Zajakavosť, odborne nazývaná aj balbuties alebo koktavosť, je porucha plynulosti reči, ktorá sa prejavuje neúmyselným opakovaním, predlžovaním alebo blokádou slova alebo jeho častí, a to pri snahe prehovoriť. Hoci sa môže objaviť v akomkoľvek veku, najčastejšie sa vyskytuje u detí v predškolskom veku, najmä medzi 2. a 5. rokom života, v období prudkého rozvoja reči.
Výskyt zajakavosti
Zajakavosť postihuje približne 5 % detskej populácie, pričom u dospelých je výskyt okolo 1 %. Približne polovica detí so zajakavosťou sa začína zajakávať pred 4. rokom života. Do 5. roku života sa zajakáva 75 % a do 6. roku 90 % detí s touto poruchou reči. Po 12. roku života je už menej pravdepodobné, že sa dieťa začne zajakávať, iba ak by išlo o následok úrazu alebo iného ochorenia.
Rozlíšenie medzi vývinovou neplynulosťou a pravou zajakavosťou
Je dôležité rozlišovať medzi vývinovou neplynulosťou, ktorá je bežnou súčasťou učenia sa reči u malých detí, a pravou zajakavosťou, ktorá predstavuje vážnejšiu poruchu reči.
Vývinová neplynulosť
- Objavuje sa medzi 2. a 5. rokom života.
- Je spôsobená tým, že rečové a jazykové schopnosti dieťaťa ešte nie sú dostatočne vyvinuté, aby držali krok s tým, čo chce povedať.
- Prejavuje sa opakovaním slov alebo slabík, nedokonalou a neplynulou rečou.
- Zvyčajne vymizne do 6 mesiacov od začiatku objavenia sa ťažkostí.
- Dieťa nepociťuje námahu ani psychické napätie z rozprávania.
Pravá zajakavosť
- Je vážna porucha reči, ktorá spontánne nezmizne.
- Vyžaduje si iný prístup a terapiu ako vývinová neplynulosť.
- Môže sa zhoršiť, najmä keď je osoba unavená, v strese alebo sa ponáhľa.
- Narušenie je oveľa komplikovanejšie.
Rozlíšiť pravú zajakavosť od vývinovej neplynulosti dokáže len odborník, klinický logopéd.
Príčiny zajakavosti
Príčiny vzniku zajakavosti nie sú úplne objasnené. Predpokladá sa, že ide o kombináciu viacerých faktorov, ktoré môžu zahŕňať:
Prečítajte si tiež: Inšpirácie pre pletené čiapky
- Genetické predispozície: Zajakavosť sa niekedy vyskytuje u viacerých členov rodiny.
- Neurologické faktory: Zmeny v mozgu môžu hrať úlohu pri vzniku zajakavosti.
- Psychické faktory: Stres, úzkosť a emocionálne traumy môžu prispieť k rozvoju alebo zhoršeniu zajakavosti.
- Vplyv prostredia: Nevhodné domáce alebo školské prostredie môže mať negatívny vplyv na plynulosť reči.
- Stavy po určitých ochoreniach: Niektoré ochorenia môžu prispieť k vzniku zajakavosti.
- Trauma: Čím je predispozícia silnejšia, tým menšia trauma stačí na vyvolanie zajakavosti.
Klinické prejavy zajakavosti
Zajakavosť sa prejavuje rôznymi spôsobmi, ktoré môžu zahŕňať:
- Opakovanie zvukov, slabík alebo celých slov (napr. ma-ma-ma-mama).
- Predlžovanie zvukov (napr. mmmmmmama).
- Váhanie alebo pauzy v reči.
- Blokovanie - neschopnosť vysloviť niektoré hlásky (napr. B, T, P, K, G).
- Zrýchlené tempo reči.
- Hlasové napätie.
- Nepravidelné, plytké dýchanie.
- Nadmerné používanie vsuviek vo vetách (napr. ehm, a, mmm).
- Menenie slovosledu, aby sa dieťa vyhlo problematickým slovám.
- Pridružené prejavy, ako grimasy, prešľapovanie, mrkanie alebo nedodržiavanie očného kontaktu.
Zajakávanie môže ovplyvňovať celú osobnosť dieťaťa, najmä jeho sebavedomie, chovanie a emócie.
Diagnostika zajakavosti
Diagnostika zajakavosti je zameraná na samotné prejavy a zahŕňa vyšetrenia u odborníkov, ako sú:
- Logopéd: Zhodnotí plynulosť reči a identifikuje špecifické prejavy zajakavosti.
- Foniater: Zhodnotí funkciu hlasiviek a dýchania.
- Psychológ: Zhodnotí emocionálne a psychologické aspekty zajakavosti.
- Neurológ: Vylúči neurologické príčiny zajakavosti.
- Psychiater: Zhodnotí psychické poruchy, ktoré môžu prispievať k zajakavosti.
Liečba zajakavosti
Liečba zajakavosti je individuálna a závisí od veku dieťaťa, závažnosti poruchy a pridružených problémov. Terapia sa realizuje hneď v začiatkoch objavenia sa zajakavosti. Medzi najčastejšie používané metódy patria:
- Logopédia: Logopéd učí dieťa techniky na spomalenie reči, kontrolu dýchania a uvoľnenie svalov tváre a krku. Cviky na uvoľnenie sánky, jazyka a pier, naučiť sa správne dýchať. Zmena štýlu koktania - cieľom je zmeniť zajakávanie na ľahší stupeň, tým je rozprávanie menej stresujúce, čo vedie k zlepšeniu reči.
- Kognitívno-behaviorálna terapia: Tento typ psychoterapie pomáha dieťaťu identifikovať a zmeniť spôsoby myslenia, ktoré môžu zajakávanie zhoršovať.
- Interakcia rodič - dieťa: Rodičia sa učia, ako efektívne komunikovať s dieťaťom, vytvárať preň pokojné a podporné prostredie a znižovať stresové faktory.
Ďalšie možnosti liečby:
- Elektronické zariadenia: Niektoré elektronické zariadenia môžu pomôcť zvýšiť plynulosť reči. Oneskorená zvuková spätná väzba vyžaduje, aby ste spomalili svoju reč, inak bude reč cez prístroj znieť skreslene. Iná metóda napodobňuje vašu reč tak, že to znie, ako keby ste sa zhovárali s niekým iným.
- Podporné skupiny: Stretávanie s ľuďmi, ktorí sa zajakávajú. Rozprávajú sa o svojich problémoch a snažia sa nájsť spoločné riešenie.
Čo môžu urobiť rodičia?
Rodičia zohrávajú kľúčovú úlohu v terapii zajakavosti. Môžu urobiť niekoľko vecí, ktoré prispejú k úspešnej náprave zajakavosti:
Prečítajte si tiež: Cestoviny so sviečkovou pre deti
- Pozorne počúvajte svoje dieťa.
- Počkajte, kým vaše dieťa povie slovo, ktoré sa snaží povedať.
- Vyhraďte si čas, kedy sa môžete s dieťaťom porozprávať bez rozptyľovania.
- Hovorte pomaly, neponáhľajte sa.
- Striedajte sa v rozprávaní.
- Usilujte sa o pokoj.
- Nesústreďte sa na zajakávanie svojho dieťaťa.
- Snažte sa neupozorňovať na zajakávanie počas každodenných interakcií.
- Ponúkajte radšej pochvalu ako kritiku.
- Je lepšie chváliť dieťa za to, že hovorí jasne, ako upozorňovať na zajakávanie.
- Prijmite svoje dieťa také, aké je.
- Nereagujte negatívne, nekritizujte ani netrestajte svoje dieťa za zajakávanie.
- To môže prispieť k pocitu neistoty.
- Pripraviť ho na zvládanie neznámych situácií.
- Vytvárať preň prostredie, v ktorom sa cíti bezpečne.
Dôležité je vytvoriť pokojné, láskavé, bezpečné, nestresujúce prostredie, v ktorom dieťa cíti podporu všetkých členov rodiny.
Pravidlá pre rodičov:
- Zajakávanie nie je ochorenie, preto koktajúce dieťa sa nepovažuje za choré.
- Hovoriť s dieťaťom pomaly.
- Venovať dieťaťu viac voľného času, čítať si s ním.
- Nechať dieťa dokončiť jeho myšlienky.
- Neprejavovať nervozitu, ak má dieťa problém so zajakávaním.
- Nie je vhodné prejavovať súcit a ľútosť.
Prognóza
U 1/3 prípadov sa zajakávanie úplne odstráni. U ďalšej 1/3 sa zlepší a posledná 1/3 sa nedá ovplyvniť.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc?
O zajakávaní sa pravdepodobne najskôr porozprávajte s pediatrom vášho dieťaťa alebo so svojím všeobecným lekárom. Je dôležité vyhľadať odbornú pomoc, ak:
- Zajakávanie pretrváva dlhšie ako 6 mesiacov.
- Zajakávanie sa zhoršuje.
- Dieťa sa vyhýba rozprávaniu alebo má z neho strach.
- Zajakávanie ovplyvňuje emocionálny stav dieťaťa alebo jeho sociálne interakcie.
- Dieťa má aj iné ťažkosti s rečou alebo jazykom.
- Dieťa, ktoré sa zajakáva, má aj iné nápadnosti v reči.
Pri návšteve lekára si pripravte:
- Príklady problematických slov alebo zvukov, ako sú slová, ktoré sa začínajú určitými spoluhláskami alebo samohláskami.
- Skúste si tiež spomenúť, kedy ste si prvýkrát všimli zajakávanie svojho dieťaťa a či to niečo zlepšuje alebo zhoršuje.
Logopéd vám pravdepodobne položí množstvo otázok. Buďte pripravení na ne odpovedať, aby ste si vyhradili čas na prejdenie bodov, ktorým chcete venovať viac času.
Prečítajte si tiež: Bezpečné náušnice pre malé deti
Ďalšie poruchy reči
Okrem zajakavosti existujú aj iné poruchy reči, ktoré sa môžu objaviť u detí v predškolskom veku:
- Dyslália: Porucha artikulácie hlásky alebo skupiny hlások.
- Oneskorený vývin reči: Verbálna komunikácia dieťaťa nedosahuje úroveň, ktorá je obvyklá v danom veku.
- Mutizmus: Náhla strata už vyvinutej reči.
- Alália: Detská bezrečovosť, reč sa vôbec nerozvíja ani po 3. roku života.
tags: #zajakavanie #3 #rocne #dieta