Žltá stolica u detí, najmä po očkovaní, môže byť pre rodičov zdrojom obáv. Je dôležité pochopiť, čo je normálne a kedy je potrebné vyhľadať lekársku pomoc. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na žltú stolicu, jej možné príčiny a súvislosti s očkovaním, ako aj na ďalšie faktory, ktoré môžu ovplyvniť farbu a konzistenciu stolice u dojčiat a detí.
Stolica dojčených detí: Čo je normálne?
Konzistencia stolice výlučne dojčeného bábätka môže byť rôzna - riedka, hustá, alebo kašovitá. Ak je bábätko výlučne dojčené, stolica by nemala byť formovaná. Tzv. "praženicová" stolica nie je konečný cieľ dojčenia. Podstatné je, ako sa bábätko správa. Farba stolice nie je dôležitá, ak je bábätko spokojné a dostatočne priberá. Farbou stolice sa netreba zaoberať. Zelená stolica môže byť pre dojčené bábätko normálna, aj dlhodobo, aj keď je riedka/hustá, tmavozelená, hlienovitá. Ak bábätko nie je spokojné a nepriberá dostatočne, problém nie je farba stolice, ale dojčenie.
Hlien v stolici výlučne dojčeného dieťaťa, ktoré dobre priberá a nemá iný problém, môže byť normálny. Nie je to niečo, čo treba riešiť a hlieny si netreba všímať.
Krv v stolici dojčiat
Čo sa týka krvi v stolici: väčšinou ide o stopové množstvá a zvyknú poukazovať na znížený alebo nedostatočný príjem materského mlieka. Takúto situáciu často pozorujú rodičia bábätiek okolo 4. - 6. mesiaca. Prvým krokom pri malých množstvách krvi v stolici je vždy zlepšenie dojčenia, zvýšenie príjmu materského mlieka a stláčanie prsníka na to, aby bábätko začalo piť väčšie množstvá mlieka. Zároveň je potrebné odstrániť dôvody, pre ktoré sa príjem materského mlieka zo strany bábätka mohol znížiť. Pri objavení sa krvi v stolici je ako prvé potrebné pozorovať dojčenie a vyhodnotiť pitie bábätka z prsníka.
Namiesto toho sa často pri krvi v stolici uvažuje o alergii na bielkovinu kravského mlieka (ABKM) v súvislosti s tým, že matka prijíma mlieko alebo mliečne výrobky. Toto je pomerne málo pravdepodobné a tieto úvahy zvyknú viesť k nevhodným intervenciám, ktoré ohrozujú dojčenie. Matky často prejdú rozličnými vylučovacími diétami, z ktorých každá zaberie na pár dní, a potom sa krv v stolici objaví znovu. Napríklad matky vylúčia všetko mlieko a mliečne výrobky, niekoľko dní dieťa nemá krv v stolici, ale potom sa zase objaví, a následne a uvažuje o alergii na nejakú inú potravinu, ktorú matka práve zjedla. Tým, že sa krv v stolici väčšinu neobjavuje každodenne, tak tento proces býva pomerne nespoľahlivý, zdĺhavý a vedie k nedôvere k dojčeniu ako aj tomu, že matky niekedy už nejedia takmer nič. V zúfalstve sa potom táto situácia rieši návrhom na podávanie špeciálneho umelého mlieka, hoci jeho podávanie nemá oporu vo vedeckých poznatkoch ani štúdiách. Ako vysvetlenie sa poskytuje to, že údajne by toto špeciálne umelé mlieko malo pomôcť zahojiť črevá bábätka. V materskom mlieku však pri nejedení kravského mlieka a výrobkov z neho nie je bielkovina kravského mlieka, takže ak by naozaj išlo o alergiu na bielkovinu kravského mlieka, tak by výdatné dojčenie bolo úplne v poriadku a pomáhalo by črevám a tráviacemu traktu bábätka oveľa viac. Ide však o to, že bábätko by potrebovalo prijímať väčšie (a teda dostatočné množstvá materského mlieka). Vtedy by sa zlepšil aj obraz stolice, a teda aj krv v stolici.
Prečítajte si tiež: Žltá zimnica a tehotenstvo: Čo potrebujete vedieť
"Predné" a "zadné" mlieko - mýty a fakty
Už len preto, že sa vôbec nedá paušálne povedať, ktoré mlieko je „zadné“. Keď dojčíte napríklad z pravého prsníka, bábätko zaspí a zobudí sa o 10 minút a vy ho znovu priložíte na pravý prsník, aké mlieko bude bábätko piť: „predné“ či „zadné“? Každé mlieko obsahuje aj tuk, aj ostatné látky, ktoré bábätko potrebuje. Všetko mlieko, ktoré bábätko pije, je dôležité a vzácne, a ak dostatočne priberá, tak to netreba riešiť. Mnohí ľudia si práve pre nezmyselné rozdeľovanie mlieka na „predné“ a „zadné“ myslia, že „predné“ mlieko je menej kvalitné alebo že treba, aby bábätko bolo na prsníku čo najdlhšie, aby sa „dostalo k zadnému mlieku“. Omnoho dôležitejšie než sústrediť sa na „zadné“ mlieko, je sústrediť sa na to, aby bábätko na prsníku pilo, pretože to, že bábätko je na prsníku prisaté ešte nemusí znamenať, že pije, a ak nepije, tak nielenže nepije „zadné“ mlieko, ale nepije vôbec žiadne mlieko. Naopak, aj „predné“ mlieko obsahuje to, čo k svojmu rastu potrebuje, ak je bábätko dostatočne dojčené.
Nemá zmysel vytvárať pravidlá o tom, či dojčiť z jedného prsníka alebo či pri ďalšom dojčení začínať z rovnakého prsníka alebo ponúknuť druhý. Takéto pravidlá nie sú pre dojčenie dobré. Dôležité je sledovať pitie bábätka na prsníku a ak pije, pije aj so stláčaním a prsník „dopije“ (či už ani so stláčaním nepije), potom mu je dobré ponúknuť druhý prsník - a je jedno, či sa to udeje už počas jedného dojčenia alebo až pri druhom dojčení, alebo či pri dojčení viackrát prsníky vystriedate. Dôležité je pitie bábätka, striedanie prsníkov je až dôsledkom toho, ako pitie vyzerá. Ak bábätko po „dopití“ jedného prsníka už o druhý nejaví záujem a je spokojné, tak mu ho netreba vnucovať. Ak chce, pokojne môže piť aj z druhého. Ak mu pri ďalšom dojčení ponúknete prvý prsník a ono bude piť, tak je to v poriadku - a kedykoľvek prejaví záujem o druhý, tak je dobré mu umožniť piť aj z druhého.
Jedno je ale isté, „zadné“ mlieko (nech už tento termín znamená čokoľvek) netečie o nič ťažšie ako „predné“ mlieko. Bábätko sa nemusí o nič viac namáhať, aby pilo „predné“ či „zadné“ mlieko. Celé je to o toku mlieka. Bábätká pijú, ak je tok mlieka dostatočný, a zaspávajú alebo sú nespokojné, ak je pomalý.
Zelená stolica a intolerancia laktózy
Dokrmovať dieťatko umelým mliekom len na základe „zelenej“ stolice nie je podložené žiadnymi vedeckými dôkazmi. Je úplne v poriadku, ak má dobre pijúce, dobre priberajúce a vo všeobecnosti spokojné dieťaťa zelenú stolicu. Intolerancia laktózy je enzymatická porucha, pri ktorej nepostačuje alebo chýba enzým laktáza, ktorý štiepi mliečny cukor - laktózu na jednoduchšie cukry. Laktózová intolerancia sa stala populárnou nesprávnou diagnózou pre „bolesti bruška“ alebo pre stolicu, ktorá je zelená, s hlienmi, či prímesou krvi. Samotná „bolesť bruška“ či vodnaté, strieľajúce stolice nie sú dôvodom na diagnózu laktózovej intolerancie, špeciálne nie v situácii, keď ide o dlhotrvajúci problém. A navyše pri laktózovej intolerancii by úplne stačilo, aby sme bábätku dávali chýbajúci enzým (laktáza sa dá bežne kúpiť) a problém by sa vyriešil.
Ale celá vec je komplikovanejšia, pretože pri dojčenom dieťati nemá zmysel uvažovať o primárnej laktózovej intolerancii a ak by išlo o sekundárnu laktózovú intoleranciu (napríklad po hnačkách dieťaťa), tak v takýchto situáciách stačí počkať, ďalej dojčiť a laktáza opäť začne plniť svoju funkciu. S laktózovou intoleranciou sa často zamieňa jedna príčina bolesti bruška, ktorá je oveľa pravdepodobnejšia: alergia na bielkovinu kravského mlieka. Ale aj keby bábätko malo alergiu na bielkovinu kravského mlieka, tak riešením nie je skončiť s dojčením. Naopak. Riešením je pokračovať v dojčení a keby to bolo skutočne indikované (a napríklad hlien v stolici na toto nie je indikáciou), tak môže matka zo svojho jedálnička dôsledne vylúčiť potraviny obsahujúce kravské mlieko a ďalej dojčiť. Ale na toto by musel byť dobrý dôvod a takýto krok treba podniknúť len v minime prípadov a len ak je to skutočne potrebné.
Prečítajte si tiež: Žltá zimnica a očkovanie: Sprievodca
Dôsledné vynechanie kravského mlieka zo stravy matky môže niekedy pomôcť pri tom, ak bábätko reaguje na cudzorodú bielkovinu, nepomôže to však pri laktózovej intolerancii. Obsah laktózy v materskom mlieku nie je možné ovplyvniť. Ak teda matka vynecháva kravské mlieko a mliečne výrobky zo svojej stravy, nezmení to obsah laktózy v jej materskom mlieku. Niekedy sa odporúčajú pri laktózovej intolerancii dieťaťu podávať probiotiká. Ak niekto vysloví „diagnózu“ laktózovej intolerancie, bolo by v prvom rade dobré skontrolovať dojčenie ako také a podniknúť kroky na to, aby bábätko pilo mlieko na prsníku a vypilo všetko mlieko, ktoré je k dispozícii, a to prostredníctvom dobrého prisatia a stláčania prsníka. Úprava dojčenia môže byť v takýchto prípadoch veľmi užitočná. Je mimoriadne nepravdepodobné, aby dieťa mladšie ako 3 roky, ktoré doposiaľ je dojčené, malo laktózovú intoleranciu. Sekundárna laktózová intolerancia môže nastať z niekoľkých dôvodov, pričom najčastejším je prekonanie napríklad hnačkového ochorenia. Následne (sekundárne) má dieťatko dočasne zníženú schopnosť tráviť laktózu a táto schopnosť sa postupne zlepšuje a dieťa v priebehu niekoľkých dní laktózovú intoleranciu prestane mať. Je vždy len prechodná a rozhodne nie je dôvodom na to, aby bábätko nebolo dojčené.
Rotavírusová infekcia
Bolesť bruška a hnačka u svojho dieťaťa musí riešiť snáď každá mamička. Hnačkám totiž patrí 2. miesto medzi najčastejšími infekčnými chorobami detí. Môžu ich spôsobiť baktérie ako salmonely alebo kampylobaktery. Hnačkové ochorenie ale dokážu vyvolať aj vírusy, napríklad rotavírusy, črevné adenovírusy, sapovírusy alebo norovírusy. Obzvlášť rotavírusové infekcie môžu mať závažný priebeh vyžadujúci hospitalizáciu v nemocnici. Rotavírus je vírus, ktorý napáda bunky vo vnútri črevá, ktoré sa starajú o vstrebávanie živín z potravy. Medzi vírusovými hnačkami je priebeh tých rotavírusových spravidla najzávažnejší. Nebezpečné sú pre malé deti, u ktorých môžu byť príčinou závažnej dehydratácie, ktorá vedie k hospitalizácii. Najrizikovejšia je nákaza u detí od 3 mesiacov do 3 rokov. Najčastejšie potom dochádza k infekcii rotavírusmi u detí vo veku 2-5 rokov. To ale neznamená, že by nemohlo dôjsť k nákaze rotavírusmi u dospelých. Naopak, rotavírusovou hnačkou sa môžu ľahko nakaziť aj dospelí ľudia, ktorí toto ochorenie nikdy neprekonali, alebo ľudia s oslabenou imunitou. Nedávno narodené bábätká a najmenšie dojčatá sú tak krehké a zraniteľné. Právom vás teda môže zaraziť, že najmenšie bábätká do 3 mesiacov nepatria medzi tie, ktoré rotavírusová infekcia najviac ohrozuje.
Rotavírusy sa šíria tzv. fekálno-orálnou cestou alebo zanesením vírusov zo stolice zle umytými rukami alebo cez kontaminované predmety do úst. Rotavírusovú hnačku preto počítame medzi chorobami špinavých rúk. Na vznik nákazy stačí iba 10 rotavírusových častíc, čo je veľmi málo, a preto sú rotavírusy tak extrémne nákazlivé. Pri nákaze rotavírusmi inkubačná doba trvá 1-3 dni. Príznaky ochorenia trvajú spravidla 3-8 dní. Doba, kedy sa prejavujú príznaky rotavírusového ochorenia, nie je rovnaká s tým, ako dlho je dieťa infekčné na rotavírusy. Najväčší počet rotavírusových hnačiek u detí sa objavuje v zimnom období a na prelome zimy a jari. Neexistuje jednoduchý spôsob, ako spoznať rotavírusy a odlíšiť ich od iných pôvodcov hnačkových ochorení. V dôsledku hnačky u detí alebo dospelých môže vzniknúť dehydratácia. U detí k dehydratácii dochádza rýchlejšie a môže byť veľmi nebezpečná. Podľa čoho poznáte, že je dieťa dehydrované? Rotavírusy narúšajú vstrebávanie lakózy v črevách. Počas ochorenia a ešte 14 dní po skončení príznakov je preto vhodné držať bezlaktózovú diétu. Prejavy rotavírusovej infekcie sú najťažšie u ľudí, ktorí sa s týmto ochorením stretávajú prvýkrát. Následné infekcie rotavírusmi príznaky majú buď miernejšie alebo prebiehajú asymptomaticky (bez príznakov). Pri 1. Zvracanie pri rotavírusovej infekcii je veľmi časté a spravidla sa objaví ešte pred hnačkou. Rovnako ako pri mnohých ďalších vírusových ochoreniach, ani na rotavírusovú infekciu nemáme lieky. Vodu a minerálne látky, ktoré telo stráca v dôsledku hnačky, vracania alebo potenia pri zvýšenej teplote, je nutné doplniť. Do pitného režimu je možné zaradiť čaje a minerálky. Veľmi účinné proti dehydratácii organizmu sú rehydratačné roztoky. Pri rotavírusových hnačkách sa vždy odporúča podávať probiotiká. Probiotické baktérie pomáhajú obnoviť zdravú črevnú mikroflóru a prispievajú aj k podpore imunitného systému. Z liekov na hnačku pri rotavírusovej črevnej chrípke okrem probiotík môžete použiť aj črevné adsorbencia. Ide o prípravky, ktoré na seba dokážu viazať škodlivé látky a toxíny. Zásadnú úlohu hrá pri infekcii rotavírusmi diéta. Záleží na zložení jedálnička aj na tom, kedy jesť. Vyberajte ľahko stráviteľné potraviny, ktoré rozdeľte do viac malých jedál počas dňa. Pokiaľ má rotavírusová hnačka malé dojčené dieťa, je aj naďalej vhodné v dojčení pokračovať. Stratené tekutiny navyše dopĺňajte ryžovým odvarom. Od 6 mesiacov je vhodný aj mrkvový odvar. Pokiaľ dieťa nie je dojčené, dočasne prejdite na mliečnu výživu malých detí bez laktózy.
Komplikáciám spojeným so silnými rotavírusovými hnačkami u malých detí sa dá predísť za pomoci očkovania. Očkovanie proti rotavírusom je u nás dobrovoľné. Očkujú sa malé deti od 6. týždňa života. Ak sa vám pri slove vakcína vybaví injekčná striekačka, tak pri očkovaní na rotavírusy žiadnu neuvidíte. Rotavírusová vakcína chráni dieťa pred závažným priebehom ochorenia.
Očkovanie a zmeny v stolici
Očkovanie môže u niektorých detí dočasne ovplyvniť trávenie a stolicu. Hnačka, zmena farby alebo konzistencie stolice sú pomerne bežné reakcie. Tieto zmeny sú zvyčajne mierne a prechodné. Ak však pretrvávajú dlhšie ako niekoľko dní, alebo sú sprevádzané inými príznakmi, ako je horúčka, vracanie alebo odmietanie jedla, je potrebné vyhľadať lekársku pomoc.
Prečítajte si tiež: Umelé mlieko a farba stolice
Hnačka: Príčiny, typy a liečba
Hnačka je príznak poruchy tráviaceho systému, pri ktorej je stolica riedka a častá, niekedy s prímesou krvi, hlienu alebo nestrávených zvyškov jedla. Medzi hlavné príčiny hnačky patria potravinová neznášanlivosť, otravy, črevné infekcie alebo chronické ochorenia tráviaceho traktu. Pri akútnej forme alebo pri dlhodobom priebehu sú možné komplikácie hnačky - horúčka, úbytok telesnej hmotnosti, nevoľnosť a vracanie, výskyt krvi v stolici.
Hnačka u dospelých a detí starších ako jeden rok sa prejavuje defekáciou tri alebo viackrát za deň. V dôsledku poruchy vstrebávania živín alebo poškodenia sliznice čreva môže byť v stolici prítomná krv, hnis, hlien a nestrávené zvyšky potravy. Hnačku môžu sprevádzať nevoľnosť, vracanie a bolesti brucha.
Častou príčinou hnačky je gastroenteritída (zápal sliznice tráviaceho traktu) spôsobená infekciami (rotavírusom, adenovírusom, koronavírusom, baktériou E. coli, salmonelou a dyzentériou). Vírusovú hnačku môže spôsobiť kontaminovaná voda alebo potraviny, ale aj nedostatočná hygiena rúk.
Ďalšie príčiny hnačky u dospelých môžu zahŕňať: cestovateľskú hnačku, ktorá sa vyvíja pri konzumácii kontaminovaných potravín alebo vody, najmä v regiónoch s nízkymi hygienickými štandardami; medikamentóznu hnačka, spôsobenú užívaním tekutých liekov obsahujúcich cukrové alkoholy (sorbitol, manitol a xylitol), antacidami s obsahom horčíka, antibiotikami a liekmi na liečbu rakoviny; potravinovú intoleranciu (celiakia - intolerancia na lepok (glutén), ktorý sa nachádza v pšenici, jačmeni a raži), intolerancia na laktózu (mliečny cukor), ktorý sa nachádza v mlieku a mliečnych výrobkoch; ochorenia tráviaceho traktu (ulcerózna kolitída, Crohnova choroba, prítomnosť bakteriálneho prerastania v tenkom čreve (SIBO), pankreatitída, autonómna neuropatia); poruchy interakcie čriev a mozgu (syndróm dráždivého čreva, funkčná hnačka).
Niekedy môže byť hnačka následkom chirurgie brucha, (operácie slepého čreva, žlčníka, pečene, pankreasu, hrubého alebo tenkého čreva). Hnačka sa môže vyskytnúť aj po očkovaní alebo pri silnom strese (neurogénna hnačka). U žien sa hnačka môže vyskytovať počas tehotenstva alebo menštruácie.
Akútna hnačka začína náhle a trvá 1 až 2 dni. Chronická hnačka trvá najmenej štyri týždne a je charakterizovaná striedaním období exacerbácie a remisie (absencie príznakov). Charakter hnačky a jej trvanie závisí od jej formy priebehu (akútna alebo chronická). Akútna forma hnačky sa vyznačuje náhlym nástupom a výraznými príznakmi, chronická forma striedaním období exacerbácie a remisie.
Príznaky hnačky sú: vodnatá alebo riedka stolica; nadúvanie, bolesť a kŕče v bruchu; neschopnosť kontrolovať defekáciu; tenezmy (nepríjemný, bolestivý pocit nutkania na stolicu); prímesy hlienu alebo krvi v stolici; nevoľnosť alebo vracanie; dehydratácia. Dehydratácia pri hnačke sa môže prejaviť pocitom smädu, zriedkavým močením, suchosťou kože a slizníc, slabosťou, závratmi a mdlobami, bolesťami hlavy, zrýchleným srdcovým rytmom. Hnačka s penou, zápachom a čiastočkami nestráveného jedla môže poukazovať na pankreatitídu. Hnačka u dojčiat sa vyznačuje častou stolicou (zvyčajne je počet stolíc rovnaký s počtom kŕmení) a zmenou jej konzistencie (stáva sa vodnatou). Na dehydratáciu v dôsledku častých riedkych stolic u dojčiat môže poukazovať aj zapadnutá fontanela (t.j.mäkké miesto na hlavičke bábätka je hlbšie ako obvykle).
Hnačku možno klasifikovať podľa príčiny jej vzniku, ako aj podľa jej trvania a intenzity príznakov. Klasifikácia hnačky podľa trvania tiež zahŕňa rozdelenie na akútnu (trvá približne jeden až dva dni), pretrvávajúcu (trvá približne dva až štyri týždne) alebo chronickú (trvá viac ako štyri týždne).
V závislosti od mechanizmu vývoja sa hnačka delí na štyri základné typy: osmotickú, sekrečnú, motorickú a invazívnu hnačku.
Farba stolice a možné príčiny
Normálna farba stolice je hnedá, ale môže sa meniť v závislosti od konzumovaných potravín (potravinárske farbivá alebo jasne sfarbené potraviny, ako sú čučoriedky, špenát, červená repa alebo mrkva) a množstva žlče (žlč produkovaná pečeňou, ktorá pomáha tráviť tuky).
- Hnedá: Normálna. Odtieň sa môže meniť v závislosti od stravy a množstva žlče.
- Zelená: Zelená stolica pri hnačke môže poukazovať na urýchlené prechádzanie potravy črevami, infekciu (salmonelózu), konzumáciu veľkého množstva zelenej zeleniny alebo farbív. Často je sprevádzaná vodnatou konzistenciou.
- Žltá, zelenkasto žltá: Porucha trávenia tukov (pankreatitída, celiakia), deficit enzýmov pankreasu, infekcie.
- Červená: Krv v stolici pri hnačke (krvácanie v dolných častiach čreva, hemoroidy, ulcerózna kolitída, Crohnova choroba), nadmerná konzumácia cvikly alebo farbív.
- Čierna: Meléna (krvácanie v horných častiach tráviaceho traktu), príjem železa alebo aktívneho uhlia.
- Biela alebo sivastá: Ochorenia pečene (hepatitída, cirhóza), žlčníka (žlčové kamene) alebo pankreasu (cholecystitída). Môže to znamenať nedostatok alebo absenciu prítoku žlče do čriev.
Vodnatá hnačka
Vodnatá stolica sa najčastejšie vyskytuje v dôsledku vírusových (rotavírus, norovírus, COVID-19), bakteriálnych (infekcia kampylobakterom, E. coli, salmonelou, baktériou Shigella) alebo parazitárnych infekcií (kryptosporidióza, cyklosporóza, giardióza). Medzi ďalšie príčiny vodnatej stolice môžu patriť: malabsorpcia žlčových kyselín (porucha spätného vstrebávania žlčových kyselín v hrubom čreve); mikroskopická kolitída (chronický zápal hrubého čreva); endokrinné poruchy (hypertyreóza, neuroendokrinné nádory, diabetická neuropatia). Vodnatá hnačka môže vzniknúť v dôsledku poruchy peristaltiky čriev na pozadí nadmerného príjmu kávy, čaju, alkoholu, špecifických cukrov (sorbitolu, manitolu, laktulózy a fruktózy). Poruchu stolice môže spôsobiť aj dlhodobé užívanie niektorých liekov (nesteroidných protizápalových liekov, inhibítorov protónovej pumpy, antibiotík), vysokých dávok vitamínových, minerálnych a bylinných doplnkov (vitamínu C, horčíka).
Hnačka s prímesou krvi
Hnačka s prímesou krvi môže naznačovať rektálne krvácanie spôsobené poškodením sliznice tráviaceho traktu (vredy, trhliny), infekčnými alebo zápalovými procesmi. Príčinami hnačky s krvou môžu byť: zápalové ochorenia čriev (divertikulitída, Crohnova choroba, ulcerózna kolitída); infekcie (infekčná kolitída, otrava jedlom, ako aj pohlavne prenosné infekcie); kolorektálny karcinóm. Príznakom krvácania v horných častiach gastrointestinálneho traktu môže byť čierna, dechtovitá hnačka (meléna). Príčinou čiernej stolice môže byť aj užívanie prípravkov obsahujúcich železo alebo bizmut.
Žltá alebo zelená hnačka
Žltá alebo zelená riedka stolica je najčastejšie príznakom infekcií (salmonelóza, norovírus, lamblióza). Ďalšie príčiny žltej hnačky môžu byť: príliš rýchly prechod potravy črevami; nadmerný príjem tučných jedál, bielkovín a gluténu; syndróm dráždivého čreva (IBS); ochorenia pečene (hepatitída, cirhóza, Gilbertov syndróm); pankreatitída (zápal pankreasu); celiakia (neznášanlivosť gluténu). Žltá stolica môže byť spôsobená užívaním laxatív, antimotilných alebo antibakteriálnych liekov, aktívneho uhlia alebo prípravkov obsahujúcich železo. Žltá hnačka môže byť aj dôsledkom prekonaných operácií (odstránenie žlčníka, transplantácia kostnej drene).
Hepatitída typu A
Hepatitída typu A - označovaná aj ako „choroba špinavých rúk“, je prenosné ochorenie, ktorého pôvodcom je vírus hepatitídy A. Zdrojom nákazy je infikovaný človek v infekčnom štádiu ochorenia, kontaminovaná voda a potraviny. Najčastejšie sa prenáša priamym kontaktom - špinavými rukami, pri nedodržaní zásad osobnej hygieny (nedostatočné umývanie rúk po toalete, pred jedlom), tesným kontaktom (hlavne v rodinách, detských kolektívoch) alebo nepriamo - prostredníctvom kontaminovanej vody či potravín. Ochorenie u človeka spôsobuje vírusový zápal pečene. Zo začiatku príznaky pripomínajú chrípku a gastrointestinálne ťažkosti, spojené s bolesťou brucha, kĺbov, nechutenstvom, nevoľnosťou, únavou, zvýšenou teplotou, neskôr býva prítomný aj tmavý moč, prípadne svetlá stolica alebo hnačka. Objaviť sa môže aj žlté sfarbenie očí a kože. Prvé príznaky sa môžu objaviť až mesiac po tom, čo sa človek infikoval vírusom hepatitídy A. Inkubačná doba (čas od vniknutia vírusu do organizmu, až po objavenie sa prvých príznakov) je v tomto prípade v rozmedzí 15 - 50 dní. Priebeh je väčšinou mierny, u detí môže v niektorých prípadoch infekcia prebiehať bez viditeľných príznakov. Závažnosť ochorenia stúpa s vekom.
Preventívne opatrenia v súvislosti s hepatitídou A pozostávajú v dodržiavaní hygienických opatrení. Významnú úlohu zohráva hygiena rúk, dôsledne si umývajte ruky po použití toalety, pred jedlom, po príchode domov a pod. Dbať na čistotu svojich rúk je veľmi dôležité, pretože prenos infekcie je možný už aj v období pred príznakmi ochorenia. Rovnako sa odporúča zamerať sa na predmety, s ktorými prichádzate priamo do kontaktu (kľučky, vodovodné batérie, splachovacie zariadenia WC) a pravidelne ich dezinfikovať. Na prevenciu hepatitídy A je k dispozícii aj bezpečná a účinná vakcína, očkovanie je účinným prostriedkom pred ochorením. Očkovanie proti vírusovej hepatitíde A sa odporúča osobám, ktoré pracujú v potravinárstve, osobám pred plánovanou cestou do krajín s nízkou hygienickou úrovňou a vysokou cirkuláciou vírusu v populácii, deťom vo veku dvoch rokov žijúcich v miestach s nízkym sociálno-hygienickým štandardom a pod. Po podaní očkovacej látky do tela nastupuje ochrana za 2-3 týždne.