Exekúcie predstavujú závažný zásah do finančnej stability jednotlivcov a rodín. V kontexte materskej dovolenky, kedy je príjem rodiny často obmedzený, môže exekúcia predstavovať obzvlášť ťažkú situáciu. Tento článok sa zameriava na problematiku exekúcií z materskej dávky, právne aspekty, možnosti ochrany a praktické rady pre zamestnancov a živnostníkov.
Exekúcie a sociálne dávky: Čo hovorí zákon?
Podľa § 111 Exekučného poriadku, niektoré sociálne dávky sú chránené pred exekúciou. Medzi ne patrí dávka v hmotnej núdzi a príspevky k tejto dávke. Avšak, dávka v nezamestnanosti, ktorá slúži na zabezpečenie príjmu poistenca v dôsledku nezamestnanosti, nie je výslovne vylúčená z exekúcie. To znamená, že súdny exekútor môže exekučným príkazom postihnúť aj dávku v nezamestnanosti, bez ohľadu na to, či je zasielaná poštou alebo na účet.
Exekúcia zrážkami zo mzdy: Ako to funguje?
Exekúcia na mzdu je bežný spôsob vymáhania dlhov. Vzniká vtedy, keď má dlžník neuhradené pohľadávky, o ktorých právoplatne rozhodol súd alebo iný orgán. Zamestnávateľ je povinný na základe exekučného príkazu strhávať zo mzdy dlžníka určitú časť, ktorá putuje k exekútorovi a následne k veriteľom. Zrážky zo mzdy sa vykonávajú až do úplného splatenia dlhu vrátane príslušenstva.
Exekučný príkaz sa doručuje zamestnávateľovi, dlžníkovi aj veriteľovi. Ak si dlžník nevyberá poštu alebo sa k nemu exekučný príkaz nedostane včas, môže si podrobnejšie informácie o exekúcii zistiť na Registri poverení na vykonanie exekúcie, kde sa dá hľadať podľa ECLI (Identifikátora európskej judikatúry), IČO alebo mena a priezviska.
Ochrana zamestnanca pri exekúcii: Nepostihnuteľná suma
Pri exekúcii na mzde nie je nikdy zadržaná celá mzda. Zákon stanovuje tzv. nepostihnuteľnú sumu, ktorá musí dlžníkovi zostať. Výška tejto sumy závisí od výšky životného minima a normatívnych nákladov na bývanie, ktoré sa menia. Nepostihnuteľná suma je tiež vyššia s každou vyživovanou osobou, ako je manžel/ka, nezaopatrené deti a osoby, u ktorých dlžník preukáže, že mu bolo stanovené výživné súdnou cestou.
Prečítajte si tiež: Sprievodca založením OZ
Ak zvyšok čistej mzdy zamestnanca presahuje 383,58 eura (140 % životného minima), suma prevyšujúca túto hranicu najviac o 300% nepostihnuteľnej sumy (tzn. 1 150,74 eura) sa rozdelí na tretiny.
Prednostné a neprednostné pohľadávky
Medzi prednostné pohľadávky patrí napríklad dlh na výživnom, náhrada škody spôsobenej ublížením na zdraví, dlhy na daniach, sociálnom a zdravotnom poistení. Pri výkone exekúcie sa prednostné pohľadávky uspokojujú pred neprednostnými.
Možnosti dlžníka pri exekúcii
Dlžník má niekoľko možností, ako riešiť situáciu s exekúciou:
- Dohoda s veriteľom: Môžete sa pokúsiť dohodnúť s veriteľom na splátkovom kalendári alebo inej forme splácania dlhu. Ak sa to podarí, je potrebné o dohode informovať exekútora, ktorý upovedomí zamestnávateľa, aby vám zrážal mesačne sumu iba v tej výške, na akej ste sa s veriteľom dohodli.
- Dohoda s exekútorom: Môžete sa skúsiť dohovoriť s exekútorom na inej forme splácania, napríklad na splátkovom kalendári.
- Návrh na zastavenie exekúcie: Ak sa domnievate, že exekúcia je nezákonná alebo neoprávnená, môžete podať návrh na jej zastavenie.
- Osobný bankrot: V prípade, že ste v situácii, kedy nie ste schopní splácať svoje dlhy, môžete zvážiť vyhlásenie osobného bankrotu.
Práca popri materskej dovolenke
Práca popri materskej dovolenke je možná, a to aj u toho istého zamestnávateľa a na tú istú pracovnú zmluvu, na ktorú pracoval zamestnanec pred nástupom na materskú dovolenku. Zamestnanec môže uzatvoriť pracovnú zmluvu alebo dohodu buď u pôvodného zamestnávateľa na inej pracovnej pozícií alebo uzatvoriť pracovnú zmluvu alebo dohodu u iného nového zamestnávateľa. Pre matky je najvýhodnejší variant materská dovolenka a práca na dohodu.
Podľa zákona o sociálnom poistení nemá podnikateľka povinnosť prerušiť svoju činnosť ani počas poberania materskej dávky, čo jej umožňuje ďalej podnikať bez prerušenia, prípadne sa matka môže rozhodnúť, že si počas materskej založí živnosť.
Prečítajte si tiež: Zdravotné odvody počas materskej
Zamestnanec vs. živnostník: Rozdiely pri materskej dovolenke
Najzásadnejším rozdielom medzi zamestnancom a samostatne zárobkovo činnou osobou (SZČO) pri nástupe na materskú je v možnosti pracovať. Kým zamestnanec popri materskej nemôže chodiť do rovnakej práce na rovnakú pracovnú pozíciu, živnostníčka na materskej nemusí prerušiť ani rušiť živnosť.
Rodičovská dovolenka a jej možnosti
V prípade, že dieťa má viac ako 3 roky a má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, zamestnanec môže požiadať zamestnávateľa o predĺženú rodičovskú dovolenku, a to najdlhšie do 6 rokov veku dieťaťa. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa posudzuje príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny na základe podanej žiadosti. Pokiaľ úrad žiadosť schváli, zamestnanec môže byť na rodičovskej dovolenke aj naďalej a zároveň bude poberať rodičovský príspevok.
V prípade, že dieťa má viac ako 3 roky a nemá dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, zamestnanec môže požiadať zamestnávateľa o neplatenú rodičovskú dovolenku, najdlhšie však do veku 6 rokov dieťaťa. V tomto prípade je potrebný súhlas zamestnávateľa a dieťa môže navštevovať škôlku maximálne na 4 hodiny denne. Hoci už zamestnanec nebude dostávať štátny rodičovský príspevok, bude zaňho odvádzané zdravotné poistenie a štát bude aj naďalej sporiť na jeho dôchodok.
Zamestnávanie matky na materskej dovolenke: Výhody pre zamestnávateľa
Zamestnávanie matky na materskej je výhodné aj pre zamestnávateľa, pretože počas čerpania materskej dovolenky platí odvody za matku štát. Počas obdobia materskej dovolenky je matka podnikateľka oslobodená od platenia odvodov do Sociálnej poisťovne. Nemusí platiť ani minimálne preddavky na zdravotné poistenie, ale ak má aktívne príjmy zo živnosti, môže vzniknúť výsledkom ročného zúčtovania zdravotného poistenia nedoplatok na poistnom.
Návrat do práce po materskej/rodičovskej dovolenke
Po skončení materskej, otcovskej či rodičovskej dovolenky zamestnávateľ musí zaradiť zamestnanca na pôvodnú prácu a pôvodné pracovisko. Ak to nie je možné (napr. Pokiaľ na pracovisku nastali zmeny, kvôli ktorým zamestnávateľ už nemôže prideľovať pôvodnú prácu, ide o tzv. prekážku v práci na strane zamestnávateľa, za ktorú náleží náhrada mzdy. Zároveň je možné v uvedenom prípade ukončiť pracovný pomer výpoveďou z tzv. Zamestnávateľ môže zamestnancovi ponúknuť aj iné pracovné miesto, ktoré zodpovedá jeho pracovnej zmluve. V prípade, že zamestnanec nechce na toto miesto nastúpiť, musí dať výpoveď alebo sa dohodnúť na skončení pracovného pomeru dohodou bez udania dôvodu, tu už ale nárok na odstupné nevzniká.
Prečítajte si tiež: MŠ Športová – 50 rokov
Povinnosti zamestnávateľa pri výkone zrážok zo mzdy
Pri skončení pracovného pomeru je zamestnávateľ povinný vydať každému zamestnancovi potvrdenie o zamestnaní (zápočtový list) a v zmysle § 75 ods. si môže zamestnávateľ v zmysle § 41 ods. 5 ZP vyžiadať od novoprijatého zamestnanca (od fyzickej osoby, ktorá už bola zamestnaná) potvrdenie o zamestnaní, tzv. Vyplácať oprávnenému (v niektorých prípadoch exekútorovi) odo dňa doručenia exekučného príkazu sumy zrazené zo mzdy povinného. Platiteľ mzdy je povinný tieto skutočnosti oznámiť exekútorovi, ktorý vydal exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy zamestnanca a zároveň ho informovať, ktorá pobočka Sociálnej poisťovne bude zamestnancovi vyplácať nemocenské. Bezodkladne informovať exekútora o skončení PN. Do 1 týždňa oznámiť exekútorovi, ktorý vydal exekučný príkaz, že povinný uňho prestal pracovať. Zároveň zaslať exekútorovi vyúčtovanie zrážok, ktoré zo mzdy povinného vykonal a vyplatil oprávneným. Oznámiť exekútorovi, ak prijíma do pracovného pomeru zamestnanca a zistí (zo zápočtového listu), že je potrebné realizovať výkon zrážok zo mzdy. Pri daňovom exekučnom konaní postupuje platiteľ mzdy v súlade so ZSD. Je tu rozdiel v oznamovacej povinnosti oproti tomu, ako to je v prípade, ak sú zamestnancovi vykonávané zrážky zo mzdy na základe EP. Platiteľ mzdy plní rovnako všetky povinnosti, ale nie voči exekútorovi, ale voči daňovému úradu, pričom lehotu na plnenie povinností ustanovuje ZSD v dĺžke 8 dní. V prípade daňovej exekúcie je zamestnávateľ - platiteľ mzdy, povinný oznámiť správcovi dane v lehote do 8 dní po uplynutí príslušného kalendárneho mesiaca, že nemôže vykonávať zrážky zo mzdy daňového dlžníka. Túto oznamovaciu povinnosť má platiteľ mzdy voči správcovi dane aj v prípade skončenia pracovného pomeru daňového dlžníka.
Dohoda o zrážkach zo mzdy
Občiansky zákonník upravuje postup pri dohode o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v § 551. Pri tejto dohode zabezpečuje dlžník pohľadávku svojho veriteľa tým spôsobom, že dáva súhlas na to, aby sa pohľadávka postupne uspokojovala zrážkami z jeho mzdy, ktoré s veriteľom dohodol a ktoré vykonáva platiteľ mzdy. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov musí byť uzatvorená písomne. Jej obsahom je súhlas dlžníka s tým, že platiteľ jeho mzdy alebo iného príjmu bude realizovať zrážky v dohodnutej výške a zrazenú sumu vyplácať veriteľovi, pričom platiteľ mzdy nie je účastníkom tejto dohody. Uzatvorením takejto dohody vzniká veriteľovi právo, aby mu po uplynutí doby splatnosti pohľadávky boli uhrádzané sumy zrazené v zmysle tejto dohody zo mzdy alebo iného príjmu dlžníka. Účinky dohody nastávajú od chvíle, keď je predložená platiteľovi mzdy, resp. Proti zamestnávateľovi (platiteľovi mzdy) tak veriteľ nadobúda právo na výplatu zrážok zo mzdy a z iných príjmov v zmysle § 551 ods. 2 ObZ okamihom, keď veriteľ platiteľovi dohodu predloží. Platiteľ mzdy alebo iných príjmov dlžníka je potom povinný zrážať a vyplácať veriteľovi dohodnuté zrážky z dlžníkovej mzdy alebo z jeho iných príjmov, a to pravidelne až do uspokojenia veriteľovej pohľadávky. Dlžník má právo počas vyplácania zrážok zaplatiť dlh priamo veriteľovi.
Poradie uspokojovania pohľadávok
Poradie pohľadávok sa spravuje dňom, keď sa platiteľovi mzdy doručil príkaz na začatie exekúcie. Ak sa mu doručil toho istého dňa príkaz na začatie exekúcie pre niekoľko pohľadávok, majú tieto pohľadávky rovnaké poradie. Obdobne postup vykonávania zrážok upravujú aj ustanovenia § 281 OSP.
Ak sa oprávnený s povinným dohodne, že sa uspokojí s nižšími zrážkami, ako ustanovuje § 69 až § 72 EP, a ak to obaja oznámia exekútorovi, vyzve exekútor platiteľa mzdy, aby zrážal zo mzdy povinného mesačne len sumu, s ktorou sa oprávnený uspokojí, ak táto suma neprevýši v príslušnom výplatnom období prípustnú výšku zrážok podľa EP. Oprávnený môže kedykoľvek oznámiť exekútorovi, že svoj súhlas s vykonávaním nižších zrážok odvoláva. Exekútor o tom upovedomí povinného a platiteľa mzdy. Príkaz exekútora na vykonávanie nižších zrážok stráca účinnosť dňom, keď sa platiteľovi mzdy doručí ďalší príkaz na začatie exekúcie alebo upovedomenie exekútora, že oprávnený odvolal svoj súhlas s vykonávaním nižších zrážok.
Postup pri výkone daňovej exekúcie
Postup pri výkone daňovej exekúcie zrážkami zo mzdy a z iných príjmov je upravený ustanoveniami § 98 až § 106 ZSD. Daňovej exekúcii podlieha mzda zamestnanca a všetky príjmy, ktoré získa namiesto mzdy, ako aj iné príjmy, ak nie sú ZSD alebo osobitným predpisom z daňovej exekúcie vylúčené. Iným príjmom na tieto účely sa podľa § 106 ods.
Zrážky zo mzdy: Zákonník práce a Exekučný poriadok
Zrážky zo mzdy sú upravené v Zákonníku práce a Exekučnom poriadku. Skupiny zrážok zo mzdy a ich poradie je podrobnejšie upravuje § 131 Zákonníka práce, ktorý hovorí, že zo mzdy zamestnanca zamestnávateľ prednostne vykonázrážky poistného na sociálne poistenie, preddavkov poistného na verejné zdravotné poistenie, nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na verejné zdravotné poistenie, príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnanec podľa osobitného predpisu, zrážky preddavku na daň alebo dane, nedoplatku preddavku na daň, daňového nedoplatku, nedoplatku, ktorý vznikol zavinením daňovníka na preddavku na daň a na dani vrátane príslušenstva a nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti. Po vykonaní vyššie spomínaných zrážok môže zamestnávateľ zraziť zo mzdy len: preddavok na mzdu, ktorý je zamestnanec povinný vrátiť preto, že neboli splnené podmienky na priznanie tejto mzdy, sumy postihnuté výkonom rozhodnutia nariadeným súdom alebo správnym orgánom, peňažné tresty a pokuty, ako aj náhrady uložené zamestnancovi vykonateľným rozhodnutím príslušných orgánov, neprávom prijaté sumy dávok sociálneho poistenia a dôchodkov starobného dôchodkového sporenia alebo ich preddavky, štátnych sociálnych dávok, dávok v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, ak je zamestnanec povinný ich vrátiť na základe vykonateľného rozhodnutia podľa osobitného predpisu, nevyúčtované preddavky cestovných náhrad, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo jej časť, na ktorú zamestnanec stratil nárok alebo mu nárok nevznikol, náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú zamestnanec stratil nárok, prípadne na ktorú mu nárok nevznikol, a iné. Ďalšie zrážky zo mzdy než vyššie spomenuté môže zamestnávateľ vykonať iba na základe písomnej dohody so zamestnancom o zrážkach zo mzdy, alebo ak povinnosť vykonať takúto zrážku zo mzdy a iných príjmov vyplýva z osobitného predpisu.
Začatie exekúcie
Vykonanie exekúcie formou zrážky zo mzdy sa začína príkazom na začatie exekúcie a následným príkazom na vykonanie exekúcie. Pred vydaním exekučného príkazu exekútor prostredníctvom Sociálnej poisťovne zistí, kto je zamestnávateľ dlžníka, teda kto mu vypláca mzdu. Následne exekútor upovedomí zamestnávateľa prostredníctvom žiadosti o poskytnutie súčinnosti a príkazu na začatie exekúcie. Tento príkaz sa doručí zamestnávateľovi a zamestnancovi do vlastných rúk. Doručením exekučného príkazu a príkazu na začatie exekúcie je zamestnávateľ povinný exekútorovi vyplácať zrážky zrazené z čistej mzdy dlžníka. Ak zamestnanec, ktorému majú byť vykonané zrážky zo mzdy poberá mzdu od viacerých zamestnávateľov, príkaz na začatie exekúcie sa vzťahuje na všetky mzdy. Celkovo zrazená suma nesmie prevyšovať hodnotu pohľadávky a jej príslušenstvo. Ak zamestnanec po doručení príkazu na exekúciu zmení zamestnávateľa, príkaz na začatie exekúcie a exekučný príkaz sa vzťahuje na nového zamestnávateľa, ktorý mu vypláca mzdu. Navyše musí zmenu zamestnania oznámiť do jedného týždňa exekútorovi. Povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy tak vzniká novému zamestnávateľovi. Exekučné zrážky je možné vykonať aj z dôchodku vyplácaného Sociálnou poisťovňou.
Výpočet exekučných zrážok zo mzdy
Zrážky sa vykonávajú z čistej mzdy zamestnanca, do ktorej sa započítavajú aj čisté odmeny za vedľajšiu činnosť, náborový príspevok a hodnota naturálií. Nezapočítava sa sem prídavok na dieťa a sumy poskytované ako náhrada nákladov spojených s pracovným výkonom. Pri výpočte je potrebné zohľadniť tzv. základnú nepostihnuteľnú časť, ktorú nie je možné z mesačnej mzdy zraziť. Od 1.7.2024 predstavuje 140 % hodnoty stanového životného minima, plus ďalšie sumy na vyživované osoby (manžel, manželka, dieťa). Vyživované osoby sú všetky osoby, ku ktorým má dlžník vyživovaciu povinnosť podľa Zákona o rodine. Nepostihnuteľná časť na vyživované osoby sa násobí ich počtom, nedá sa však uplatniť na dieťa alebo manžela/ku, v prospech ktorého sa vykonáva exekúcia. Manžel a manželka sú považované za vyživované osoby i v prípade, ak poberajú vlastný príjem bez ohľadu na jeho výšku.
Základné nepostihnuteľné sumy od 1.7.2024:
- suma 383,58 eur na dlžníka (140 % hodnoty životného minima pre plnoletú fyzickú osobu od 1.7.2024)
- ak je dlžník poberateľom dôchodku, suma 191,79 eur (50 % sumy životného minima na vyživovanú osobu),
- ak dlžník dôchodok nepoberá, suma 95,89 eur (25 % sumy životného minima na vyživovanú osobu).
Tretinový systém zrážok zo mzdy
Pri uplatňovaní zrážok sa používa tzv. tretinový systém. To znamená, že pri výpočte sa z čistej mzdy odpočíta základná nepostihnuteľná suma a zvyšok čistej mzdy sa zaokrúhli na eurocenty smerom nadol na sumu deliteľnú tromi. Ak je po odpočítaní nepostihnuteľných častí zvyšok čistej mzdy zaokrúhlenej na eurocenty smerom nadol menší ako 300 % základnej sumy na povinného (t.j. 1 150,74 eur), táto suma sa delí na tretiny. Ak zvyšok presahuje 300 % základnej sumy na povinného, tak sa suma presahujúca túto hodnotu zrazí bez obmedzenia a hodnota 1 150,74 eur sa rozdelí na tretiny.
Pri rozhodovaní aká časť (tretina) sa zo mzdy zrazí, je nevyhnutné rozlišovať, o aký typ pohľadávky ide:
- neprednostná pohľadávka - exekútor môže zraziť najviac jednu tretinu zo zvyšku čistej mzdy,
- prednostná pohľadávka - exekútor môže zraziť dve tretiny, je to napr. úhrada výživného, poistného, dane, súdne pohľadávky).
Prednostné pohľadávky sa uspokojujú najprv z druhej tretiny, a ak táto nestačí na úhradu, uspokojujú sa spolu s ostatnými pohľadávkami z prvej tretiny. Tretia tretina sa z mesačnej mzdy nezrazí, ale ostáva povinnému.
Platiteľ mzdy prestáva vykonávať zrážky zo mzdy v okamihu splatenia pohľadávky.
Práceneschopnosť a exekučné zrážky zo mzdy
V prípade, ak je dlžník práceneschopný viac ako 10 dní, je platiteľ mzdy povinný túto skutočnosť oznámiť exekútorovi spolu s informáciou, ktorá pobočka Sociálnej poisťovne bude vyplácať povinnému nemocenské. Exekútor následne doručí exekučný príkaz príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne. Po skončení práceneschopnosti, zamestnávateľ túto skutočnosť opäť oznámi exekútorovi a zrážky zo mzdy sú ďalej vykonávané zamestnávateľom. Rovnako je zamestnávateľ povinný oznámiť nástup zamestnankyne na materskú alebo rodičovskú dovolenku, a taktiež aj ukončenie čerpania tejto dovolenky.
tags: #vykonavanie #zrazok #z #materskej