Nezmeškajte! Tajomstvá úspešnej výchovy novorodenca a dojčaťa, ktoré každý rodič musí poznať

Príchod nového člena rodiny je radostná udalosť, ktorá so sebou prináša aj množstvo otázok a neistoty, najmä pre prvorodičov. Výchova novorodenca a dojčaťa je náročné, ale zároveň krásne obdobie plné objavov a prekvapení. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o vývoji dieťaťa v novorodeneckom a dojčenskom období, ako aj praktické rady a tipy pre rodičov.

Úvod do vývinových období dieťaťa

Vývin dieťaťa je komplexný proces, ktorý prebieha individuálne. Každé dieťa je jedinečné a jeho vývin ovplyvňuje množstvo faktorov, vrátane genetiky, biologických predispozícií, temperamentu, pohlavia a vplyvu prostredia a rodiny. V prehľade vývinu dieťaťa nájdete zručnosti a znaky, ktoré sú typické pre dané obdobie do veku 6 rokov. Rozdiely vo vývine sú dané nielen geneticky a biologicky, ale aj množstvom ďalších faktorov (temperament, pohlavie, vplyv prostredia, rodiny a pod.).

Normy vývinu predstavujú priemerný vek, kedy si väčšina detí v danej kultúre osvojí špecifické zručnosti. Je dôležité zdôrazniť, že norma je vždy určité časové rozmedzie a nie presný vek, kedy má dieťa danú zručnosť dosiahnuť. V reálnom živote sa takmer nenájde dieťa, ktoré by sa vyvíjalo typicky vo všetkých ohľadoch. Aj deti, ktoré sa vyvíjajú podľa normy, si osvojujú jednotlivé zručnosti v rôznych časových rozpätiach.

Prehľad vývinových období:

Novorodenecké obdobie: od narodenia do 28. dňa života
Dojčenské obdobie: od 1-2 mesiacov až po 1 rok
Batolivé obdobie: od 1 roku až po 3 roky
Predškolské obdobie: od 3-4 rokov do 6-7 roku
Školské obdobie: od 6-7 roku do 15 roku
Obdobie dospievania: od 11-12 roku do 15 roku
Skorá dospelosť: 16, 17 rok -- 21, 22 rok
Stredná dospelosť: 30 - 45 rok
Neskorá dospelosť: 45 - 65 rok

Novorodenecké obdobie (0-28 dní)

Novorodenecké obdobie predstavuje prechod z vnútrodeložného života do vonkajšieho prostredia. Donosený jedinec je dieťa narodené po 280 dňoch od počatia, má primeranú hmotnosť 2500-3000g, dĺžku 50-52cm. Počas tohto obdobia sa dieťa adaptuje na samostatné dýchanie, prijímanie potravy a vylučovanie. Začínajú fungovať fyziologické funkcie. Reakcie dieťaťa sú čoraz primeranejšie vonkajším podnetom - špecifikujú sa. Dieťa sa nestrháva, nastrkuje, keď počuje napríklad zvuk, pri svetelných podnetoch. Naopak, pohyby sa celkovo upokojujú, dieťa začína zrakom sledovať predmety, otáča hlavou za zdrojom zvuku.

Správanie novorodenca:

Novorodenec prevážnu časť dňa i noci spí. Spí v priemere 20 hodín a 4 hodiny bdie. Počas bdenia môžeme vidieť pohybové a zmyslové prejavy, zmyslové podráždenie sa mení hneď na pohyb. V tejto súvislosti často hovoríme o senzomotorickom správaní.

Prečítajte si tiež: Tipy na výchovu dvojročných detí

Spánok: Väčšina novorodencov spí 14 až 18 hodín denne, ale individuálna potreba odpočinku je u každého novorodenca odlišná. Ešte stále pretrváva prenatálny spánkový rytmus, ktorý pozostáva z krátkych intervalov bdenia a dvoj- až štvorhodinových spánkových fáz.
Reflexy: Pohyby novorodenca sú nepodmieneno-reflexívneho rázu (zdedené).
1. reflexy spoločné novorodenca i dospelého (žmurkanie, plač, potravinový, vylučovací)
2. reflexy normálne u novorodenca i u dojčaťa, ale patologické u dospelého (Babniského reflex)
Senzibilita: Zistilo sa, že novorodenec reaguje na isté zmyslové podráždenie. Dotyk podráždenia v okolí rúk, pier, úst a nôh vyvolá výrazné pohybové reakcie. Reakcie na zmenu teploty sú známe - kúpanie v chladnej vode = plač. Novorodenci reagujú i na zmenu polohy a na stratu rovnováhy (dvíhanie dieťaťa z postieľky - napätie telíčka). Z vnútorných pocitov sa najvýraznejšie prejavujú pocity hladu vyvolané kontrakciami tráviacich orgánov. Ťažšie sa zisťuje, aký je stupeň citlivosti na bolesť - je menší ako u starších detí. Reakcie na svetelný podnet sú spočiatku nešpecifikované a neprimerané. V prvom mesiaci roztvára doširoka očká, nepokojne nimi pohybuje, mraští čelo a pohybuje celým telom. Novorodenec nie je schopný ešte vidieť predmety. Reakcie na zvukové podnety sú menej časté ako na svetelné.
Zmysly: Úplne všetko je preň nové. Váš malý zázrak už vníma zvuky priamo, nie filtrovane cez vaše bruško. Okolie je hlučné a príliš hlasné, svetlo ostré a teplota veľmi nízka. Hoci sa to nezdá, novorodenec veľmi intenzívne prežíva svet „tu vonku“ so všetkým, čo k tomu patrí. Už samotný pôrod bol pre neho poriadne vyčerpávajúcim zážitkom. Teraz mu pravidelne škvŕka v brušku, pretože sa mu rozbieha trávenie. Hlasy mamy a otca sú mu síce povedomé, ale zároveň znejú inak - veď už ich netlmí plodová voda. Jasné svetlo dráždi očká a noštek musí spracovať veľa zvláštnych, nepoznaných pachov.
Anjelsky úsmev: Novorodenec vás neraz poteší „anjelským úsmevom“. Ide o mimovoľnú grimasu, ktorá sa zvyčajne objaví, keď spí, zriedkavejšie, keď je bdelý.

Dôležité reflexy novorodenca:

Hľadací reflex: Keď sa dotknete líčka alebo okolia úst novorodenca, otočí hlavičku smerom k vašej ruke a otvorí ústa. Hľadá prsník.
Sací reflex: Vďaka nemu bábätko saje akýkoľvek predmet, ktorý sa mu dostane do ústočiek. Tento reflex je dôležitý pre prisatie dieťaťa na prsník, prípadne na cumlík fľaše.
Prehĺtací reflex: Stimulovanie zadnej časti jazyka a hltana spúšťa zložitý proces prehĺtania. Spolu s hľadacím a sacím reflexom v koordinácii s dýchaním je tento reflex dôležitý pri prijímaní potravy.
Morov reflex: Priľnavý reflex je pozostatkom našej evolúcie. Pôvodne slúžil pravdepodobne na to, aby sa dieťa vedelo - podobne ako zvieracie mláďa - v nebezpečných situáciách bezpečne držať matkinho tela.
Úchopový reflex: Keď sa dotknete dlane novorodenca prstom, dieťatko ho pevne uchopí a zovrie rúčku.

Starostlivosť o novorodenca:

Bonding: V prvých týždňoch po pôrode je veľmi dôležité vytvoriť si s dieťaťom pevné puto. Bonding v preklade znamená spojenie alebo pripútanie sa. Ide o proces budovania emocionálneho vzťahu medzi mamou a bábätkom, ktorý sa začína telesným kontaktom ihneď po príchode dieťatka na svet. Metóda skin to skin, priloženie nahého dieťatka na hruď rodiča, spôsobuje, že dieťa sa lepšie adaptuje na nové prostredie - menej plače, reguluje sa jeho telesná teplota a hladina cukru v krvi. Keď je na hrudi svojej mamy, podporuje sa aj laktácia, teda tvorba materského mlieka, a sťahovanie maternice, čo je veľmi dôležité pre skoré zotavenie po pôrode.
Kontakt s pokožkou: Prikladajte si bábätko na odhalenú hruď alebo brucho. Túľte ho k sebe, kolíšte v náručí, hladkajte. Takto vníma nielen hmatové podnety, ale aj vône rodičov a iných ľudí.
Očný kontakt: Udržiavajte ho najmä pri kŕmení, prebaľovaní, kúpaní a uspávaní dieťatka.
Sluchový kontakt: Prihovárajte sa bábätku, spievajte mu uspávanky, hovorte riekanky. Slovám síce ešte nerozumie, ale váš hlas ho upokojuje a posilňuje v ňom pocit bezpečia a dôvernosti.
Kŕmenie: Dojčite alebo kŕmte novorodenca z fľaše spôsobom, ktorý podporuje väzby medzi rodičom a ním. Ideálne v náručí alebo tesnom dotyku. Ak je to možné, vždy kŕmte bábätko v tesnom fyzickom kontakte. Pri kŕmení udržiavajte s dieťatkom očný kontakt, najmä v prvých mesiacoch života. Nájdite si pre seba vhodnú ergonomickú polohu, v ktorej sa môžete pohodlne oprieť, natiahnuť si nohy a dobre podoprieť ruky. Pri dojčení alebo kŕmení z fľaše postupujte uvoľnene a pomaly. Vaša ratolesť spočiatku potrebuje trochu viac času, kým nájde prsník či cumeľ a prisaje sa. To sa časom zmení.
Reakcia na potreby: Vhodne a včas reagujte na potreby ako hlad, smäd, bolesť bruška, únava, mokrá plienka, chlad či teplo.
Plač: Po náročnom dni plnom návštev alebo po kontrole u pediatra môže vaše dieťatko naozaj veľmi intenzívne plakať, až nariekať. V tomto prípade je krik a plač prirodzenou formou spracovania podnetov. Postupne si vaše dieťa vyvinie schopnosť spracovávať vonkajšie dráždivé podnety iným spôsobom. Reagujte na tieto prejavy láskavou starostlivosťou.
Polohy: V 1. mesiaci si na úplne nové životné situácie musí zvykať nielen čerstvý novorodenec, ale aj vy. Čo najviac podporujte zmysel dieťatka pre rovnováhu a motorický vývoj a učte ho vnímať množstvo zmyslových podnetov. V šatke alebo nosiči máte voľné obe ruky súčasne a pritom máte s drobčekom tesný fyzický kontakt. Ak máte dieťatko priamo na rukách, bude vás vidieť, počuť, cítiť vaše dotyky a vôňu. Dôležité je správne ho držať - buď vo forme klbka v náručí, alebo vzpriamene chrbátikom smerom k hrudi. Samozrejme, inak budete držať bábätko pri zdvíhaní, inak pri kúpaní, prebaľovaní či dojčení a odgrgávaní.

Výživa novorodenca:

Téma výživy je pre rodičov obzvlášť dôležitá. Určite chcete svojej ratolesti ponúknuť to najlepšie, ale zároveň sa bojíte, či jej neuškodíte. Pritom možnosti výberu sú dnes takmer neobmedzené. Základom je dojčenie, hoci nie vždy sa podarí. Vo všeobecnosti platí, že prospievajúce bábätko vypije toľko, koľko skutočne potrebuje. Samozrejme, obdobia, keď pije viac, sa striedajú s obdobiami, keď pije menej. Súvisí to nielen s nárastom hmotnosti a dĺžky, ale aj s mnohými inými faktormi, napríklad s ochorením či so zmenou prostredia. V 1. mesiaci života budete dojčiť pomerne často. Čím častejšie si ho budete prikladať k prsníkom, tým viac mlieka sa vám v nich bude tvoriť - vaše telo sa prispôsobí dopytu a potrebám dieťatka. So všetkými otázkami o dojčení vám pomôže detský lekár, pôrodná asistentka alebo vyškolená laktačná poradkyňa. Získate kompetentnú podporu odborníkov, čo je veľmi dôležité najmä na začiatku. Spočiatku budete najčastejšie dojčiť pravdepodobne v polohe kolísky alebo madony. Pri tejto pozícii sedíte s podopretým chrbtom, bábätko leží mierne vyvýšené v ohybe vašej paže. Predlaktím mu podopierate hlavičku a chrbátik, prstami ruky fixujete zadoček. Pri nočnom dojčení ženy rady používajú polohu v ľahu na boku. Existuje niekoľko polôh pri dojčení, závisí od vás, ktorú si vyberiete. Možno ich postupne vyskúšate niekoľko. Niekedy je nevyhnutné popri dojčení nejaký čas dokrmovať bábätko náhradnou výživou z fľaše. Najčastejšie ide o zdravotné dôvody, napríklad matka má zápal prsníka, alebo keď sa bábätko nevie dobre prisať. Jednotlivé dávky mlieka však môžu byť veľmi odlišné. Mnoho dojčiacich matiek sa obáva, že dojčenie v kombinácii s kŕmením z fľašky bude mať za následok stratu laktácie a skoré odstavenie bábätka. Nemusí to tak byť. Porozprávajte sa o tom s pediatrom, pôrodnou asistentkou alebo laktačnou poradkyňou. Niet pochýb, že materské mlieko je to najlepšie, čo môžete novorodeniatku a dojčaťu ponúknuť. Je dobré, keď dojčíte minimálne šesť mesiacov, ešte lepšie, ak aj viac mesiacov, a ideálne, ak vydržíte až do dvoch rokov. Ak však nemôžete alebo z rôznych príčin nechcete dojčiť, bábätko bude dostávať náhradnú mliečnu výživu. Ak existuje predpoklad, že môže zdediť po vás či iných blízkych príbuzných alergiu, respektíve vo vašej rodine sa alergia vyskytuje, konzultujte spôsob výživy s pediatrom. Výrobcovia dojčenskej výživy ponúkajú široký sortiment dojčenskej výživy, ktorá je určená pre deti s citlivým imunitným systémom, dojčenské mlieka s rôznym stupňom hydrolyzovanej (na malé kúsky štiepenej) bielkoviny, ktorá je šetrná k organizmu vášho dieťaťa.

Odgrgnutie: Aby si bábätko dokázalo odgrgnúť, bude potrebné nájsť ideálnu polohu, prípadne osvojiť si jednoduchú techniku. Po dojčení dajte bábätko do zvislej polohy, ktorá umožní lepšie uvoľnenie nahromadeného vzduchu. Jednou rukou podložte zadoček a druhou pridržiavajte chrbátik bábätka. V tomto úchope si ho položte na rameno tak, že jeho bruško sa dotýka vašej hrude. Niektorým drobcom sa podarí uľaviť okamžite, iným bude potrebné pomôcť krúživými pohybmi nad zadočkom, prípadne jemným poklepávaním. Dávky mliečnej výživy závisia od veku dojčaťa a jeho hmotnosti.
Pravidelné prehliadky: Bábätko absolvuje 48 až 72 hodín po narodení novorodenecký skríning. Ide o súbor vyšetrení, ktoré majú čo najskôr odhaliť prípadné vrodené a metabolické ochorenia. Testy prebiehajú v nemocnici, kde sa narodilo. Bábätko, ktoré je do 28. dňa života novorodencom a potom sa stáva dojčaťom, prechádza po odchode z pôrodnice do starostlivosti všeobecného lekára pre deti a dorast - pediatra. Ide o lekára prvého kontaktu, ktorý zabezpečuje prevenciu, diagnostiku a liečbu chorôb až do 18. roku života, niekedy aj dlhšie. Dieťa absolvuje deväť bezplatných, ale povinných preventívnych prehliadok do 1. roka života, z toho najmenej tri prehliadky v prvých troch mesiacoch, jednu prehliadku vo veku 18 mesiacov a jednu prehliadku raz za 2 roky medzi 3. a 18. Skríningové testy vedia odhaliť možný výskyt niektorých vrodených a metabolických ochorení. Na väčšinu z nich stačí kvapka krvi z päty bábätka. Detského lekára si rodičia vyberajú už počas tehotenstva. Prvú preventívnu prehliadku vykonáva detský lekár spravidla do dvoch dní po prepustení novorodenca z pôrodnice. Ak prehliadka vychádza na víkend alebo dovolenku, obráťte sa na pôrodnicu, kde ste rodili. Ide o základné vyšetrenie pozostávajúce z komplexného pediatrického vyšetrenia vrátane kompletnej anamnézy, zhodnotenia správy od neonatológa a založenia zdravotnej dokumentácie. Pri vyšetrení pediater posúdi celkový stav dieťaťa, kožu a svalový tonus. Zhodnotí tvar a veľkosť veľkej fontanely, švy, obvod hlavy a hrudníka, oči, nos, ústnu dutinu a tvar podnebia, auskultačný nález na srdci, stav pupka, slabiny, pulzácie tepien, symetriu dolných končatín a pohyblivosť bedrových kĺbikov, u chlapcov stav semenníkov. Vyšetrí novorodenecké reflexy. Sonografické vyšetrenie bedrových kĺbikov sa u dojčiat vykonáva v 8. až 10. Ďalšie preventívne vyšetrenia sa zameriavajú na psychomotorický vývin dieťaťa, vyšetrenie orgánov, zmyslov, reflexov, meranie a váženie, výživu (vitamín D; obvykle sa dáva jedna kvapka denne priamo do úst dieťaťa počas celého dojčenského obdobia) a na povinné očkovania podľa očkovacej schémy. Aktuálny očkovací kalendár každoročne vydáva Úrad verejného zdravotníctva SR. K povinným očkovaniam v 1. roku života patrí vakcinácia proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, hemofilnej infekcii, detskej obrne a žltačke typu B, ďalej proti pneumokokovým infekciám, osýpkam, mumpsu a rubeole. Prvé očkovanie proti rotavírusom je nepovinné a prvá dávka sa podáva od 6. týždňa života, teda v 2. mesiaci života bábätka. Druhá dávka potom minimálne 4 týždne od prvej dávky a najn…

Rast a vývoj novorodenca:

V priemere by mala vaša ratolesť pribrať počas prvých dvoch mesiacov 170 až 330 gramov týždenne.
Hmotnosť hneď po pôrode klesá až o 10 percent pôrodnej váhy.
Prírastok z hľadiska dĺžky by mal byť asi 3,5 centimetra.
Obvod hlavičky by sa mal zväčšiť približne o 1 centimeter.
Bábätko spočiatku vidí ostro len na 20 až 25 centimetrov. To je presne vzdialenosť od vašej tváre, keď sa obrátite na svojho drobčeka, aby ste s ním nadviazali očný kontakt. Vzdialenejšie predmety alebo osoby vidí nejasne.

Dojčenské obdobie (1-12 mesiacov)

Dojčenské obdobie sa začína od 2.mesiaca a končí nástupom typickej ľudskej schopnosti - vzpriamená chôdza a reč okolo 12-15 mesiaca. V porovnaní s predchádzajúcou krátkou fázou novorodenca, v tomto období je dieťa pohybovo aktívnejšie. Vie meniť polohu, prevracia sa, sedí, stojí, naučí sa pohybovať z miesta na miesto plazením, lezením, chôdzou. Dieťa narába s predmetmi, čoraz dokonalejšie ovláda hlasové orgány. Začína vnímať a porovnávať okolitý svet. Je tu prudký rast dieťaťa- pri narodení 50-52 cm, na konci 1 roka 70-75 cm. Hmotnosť z 3,5kg stúpne koncom roka na 9-10kg. Každý mesiac narastie asi o 2cm, priemerný denný prírastok mozgu je 1,5g. S takýmto prírastkom vo výške a hmotnosti sa nestretávame už ani v jednom vývinovom období. Vonkajší vzhľad dieťaťa je svojrázny. Trup je pomerne dlhý, nohy krátke, 15% dĺžky celého tela. Aj v činnosti vnútorných orgánov (srdce, pľúca) sú osobitosti proti dospelým.

Vývin pohybových schopností:

Vývin pohybových schopností závisí od dedičných dispozícií, ktoré určujú vývin, postup typicky ľudských pohybov od úrovne kostrovej a svalovej sústavy, ale najmä zrelosti a vyspelosti CNS. Vývin pohybu u ľudského jedinca postupuje od hlavy k ostatným činnostiam organizmu. To znamená, že najprv sa vyvíjajú pohyby hlavy, trupu, neskôr pohyby nôh na samostatnú chôdzu. V 1. Rozvíjajú sa základné lokomotorické - premiestňovacie pohyby, premiestňovanie z miesta na miesto (plazenie, lezenie, chôdza). V 1.roku sa vyvíjajú pohyby rúk, ktoré používa dieťa na manipulovanie s predmetmi. Hmatové pocity - prvé údaje o okolitom svete. Základným predpokladom je, aby dieťa vedelo predmety zrakovo a sluchovo vnímať, až potom sa snaží siahať za nimi a uchopovať ich. V 3.-4. mesiaci siaha po predmete, v 5.mesiaci siaha po predmete oboma rukami, v 6. mesiaci nešikovne uchopuje predmet. V 9.

Vnímanie:

Vnímanie - predpokladom vývinu vnímania je činnosť analyzátorov. V dojčenskom období sa veľmi rýchlo zdokonaľuje zrak a sluchové analyzátory. Pri činnosti s predmetmi dieťa získava informácie o ich vlastnostiach prostredníctvom zraku (farba, veľkosť tvar), sluchu (zvuky predmetov), hmatu (drsnosť, tvrdosť, hladkosť), ako aj prostredníctvom chuťového a čuchového analyzátora. Dieťa dosahuje presné videnie pomocou fixovania, očnej konvergencie a očnej akomodácie. V prvých 2-3mesiacoch dieťa sústreďuje zrak na blízke predmety, okolo 3 mesiacov sleduje idúce predmety, okolo 4 mesiacov rozlišuje pestrofarebné a jednofarebné predmety. Po 3.mesiaci vie nájsť zdroj zvuku -rozoznáva známe hlasy.

Myslenie:

Myslenie - pamäťové zložky - vyvíjajú sa v prvom polroku predovšetkým znovupoznávaním, dieťa sa inak správa k osobe, k predmetu, ktoré sú mu známe, ako k novým. O prvých prejavoch myslenia svedčia tzv. účelové reakcie, keď dieťa cieľavedome používa napríklad krik na dosiahnutie svojho cieľa.

Prečítajte si tiež: Rodina ako výchovné prostredie

Reč:

Reč. V dojčenskom období hovoríme o prípravnom období vo vývine reči a tzv. predrečovom období. Utvárajú sa predpoklady vývinu artikulovanej reči, vyvíja sa potreba dorozumieť sa, dieťa si osvojuje rečové prvky, vokalizuje, v 3. mesiaci sa učí vyslovovať jednotlivé hlásky -hrkúta, v 5. mesiaci vyslovuje slabiky - džavotá. Nedostatok aktivity môže vážne narušiť duševný vývin. V dojčenskom veku prevládajú funkčné hry. V týchto hrách deti nasledujú osobitný cieľ. Dieťa sa hrá s rukami, dvíha ich pred seba, obzerá ich, potom aj s nožičkami. V čase, keď dieťa vníma predmety, siaha za nimi, uchopuje ich, začínajú sa tvoriť hry manipulačné. V druhom polroku sa u dieťaťa stretávame s prvými prejavmi napodobečných hier. Dieťa v nich napodobňuje pohyby, úkony, zvuky, ktoré mu predvádza dospelý. Už novorodenec prežíva príjemné alebo nepríjemné city. V 1.roku sa u nich vyčleňujú základné city, ktoré sprevádzajú telesné pochody (uspokojovanie základných životných potrieb). Okolo 6.mesiaca môžeme u detí pozorovať výrazné pocity strachu z nových predmetov, ľudí a situácií. Zo základných sociálnych citov je pre ďalší rozvoj dieťaťa najvýznamnejší cit bezpečnosti, istoty, ktorý nachádza v prítomnosti dospelých, najmä matky.

Tipy pre rodičov:

Podpora vývoja: Čo najviac podporujte zmysel dieťatka pre rovnováhu a motorický vývoj a učte ho vnímať množstvo zmyslových podnetov.
Hry a aktivity: Nedostatok aktivity môže vážne narušiť duševný vývin. V dojčenskom veku prevládajú funkčné hry. V týchto hrách deti nasledujú osobitný cieľ. Dieťa sa hrá s rukami, dvíha ich pred seba, obzerá ich, potom aj s nožičkami. V čase, keď dieťa vníma predmety, siaha za nimi, uchopuje ich, začínajú sa tvoriť hry manipulačné. V druhom polroku sa u dieťaťa stretávame s prvými prejavmi napodobečných hier. Dieťa v nich napodobňuje pohyby, úkony, zvuky, ktoré mu predvádza dospelý.
Emocionálna podpora: Už novorodenec prežíva príjemné alebo nepríjemné city. V 1.roku sa u nich vyčleňujú základné city, ktoré sprevádzajú telesné pochody (uspokojovanie základných životných potrieb). Okolo 6.mesiaca môžeme u detí pozorovať výrazné pocity strachu z nových predmetov, ľudí a situácií. Zo základných sociálnych citov je pre ďalší rozvoj dieťaťa najvýznamnejší cit bezpečnosti, istoty, ktorý nachádza v prítomnosti dospelých, najmä matky.

Prečítajte si tiež: Rodinné výchovné štýly

tags: #vychovne #zamestnanie #pre #novorodenca #v #dojcenskom