Tento článok sa zaoberá problematikou vyhladovaných detí, s dôrazom na situáciu na Slovensku v kontexte globálnych štatistík a spoločenských udalostí, ktoré k tejto problematike prispievajú. Okrem toho sa zameriame na možné príčiny a dôsledky tohto javu, ako aj na preventívne opatrenia a príklady zo zahraničia.
Alarmujúce prípady týrania a zanedbávania detí
V nedávnych rokoch otriasli verejnosťou prípady týrania a zanedbávania detí, ktoré poukazujú na vážny problém v spoločnosti. Príkladom je prípad manželov Turpinovcov v Amerike, kde boli deti držané v dezolátnom stave, vyhladované a pripútané k posteliam. Taktiež prípad z Virgínie, kde boli deti držané v klietke a vyhladované na smrť. Tieto prípady sú extrémne, ale poukazujú na riziko, ktorému sú deti vystavené.
Povojnová Európa a hladomor
Po druhej svetovej vojne sa Európa ocitla v stave rozvratu, ktorý sa prejavoval nielen v zničených mestách a infraštruktúre, ale aj v nedostatku potravín a vysokej úmrtnosti. Strata desiatok miliónov ľudí bola citeľná v takmer každej rodine. V dôsledku absencie mužov sa mnohé ženy nevydali a Európa sa stala kontinentom sirôt. Práve nedostatok potravy bol počas vojny vecou, ktorá Európu spájala. Hlad a chudoba boli bežné a deti sa rodili nasilu, podvyživené a nechcené.
Rumunský experiment so zákazom interrupcií
Príkladom negatívnych dôsledkov štátnych zásahov do reprodukčných práv žien je Rumunsko za vlády Nicolae Ceaușescu. V roku 1966 zakázal interrupcie a antikoncepciu s cieľom zvýšiť populáciu. Tento krok viedol k nárastu úmrtnosti matiek a detí, ako aj k preplneniu sirotincov, v ktorých boli deti zanedbávané a podvyživené. Po páde režimu sa odhalil obrovský problém so sirotincami, v ktorých našli 170 000 vyziabnutých a špinavých detí, často pripútaných k posteliam.
Slovensko v kontexte OECD: Prieskum kvality života pre deti
Cestovateľský portál Asher & Lyric zostavil rebríček krajín OECD na základe faktorov, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu pre výchovu dieťaťa. Slovensko sa umiestnilo na 27. mieste z 35 krajín, čo je nelichotivý výsledok. V kategórii vzdelávanie sa Slovensko dokonca ocitlo medzi piatimi najhoršími krajinami. Medzi sledované kategórie patrili:
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
- Index bezpečnosti: osobný pocit bezpečnosti, vymožiteľnosť práva, kriminalita. Slovensko získalo známku B-.
- Index šťastia: osobná a ekonomická sloboda, pocit šťastia, miera samovrážd. Slovensko získalo známku D.
- Index ceny: náklady na rodinu a deti v pomere k príjmu domácností. Slovensko získalo známku D+.
- Index zdravia: úmrtnosť rodičiek a detí, zdravie populácie, znečistenie. Slovensko získalo známku D-.
- Index vzdelania: kvalita vzdelania, úspešnosť ukončovania škôl, akademické výsledky. Slovensko získalo známku C-.
- Index času: čas, ktorý rodičia trávia s deťmi, materská dovolenka, ochrana matky a otca. Slovensko získalo známku D-.
Znamená to teda, že z 35 krajín OECD sme sa v kategórii Bezpečnosť ocitli na 21.mieste (pre porovnanie Česko je na 8.mieste), v kategórii Šťastie sme na 25.mieste (Česko na 24.mieste), Cena sme na 17.mieste (Česko na 9.mieste), Zdravie na 29.mieste (Česko na 7.mieste), Vzdelanie na 29.mieste (Česko na 15.mieste) a v kategórii Čas sme sa umiestnili na 27.mieste (Česko na 12.mieste).
Hladomor vo svete: Príčiny a dôsledky
Podľa pána Beasleyho, šéfa Svetového potravinového programu, hrozí hladomor až 260 miliónom ľudí. Ako najrizikovejšie štáty označil Jemen, Afganistan, Kongo, Venezuelu, Etiópiu, Haiti, Nigériu, Sudán, Južný Sudán a Sýriu. Príčiny hladomoru sú komplexné a zahŕňajú vojny, kobylky, sucho a dôsledky koronovej pandémie. Preľudnenie, nedostatok potravín a vojny tvoria začarovaný kruh, ktorý vedie k zhoršovaniu situácie. V krajinách tretieho sveta sa v dôsledku zlepšenia zdravotnej starostlivosti dramaticky znížila detská úmrtnosť, čo viedlo k populačnej explózii a narušeniu generačnej rovnováhy.
Dôsledky hladomoru môžu byť rozsiahle a zahŕňajú migráciu, konflikty a humanitárne krízy. Ak sa z 260 miliónov hladujúcich rozhodne prísť do Európy len 10%, bude to 26 miliónov ľudí. Je preto dôležité, aby sa vlády pripravili na tento scenár a hľadali konsenzuálne riešenia.
Prevencia hladomoru a epigenetika
Epigenetika je veda, ktorá skúma, ako životný štýl a prostredie ovplyvňujú aktivitu génov. Strava, pohyb, spánok, zvládanie stresu a vystavenie toxínom môžu výrazne ovplyvniť epigenetické nastavenia nášho organizmu. Napríklad, látky bohaté na metylové skupiny (kyselina listová, vitamíny skupiny B) podporujú správnu metyláciu DNA, antioxidanty z ovocia a zeleniny znižujú zápal a poškodenie buniek, zatiaľ čo nadbytok cukrov a nezdravých tukov môže aktivovať gény spojené s obezitou či zápalom.
Najnebezpečnejšie krajiny pre deti
Podľa rôznych výskumov sú najnebezpečnejšími krajinami pre deti Stredoafrická republika, Afganistan, Sýria, Irak, Konžská demokratická republika, Južný Sudán, Niger, Nigéria, Somálsko, Jemen a Mjanmarsko. V týchto krajinách deťom hrozí vyhladovanie, únosy, verbovanie do ozbrojených skupín, násilie a zneužívanie.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Pomoc Ukrajine: Príklad Nadácie Integra
Nadácia Integra sa aktívne zapája do pomoci ľuďom na Ukrajine, ktorí sa ocitli v ťažkej životnej situácii v dôsledku konfliktu. Nadácia podporuje podnikateľské aktivity vnútorne vysídlených žien, poskytuje psychosociálnu pomoc deťom a rodinám a snaží sa o to, aby sa ľudia nestali závislými na humanitárnej pomoci.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
tags: #vyhladovene #dieta #slovensko