia: Komunikujte so svojím partnerom a rodinou o svojich pocitoch a potrebách.
- Hľadanie efektívnych výchovných metód: Skúmajte rôzne výchovné metódy a vyberte si tie, ktoré sú pre vás a vaše dieťa najvhodnejšie.
- Trpezlivosť a láska: Pamätajte, že výchova detí je dlhodobý proces, ktorý si vyžaduje trpezlivosť a lásku.
Náročné dieťa a vyhorenie: Skúsenosti a riešenia
Výchova náročného dieťaťa môže viesť k vyhoreniu a pocitom zúfalstva. Príkladom je príbeh matky 9,5-ročnej dcéry, ktorá je od narodenia náročná, mrncavá, trucovitá a zanovitá. Matka cíti napor na psychiku už od útleho detstva. Dcéra má problémy v škole, je neporiadna, papuľuje a s organizáciou okolo učenia a povinností je to doslova utrpenie. Doma nepomáha s ničím, a tak sa u matky rozvinula depresia.
Riešenie situácie: Hľadanie pomoci a stratégie
- Uvedomenie si problému: Prvým krokom k zlepšeniu je uvedomenie si, že máte problém a že potrebujete pomoc.
- Psychologická pomoc: Ak máte pocit, že situáciu nezvládate, vyhľadajte pomoc psychológa alebo terapeuta.
- Podpora od rodiny a priateľov: Nebojte sa požiadať o pomoc rodinu a priateľov. Môžu vám pomôcť s deťmi, domácnosťou alebo len s vypočutím.
- Čas pre seba: Nájdite si čas pre seba, aj keby to malo byť len 15 minút denne. Robte to, čo vás baví a čo vám pomáha relaxovať.
- Stanovenie hraníc: Naučte sa stanoviť hranice a povedať "nie". Nemusíte zvládať všetko sami.
- Zdravý životný štýl: Dbajte na zdravú stravu, dostatok spánku a pravidelný pohyb.
- Komunikácia: Komunikujte so svojím partnerom a rodinou o svojich pocitoch a potrebách.
- Hľadanie odborníka pre dieťa: Vyhľadajte pomoc detského psychológa alebo terapeuta, ktorý sa špecializuje na prácu s náročnými deťmi.
- Spolupráca so školou: Komunikujte s učiteľmi a školským psychológom, aby ste spoločne našli spôsoby, ako pomôcť dieťaťu v škole.
- Pozitívne posilňovanie: Zamerajte sa na pozitívne posilňovanie a odmeňovanie dobrého správania.
- Trpezlivosť a láska: Pamätajte, že výchova náročného dieťaťa je dlhodobý proces, ktorý si vyžaduje trpezlivosť a lásku.
Svätá Monika: Inšpirácia pre vytrvalé matky
Príbeh svätej Moniky, matky svätého Augustína, je inšpiráciou pre všetky matky, ktoré sa snažia o obrátenie svojich detí. Monika sa narodila v severnej Afrike v silne veriacej rodine. Jej manžel Patricius bol pohan a ich syn Augustín viedol búrlivý život. Monika sa však nikdy nevzdala a vytrvalo sa modlila za obrátenie svojho syna. Jej modlitby boli nakoniec vypočuté a Augustín sa stal jedným z najvýznamnejších cirkevných otcov.
Lekcie od svätej Moniky
- Vytrvalosť v modlitbe: Monika sa nikdy nevzdala modlitieb za svojho syna, aj keď sa zdalo, že jej úsilie je márne.
- Dôvera v Boha: Monika dôverovala Bohu a verila, že jej modlitby budú vypočuté.
- Láska a trpezlivosť: Monika milovala svojho syna a bola k nemu trpezlivá, aj keď viedol život, ktorý sa jej nepáčil.
- Osobný príklad: Monika žila príkladným životom a snažila sa svojmu synovi ukázať správnu cestu.
Prečítajte si tiež: Zopa kočíky – recenzia
tags: #znicena #mama #pre #neposlusne #dieta