Stres a záťaž sú neoddeliteľnou súčasťou života pedagogických zamestnancov, najmä v prostredí materských škôl. Preto je zvládanie záťažových situácií kľúčové pre ich duševné zdravie, efektívny výkon a celkovú kvalitu výchovno-vzdelávacieho procesu. Tento článok sa zameriava na komplexný pohľad na zvládanie záťaže v materských školách, s dôrazom na inovačné vzdelávanie, stratégie copingu, rolu učiteľa a rodičov, a tiež na konkrétne programy a metódy, ktoré môžu pedagógom pomôcť zvládať stres a budovať odolnosť.
Inovačné vzdelávanie ako nástroj na zvládanie záťaže
Zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch priniesol do systému vzdelávania inovačné vzdelávanie ako nástroj na neustále zlepšovanie profesijných kompetencií. Inovačné vzdelávanie sa organizuje ako jednoduchý program inovačného vzdelávania, poskytovaný v rozsahu najmenej 25 hodín. Inovačné vzdelávanie sa organizuje na základe a v rozsahu oprávnenia, ktoré vydáva ministerstvo školstva. Inovačné vzdelávanie sa ukončuje záverečnou prezentáciou pred trojčlennou komisiou, ktorú vymenúva štatutárny orgán poskytovateľa. Za úspešné absolvovanie každých 50 hodín inovačného vzdelávania v súlade s plánom profesijného rozvoja školy alebo školského zariadenia prináleží zamestnancovi 3% mesačný príplatok za profesijný rozvoj. Príplatok za profesijný rozvoj nepatrí začínajúcemu pedagogickému zamestnancovi a začínajúcemu odbornému zamestnancovi. Maximálny príplatok za inovačné vzdelávanie je 9 %. Následne je možné získať ešte 3 % napr. za špecializačné vzdelávanie, ktoré majú ale zatiaľ oprávnenie ponúkať iba vysoké školy a organizácie zriadené ministerstvom. Príplatok za profesijný rozvoj zamestnávateľ prizná na dobu siedmich rokov. Príplatok nie je možné získavať v čase adaptačného vzdelávania.
Inštitút rodinnej terapie a terapie vzťahovej väzby, o.z., je oprávneným poskytovateľom inovačného vzdelávania. Hlavný cieľ programu je inovovať profesijné a osobnostné kompetencie učiteľov, ktoré sú potrebné na optimálne fungovanie v tejto profesii, ako aj budovať stratégie na zvládanie záťaže.
Aktualizačné vzdelávanie je forma celoživotného vzdelávania, ktorá má za cieľ udržiavať a aktualizovať odborné a pedagogické kompetencie učiteľov. Zameriava sa na to, aby si učitelia pravidelne obnovovali svoje vedomosti, schopnosti a zručnosti, a tak sa prispôsobovali novým požiadavkám vzdelávacieho procesu, legislatíve, či vývoju v oblasti pedagogiky. Podľa zákona č. 138/2019 Z. z. Cena za 10-hodinový program aktualizačného vzdelávania závisí od počtu pedagogických zamestnancov.
VOP Agentúra s.r.o. v súvislosti s oprávneniami na organizovanie a vykonávanie inovačného vzdelávania podľa zákona č. 138/2019 Z. z. získanými od Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR poskytuje. Naša agentúra ponúka pre pedagogických a odborných zamestnancov školstva AKREDITOVANÉ programy inovačného vzdelávania a moduly programov inovačného vzdelávania podľa zákona č. 138/2019 Z. z. Rozsah programu inovačného vzdelávania je 50 vyučovacích hodín (40 hodín prezenčne, 10 hodín dištančne). Za každých 50 absolvovaných hodín je 3 % príplatok.
Prečítajte si tiež: Materská dovolenka a rozvoj zručností
Príklady akreditovaných programov inovačného vzdelávania:
- Inovatívne postupy a techniky pri zvládaní agresívneho správania u detí a mládeže: Cieľom je prehĺbiť kompetencie pedagogických a odborných zamestnancov v oblasti zvládania agresie a osvojiť si techniky osobnej obrany.
- Inovatívne postupy a techniky pri zvládaní prejavov extrémizmu u detí a mládeže: Program sa zameriava na prevenciu extrémizmu, rozvoj zručností a techník osobnej obrany.
- Hra ako metóda práce vo výchovno-vzdelávacom procese: Cieľom je prehĺbiť využitie hry ako inovatívnej metódy na posilnenie motivácie žiakov a diagnostikovanie prejavov šikanovania.
- Zvládanie stresových situácií s využitím vhodných komunikačných zručností pri riešení konfliktných situácií: Program rozširuje teoretické a praktické informácie a zručnosti z oblastí riešenia stresových situácií v škole a výchovnom zriadení.
- Dieťa, žiak v bezpečnom edukačnom prostredí: Vzdelávanie reaguje na narastajúce krízové situácie, ktoré zasahujú deti a zamestnancov.
Stres v učiteľskom povolaní a stratégie copingu
Téma psychohygieny v učiteľskom povolaní je v súčasnosti veľmi aktuálna. Je v živote pedagógov nevyhnutná nielen v pracovnej ale i v súkromnej oblasti. Učiteľský stres súvisí s výkonom učiteľskej profesie, jeho hlavné zdroje sa týkajú priamo aktérov vzdelávania, organizačných faktorov, prostredia a podmienok. Stres učiteľov môže mať na nich nepriaznivé účinky, pociťujú nedostatok motivácie a horlivosti vykonávať svoju prácu, majú slabý pracovný výkon a horšie medziľudské vzťahy. Pedagogická profesia je určite jedným z „najstresujúcejších“ povolaní. Vzdelávanie pomôže účastníkovi spoznať tento problém, rozoznať typy stresu, zanalyzovať svoj stav, a hlavne osvojiť si metódy eliminujúce stres a posilňujúce duševné zdravie a spoznať stratégie zvládania záťažových situácií.
Stres je pojem všeobecne chápaný ako niečo náročnejšie v živote človeka. Môže to byť: „…problém, obtiaž, záťaž, bremeno, tlak, nátlak na osobu alebo vec, a to v zmysle fyzikálnom, biologickom, psychologickom alebo sociologickom“ (Gáborová, Ľ. 2001, s. 130). Podľa M. Zelinu: „Stres je nadmerná záťaž prežívaná človekom; stres je fyziologická reakcia organizmu na poškodenie alebo hrozenie; stres je stav organizmu, kedy jeho integrita je ohrozená a organizmus musí zapojiť všetky schopnosti na svoju obranu.“ (Zelina, M., 2018, s. Zo všetkých definícií vyplýva, že autori charakterizujú stres ako istý vplyv na človeka, ktorý na neho významne pôsobí a ovplyvňuje jeho fyzickú a psychickú stránku. Všeobecne sa stres vníma ako negatívny vplyv. Za istých okolností môže mať stres aj motivačný vplyv, napr. zvýšenie aktivity. Pre jedného žiaka môže byť zlá známka stresujúca, iného môže vyprovokovať k vyššej výkonnosti. Stresovaný žiak môže ostať pasívny, prežívajúci depresiu a pod. Stres je stav, ktorý pôsobí na organizmus dlhodobejšie a môže vyvolávať rôzne chorobné stavy u človeka.
Symptómy stresu:
- Fyzické symptómy: bolesti hlavy, žalúdočné ťažkosti, nespavosť.
- Emocionálne symptómy: plač, strach, pocit úzkosti, trápenie sa, napätie, podráždenosť.
- Psychické symptómy: strata záujmu, zábudlivosť, problém s koncentráciou, negatívny postoj, zmätenie, žiadne nové nápady, ľahostajnosť/apatia, ľahké znechutenie.
- Sociálne symptómy: izolácia, osamelosť, nadávanie, menej kontaktov.
V súvislosti so záťažou a stresom sa používa pojem coping, ktorý znamená vedieť si s niečím poradiť, vysporiadať sa s niečím, zvládnuť niečo. R. S. Lazarus a S. Folkmanová (In Koubeková, E., 2005) hovoria, že zvládanie je stále sa meniace kognitívne a behaviorálne úsilie jedinca zvládnuť, tolerovať alebo redukovať požiadavky, ktoré zaťažujú, či dokonca prevyšujú jeho psychické zdroje.
Stratégie copingu podľa Ľ. Medveďovej (2003):
- Stratégie hľadania podpory: hľadať u niekoho podporu (spolužiaci, učitelia, rodičia).
- Stratégie rozptýlenia: zamerať sa na niečo iné (šport, návšteva kina).
- Únikové stratégie: odpútanie sa od problému a sústredenie sa na niečo iné.
Rola učiteľa a rodičov pri zvládaní stresu u detí
Každý učiteľ a aj rodič vie, že edukácia môže byť zdrojom stresu, napr. náročnosť učiva, náročnosť požiadaviek učiteľov, interakčné vzťahy učiteľa a žiakov, problémy spojené so skúšaním a hodnotením žiakov, nedocenenie individuálneho prístupu k žiakom, klíma triedy. Dobrý učiteľ má rád žiakov, pomáha im, radí im a chráni ich pred tým, aby prežívali strach a stres zo školskej, ale aj mimoškolskej práce. Sám pracuje so záujmom tak, aby bol vzorom pre žiakov jednak prácou, ale aj zvládaním rôznych úloh. Žiaci musia vidieť, že učiteľovi záleží na tom, ako sa učia, aké majú vedomosti a čo im spôsobuje problémy. Učiteľ žiakom vždy pomôže, poradí, povzbudí ich a pod. Vie sa povzniesť nad menšími nedostatkami žiakov, nehodnotí ich, ale skôr poradí, ako im predchádzať. Učiteľ v práci je tvorivý, hľadá a uplatňuje metódy práce, ktoré uľahčujú žiakom osvojenie si učiva. Dbá na to, aby trieda ako kolektív žiakov bola súdržná, aby si žiaci navzájom pomáhali, radili sa, aby sa v škole cítili dobre. To je tiež jeden z predpokladov dobrého učenia sa žiakov. So žiakmi sústavne komunikuje, zbavuje ich strachu, čím predchádza stresu. Komunikáciou predchádza možnej alebo aj domnelej záťaži zo strany žiakov.
Rodičia svojim pôsobením výrazne ovplyvňujú postoj žiakov k škole, k školským povinnostiam, ale aj k svojim spolužiakom. Majú záujem na tom, aby ich deti mali dobré známky. Je žiadúce, aby rodičia podporovali úsilie školy, dieťaťa. Problémy nastávajú vtedy, keď požiadavky rodičov na dieťa sú neprimerane náročné, keď dieťa nie je z viacerých hľadísk schopné plniť ich predstavy. Niektoré deti aj napriek úsiliu rodičov, seba nedokážu dosiahnuť také výsledky, aké by si rodičia želali. Ak rodičia nevedia objektívne zhodnotiť vlastné predstavy s možnosťami dieťaťa a majú na dieťa neprimerané nároky, dochádza nielen k výchovným problémom, ale dieťa sa dostáva do stresu. Nie náhodou sa zdôrazňujú požiadavky spolupráce učiteľov a rodičov.
Prečítajte si tiež: Strava, vývoj a vzdelávanie detí s Downovým syndrómom
Výskumné zistenia o strese u žiakov
Výskum uskutočnený dotazníkovou metódou a interview s učiteľmi na viacerých školách štyroch okresov v rokoch 2018 až 2020 (82 učiteľov a 205 žiakov druhého stupňa ZŠ) priniesol nasledovné zistenia:
- 73,2 % respondentov pripúšťa, že žiaci môžu v škole prežívať stres.
- Len 18,3 % učiteľov počas praxe prišlo do kontaktu s výraznejším stresovým správaním sa žiaka.
- Ako príčiny stresu uviedli: rodičov (36,6 %), učiteľov (18,3 %), samotného žiaka (18, 3 %), spolužiakov (15,8 %), iné (11,0 %, súperenie žiakov, žiak trémista, predstieranie stresu žiakom).
- Respondenti zoradili príčiny možného stresu žiakov nasledovne: obavy z rodičov, ktorí očakávajú len dobré výsledky (39,0 %), obavy z hodnotenia učiteľa (24,4 %), obavy pred vlastným zlyhaním (19, 5 %), status žiaka v triede (6,1 %).
- Učitelia si uvedomujú hrozbu stresu a prikláňajú sa k tomu, že učiva je veľa (58,6 %).
Hypotéza o rozdielnom vnímaní stresu chlapcami a dievčatami sa nepotvrdila, obidve skupiny vnímajú stres rovnako. Vo vnímaní podmienok učebného procesu sa hypotéza potvrdila, stresové situácie súvisiace s podmienkami učebného procesu sú pre dievčatá viac stresujúce ako pre chlapcov, dievčatá teda vyučovací proces prežívajú viac emocionálnejšie.
Inovatívne prístupy a programy v materských školách
Okrem formálneho vzdelávania existuje mnoho inovatívnych prístupov a programov, ktoré môžu pomôcť pri zvládaní záťaže a budovaní pozitívnej klímy v materských školách.
Ranné kruhy
Ranné kruhy ako ranné 10-15 min. stretnutie triedneho učiteľa a žiaka pevne ukotvené v rozvrhu školy je nástroj podpory duševného zdravia detí i učiteľov. Žiaci a ich vzťahová osoba - triedny učiteľ budujú každodenné vzťahy prostredníctvom stretnutí a rozhovorov a rozvíjajú komunikačné zručnosti, ktoré slúžia na budovanie bezpečného prostredia. Inovácia spočíva v ich trvalom zaradení do rozvrhu v školách od materskej až po strednú školu. Inovácia je vhodná pre všetky vekové kategórie v školách i v školských zariadeniach od MŠ po SŠ. Ranné kruhy sú jednoduchým a účinným nástrojom psychosociálnej podpory detí a žiakov v školách a zároveň nástrojom na zvyšovanie ich duševného zdravia, prevenciu, sociálnu interakciu, budovanie vzťahov s triednym učiteľom a v celej triede navzájom.
Ranné kruhy patria k jednoduchým preventívnym opatreniam zameraným na podporu rozvoja vzťahov v triede a na tvorbu bezpečného prostredia v školskom prostredí bez potreby, resp. s minimom dodatočných finančných prostriedkov. Ich zavedenie si vyžaduje úpravu štruktúry vyučovacieho rozvrhu, kde ranné kruhy budú pravidelnou súčasťou úvodu vyučovacieho dňa. Predpokladom na zavedenie ranných kruhov do výchovno-vzdelávacieho procesu je oboznámenie pedagogických a odborných zamestnancov s ich filozofiou, princípmi a najmä potenciálnymi dopadmi z dlhodobého hľadiska pri ich realizácii. Odporúčanou súčasťou je oboznámenie či vyškolenie zamestnancov s princípmi nenásilnej komunikácie a príkladmi dobrej praxe.
Prečítajte si tiež: Vzdelávanie v materskej škole
"Šikanovanie" očami nenásilnej komunikácie
Súčasná paradigma riešenia šikanovania je zastaralá a zameraná klinicky, trestajúco (retributívne) a patologicky. Prinášame iný spôsob pristupovania k ubližovaniu si detí medzi sebou, a to adaptáciou restoratívnej spravodlivosti a konceptu Nenásilnej komunikácie (M. Rosenberg) do školského prostredia. Zmenou pojmov, prístupu a metód, zameraním na pocity a potreby každého človeka v danej situácii. Nahradenie obete a agresora ľudskou tvárou a menom, nie nálepkou a obrazom nepriateľa. Nová paradigma nazerania na šikanovanie a konflikty medzi deťmi v škole aj mimo nej vychádza z úplne inej paradigmy, než je tá, ktorá je v spoločnosti a školstve silne zakorenená. Nahrádzame trestajúcu spravodlivosť restoratívnou, teda so zameraním na obnovu vzťahov, pričom pracuje s každým jednotlivcom ako s ľudskou bytosťou. Restoratívny proces je založený na rešpektujúcom dialógu, mediácii, ozdravení vzťahov a opätovnej reintegrácii oboch strán do spoločného priestoru spolupráce. Táto restoratívna spravodlivosť má byť založená na nenásilnej komunikácii, kde je každý človek vnímaný ako hodnotný. Ak niekto používa tragické stratégie na napĺňanie svojich potrieb, nie je považovaný za agresora a zločinca, ale za človeka, ktorý potrebuje ešte viac porozumenia. Ide o obrátený koncept, opačnú stranu trestajúceho modelu agresor - obeť, trestný čin, potrestať.
Celá metóda je postavená na týchto krokoch a zručnostiach: Učiteľ/psychológ hovorí so zasiahnutými využitím štyroch krokov mediácie nenásilnej komunikácie, aby identifikoval z daného konfliktu potreby účastníka (napr. „Hneval si sa, lebo si chcel viac rešpektu a nepáčilo sa ti, keď ti niekto opakovane zhadzoval veci zo stola.“ alebo „udrel si ho v tej chvíli, lebo si mal opakovanú skúsenosť, že učiteľka bude veriť jemu a nie tebe. Vlastne si už ani tomu neveril, že má zmysel sa snažiť.“). Ak sa podarí mediátorovi dobre identifikovať potreby a prežívanie všetkých strán tak, aby oni sami uznali, že sa teraz cítia porozumení, zväčša u detí príde spontánne aj k zhodnoteniu stratégie (bitka, šikana) a jej odsúdeniu. Spoločne odsudzujeme konanie, nikdy nie človeka. Dokonca nad tragickými stratégiami môžeme aj spoločne smútiť. Po dobrom zážitku porozumenia sú účastníci schopní sa vzájomne počuť v potrebách a riešenie príde do 20 minút od toho momentu, čo sa porozumeli. Úplne spontánne a samo.
Artefiletika a inkluzívna trieda
Artefiletika ako metóda pojmového a zmyslového učenia cez kreatívnu tvorbu využíva prvky nenásilnej komunikácie, facilitácie, reflexie a budovania bezpečnej triedy nielen vo výtvarnej výchove. Inovácia prináša integratívny prístup k výučbe výtvarnej výchovy prepojenej s hudobnou výchovou, etikou, prierezovou gramotnosťou a nadpredmetovými vzťahmi, kde sa téma hodiny vie prepájať do celodňového, celotýždňového alebo systémového prepojenia s inými predmetmi v projektoch či blokoch. Žiakom prináša vytváranie si vzťahu k tvorivým aktivitám, učí žiakov pomenovávať vlastné procesy, prežívanie. Artefiletická hodina sa zameriava na kreatívne spracovanie konkrétneho konceptu (napr. svetlo, jar, muž/žena) cez vlastnú skúsenosť žiakov. Pedagóg si pripraví materiál a priebeh aktivity a umožní žiakom cez vhodne vybrané aktivizujúce techniky uchopiť vzdelávací koncept. Následne žiaci koncept stvárňujú cez ponúknuté médiá (výtvarné, zvukové, pohybové, dramatizačné), každý podľa svojej skúsenosti a možností. Po ukončení tvorivej činnosti prichádza spoločný reflektívny dialóg v skupine, kde si žiaci zvedomujú formy, …
Ďalšie možnosti vzdelávania a rozvoja
- Hudba a rytmus: Využitie hudobných a rytmických aktivít vo výchovno-vzdelávacom procese na rozvoj kognitívnych, motorických a sociálnych schopností detí.
- Prevencia a manažment konfliktov: Poskytnutie učiteľom nástrojov a stratégií na efektívnu prevenciu a manažment konfliktov v triede.
- Rozvoj sociálnych zručností: Podpora rozvoja komunikácie, spolupráce, riešenia konfliktov, empatie a schopnosti vytvárať vzťahy.
- Interaktívne kvízy: Využitie online platforiem Kahoot a Quizizz na zapojenie detí do učenia, podporu sústredenia a motiváciu k získavaniu nových vedomostí.
- Interaktívna tabuľa: Efektívne využitie interaktívnej tabule a softvéru ActivInspire vo výchovno-vzdelávacom procese.
- PowerPoint: Využitie šablón PowerPointu na prípravu zaujímavého zážitkového výučbového materiálu a didaktických hier.
- Projektové vyučovanie: Zavádzanie projektového vyučovania ako metódy, ktorá dáva každému dieťaťu šancu učiť sa spôsobom, ktorý je pre neho najprirodzenejší.
- Inkluzívna materská škola: Vytvorenie učebného prostredia, kde sa každé dieťa cíti bezpečne a môže naplno rozvinúť svoj potenciál.
- Zážitkové vzdelávanie: Realizácia zážitkového vzdelávania a prehĺbenie digitálnych kompetencií pedagógov prostredníctvom používania moderných prístupov a online nástrojov.
- Rozvoj tvorivosti: Podpora rozvoja osobnostného potenciálu detí prostredníctvom tvorivých aktivít.
- Mediálna výchova: Spracovanie množstva informácií z médií a kritické prehodnotenie každej informácie.
- Komunikácia a spätná väzba: Osvojenie si základov správnej komunikácie, významu verbálnej a neverbálnej komunikácie a zásad dávania spätnej väzby.
- Riešenie konfliktov: Zvládanie korektných rozhovorov v napätých a záťažových situáciách a riešenie konfliktov v školskom prostredí.
- Canva: Využitie grafického nástroja Canva na tvorbu vizuálne atraktívnych pomôcok, interaktívnych učebných materiálov a kreatívnych projektov.
- Umelá inteligencia: Pripravenosť na prácu s novými technológiami a využitie umelej inteligencie vo vzdelávaní.
- Funkčný behaviorálny prístup: Riešenie problémového správania u detí so ŠVVP prostredníctvom funkčného behaviorálneho prístupu.
- Dramatická výchova: Rozvoj emocionálnych, prosociálnych a jazykových zručností detí predškolského veku prostredníctvom dramatickej výchovy.
- Digitálny výučbový materiál: Príprava a tvorba digitálneho výučbového materiálu pomocou rôznych digitálnych nástrojov.
- Rozprávky a príbehy: Využitie rozprávok a príbehov na získanie edukačne hodnotných skúseností pri poznávaní sveta a seba samého.
- Predčitateľská gramotnosť: Rozvíjanie predčitateľskej gramotnosti a vzbudenie lásky ku knihám.
tags: #vzdelavanie #zvladanie #zatazovych #situacii #v #materskej