Pôrod je za vami a vaše bábätko je čulé a má sa k svetu. Prežívate prvý spoločný mesiac, v ktorom sa medzi vami vytvára puto, ktoré je celkom iné ako počas tehotenstva. Toto obdobie by malo byť akési medové týždne s novorodencom, ale rátajte s tým, že v prvých dňoch a týždňoch vás budú prekvapovať nové a neznáme situácie. Rodičovstvo je síce do veľkej miery prirodzené a intuitívne, ale s ním sa budete zžívať postupne. Niektoré ženy zvládnu všetko rýchlo, iné potrebujú na adaptáciu viac času. Ak máte podporu rodiny alebo priateľov, vďačne ju prijmite a nechajte sa rozmaznávať.
Prvý mesiac s novorodencom: Adaptácia a spoznávanie
Úplne všetko je pre dieťa nové. Váš malý zázrak už vníma zvuky priamo, nie filtrovane cez vaše bruško. Okolie je hlučné a príliš hlasné, svetlo ostré a teplota veľmi nízka. Hoci sa to nezdá, novorodenec veľmi intenzívne prežíva svet „tu vonku“ so všetkým, čo k tomu patrí. Už samotný pôrod bol pre neho poriadne vyčerpávajúcim zážitkom. Teraz mu pravidelne škvŕka v brušku, pretože sa mu rozbieha trávenie. Hlasy mamy a otca sú mu síce povedomé, ale zároveň znejú inak - veď už ich netlmí plodová voda. Jasné svetlo dráždi očká a noštek musí spracovať veľa zvláštnych, nepoznaných pachov.
Spánok novorodenca
Pýtate sa, prečo dieťatko spočiatku tak veľa spí? Hlavným dôvodom je jeho ochrana - všetky nové dojmy sa spracúvajú počas spánku. Väčšina novorodencov skutočne prvé dva týždne života takmer úplne prespí. Ešte stále pretrváva prenatálny spánkový rytmus, ktorý pozostáva z krátkych intervalov bdenia a dvoj- až štvorhodinových spánkových fáz.
Bábätká spočiatku spia priemerne 14 až 18 hodín denne, ale individuálna potreba odpočinku je u každého novorodenca odlišná. Niektoré deti sú hore častejšie a intenzívne vnímajú svet okolo, zatiaľ čo iné spia takmer v kuse a musia byť budené na jedenie.
Budovanie puta (bonding)
V prvých týždňoch po pôrode je veľmi dôležité vytvoriť si s dieťaťom pevné puto. Bonding v preklade znamená spojenie alebo pripútanie sa. Ide o proces budovania emocionálneho vzťahu medzi mamou a bábätkom, ktorý sa začína telesným kontaktom ihneď po príchode dieťatka na svet.
Prečítajte si tiež: Detské nástenné kalendáre
Kontakt koža na kožu
Metóda skin to skin, priloženie nahého dieťatka na hruď rodiča, spôsobuje, že dieťa sa lepšie adaptuje na nové prostredie - menej plače, reguluje sa jeho telesná teplota a hladina cukru v krvi. Keď je na hrudi svojej mamy, podporuje sa aj laktácia, teda tvorba materského mlieka, a sťahovanie maternice, čo je veľmi dôležité pre skoré zotavenie po pôrode. Veď preto novorodeniatko tak nádherne vonia a vy sa nemôžete ubrániť pohladeniu jeho jemnej pokožky. S láskou si ho k sebe túlite a prihovárate sa mu.
Dnes sa vo väčšine pôrodníc kladie dôraz na budovanie väzby medzi rodičkou a novorodencom. Priložili vám nahé bábätko na hruď krátko po tom, čo prišlo na svet? Nebolo úchvatné zrazu vidieť naživo ten uzlíček, ktorý ste doteraz nosili pod srdcom? Ani žena, u ktorej je nevyhnutný cisársky rez, už nemusí prísť o tento dôležitý prvý kontakt kože na kožu. A ak sa nepodarí hneď po operácii položiť bábätko na kožu mamy, personál ho odovzdá šťastnému oteckovi a aj on môže zažiť rovnako intenzívnu radosť z prvých blízkych dotykov.
Aktivity podporujúce budovanie vzájomného puta
- Kontakt s pokožkou: Prikladajte si bábätko na odhalenú hruď alebo brucho. Túľte ho k sebe, kolíšte v náručí, hladkajte. Takto vníma nielen hmatové podnety, ale aj vône rodičov a iných ľudí.
- Očný kontakt: Udržiavajte ho najmä pri kŕmení, prebaľovaní, kúpaní a uspávaní dieťatka.
- Sluchový kontakt: Prihovárajte sa bábätku, spievajte mu uspávanky, hovorte riekanky. Slovám síce ešte nerozumie, ale váš hlas ho upokojuje a posilňuje v ňom pocit bezpečia a dôvernosti.
- Dojčite alebo kŕmte novorodenca z fľaše spôsobom, ktorý podporuje väzby medzi rodičom a ním. Ideálne v náručí alebo tesnom dotyku.
- Vhodne a včas reagujte na potreby ako hlad, smäd, bolesť bruška, únava, mokrá plienka, chlad či teplo.
Úloha otca v starostlivosti o novorodenca
Cítite sa ako čerstvý otec trochu nadbytočný? Nemusíte! S výnimkou dojčenia môžete mamičku zastúpiť pri každej z činností okolo bábätka. Ukladanie novorodeniatka do postieľky, kolísanie, maznanie, prebaľovanie, umývanie, kúpanie a ďalšiu starostlivosť hravo zvládnete aj vy. Možno si to od vás bude spočiatku vyžadovať trocha viac trpezlivosti a jemnocitu, ale odmena bude sladká. Bábätko si k sebe pripútate rovnako intenzívne, ako to dokáže vaša partnerka dojčením.
Rast a vývoj v prvom mesiaci
V priemere by mala vaša ratolesť pribrať počas prvých dvoch mesiacov 170 až 330 gramov týždenne. Hmotnosť hneď po pôrode klesá až o 10 percent pôrodnej váhy. Prírastok z hľadiska dĺžky by mal byť asi 3,5 centimetra. Obvod hlavičky by sa mal zväčšiť približne o 1 centimeter.
Dôležité: Každé dieťa má individuálne a odlišné tempo vývoja.
Prečítajte si tiež: Príklady aktivít v materskej škole
Poznámka: Bábätko spočiatku vidí ostro len na 20 až 25 centimetrov. To je presne vzdialenosť od vašej tváre, keď sa obrátite na svojho drobčeka, aby ste s ním nadviazali očný kontakt. Vzdialenejšie predmety alebo osoby vidí nejasne.
Blízkosť a pocit bezpečia sú dve konštanty, ktoré novorodeniatko najviac potrebuje pre dobrý vývoj v 1. mesiaci života. Veľmi dôležité sú vonkajšie podnety. Spočiatku sa orientuje predovšetkým na vyššie posadené a známe hlasy. Novorodenec vás neraz poteší „anjelským úsmevom“. Ide o mimovoľnú grimasu, ktorá sa zvyčajne objaví, keď spí, zriedkavejšie, keď je bdelý.
- Vonkajšie podnety - hlasy, hudba, tváre - musia byť trvalé, aby dieťa mohlo podnety spracovať a reagovať na ne.
- Vonkajšie podnety môžu byť vedome blokované, a to najmä počas spánku.
Vrodené reflexy novorodenca
U novorodenca sa prejavujú vrodené reflexy. Sú nepodmienené. Ak by ich bábätko nemalo, znamenalo by to, že sa vyvíja nesprávne. Tieto sú najznámejšie:
- Hľadací reflex: Keď sa dotknete líčka alebo okolia úst novorodenca, otočí hlavičku smerom k vašej ruke a otvorí ústa. Hľadá prsník.
- Sací reflex: Vďaka nemu bábätko saje akýkoľvek predmet, ktorý sa mu dostane do ústočiek. Tento reflex je dôležitý pre prisatie dieťaťa na prsník, prípadne na cumlík fľaše.
- Prehĺtací reflex: Stimulovanie zadnej časti jazyka a hltana spúšťa zložitý proces prehĺtania. Spolu s hľadacím a sacím reflexom v koordinácii s dýchaním je tento reflex dôležitý pri prijímaní potravy.
- Morov reflex: Priľnavý reflex je pozostatkom našej evolúcie. Pôvodne slúžil pravdepodobne na to, aby sa dieťa vedelo - podobne ako zvieracie mláďa - v nebezpečných situáciách bezpečne držať matkinho tela.
- Úchopový reflex: Keď sa dotknete dlane novorodenca prstom, dieťatko ho pevne uchopí a zovrie rúčku.
Plač ako forma komunikácie
Po náročnom dni plnom návštev alebo po kontrole u pediatra môže vaše dieťatko naozaj veľmi intenzívne plakať, až nariekať. V tomto prípade je krik a plač prirodzenou formou spracovania podnetov. Postupne si vaše dieťa vyvinie schopnosť spracovávať vonkajšie dráždivé podnety iným spôsobom. Reagujte na tieto prejavy láskavou starostlivosťou.
Podpora vývoja v prvom mesiaci
V 1. mesiaci si na úplne nové životné situácie musí zvykať nielen čerstvý novorodenec, ale aj vy. Čo najviac podporujte zmysel dieťatka pre rovnováhu a motorický vývoj a učte ho vnímať množstvo zmyslových podnetov. V šatke alebo nosiči máte voľné obe ruky súčasne a pritom máte s drobčekom tesný fyzický kontakt. Ak máte dieťatko priamo na rukách, bude vás vidieť, počuť, cítiť vaše dotyky a vôňu. Dôležité je správne ho držať - buď vo forme klbka v náručí, alebo vzpriamene chrbátikom smerom k hrudi. Samozrejme, inak budete držať bábätko pri zdvíhaní, inak pri kúpaní, prebaľovaní či dojčení a odgrgávaní.
Prečítajte si tiež: Tipy pre pokojné bábätko
Výživa novorodenca
Téma výživy je pre rodičov obzvlášť dôležitá. Určite chcete svojej ratolesti ponúknuť to najlepšie, ale zároveň sa bojíte, či jej neuškodíte. Pritom možnosti výberu sú dnes takmer neobmedzené. Základom je dojčenie, hoci nie vždy sa podarí. Nasledujúce body sú dôležité bez ohľadu na to, či dieťa dojčíte alebo kŕmite z fľaše:
- Ak je to možné, vždy kŕmte bábätko v tesnom fyzickom kontakte.
- Pri kŕmení udržiavajte s dieťatkom očný kontakt, najmä v prvých mesiacoch života.
- Nájdite si pre seba vhodnú ergonomickú polohu, v ktorej sa môžete pohodlne oprieť, natiahnuť si nohy a dobre podoprieť ruky.
- Pri dojčení alebo kŕmení z fľaše postupujte uvoľnene a pomaly. Vaša ratolesť spočiatku potrebuje trochu viac času, kým nájde prsník či cumeľ a prisaje sa. To sa časom zmení.
Vo všeobecnosti platí, že prospievajúce bábätko vypije toľko, koľko skutočne potrebuje. Samozrejme, obdobia, keď pije viac, sa striedajú s obdobiami, keď pije menej. Súvisí to nielen s nárastom hmotnosti a dĺžky, ale aj s mnohými inými faktormi, napríklad s ochorením či so zmenou prostredia. V 1. mesiaci života budete dojčiť pomerne často. Čím častejšie si ho budete prikladať k prsníkom, tým viac mlieka sa vám v nich bude tvoriť - vaše telo sa prispôsobí dopytu a potrebám dieťatka.
Pomoc pri dojčení
So všetkými otázkami o dojčení vám pomôže detský lekár, pôrodná asistentka alebo vyškolená laktačná poradkyňa. Získate kompetentnú podporu odborníkov, čo je veľmi dôležité najmä na začiatku. Spočiatku budete najčastejšie dojčiť pravdepodobne v polohe kolísky alebo madony. Pri tejto pozícii sedíte s podopretým chrbtom, bábätko leží mierne vyvýšené v ohybe vašej paže. Predlaktím mu podopierate hlavičku a chrbátik, prstami ruky fixujete zadoček. Pri nočnom dojčení ženy rady používajú polohu v ľahu na boku. Existuje niekoľko polôh pri dojčení, závisí od vás, ktorú si vyberiete. Možno ich postupne vyskúšate niekoľko.
Dokrmovanie z fľaše
Niekedy je nevyhnutné popri dojčení nejaký čas dokrmovať bábätko náhradnou výživou z fľaše. Najčastejšie ide o zdravotné dôvody, napríklad matka má zápal prsníka, alebo keď sa bábätko nevie dobre prisať. Jednotlivé dávky mlieka však môžu byť veľmi odlišné. Mnoho dojčiacich matiek sa obáva, že dojčenie v kombinácii s kŕmením z fľašky bude mať za následok stratu laktácie a skoré odstavenie bábätka. Nemusí to tak byť. Porozprávajte sa o tom s pediatrom, pôrodnou asistentkou alebo laktačnou poradkyňou.
Materské mlieko vs. umelá výživa
Niet pochýb, že materské mlieko je to najlepšie, čo môžete novorodeniatku a dojčaťu ponúknuť. Je dobré, keď dojčíte minimálne šesť mesiacov, ešte lepšie, ak aj viac mesiacov, a ideálne, ak vydržíte až do dvoch rokov. Ak však nemôžete alebo z rôznych príčin nechcete dojčiť, bábätko bude dostávať náhradnú mliečnu výživu. Ak existuje predpoklad, že môže zdediť po vás či iných blízkych príbuzných alergiu, respektíve vo vašej rodine sa alergia vyskytuje, konzultujte spôsob výživy s pediatrom. Výrobcovia dojčenskej výživy ponúkajú široký sortiment dojčenskej výživy, ktorá je určená pre deti s citlivým imunitným systémom, dojčenské mlieka s rôznym stupňom hydrolyzovanej (na malé kúsky štiepenej) bielkoviny, ktorá je šetrná k organizmu vášho dieťaťa.
Odgrgnutie
Aby si bábätko dokázalo odgrgnúť, bude potrebné nájsť ideálnu polohu, prípadne osvojiť si jednoduchú techniku. Po dojčení dajte bábätko do zvislej polohy, ktorá umožní lepšie uvoľnenie nahromadeného vzduchu. Jednou rukou podložte zadoček a druhou pridržiavajte chrbátik bábätka. V tomto úchope si ho položte na rameno tak, že jeho bruško sa dotýka vašej hrude. Niektorým drobcom sa podarí uľaviť okamžite, iným bude potrebné pomôcť krúživými pohybmi nad zadočkom, prípadne jemným poklepávaním.
Dávky mliečnej výživy závisia od veku dojčaťa a jeho hmotnosti.
Novorodenecký skríning a preventívne prehliadky
Bábätko absolvuje 48 až 72 hodín po narodení novorodenecký skríning. Ide o súbor vyšetrení, ktoré majú čo najskôr odhaliť prípadné vrodené a metabolické ochorenia. Testy prebiehajú v nemocnici, kde sa narodilo.
Bábätko, ktoré je do 28. dňa života novorodencom a potom sa stáva dojčaťom, prechádza po odchode z pôrodnice do starostlivosti všeobecného lekára pre deti a dorast - pediatra. Ide o lekára prvého kontaktu, ktorý zabezpečuje prevenciu, diagnostiku a liečbu chorôb až do 18. roku života, niekedy aj dlhšie.
Dieťa absolvuje deväť bezplatných, ale povinných preventívnych prehliadok do 1. roka života, z toho najmenej tri prehliadky v prvých troch mesiacoch, jednu prehliadku vo veku 18 mesiacov a jednu prehliadku raz za 2 roky medzi 3. a 18.
Prvá preventívna prehliadka
Skríningové testy vedia odhaliť možný výskyt niektorých vrodených a metabolických ochorení. Na väčšinu z nich stačí kvapka krvi z päty bábätka. Detského lekára si rodičia vyberajú už počas tehotenstva. Prvú preventívnu prehliadku vykonáva detský lekár spravidla do dvoch dní po prepustení novorodenca z pôrodnice. Ak prehliadka vychádza na víkend alebo dovolenku, obráťte sa na pôrodnicu, kde ste rodili. Ide o základné vyšetrenie pozostávajúce z komplexného pediatrického vyšetrenia vrátane kompletnej anamnézy, zhodnotenia správy od neonatológa a založenia zdravotnej dokumentácie.
Pri vyšetrení pediater posúdi celkový stav dieťaťa, kožu a svalový tonus. Zhodnotí tvar a veľkosť veľkej fontanely, švy, obvod hlavy a hrudníka, oči, nos, ústnu dutinu a tvar podnebia, auskultačný nález na srdci, stav pupka, slabiny, pulzácie tepien, symetriu dolných končatín a pohyblivosť bedrových kĺbikov, u chlapcov stav semenníkov. Vyšetrí novorodenecké reflexy. Sonografické vyšetrenie bedrových kĺbikov sa u dojčiat vykonáva v 8. až 10.
Ďalšie preventívne prehliadky
Ďalšie preventívne vyšetrenia sa zameriavajú na psychomotorický vývin dieťaťa, vyšetrenie orgánov, zmyslov, reflexov, meranie a váženie, výživu (vitamín D; obvykle sa dáva jedna kvapka denne priamo do úst dieťaťa počas celého dojčenského obdobia) a na povinné očkovania podľa očkovacej schémy. Aktuálny očkovací kalendár každoročne vydáva Úrad verejného zdravotníctva SR. K povinným očkovaniam v 1. roku života patrí vakcinácia proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, hemofilnej infekcii, detskej obrne a žltačke typu B, ďalej proti pneumokokovým infekciám, osýpkam, mumpsu a rubeole. Prvé očkovanie proti rotavírusom je nepovinné a prvá dávka sa podáva od 6. týždňa života, teda v 2. mesiaci života bábätka.
Psychomotorický vývoj a výchova v prvých troch rokoch života
Prvé tri roky života dieťaťa sú kritickým obdobím, ktoré má zásadný vplyv na jeho budúci vývoj. V tomto období sa formujú základné neurologické štruktúry, emocionálne väzby a sociálne zručnosti. Kvalitná starostlivosť v tomto veku je investíciou do zdravého a šťastného života.
Domov ako prvotné prostredie pre poznávanie
Prvé a najdôležitejšie prostredie, ktoré dieťa spoznáva, je domov s milujúcou najbližšou rodinou. Citové puto k rodičom/opatrovateľom mu prináša pocit istoty, stálosti a bezpečia. Z tejto základne sa čoraz viac odvažuje spoznávať svet, ľudí a život.
Malé dieťa bez zdravotného znevýhodnenia v domácnosti všetko pozoruje, počúva, chytá, opakuje, skúma, zapája sa a komunikuje. Osvojuje si zručnosti každodenných rutín, spája ich do celkov, ako to vidí u iných. Rodičia si ani neuvedomujú, koľko dieťa naučili, koľko odpozeralo a napodobilo. Na začiatku to bolo iba chytanie vecí, strkanie ich do úst, búchanie, hádzanie a nekonečné opakovanie.
Každodenný život a inklúzia
Náš život sa opiera o zmysluplne prepojené aktivity. Varíme, kúpeme deti, ideme na prechádzku. Hovoríme najmä o tých činnostiach, ktorými si zabezpečujeme uspokojenie základných potrieb, každodenné fungovanie, nejako sa chránime, ale aj trávime voľný čas. Väčšinu z nich si zautomatizujeme a stávajú sa našimi rutinami. Inklúzia začína doma.
Bežné aktivity majú svoj priebeh - začiatok, koniec, nadväzujúce aktivity. Obedovaniu môže predchádzať nakupovanie potravín, ich spracovanie a varenie, stolovanie; končí sa umývaním riadu a jeho uložením na miesto. Pripravujeme sa aj na vychádzku, kúpanie, spánok. Nácvik jednoduchých úkonov je základom pre získanie dôležitých sebaobslužných zručností (strkanie rúk do rukávu pri obliekaní, jedenie), pre rozvoj hry a pod. Kým začne jesť lyžicou, učí sa ju chytiť, búcha ňou o stôl, dá ju do úst, naberá jedlo. Aktivity predstiera v hre (napr. varenie, ukladanie bábiky na spánok). V hre však môže napodobovať len to, čo samo zažilo, videlo a skúsilo.
Interakcia s okolím a učenie
Dieťa cez aktivity získava zaujímavé skúsenosti - aké zvuky, reakcie dospelých vyvolá, keď búcha lyžičkou o tanier, či pohár plný mlieka? Nachádza vhodné spôsoby použitia predmetov, s ktorými sa stretáva. Ak nemôže použiť už zvládnutý postup, skúša nový - ak nemôže chytiť drobnú vec dlaňou, skúša iný spôsob palcom a ukazovákom a pod. V ranom veku sa teda deti učia najmä cez priamu telesnú interakciu s okolím, spájanie pohybu s videním, počúvaním, chytaním a hmataním, ochutnávaním.
Špecifické potreby a podpora
Ak má dieťa slabý zrak alebo nevidí, čo môže porozumieť z okolitých zvukov a diania? Ak aj slabo počuje, aké má možnosti učiť sa? Ak je pohybovo obmedzené, k čomu sa dostane? Ak je izolované v chránenom priestore, koľko príležitostí má sledovať bežný život a skúšať, ako veci fungujú? Odkiaľ sa zázračne vzalo jedlo, ktorým ho mama kŕmi? Ako to všetko prebieha?
K zdravotnému obmedzeniu sa niekedy pridáva aj prílišné ochraňovanie dieťaťa, nízke očakávania. Rodičia nečakajú na iniciatívu dieťaťa, vopred plnia jeho potreby a želania. Dieťa si navyká na pozíciu pasívneho prijímateľa. Je to pochopiteľné, rodičom chýbajú skúseností a informácie, ako nájsť správnu mieru v podpore dieťaťa pri jeho osamostatňovaní.
Každá rodina má priority, čo by chcela, aby ich dieťa dosiahlo. Rovnako dôležité je však poznať, čo dieťa najviac zaujíma, čo má/nemá rado a na tom stavať jeho podporu. Z ktorých denných aktivít s členmi rodiny sa najviac teší? Pri učení treba rozpoznať, čo dieťa dokáže robiť samo, čo s pomocou iného a čo je ešte pre neho príliš ťažké. Dospelí by mali poskytovať dieťaťu správne množstvo a druh podpory, ktorú dieťa práve potrebuje. Ak dieťa už dokáže udržať lyžicu, búchať s ňou o podnos, no ešte nevie jedlo nabrať a doniesť ho do úst, to je jeho najbližšia oblasť vývinu. Dospelý pomáha s naberaním, odnesením lyžice do úst, rotovaním zápästia, ponechaním jedla v ústach a odnesením lyžice späť. Keď dieťa zvládne donesenie jedla do úst, obmedzí sa pomoc už len na naberanie jedla.
Podpora a denný režim
Nácvik zručnosti by mal prebiehať v rôznych podmienkach a časoch, aby sa zručnosť upevnila a zovšeobecnila. Podpora rodičom môže mať rôzne formy - od priameho fyzického navedenia dieťaťa alebo dotykového signálu na telo, cez slovne usmernenie až po iba slovne povzbudenie a pochvalu.
Pri nácviku zručností sa opierame o zhodnotenie aktuálnej vývinovej úrovne dieťaťa, jeho potrieb a záujmov. Medzi deťmi sú veľké rozdiely vo zvládnutí každodenných aktivít, v miere zapojenia do nich, v samostatnosti a v komunikácii. Základom je však pravidelný denný režim, ktorý umožní dieťaťu vnímať následnosť denných rutín a vopred sa na zmeny naladiť.
Dieťa vďaka pravidelnému režimu začne jednotlivé aktivity predvídať a dá najavo, že vie, čo bude nasledovať. Môžeme to posilniť aj tým, že mu slovným popisom podáme zvolený vhodný predmet, ktorý nasledujúcu aktivitu reprezentuje (napr. cenganie kľúčmi pred vychádzkou). Dávame pozor, aby sme dieťa podnetmi nezahltili, nedali veľa podnetov naraz.
Dieťa vďaka predvídaniu získava pocit kontroly nad svojím životom - má možnosť aktívnejšie sa zapojiť, dať najavo pocity, rozhodnúť, čo chce. Svet sa stáva bezpečnejší, predvídateľnejší, bez nečakaných zmien a stresov.
Každodenné aktivity a ich význam
Každodenné aktivity v rodine začínajú sa prebúdzaním, hygienou, obliekaním, raňajkovaním. Môžu pokračovať hrou, vychádzkami, spánkom, pobytom na ihrisku, nakupovaním, kúpaním, končia ukladaním na spánok. Deti sa zapájajú podľa veku, znevýhodnenia, času i prístupu dospelých. Nie vždy je priestor pre nácvik zručností, často treba zvážiť priority v rodine. Každodenné rutiny sú v rámci sprevádzania rodín Ranou starostlivosťou súčasťou rozhovorov s rodinou a podkladom pre prípravu individuálnych plánov rodiny.
Výživa dieťaťa v prvých troch rokoch
Dojčenie je bez akejkoľvek diskusie to najlepšie pre dieťa. Odborníci odporúčajú dojčiť naplno prvých šesť mesiacov a pokračovať v dojčení s podávaním vhodnej doplnkovej stravy. V prípade dojčiat, ktoré nemôžu byť z rôznych príčin úplne alebo vôbec dojčené, odborníci odporúčajú podávať mliečnu výživu. Je vhodná v prvom roku a po ňom, a to aj popri príkrmoch na dojčenie.
Zavedenie vhodnej doplnkovej stravy sa odporúča najskôr na začiatku 5. mesiaca života. S vhodným obdobím na zavedenie príkrmov vám najlepšie poradí pediater alebo pediatrička. Najčastejšie je to v období od ukončeného 4. až 6. mesiaca života. Bábätko môže papať kašu, príkrm alebo jedlo priamo z rodinného stola za predpokladu, že ponúkaná strava je preň vhodná.
Čo by malo jedlo obsahovať:
- Absolútne minimálny obsah soli a cukru
- Žiadne aromatické prísady alebo konzervačné látky
- Čo najprirodzenejšie a šetrne spracované
- Vyvážený, zdravý mix ovocia a zeleniny
- Potraviny s vysokým obsahom vlákniny, ako sú celozrnné cestoviny, ryža alebo chlieb
Dôležité: Jedlo by malo byť pre dieťa zábavou a zážitkom pre všetky jeho zmysly.
Spánok dieťaťa
Potreba spánku je individuálna a veľmi sa líši od jedného bábätka k druhému. Dieťa v prvom roku života spí niekoľko hodín počas dňa, avšak tieto hodiny sú rozdelené do spánkových fáz veľmi rôznorodej dĺžky. Dokopy bábo spočiatku spí 14 až 18 hodín z 24 hodín celého dňa. Denno-nočný rytmus sa však vyvíja postupne. Nočné budenie sa vyskytuje v prípade väčšiny detí, a to najmä v prvých rokoch života. Neľakajte sa, z hľadiska fyziológie to nie je nič nezvyčajné. S faktom, že vy a prípadne aj váš partner trpíte nedostatkom spánku, sa musíte popasovať. Skúste odpočívať, keď dieťatko spí. Po nejakom čase si dieťa zosynchronizuje svoj spánkový rytmus so štandardným dospeláckym.
Psychomotorický vývin a jeho sledovanie
Vývinový skríning S-PMV slúži ako pomôcka pri vyšetreniach psychomotorického vývinu detí. Aby sa vedelo, či dieťa rastie a vyvíja sa zdravým spôsobom, lekár porovnáva údaje dieťaťa, napr. výšku, hmotnosť, obvod hlavičky a iné s údajmi zdravých detí - s normami. Správanie a vývin dieťaťa sa hodnotí podobne, porovnaním s normami skríningu S-PMV.
Každé dieťa má svoj čas a spôsob, akým sa vyvíja. Je normálne, že medzi deťmi sú rozdiely v tom, kedy začnú džavotať, chodiť, rozprávať, obliekať sa… Rozdiely sú prirodzené, niektoré sa však časom zväčšujú a môžu dieťaťu robiť problém začleniť sa do škôlky, do školy. Detskí lekári primárneho kontaktu majú pravidelný kontakt s deťmi raného veku, počas prvých troch rokov života dieťa absolvuje 10 preventívnych prehliadok, pri ktorých sa vyšetruje vývin.
Výchova a emocionálna podpora
Dieťa je bytosť, ktorá spoznáva svet, cíti a vyžaduje veľmi citlivý a individualizovaný prístup. Dieťa túži pri otváraní nových stránok čarovného sveta a po kráse citov v svojom okolí.
Dôležité aspekty výchovy:
- Konzistencia starostlivosti: Všetky aktivity si zachovávajú stabilný štýl, prejavy matky/otca sú prispôsobené chápaniu novorodenca.
- Synchronizácia interakcií: Matka/otec vníma prejavy novorodenca - napodobňuje jeho mimiku, prispôsobuje reč a správanie chápaniu novorodenca.
- Pocit bezpečia: Predpoklad zdravého psychologického vývinu.
Zapojenie rodiny a okolia
- Otec pri pôrode: Má pozitívny vplyv na uloženie dieťaťa na telo matky do 20 minút.
- Využitie ochoty pomôcť: Zapojte rodinu a priateľov do starostlivosti o dieťa. Nech vám prinesú potrebné veci, pomôžu pri obliekaní a podobne.
#