Živnostníci, rovnako ako zamestnanci, môžu za určitých okolností získať finančnú podporu počas obdobia, kedy sa starajú o svoje novonarodené dieťa. Táto podpora sa nazýva materské. Hoci živnostníci nemajú nárok na materskú dovolenku v zmysle Zákonníka práce, po splnení zákonom stanovených podmienok im môže byť vyplácaná dávka materské zo Sociálnej poisťovne. V tomto článku sa pozrieme na podmienky, nároky a ďalšie dôležité informácie týkajúce sa materského pre živnostníkov.
Materská dovolenka vs. Materské
Na úvod je dôležité rozlišovať medzi pojmami materská dovolenka a materské. Materská dovolenka je inštitút upravený v Zákonníku práce a vzťahuje sa výlučne na zamestnankyne. Ide o voľno, ktoré zamestnávateľ poskytuje svojej zamestnankyni v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa. Pre SZČO, teda najmä živnostníkov, materská dovolenka neplatí (keďže živnostník ju neudeľuje sám sebe). Aj živnostníkom však môže byť po splnení podmienok vyplácané materské zo Sociálnej poisťovne.
Kto má nárok na materské?
Materské môže poberať okrem živnostníčky - matky dieťaťa aj iný poistenec, ktorý sa stará o dieťa do troch rokov veku. V prípade, že sa o dieťa stará otec v období do šiestich týždňov po pôrode, môže poberať tzv. otcovské.
Podmienky nároku na materské pre živnostníkov
Aby mal živnostník nárok na materské, musí splniť niekoľko podmienok stanovených zákonom o sociálnom poistení. Medzi najdôležitejšie patria:
- Aktívne nemocenské poistenie: Živnostník musí byť nemocensky poistený, čo znamená, že si platí odvody do Sociálnej poisťovne. Ak už odvody neplatí, napríklad z dôvodu prerušenia živnosti, nárok na materské mu nevznikne.
- Doba nemocenského poistenia: V posledných dvoch rokoch pred dňom začatia poberania materského (resp. prevzatia dieťaťa do starostlivosti, ak ide o otca) musí byť živnostník nemocensky poistený najmenej 270 dní.
- Vznik dôvodu na poskytnutie materského: Musí vzniknúť dôvod na poskytnutie materského, t.j. tehotenstvo a pôrod u matky, alebo prevzatie dieťaťa do starostlivosti u otca alebo inej osoby.
- Žiadne dlhy v Sociálnej poisťovni: Živnostník nesmie mať v Sociálnej poisťovni dlh na nemocenskom poistení. Toleruje sa len dlh vo výške menej ako 5 eur.
Príklady situácií
- Príklad 1: Živnostníčka je nemocensky poistená od 1.7.2019. Dňa 15.11.2019 začína poberať materské. V tomto prípade jej nemocenské poistenie vzniklo počas aktuálneho kalendárneho roka.
- Príklad 2: Živnostníčka je nemocensky poistená od 1.7.2019. Dňa 15.12.2019 začína poberať materské. V tomto prípade spĺňa podmienku 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred nástupom na materské.
Výška materského pre živnostníkov
Výška materského pre živnostníka, ako aj pre živnostníčku, je 75 % denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného vymeriavacieho základu.
Prečítajte si tiež: Sprievodca založením OZ
Výpočet materského
- Určenie rozhodujúceho obdobia: Pri výpočte dávky sa určí rozhodujúce obdobie, t. j. obdobie, z ktorého sa vychádza pri zisťovaní DVZ. U živnostníčky, resp. živnostníka je to spravidla kalendárny rok, ktorý predchádza roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie materského.
- Výpočet denného vymeriavacieho základu (DVZ): DVZ sa vypočíta ako podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období a počtu kalendárnych dní rozhodujúceho obdobia. Do počtu kalendárnych dní sa nezapočítavajú dni, za ktoré sa nemocenské poistenie neplatilo (napr. z dôvodu čerpania materského, rodičovskej dovolenky a pod.).
- Výpočet materského: Materské sa vypočíta ako 75 % z DVZ vynásobené počtom dní v mesiaci.
Príklad výpočtu
Ak živnostník platil počas roka 2023 minimálne sociálne odvody (zo základu 605,50 eur), jeho denný vymeriavací základ mu vyjde 19,9069 eur. Materské bude predstavovať 75 % z tejto sumy, teda 14,93 eur na deň.
Minimálna a maximálna výška materského
Zákon o sociálnom poistení neurčuje minimálnu výšku materského. Ak sú však splnené podmienky na priznanie materského, no jeho výška nedosiahne sumu rodičovského príspevku, rozdiel sa poistencovi doplatí.
Aj výška materského je ohraničená. Pre rok 2019 platí maximálny DVZ vo výške 62,7288 €. Maximálne materské na deň je 75 % z 62,7288 €, t. j. 47,0466 €.
Ako získať maximálne materské?
Tipy, ako získať maximálne materské, súvisia s optimalizáciou príjmov a platenia odvodov. Ak je otec živnostníkom, môže si svoje príjmy, no najmä sociálne odvody, optimalizovať tak, že získa čo najvyššiu možnú sumu na materské. Musí však zároveň zvážiť to, či dočasným zvýšením nákladov na sociálne poistenie, a teda aj vyššieho materského, zbytočne nepreplatí viac, ako napokon z tejto dávky získa.
Žiadosť o materské
Ak žiada o materské matka, vyplní údaje o sebe vrátane toho, z akého poistného vzťahu bude dávku čerpať, v tomto prípade ako povinne nemocensky poistená SZČO. Uvedené budú aj dátumy predpokladaného pôrodu a odkedy si uplatňuje nárok na materské. Vyplniť je potrebné tiež vyhlásenie, či si uplatňuje nárok na dávku zo súbehu poistení a o spôsobe poukazovania dávky.
Prečítajte si tiež: Zdravotné odvody počas materskej
Ak žiada o materské otec, vypĺňa časť B žiadosti iného poistenca o materské, kde uvedie dátum, od ktorého preberá dieťa do starostlivosti a údaje o tomto dieťati.
Žiadosť o materské sa podáva v pobočke Sociálnej poisťovne podľa miesta trvalého bydliska.
Výhody poberania materského pre živnostníkov
Výhodou v prípade poberania materského živnostníčkou či živnostníkom je to, že Sociálna poisťovňa nesleduje dosahovanie príjmu z podnikateľskej činnosti počas poberania tejto dávky. SZČO otcovia popri materskej môžu ďalej pracovať a nemusia prerušovať živnosť.
Ďalšou výhodou pre živnostníčku, resp. živnostníka je to, že počas poberania materského za neho štát hradí odvody do Sociálnej poisťovne.
Rodičovský príspevok ako alternatíva
Ak živnostník nespĺňa podmienky pre nárok na materské, alebo po skončení poberania materského, môže požiadať o rodičovský príspevok. Rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa. Vypláca ho úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Na poberanie rodičovského príspevku prejde živnostníčka, príp. živnostník po skončení poberania materského. Nie je potrebné splniť žiadne osobitné podmienky ako pri materskom. Sumy rodičovského príspevku sa menia v nadväznosti na zmenu životného minima pre daný rok. Výška je daná v dvoch úrovniach a odvíja sa od skutočnosti, či oprávnenej osobe pred vznikom nároku na rodičovský príspevok bolo, resp. nebolo vyplácané materské. Rodičovský príspevok sa obvykle poberá do troch rokov veku dieťaťa. Platia však výnimky, kedy je jeho poberanie možné do šiestich rokov veku, napr. ak má dieťa dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
Prečítajte si tiež: MŠ Športová – 50 rokov
Živnostník môže popri rodičovskom príspevku pracovať v podstate bez obmedzení. Ak však dosahuje príjmy zo živnosti, musí si platiť sociálne odvody ako „klasický“ živnostník.
Poistenie práceneschopnosti ako alternatíva k nemocenskému poisteniu
Poistenie práceneschopnosti môžu podnikatelia (SZČO a konatelia s.r.o.) riešiť dvoma spôsobmi: platením odvodov do Sociálnej poisťovne alebo komerčným poistením PNky v poisťovniach.
Nevýhody nemocenského poistenia pre živnostníkov
Mnohí živnostníci platia odvody v minimálnej výške, čo sa odrazí aj na nízkej sume nemocenskej dávky. Ak je živnostník mesiac na PN a nemôže zarábať, nemocenská dávka mu nemusí pokryť mesačné výdavky.
Komerčné poistenie práceneschopnosti
Alternatívou je komerčné poistenie práceneschopnosti, ktoré môže poskytnúť vyššiu mesačnú dávku. Cena za poistenie práceneschopnosti závisí od veku, poistnej sumy a poisťovne.
Príklady
- Kaderník, 35 rokov, nepriznáva všetok príjem a oficiálne zarába ročne do 9000€, aby sa vyhol plateniu odvodov. Ak by sa ocitol na PN, od Sociálnej poisťovne by nedostal nič. Mesačné výdavky má na úrovni 1000€ a nemá vybudovanú rezervu. Ak by si platil poistenie práceneschopnosti v komerčnej poisťovni na poistnú sumu 35€/deň (čo je za mesiac niečo viac ako 1000€), stálo by ho to mesačne približne 38€.
- 40 ročný IT-čkar a konateľ jednoosobovej s.r.o., ktorý na sročku prešiel kvôli konsolidácii a optimalizácii odvodov. Platí si vďaka tomu minimálne odvody, aj keď má ročný príjem 36 000€. Jeho mesačné výdavky sú 1800€. Má zainvestovaných 30 000€ v ETF fondoch. Ak by sa ocitol na PN, musel by siahať do svojich investovaných peňazí, aby dokázal pokryť svoje mesačné náklady a týmto by sa pripravoval o svoje peniaze, ktoré sú určené na dôchodok. Odporúčaným riešením, je preňho komerčné poistenie práceneschopnosti. Aby týmto poistením dokázal pokryť svoje mesačné náklady, potrebuje ho mať nastavené na dávku 60€/deň. To ho bude stáť približne 65€/mesačne.
- 30 ročný živnostník, ktorý je lešenár v Nemecku a má ročný príjem 50 000€. Jeho mesačné fixné náklady sú 1500€ a má na bežnom účte rezervu 10 000€. Ak by sa ocitol na PN, musel by siahať do rezervy, ktorá je určená na iné veci- neočakávané výdaje, ako pokazené auto, kúpa nového spotrebiča, oprava strechy,… Ak by mal komerčné poistenie práceneschopnosti, do rezervy by siahať nemusel. V jeho prípade je však kľúčová voľba správnej poisťovne, keďže len málo poisťovní na trhu dokáže kryť PN mimo územia SR. Takisto treba pri poistení správne uviesť povolanie, keďže lešenár je pre poisťovne rizikové povolanie a poisťovne na neho dávajú prirážku, aby klienta mohli kryť a správne mu plniť v prípade poistnej udalosti. Na vykrytie svojich mesačných výdavkov, potrebuje tento klient dávku vo výške 50€/deň. To ho bude stáť v poisťovni ktorá vie kryť PN na území celej EÚ 68€/mesačne. V tejto cene už je zahrnutá aj prirážka za rizikové povolanie.
Dôležité aspekty komerčného poistenia práceneschopnosti
- Rizikové povolanie: Poisťovňa môže dávať prirážku k cene podľa rizikového povolania a zdravotného stavu. Na trhu však existujú poisťovne, ktoré nedávajú prirážku za rizikové povolanie.
- Overenie príjmu: Poisťovne pri vstupe do poistenia vyžadujú overenie príjmu od klienta podľa daňového priznania alebo faktúr. Niektoré pri uzatváraní poistenia nevyžadujú skúmanie príjmu.
- Platenie odvodov: Pre viaceré poisťovne je pri uzatváraní takéhoto poistenia podmienka, aby klient platil odvody.
- Čakacia doba: Čakacia doba je obdobie, počas ktorého sa poisťovne chránia proti tomu, že klient si uzavrie poistenie vedome s tým, že už má nejakú diagnózu, z ktorej si chce uplatniť poistné plnenie.
- Karenčná doba: Karenčná doba je obdobie, ktoré stanovuje, v akej minimálnej dĺžke musí trvať práceneschopnosť, aby poisťovňa plnila. Najčastejšia karenčná doba u poistenia PN je 29 dní s plnením spätne od prvého dňa.
- Územná platnosť: Poisťovne nastavujú pri poistení územnú platnosť. V praxi to určuje, v akých krajinách je klient krytý, ak sa tam stane práceneschopným.
- Výluky z poistenia: Každá poisťovňa má stanovené výluky z poistenia, t.j. udalosti, ktoré poistením nie sú kryté.
Zmeny v rodičovskom príspevku od septembra 2025
Od 1. septembra 2025 vstupujú do platnosti nové pravidlá, ktoré výrazne menia doterajší spôsob posudzovania nároku na rodičovský príspevok. Dotkne sa to predovšetkým rodičov detí vo veku od 3 do 5 rokov, ktorých dieťa nebolo prijaté do štátnej materskej školy.
Sprísnenie kritérií
Od septembra 2025 vzniká nárok na predĺžený rodičovský príspevok len v prípade splnenia presne stanovených podmienok. Nestačí už len jedno zamietavé rozhodnutie zo škôlky - rodič musí aktívne preukázať, že urobil všetko pre umiestnenie dieťaťa do materskej školy.
Podmienky pre nárok na predĺžený rodičovský príspevok
Nárok vznikne rodičovi len vtedy, ak v máji 2025 podal žiadosť o prijatie dieťaťa do spádovej štátnej materskej školy, ale tá dieťa neprijala. Rodič následne musel podať odvolanie proti rozhodnutiu o neprijatí. Ak obec odvolaniu nevyhovela, mohla mu ponúknuť miesto v inej materskej škole. Ak takúto možnosť neposkytla alebo odporučila inú škôlku, no ani tá dieťa neprijala - pričom rodič do tejto materskej školy podal prihlášku najneskôr do 20. júna.
tags: #zamietanie #materskej #zivnostnikom