Zdravé stravovanie v materskej škole: Normy, legislatíva a praktické aspekty

Stravovanie a kvalita stravy v materských školách je aktuálnou a dôležitou témou pre rodičov, ktorí zvažujú umiestnenie svojho dieťaťa do predškolského zariadenia. Správna výživa v tomto veku má zásadný vplyv na zdravý rast a vývoj dieťaťa. Škôlka predstavuje pre dieťa prvý celodenný kontakt so stravou, ktorú nezabezpečuje priamo rodič. Preto je kvalita a zloženie stravy v materskej škole mimoriadne dôležité.

Význam správneho stravovania v materskej škole

Podľa nutričnej vedkyne Ivany Kachútovej, správne stravovanie prispieva k správnemu rastu a vývinu organizmu, vrátane zdravia kostí a kože. Taktiež predchádza obezite a s ňou spojenými zdravotnými komplikáciami, znižuje riziko zubného kazu a porúch príjmu potravy. Anetta Vaculíková, riaditeľka programu Skutočne zdravá škola, podotýka, že menšie deti doma konzumujú len raňajky a večeru, pričom až 65 percent denného energetického príjmu im zabezpečuje škôlka.

Súčasný stav stravovania v materských školách

Na jedálnych lístkoch sa niekedy objavujú jedlá, ktoré boli bežné pred desiatkami rokov, keď nebolo dostatok informácií o zdravom stravovaní. V minulosti sa rodičia, ktorí sa snažili ovplyvniť ponuku jedální, stretávali s argumentom, že "nemôžeme, lebo nám ruky zväzujú normy". Školy mali obmedzené možnosti pri výbere jedál.

Zmeny v legislatíve a nové pravidlá

Od septembra prešla legislatíva zmenami, ktoré majú zabezpečiť zdravšie stravovanie. Podľa Mikuláša Prokopa z ministerstva školstva, sa snažili reagovať na aktuálne poznatky o výžive, odporúčania Svetovej zdravotníckej organizácie a Európskej komisie.

Aktuálne pravidlá vyžadujú, aby školy zostavovali jedálniček tak, aby deti dvakrát do týždňa dostali mäsové jedlo, raz jedlo so zníženou dávkou mäsa, jedno múčne a jedno zeleninové jedlo. Ovocie a zelenina by mali byť školákom podávané každý deň, trikrát do týždňa by mali mať surovú zeleninu v podobe šalátu alebo prílohy.

Prečítajte si tiež: Zdravé plienky pre bábätko

Ovocie a zelenina: Denná dávka pre zdravie

Nové normy kladú dôraz na dennú konzumáciu ovocia a zeleniny. Ovocie a zelenina by mali byť súčasťou každodenného jedálnička detí v materských školách. Zaraďovanie ovocia do stravy detí v predškolskom veku má množstvo benefitov. Ovocie je bohatým zdrojom vitamínov, minerálov, vlákniny a antioxidantov, ktoré sú nevyhnutné pre správny rast a vývoj detského organizmu.

Výhody konzumácie ovocia

  • Podpora imunitného systému: Vitamín C a ďalšie antioxidanty v ovocí posilňujú imunitný systém a pomáhajú chrániť deti pred infekciami a chorobami.
  • Zdravý rast a vývoj: Vitamíny a minerály, ako napríklad vitamín A, draslík a horčík, sú dôležité pre zdravý rast kostí, zubov a tkanív.
  • Prevencia obezity: Ovocie je prirodzene sladké, ale má nízky obsah kalórií a vysoký obsah vlákniny, čo pomáha deťom cítiť sa sýtejšie a predchádzať prejedaniu.
  • Podpora trávenia: Vláknina v ovocí podporuje zdravé trávenie a predchádza zápche.
  • Hydratácia: Ovocie obsahuje vysoký podiel vody, čo pomáha udržiavať deti hydratované, najmä počas horúcich dní.

Ako zabezpečiť dostatočný príjem ovocia v materskej škole

  • Ponuka rôznych druhov ovocia: Deťom by sa mali ponúkať rôzne druhy ovocia, aby si mohli vybrať to, čo im najviac chutí. Je dôležité striedať sezónne ovocie a ponúkať aj menej tradičné druhy.
  • Ovocie ako súčasť desiaty a olovrantu: Ovocie by malo byť súčasťou desiaty a olovrantu. Môže byť podávané samostatne, nakrájané na kúsky, alebo ako súčasť ovocných šalátov, smoothie a jogurtov.
  • Ovocie ako súčasť obeda: Ovocie môže byť podávané aj ako dezert po obede.
  • Atraktívne servírovanie: Ovocie by malo byť servírované atraktívne, aby deti zaujalo. Môže byť nakrájané na zábavné tvary alebo napichané na špajdle.
  • Vzdelávanie o ovocí: Deti by mali byť vzdelávané o výhodách konzumácie ovocia a o tom, ako ovocie prispieva k ich zdraviu.
  • Spolupráca s rodičmi: Materská škola by mala spolupracovať s rodičmi a informovať ich o tom, aké ovocie sa deťom podáva a ako môžu aj doma podporovať konzumáciu ovocia.

Ďalšie zmeny a výzvy

Novinkou je aj možnosť zvýšiť objem zeleniny v jedle o 40 percent oproti receptu. Napríklad omáčky už nemusia byť zahusťované zápražkou, ale rozmixovanou zeleninou. Niektoré vedúce jedální však majú zo zmien obavy, pretože zostavenie nových jedálnych lístkov si vyžiada veľa času. Ministerstvo školstva preto zvažuje zverejnenie vzorových jedálnych lístkov.

Hoci prvé zmeny legislatívy smerom k zdravšej ponuke boli zavedené už v roku 2015, nevyškrtli sa všetky menej zdravé recepty, zavedené ešte v 60. rokoch. Autori zmien priznávajú, že zostalo 134 receptov, ktoré môžu mať škodlivý vplyv na zdravie, no majú byť podávané najviac štyri razy do mesiaca. Zostali aj polotovary, ako napríklad palacinky a pirohy, ktorých príprava z čerstvých surovín je časovo náročná.

V škôlkach sa niekedy objavujú aj párky, šunka a vyprážané jedlá, ktorých podávanie malým deťom zakázala už vyhláška z roku 2009. Ministerstvo potvrdzuje, že v škôlkach musia byť tieto suroviny vynechané a škvarky v bryndzových haluškách nahradené maslom.

Ciele revízie noriem

Aktuálne zmeny sú podľa odborníčok zo Skutočne zdravej školy len prvým krokom k dokonalosti. Ciele revízie noriem:

Prečítajte si tiež: Druhý deň s bábätkom

  • Zabezpečiť energeticky a nutrične vyvážené pokrmy a nápoje bez pridaného cukru.
  • Obmedziť vyprážané jedlá a údeniny.
  • Používať celozrnné výrobky a pečivo.
  • Obmedziť polotovary a instantné prípravky s obsahom umelých látok a konzervantov.
  • Zvýšiť množstvo kvalitnej, čerstvej, sezónnej zeleniny a ovocia od regionálnych pestovateľov.

Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 330/2009 Z. z.

Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 330/2009 Z. z. zo 14. augusta 2009 o zariadení školského stravovania ustanovuje spôsob organizácie a prevádzky zariadenia školského stravovania, určovania počtov zamestnancov, kontroly kvality podávaných jedál, materiálno-technické zabezpečenie školských jedální a podrobnosti o predaji doplnkových jedál v školských bufetoch.

Dôležité body vyhlášky

  • § 2: Zabezpečuje sa najmä zdravá výživa detí a žiakov, diétne stravovanie, stravovanie počas výchovno-vzdelávacích a športových aktivít, celospoločenské programy podpory zdravia, stravovanie zamestnancov a bývalých zamestnancov škôl.
  • § 3: Výroba jedál sa uskutočňuje podľa materiálno-spotrebných noriem, odporúčaných výživových dávok, zásad na zostavovanie jedálnych lístkov, hygienických požiadaviek a finančného príspevku od zákonného zástupcu.
  • § 6: Dieťa v materskej škole môže odoberať denne desiatu, obed a olovrant, ak navštevuje materskú školu s celodennou výchovou a vzdelávaním.
  • § 7: Pri kontrole kvality jedál sa kontroluje dodržiavanie materiálno-spotrebných noriem a receptúr, výživovej hodnoty jedál, finančné zabezpečenie výroby jedál, prevádzkový poriadok, doplnkové stravovanie, osobná a prevádzková hygiena, vedenie dokumentácie, zabezpečenie celospoločenských programov a materiálno-technické zabezpečenie zariadení školského stravovania.
  • Príloha č. 1: Zásady na zostavovanie jedálnych lístkov v zariadení školského stravovania, ktoré obsahujú časovú a obsahovú štruktúru jedálnych lístkov, všeobecné zásady a požiadavky na manipuláciu s potravinami.

Zásady na zostavovanie jedálnych lístkov (Príloha č. 1 k vyhláške č. 330/2009 Z. z.)

Zásady na zostavovanie jedálnych lístkov v zariadeniach školského stravovania definujú časovú a obsahovú štruktúru jedálnych lístkov, ako aj všeobecné zásady, ktoré je potrebné dodržiavať pri príprave jedál.

Časová štruktúra

  • Počas piatich stravovacích dní v jednozmennej prevádzke jedálny lístok obsahuje dve hlavné mäsové jedlá, jedno hlavné jedlo so zníženou dávkou mäsa s nadstavením a dve hlavné jedlá múčne a zeleninové, ktoré sa podávajú najmä v pondelok.
  • Pri celodennom stravovaní jedálny lístok obsahuje štyri hlavné mäsové jedlá, dve až tri hlavné jedlá so zníženou dávkou mäsa s nadstavením, dve až tri odľahčovacie jedlá múčne a zeleninové, ktoré sa podávajú najmä v pondelok.

Obsahová štruktúra

  • Hlavné jedlá z mäsa sa pripravujú z mäsa jatočných zvierat, hydiny a rýb s hmotnosťou pre jednotlivé vekové kategórie stravníkov podľa materiálno-spotrebných noriem a regionálnych receptúr.
  • Hlavné jedlá so zníženou dávkou mäsa sú zmesi mäsa s ryžou, mletými varenými sójovými bôbmi alebo sójovou drvinou, ovsených vločiek a zemiakov.
  • Hlavné jedlá zeleninové sa pripravujú s použitím zeleniny, strukovín, obilnín a ich kombinácií s použitím mlieka, mliečnych výrobkov a vajec.
  • Múčne hlavné jedlá sa pripravujú s použitím múky, vajec, mlieka, tvarohu, ovocia a iných vhodných prímesí. K múčnym jedlám sa podávajú výdatné strukovinové a zeleninové polievky s obsahom mäsa alebo mlieka.

Všeobecné zásady

  • Prívarky s využitím najmä strukovín sa do jedálneho lístka zaraďujú dvakrát za mesiac.
  • Strukoviny sa podávajú aj vo forme šalátov alebo ako ich súčasť.
  • Múčne prílohy sa podávajú jedenkrát do týždňa, pri celodennej prevádzke dva až trikrát počas piatich stravných dní a štyrikrát pri nepretržitej prevádzke.
  • Zemiaky sa podávajú dva až trikrát pri jednozmennej prevádzke, pri celodennej prevádzke počas piatich stravných dní štyrikrát a pri nepretržitej prevádzke šesťkrát.
  • Zelenina sa podáva denne, z toho vo forme šalátov pri jednozmennej prevádzke dvakrát a jedenkrát v podobe zeleninovej oblohy k hlavnému jedlu. Pri celodennej a nepretržitej prevádzke sa zelenina podáva sedemkrát, z toho štyrikrát ako zeleninový šalát a trikrát v podobe zeleninovej oblohy k jedlu.

Organizácia stravovania v materských školách

V materských školách sa zabezpečuje stravovanie deťom počas ich pobytu v zariadení. Podľa vyhlášky č. 330/2009 Z. z. má dieťa v materskej škole právo na:

  • Desiatu, obed a olovrant, ak navštevuje materskú školu s celodennou výchovou a vzdelávaním.
  • Desiatu alebo olovrant a obed, ak navštevuje materskú školu s poldennou výchovou a vzdelávaním.
  • Hlavné jedlo a doplnkové jedlo okrem druhej večere, ak navštevuje materskú školu s týždennou alebo nepretržitou výchovou a vzdelávaním.

Príklady zaradenia potravín do jedálneho lístka

  • Mäsové jedlá: Dve hlavné mäsové jedlá počas piatich stravovacích dní pri jednozmennej prevádzke a štyri hlavné mäsové jedlá pri celodennom stravovaní.
  • Jedlá so zníženou dávkou mäsa: Jedno hlavné jedlo so zníženou dávkou mäsa s nadstavením pri jednozmennej prevádzke a dve až tri pri celodennom stravovaní. Ide o zmesi mäsa s ryžou, mletými varenými sójovými bôbmi alebo sójovou drvinou (kociek), ovsených vločiek a zemiakov.
  • Múčne a zeleninové jedlá: Dve hlavné jedlá múčne a zeleninové, ktoré sa podávajú najmä v pondelok. Pri celodennom stravovaní dve až tri odľahčovacie jedlá múčne a zeleninové.
  • Prívarky: S využitím najmä strukovín sa do jedálneho lístka zaraďujú dvakrát za mesiac.
  • Múčne prílohy: Knedľa, halušky, cestoviny sa podávajú jedenkrát do týždňa, pri celodennej prevádzke dva až trikrát počas piatich stravných dní a štyrikrát pri nepretržitej prevádzke.
  • Zemiaky: Podávajú sa dva až trikrát pri jednozmennej prevádzke, pri celodennej prevádzke počas piatich stravných dní štyrikrát a pri nepretržitej prevádzke šesťkrát.
  • Ryby: Hlavné jedlá z rýb sa podávajú pri jednozmennej prevádzke jedenkrát v týždni a pri celodennej prevádzke počas piatich stravných dní dvakrát v týždni (obed a večera).
  • Obilniny: Krúpky, ovsené vločky, pohánka, sója, proso, kukurica sa uprednostňujú pred ryžou a podávajú sa jedenkrát v týždni pri jednozmennej prevádzke.
  • Strukoviny: Podávajú sa jeden až dvakrát pri jednozmennej a celodennej prevádzke v podobe polievok, prívarkov a šalátov.
  • Múčniky: Pripravujú sa z ovocia, tvarohu a mlieka a podávajú sa najviac jeden až dvakrát v týždni pri jednozmennej a celodennej prevádzke k hlavnému jedlu.

Odporúčania pre zdravé stravovanie

Pre dostatok bielkovín nie je dôvod zvyšovať príjem mäsa, pri päťdňovej prevádzke zaraďovať mäso maximálne trikrát do týždňa. Kvalitné bielkoviny sa dajú čerpať aj z mliečnych produktov, rýb a vajíčok, rastlinné bielkoviny zo zeleniny a strukovín. Dôležité sú pre deti polievky - strukovinové, hŕstkové, krémové zeleninové, mäsové vývary, do ktorých pridávame krúpy, pohánku, vajíčka a najlepšie bez múkovej zápražky. Teľacie, králičie, jahňacie, kuracie a morčacie mäso je jednoznačne vhodné práve pre deti. Obsahuje cenné prvky vyváženej stravy a spĺňa špeciálne potreby rastu. Základ úspechu je minimalizovať využitie umelo konzervovaných a stabilizovaných potravín a používať jednodruhové koreniny a zelené bylinky. Pokrmy pripravované vyprážaním, údené mäsá, mäkké mäsové výrobky s nízkym obsahom mäsa, údenárske výrobky s vysokým obsahom tukov a soli (slanina) nie sú vhodné pre deti.

Dôležitosť ovocia a zeleniny

Kto sa zaujíma o zásady zdravého stravovania detí, vie, že všetci odborníci na výživu sa zhodujú na štyroch až piatich porciách ovocia a zeleniny denne. Odporúčajú ich aj pediatri pri prechode na tuhú stravu a zavádzaní prvých príkrmov. A odporúča ich aj Svetová zdravotnícka organizácia, podľa ktorej je ideálne denne skonzumovať spolu cca 400 g ovocia a zeleniny.

Prečítajte si tiež: Čo potrebujete vedieť o tehotenstve po 45?

Ďalšou zásadnou podmienkou je denná konzumácia sezónneho ovocia (nielen u detí). Podávajte dieťaťu celé, očistené ovocie, alebo nakrájané na kúsky (najlepšie jeden druh), každý deň a v primeranom množstve.

Významná je hlúbová zelenina kapusta, kvaka, okrúhlica, kel, karfiol, brokolica a listové šaláty. Z obilnín ovos, jačmenné krúpy, otruby, pšeno, proso a z múk pšenová, teffová, zo zemných mandlí, pohánková múka. Ovocie a zelenina 5-krát denne! Zdravý cukor je v ovocí.

Vláknina v strave detí

U malých detí od 3 rokov do 6 rokov v rámci jedného dňa je dôležité sledovať príjem vlákniny a neprekračovať príjem 14 g/deň. Konzumácie vlákniny plní v každom organizme dôležité funkcie. Je však známe, že vláknina pri zvýšenom príjme môže u malých detí, za určitých podmienok pôsobiť ako antinutrient - to znamená, že sa do tela nedostanú v potrebnom množstve látky ako vápnik, horčík, železo a zinok.

Vláknina, to nie sú len obilniny, ovocie, ale napríklad aj batáty, zemiaky a múky z hľúz, ktoré vyživujú a upravujú mikroflóru čreva. Dôležité je spojiť s týmito potravinami kvalitné nerafinované tuky, ako je olivový olej alebo iné panenské rastlinné oleje.

Vláknina v správnej miere, je tou najdôležitejšou prevenciou pred mnohými ochoreniami a tiež je aj zdrojom energie.

Mlieko a mliečne výrobky

Mlieko je komplexná plnohodnotná potravina, poskytujúca energiu, omega 6 a 3 mastné kyseliny, bielkoviny, vitamíny, minerály a stopové prvky. Mliečne výrobky, kravské, ovčie, kozie sú v strave detí veľmi dôležité. Najvhodnejšie sú kyslomliečne výrobky, fermentované výrobky s obsahom probiotík.

Ak nemáte nič proti konzumácii mlieka, zvoľte neochutenú formu alebo uprednostnite jogurty, prostredníctvom ktorých sa do detského organizmu dostanú prospešné probiotické kultúry.

Financovanie stravovania v materských školách

Školské stravovanie v materských školách je dôležitou súčasťou výchovno-vzdelávacieho procesu. Zabezpečuje nielen prísun živín pre rast a vývoj detí, ale aj formuje ich stravovacie návyky. Financovanie stravovania v materských školách je komplexná téma, ktorá zahŕňa príspevky od rodičov, dotácie od štátu a rôzne právne predpisy.

Úhrada stravného v školskej jedálni bez právnej subjektivity

Účtovanie stravného v školskej jedálni, ktorá nemá právnu subjektivitu, si vyžaduje osobitný prístup. Školská jedáleň poskytuje stravovanie deťom materskej školy, zamestnancom obce a materskej školy, ako aj cudzím stravníkom. Režijné náklady jedálne sú uhrádzané na bežný účet obce, a to iba zo strany cudzích stravníkov. Z tohto účtu sa aj uhrádzajú. Úhrady za stravu vo výške úhrady za potraviny sú od stravníkov prijímané na tzv. „potravinový účet“ školskej jedálne. Školská jedáleň prijíma úhrady od stravníkov vo forme preddavkov, ktoré sa vyúčtujú na základe skutočne odobratej stravy.

Zdroje financovania

Financovanie stravovania v materských školách je zabezpečené z viacerých zdrojov:

  • Príspevky od rodičov: Zákonní zástupcovia detí prispievajú na stravovanie svojich detí. Výška príspevku je stanovená zriaďovateľom školskej jedálne.
  • Dotácie od štátu: Štát poskytuje dotácie na stravovanie deťom v materských školách, najmä deťom z rodín v hmotnej núdzi alebo z rodín s nízkymi príjmami.
  • Príspevky od zriaďovateľa: Zriaďovateľ školskej jedálne môže prispievať na stravovanie detí, napríklad formou úhrady režijných nákladov.
  • Dotácia na podporu výchovy k stravovacím návykom: Deťom v poslednom roku predškolskej dochádzky je prostredníctvom obce poskytnutá dotácia od ÚPSVaR na podporu výchovy k stravovacím návykom dieťaťa vo výške 1,20 eur na 1 deň na 1 dieťa podľa zákona č. 544/2010 Z. z. o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v z. n. p. Táto dotácia má pomôcť deťom osvojiť si zdravé stravovacie návyky a finančne odbremeniť rodičov.

Stravné jednotky pre rôzne skupiny stravníkov

Stravná jednotka sa líši v závislosti od kategórie stravníka:

  • Deti v materskej škole: Stravná jednotka pre deti v materskej škole je stanovená zriaďovateľom a zohľadňuje vek dieťaťa a odporúčané výživové dávky.
  • Cudzí stravníci: Stravná jednotka pre cudzích stravníkov zvyčajne zahŕňa náklady na potraviny a režijné náklady.
  • Zamestnanci: Stravná jednotka pre zamestnancov je stanovená zriaďovateľom a môže byť dotovaná zamestnávateľom.

Legislatíva upravujúca stravovanie v materských školách

Stravovanie v materských školách je upravené viacerými právnymi predpismi:

  • Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon): Tento zákon upravuje všeobecné podmienky výchovy a vzdelávania v školách a školských zariadeniach.
  • Zákon č. 544/2010 Z. z. o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky: Tento zákon upravuje poskytovanie dotácií na stravovanie detí v materských školách.
  • Vyhláška MŠ SR č. 330/2009: Táto vyhláška upravuje finančné pásma pre stravovanie v školských jedálňach.
  • Vyhláška MZ č. 527/2007 Z. z.: Táto vyhláška upravuje podrobnosti o zdravotnej spôsobilosti detí a žiakov na výchovu a vzdelávanie.

Zmeny v poskytovaní dotácií na stravu od 1.7.2022

Dňa 01.07.2022 nadobudli účinnosť niektoré ustanovenia zákona č. 232/2022 Z. z. o financovaní voľného času dieťaťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento zákon mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov a zákon č. 544/2010 Z. z. o dotáciách. Od 01.07.2022, v prípade detí bez bonusu je možné dotáciu na stravu poskytnúť len tým deťom v poslednom ročníku MŠ alebo v ZŠ, ak si zákonný zástupca dieťaťa, resp. osoba v ktorej starostlivosti dieťa je (ďalej aj „rodič dieťaťa“) na toto dieťa neuplatnil daňový bonus na dieťa, ktoré nedovŕšilo 15 rokov veku.

Preukazovanie nároku na dotáciu

Nárok na poskytnutie dotácie na stravu podľa § 4 ods. 3 písm. c) zákona o dotáciách od 01.07.2022 preukazuje rodič dieťaťa vo veku do 15 rokov zriaďovateľovi MŠ/ZŠ novým čestným vyhlásením o neuplatnení si daňového bonusu.

Praktické aspekty stravovania v MŠ

  • Prihlasovanie a odhlasovanie stravy: Je dôležité, aby rodičia včas prihlásili a odhlásili svoje deti zo stravy. Termíny a spôsoby prihlasovania a odhlasovania stravy sú stanovené školskou jedálňou. V prípade neodhlásenej stravy môže byť rodič povinný uhradiť plnú výšku stravného.
  • Spôsob úhrady stravného: Spôsob úhrady stravného je stanovený školskou jedálňou. Najčastejšie sa používa bankový prevod, internetbanking, poštová poukážka alebo trvalý príkaz. Je dôležité dodržiavať termíny splatnosti stravného.
  • Diétne stravovanie: Niektoré školské jedálne ponúkajú aj diétne stravovanie pre deti so špeciálnymi stravovacími potrebami.

tags: #zdrave #stravovanie #v #materskej #skole