Životné partnerstvá bez sobáša sú v súčasnosti čoraz bežnejšie. Mnoho párov sa rozhoduje žiť spolu a vychovávať deti bez toho, aby vstúpili do manželstva. Tento spôsob života prináša určité špecifiká v oblasti práv a povinností, ktoré je dôležité poznať.
Právne aspekty partnerského spolužitia bez sobáša
Zákon nechráni neformálne vzťahy muža a ženy tak ako manželstvo. Spoločným bývaním, investíciami do bytu alebo nahlásením trvalého pobytu v byte, ktorý patrí partnerovi, nevzniká žiadne právo k bytu a vlastník bytu sa môže kedykoľvek domáhať toho, aby jeho partner tento byt vypratal. Vlastník môže tiež kedykoľvek zrušiť nahlásený trvalý pobyt osobe, ktorá k bytu nemá žiadne právo (vlastnícke právo, spoluvlastníckeho právo, nájomné právo, právo doživotného bývania a podobne).
Bytová náhrada po rozchode
Český Najvyšší súd rozhodol, že manžel, ktorý za trvania manželstva užíva byt v dome, ktorého vlastníkom je druhý z manželov, odvodzuje svoje právo v tomto byte bývať od existujúceho rodinnoprávneho vzťahu, lebo obsah tohto vzťahu je okrem iného tvorený povinnosťou manželov žiť spolu a vzájomnou vyživovacou povinnosťou manželov. Rozvodom manželstva uvedený právny dôvod bývania zaniká a manžel (vlastník) sa môže domáhať vypratania bytu. Nárok na bytovú náhradu rozvedeného manžela, ktorému rozvodom manželstva zanikol právny dôvod užívania bytu vo vlastníctve druhého manžela, a ktorý je preto povinný byt vypratať, nie je v Občianskom zákonníku výslovne upravený, to však neznamená, že rozvedenému manželovi v takom prípade bytová náhrada nepatrí. Jeho právne postavenie pri zániku jeho právneho dôvodu bývania, musí byť posúdené analogicky podľa toho ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje právne vzťahy svojím obsahom a účelom najbližšie.
Investície do nehnuteľnosti partnera
V prípade investícií do nehnuteľnosti partnera by sa mohla domáhať vrátenia investovanej sumy z titulu bezdôvodného obohatenia partnera, avšak zrejme nikto nepochybuje, že by mala veľmi ťažké dôkazné postavenie, teda veľmi ťažko by preukazovala, koľko do ktorých vecí investovala, čo sa zhodnotilo v byte partnera z jej prostriedkov a čo z jeho.
Spoločný nájom bytu
Pri družstevnom byte môže podľa § 700 ods. 3 Občianskeho zákonníka vzniknúť spoločný nájom len medzi manželmi. V ostatných prípadoch môže byť byt v spoločnom nájme druha a družky (§ 700 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka), avšak tento môže vzniknúť len zmluvne.
Prečítajte si tiež: Možnosti riešenia drogovej závislosti
Prechod nájmu bytu po smrti nájomcu
Podľa § 706 ods. 1 OZ ak nájomca zomrie a ak nejde o byt v spoločnom nájme manželov, stávajú sa nájomcami (spoločnými nájomcami) jeho deti, vnuci, rodičia, súrodenci, zať a nevesta, ktorí s ním žili v deň jeho smrti v spoločnej domácnosti a nemajú vlastný byt. Nájomcami (spoločnými nájomcami) sa stávajú aj tí, ktorí sa starali o spoločnú domácnosť zomretého nájomcu alebo boli na neho odkázaní výživou, ak s ním žili v spoločnej domácnosti aspoň tri roky pred jeho smrťou a nemajú vlastný byt. Ak by však družka (druh) so zomretým nájomcom nežila tri roky pred jeho smrťou, bez ohľadu na to, či má alebo nemá vlastný byt, k prechodu nájmu bytu na ňu podľa § 706 ods. 1 Občianskeho zákonníka nedôjde a byt musí vypratať. Ak by počas tejto doby žila s nájomcom, avšak to nevie preukázať, súd podľa § 706 ods. 2 Občianskeho zákonníka môže určiť, že k prechodu nájmu bytu nedošlo a taktiež musí byt vypratať.
Vyživovacia povinnosť
Len manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť a ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť. Medzi druhom a družkou vyživovacia povinnosť nevzniká a po ich rozchode nemá ani jeden z nich právo žiadať od bývalého partnera príspevok na primeranú výživu v prípade, ak nie je schopný sám sa živiť.
Osvojenie dieťaťa
Maloleté dieťa môžu osvojiť manželia alebo jeden z manželov, ktorý žije s niektorým z rodičov dieťaťa v manželstve, alebo pozostalý manžel po rodičovi alebo osvojiteľovi maloletého dieťaťa. Maloleté dieťa môže, avšak len výnimočne, osvojiť aj osamelá osoba, ak sú splnené predpoklady, že osvojenie bude v záujme dieťaťa.
Priezvisko dieťaťa
Nevydatá matka v pôrodnici, pokiaľ nebolo určené otcovstvo, nemôže oznámiť, že chce, aby malo dieťa priezvisko otca. Do času, kým nie je určené otcovstvo, dieťa nadobúda priezvisko, ktoré má matka v čase jeho narodenia. Tento stav trvá dovtedy, kým sa dodatočne otcovstvo uzná alebo určí súdom a následne kým dôjde k uzavretiu dohody rodičov o priezvisku dieťaťa, prípadne k určeniu priezviska súdom. Podľa Zákona o rodine môžu rodičia súhlasným vyhlásením určiť otcovstvo k dieťaťu ešte nenarodenému, ak je už počaté. Teda ak ide o rodičov, ktorí nie sú zosobášení, t.j. druh a družka, títo môžu pred narodením dieťaťa urobiť napríklad na matrike súhlasné vyhlásenie o určení otcovstva a zároveň sa môžu dohodnúť, či bude priezviskom dieťaťa priezvisko otca alebo matky.
Sociálne zabezpečenie
Zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení na druha a družku vo svojich ustanoveniach taktiež vôbec nepamätá, preto nárok na vdovský dôchodok vzniká len manželovi, obdobne nárok na jednorazové odškodnenie z dôvodu smrti v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania majú len manžel, manželka a nezaopatrené dieťa.
Prečítajte si tiež: Život s dieťaťom v USA: Rodičovský príspevok
Životné poistenie
Uvedomelé páry, ktoré sa chcú chrániť pre prípad smrti či ťažkého úrazu partnera uzatvárajú životné poistky vinkulované v prospech druhého partnera. Znamená to, že si každý z partnerov uzavrie životnú a úrazovú poistku, pričom sú vinkulované, t. j. plnenie pre prípad smrti alebo úrazu, je určené druhému partnerovi.
Dedenie
Ďalšie rozdiely medzi zosobášenými a nezosobášenými pármi sa prejavujú pri dedení. Pokiaľ by druh (družka) nededil zo závetu, teda by jeden partner neurčil v závete ako svojho dediča druhého partnera prípadne by vôbec nespísal závet (testament), nastupuje tzv. dedenie zo zákona, kde v prvej dedičskej skupine dedia poručiteľove deti a manžel.
Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM)
Zmyslom inštitútu bezpodielového spoluvlastníctva manželov je materiálne zabezpečovanie rodiny založenej manželstvom. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi. Jeho podstatou je to, že všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo niektorý z manželov za trvania manželstva (s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka) je v bezpodielovom spoluvlastníctve obidvoch manželov, teda patrí obom manželom spoločne (napríklad aj mzda jedného manžela je spoločná, teda je predmetom bezpodielového spoluvlastníctva).
Rodičovské práva a povinnosti
Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia, bez ohľadu na to, či sú zosobášení alebo nie. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Ak sa rodičia nedohodnú na podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
Úprava výkonu rodičovských práv a povinností
Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, sa môžu kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
Prečítajte si tiež: Tipy na čítanie pre zaneprázdnené mamičky
Styk s dieťaťom
Rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.
Obmedzenie alebo pozbavenie rodičovských práv
Ak niektorému z rodičov bráni vo výkone jeho rodičovských práv a povinností závažná prekážka a ak je to v záujme maloletého dieťaťa, súd môže pozastaviť výkon rodičovských práv a povinností. Ak rodič zneužíva svoje rodičovské práva a povinnosti najmä týraním, zneužívaním, zanedbávaním maloletého dieťaťa alebo iným zlým zaobchádzaním s maloletým dieťaťom, alebo výkon rodičovských práv a povinností napriek predchádzajúcim upozorneniam závažným spôsobom zanedbáva, súd pozbaví rodiča výkonu rodičovských práv.
Rozvod a starostlivosť o deti
S konaním o rozvod manželstva je v zmysle zákona spojené aj rozhodovanie o výkone rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva. Súd v rozhodnutí určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Zverenie dieťaťa do opatery otca
Na dieťa má otec rovnaké právo ako matka. Právo otca na dieťa je rovnaké ako právo matky na dieťa. Obaja rodičia sú rovnocenní. V prípade, že otec má obavy o psychické zdravie dieťaťa, ktoré žije s matkou v nevyhovujúcom prostredí, môže podať návrh na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností a žiadať zveriť dieťa do opatery otca.
Matka užíva drogy
Ak má otec obavy o deti vo svojej starostlivosti, pretože matka užíva drogy, je jeho povinnosťou konať v záujme detí a zabezpečiť im bezpečné prostredie. Ak je matka detí aktuálne pod vplyvom drog a deti sú v jej starostlivosti, odporúča sa okamžite kontaktovať políciu. Súčasne je namieste podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým súd dočasne zverí maloleté deti otcovi a spolu s takýmto návrhom podať aj návrh na zmenu zverenia maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti.
Matka odišla s dieťaťom do iného mesta
Ak priateľka odišla aj s malým synom bývať do iného mesta, podpis na prestupových papieroch do škôlky neznamená, že ste sa vzdali svojich rodičovských práv. Ak máte obavy o psychickú pohodu dieťaťa, prípadne ak matka bráni Vášmu styku so synom, odporúčam čo najskôr podať návrh na súd na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, vrátane návrhu na zverenie dieťaťa do Vašej starostlivosti alebo na striedavú starostlivosť.
Dieťa chce byť zverené do starostlivosti otca
Ak má syn už 11 rokov a sám vyjadril túžbu byť zverený do vašej starostlivosti, potom ak s tým matka nesúhlasí, a dohoda nie je možná, nemáte inú možnosť jedine vec vyriešiť súdnou cestou. Môžete podať návrh na zmenu zverenia, v ktorom bude však potrebné odôvodniť zmenu pomerov, a síce, že ako sa zmenila situácia odvetdy, čo bolo naposledy rozhodované vo veci úpravy práv a povinností k maloletému synovi, resp. prečo navrhujete, aby došlo k zmene zverenia - uveďte aj to, že maloletý syn sa domáha zmeny.
Dohoda rodičov o starostlivosti o deti
Pri úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu, ktorého rodičia nie sú zosobášení, je možné dohodnúť sa a podať návrh na súd, ktorý túto dohodu posúdi a ak bude v najlepšom záujme maloletých detí tak schváli. V dohode si môžete dohodnúť, že starostlivosť o dcéru bude vykonávať matka a starostlivosť o syna Vy.
Zmena školy
Zmena školy, ktorú maloleté dieťa navštevuje, je dôležitou udalosťou v živote dieťaťa, ktorá sa výrazne podpíše na jeho budúcom živote.
Striedavá starostlivosť
Striedavá starostlivosť je model, ktorý sa v súčasnosti čoraz častejšie uplatňuje. Pri tomto spôsobe starostlivosti je dieťa v rovnakej miere v starostlivosti oboch rodičov, ktorí sa o neho starajú striedavo, napríklad týždeň u jedného rodiča a týždeň u druhého.