Výchova dieťaťa je komplexná úloha, ktorá si vyžaduje lásku, trpezlivosť a odhodlanie. V ideálnom prípade sa na výchove podieľajú obaja rodičia, ktorí sa navzájom dopĺňajú a poskytujú dieťaťu vyvážený pohľad na svet. Avšak, realita je často iná a mnoho detí vyrastá len s jedným rodičom. Tento článok sa zameriava na to, ako vychovať dieťa pre otca, a to najmä v situáciách, keď otec nie je prítomný v živote dieťaťa.
Výchova Dieťaťa Jedným Rodičom: Realita Mnohých Rodín
Je dôležité si uvedomiť, že nie ste sami. Veľa rodín sa rozdelí kvôli nekompatibilite partnerov, problémom s alkoholom či financiami. Je veľa rodín, v ktorých dieťa vyrastá len s jedným rodičom, a rodinný pokoj je nadovšetko. Je lepšie byť šťastná vo dvojici s dieťaťom ako nešťastná v spolužití s partnerom.
Pozitíva Výchovy Jedným Rodičom
Šťastie je otázkou rozhodnutia a dá sa nájsť pekný dôvod aj v tom, že slnko svieti a mali ste peknú prechádzku zo školy domov. Odpustiť si a pochopiť, že viniť sa za situáciu, že ste sami, nikomu nepomôže. Žiadny partner vám nezabezpečí plné šťastie. To by malo vychádzať z vás, ako zrelej a uvedomelej osoby, ktorou ste. Je dôležité neprestať veriť v partnerskú lásku.
Starostlivosť o Seba
Dať si time-out a vyhradiť si čas len pre seba. Že to vôbec nepoznáte? Naplánujte si ho. Doprajete si fyzickú aktivitu, stretnutie s priateľmi mimo domu, a dobite si baterky, pretože výchova jedným rodičom je náročným procesom.
Pravidlá a Hranice
Pravidlá. Porozmýšľajte, či u vás fungujú. Aj dieťa bez jedného rodiča potrebuje poznať svoje hranice a vedieť sa prispôsobiť.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Sociálna Podpora
Požiadajte o pomoc. Majte svoj okruh rodiny a známych, ktorým môžete zatelefonovať a oprieť sa o nich, keď potrebujete pomôcť.
Dôležitosť Rodičovských Vzorov
Vo výchove každého dieťaťa sú dôležité rodičovské vzory. Je ideálne, keď sú tieto vzory pozitívne, aby si dieťa mohlo osvojiť správny model správania. Ak pri výchove syna chýba vhodný mužský rodičovský vzor, je dôležité sústrediť sa na základné ľudské hodnoty, ako je empatia, láskavosť a slušnosť. Práve tieto vlastnosti utvárajú dobrého a šťastného človeka.
Hľadanie Mužských Vzorov
Mama, ktorá vychováva svojho syna sama, by mala podporovať príležitosť kontaktu svojho dieťaťa s vhodnými mužskými vzormi, ako sú napríklad starý otec, strýko, tréner, učiteľ alebo otec spolužiaka. Aj keď život bez partnera môže prinášať množstvo náročnejších situácií, najviac dieťaťu pomôže, ak sa bude cítiť v bezpečí, bude vedieť, že sú v jeho blízkosti ľudia, na ktorých sa môže s dôverou obrátiť, keď bude mať otázky týkajúce sa mužského sveta.
Výchova Syna pre Matku: Špecifické Výzvy
Niekedy sa matkám, ktoré vychovávajú svojich synov samé, rodia v hlave otázniky, či zvládajú náročnú výchovu správne. Osamelé či slobodné matky nesú na svojich pleciach viac zodpovednosti než tie vo fungujúcich partnerstvách. Ostávajú dlhšie v práci, pokrývajú aj mužskú časť starostlivosti o chod domácnosti, preberajú na seba zodpovednosť hlavného vzoru pre dieťa a vychovávajú bez opory partnera, čo môže byť niekedy frustrujúce.
Dôležitosť Pozitívneho Prístupu
Ešte skôr než nadíde k spochybneniu, je dobre si pripomenúť všetko pozitívne, čo pre syna matka robí. Dieťa nasáva len to, čo je v matke samotnej. Ak milujúca matka vytvára pre dieťa domov, chápe jeho záujmy a vytvára pre dieťa priestor na sebarealizáciu, je pripravená rozprávať sa a prijíma pocity svojho dieťa, nemusí sa báť, že by jej výchova nefungovala v základnej rovine.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Úprimné Rozhovory o Absencii Otca
Prirodzene prídu rozhovory, kedy to zabolí matku aj dieťa, kedy sa rozhovory dotknú absencii otca alebo dôvodov, prečo sa tak stalo. Deti, ktoré nepoznajú svojich otcov, si ich môžu vo svojich predstavách vykresliť pozitívne až nerealisticky a vidieť ich ako abstraktných hrdinov, hlavne v čase, keď bude ich matka trvať na pravidlách. Toto sú situácie, ktorým pomôžu len úprimné a opakujúce sa rozhovory. Uistite dieťa, že ste urobili to najlepšie pre vás oboch, pretože si zaslúžite žiť plnohodnotný život. Vyhnite sa prípadnému negatívnemu hodnoteniu partnera a detailom, ktoré by mohli vaše dieťa zaťažiť. Nevhodné je aj zovšeobecnenie, ktorým by ste vyjadrovali negatívny postoj k opačnému pohlaviu.
Výchova Galantného Muža: Dôležitosť Vštepovania Hodnôt
Ženy sa často sťažujú, že si nedokážu nájsť životného partnera kvôli tomu, že skutoční muži už pomaly vymierajú. Súčasní chlapi sa často správajú ako nedospelí pubertiaci a chýba im to, čím dokázali očariť generácie ich otcov a starých otcov. Pokúste sa to zmeniť aj vy tým, že z vášho syna vychováte jedného z týchto skvelých mužov.
Učte ich Galantné Správanie
Chlapa robí pravým mužom najmä jeho správanie. Pokiaľ má dobré vystupovanie, bude ho obdivovať každá žena. Túto dôležitú vec môžete ovplyvniť už v detstve. Postupne zo syna vychovávajte galantného džentlmena, ktorý bude mať nielen elegantné vystupovanie, ale zároveň bude ochotný aj kedykoľvek pomôcť.
Nestačí, aby sa len slušne pozdravil, vedel stolovať a ovládal pravidlá etikety. Keby k tomu nepripojil aj kúsok empatie, bolo by to len také falošné pozlátko. Skutočný muž neváha podať komukoľvek pomocnú ruku a nehľadá výhovorky tam, kde môže nechať za seba prehovoriť činy.
Je to niečo, čo by ste mali svojim synom ukazovať a rozprávať už od detstva, aby sa to pre nich stalo prirodzené a preniesli si to aj do dospelosti.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Nerobte z nich Bojkov
V tomto robia chybu často mamy. Je to náš prirodzený inštinkt, že sa o deti bojíme. Predstavujú pre nás úplne všetko a keď si len pomyslíme na to, že by im niekde hrozilo nebezpečenstvo, naskakujú nám zimomriavky.
Lenže popri tom si neuvedomujeme, že tieto obavy prenášame aj na nich. Zo synov preto vychovávame malých bojkov, ktorý nenadobudnú pocit smelosti ani v dospelosti. Kontrolujte preto svoje emócie a i keď máte o nich strach, nehovorte to stále pred nimi.
Hlavne ich nezastrašujte tým, že sa im môže pri hocakej činnosti niečo stať. Sú chlapci, je pre nich normálne, že sa púšťajú aj do riskantnejších vecí, tak v nich nechajte vyniknúť to, čo je pre nich prirodzené.
Čas Strávený s Otcom
Asi najdôležitejším bodom je čas strávený s otcom. Pretože prítomnosť dobrého vzoru urobí viac ako dlhé rozhovory, ponaučenia a usmerňovania. I keď je manžel pracovne vyťažený, mal by si nájsť dostatok času na svojho syna.
Potrebujú byť spolu, aby videl ako sa správa pravý muž a čo by mal robiť on, keď neskôr dospeje. Pokiaľ ste slobodnou matkou, môžete nájsť tento vzor v iných mužoch z vášho okolia.
Veľmi dobrým príkladom je starý otec, strýko, krstný otec alebo váš kamarát, ktorý mu ukáže chlapský svet z pohľadu, aký my ženy nikdy nedokážeme pochopiť.
Spoločné Dobrodružstvá
Nie je podstatná len dĺžka času, ktorý strávia otcovia so svojimi synmi. Veľmi dôležité je najmä to, čo spolu podniknú. Či to budú malé zážitky, keď budú napríklad niečo doma majstrovať, postarajú sa spoločne o záhradu, zájdu spolu do divadla alebo pôjdu spolu umyť auto, alebo to budú veľké dobrodružstvá, keď pôjdu niekde na spoločný výlet, deťom to dá za každých okolností veľmi veľa.
Vďaka tomu si budú nielen bližší, ale zároveň v nich otcovia ešte viac prehĺbia tie vlastnosti, ktoré sa učili aj oni od svojich otcov.
Vážiť si Ženu
Skutočný muž sa necení podľa toho, koľko dreva narúbe alebo či dokáže odniesť ťažký náklad. Jeho veľkosť sa ukáže až v momente, keď sa ocitne v spoločnosti inej ženy.
Pretože len ak si ju dokáže vážiť a nespráva sa k nej ako k niekomu menejcennému, koho má len na starostlivosť o domácnosť a deti, len vtedy môže o sebe povedať, že je naozajstným chlapom.
Vaši synovia by sa teda mali vedieť správať už k svojim rovesníčkam a mali by pochopiť, ako veľa pre nich znamenajú a prečo by si ich mali za každých okolností uctiť.
Všetko pre Rodinu
Okrem žien by si mali praví chlapi vážiť aj rodinu. Ukážte svojim synom, že toto je pre nich v živote jedna z najdôležitejších vecí.
Postarať sa o ne, zabezpečiť im pohodlie a bezpečie a byť im vždy nápomocní, to je jedno z ich najdôležitejších poslaní. Ako skutoční muži by mali postaviť svoju rodinu pred všetko a nič by ich nemalo zlomiť k tomu, aby ju zradili.
Preneste na nich Časť Zodpovednosti
Nemusíte sa obávať toho, že by ste svojich synov zodpovednosťou iba zaťažovali. Na jeho vystupovaní v dospelosti zapracujete aj tak, že im už v tomto veku budete postupne dávať malé povinnosti, aby sa naučili správať zodpovednejšie.
Prebuďte v nich napríklad ich inštinkt ochrancu, keď ich popýtate, aby dali pozor na svoju sestru.
Rozdiely vo Výchovných Postupoch Otcov a Matiek
Materské a otcovské úlohy sú predurčené prírodou, a tým sú rozdielne aj výchovné aktivity rodičov. Výchovné postupy otcov a matiek sa líšia, ale dôležitosťou a kvalitou sú obe rovnocenné. Práve ich rozdielnosť a dopĺňanie robí výchovu komplexnou a účinnou. Rodičovské úlohy sú inštinktívne prednastavené, pôsobia automaticky, vidieť to už v odlišnej hre chlapcov a dievčat. Ak tieto svoje mužsko/ženské rozdiely prijmete a dôverujete im, výchovu potom môžete zvládať ľahšie a pokojnejšie.
Úloha Matky a Otca vo Výchove
Názory, že ak je matka doma, tak zabezpečuje výchovu detí, sú mylné. Matka napĺňa u detí pocit domova a otec ich učí žiť vo vonkajšom svete. „Otvára im dvere“ do sveta. A práve na to muži zabúdajú. Ich povinnosťou je dopĺňať výchovu matky o mužské aktivity a kontakty so svetom. Výchova matky je mäkšia, citovo teplejšia a je spojená viac s kontaktmi na telesnej úrovni. Je o dotykoch, nosení, kolísaní dieťaťa, ale sú to aj pohľady, jej hlas a rozprávanie. Výchova otca je reálnejšia a tvrdšia. Otcovia majú menej empatie, majú didaktickejší prístup a ich „nežný“ fyzický kontakt je obmedzenejší. Otcovia sú vlastne mostom medzi vnútorným svetom rodiny a vonkajším svetom. Učia deti vyjadrovať sa a prejavovať navonok a pripravujú ich na svet kamarátov.
Otec ako Autorita a Vzor
Otec učí deti tvoriť svoje hranice, byť autoritou, aby sa nemuseli neprimerane presadzovať, predvádzať, okúzľovať, za každú cenu vyhrávať, len aby si získali pozornosť. V komunikácii je otec pre dieťa náročnejší, pozornosť otca si dieťa musí skôr získať. Výskumy potvrdzujú, že otcovia stimulujú viac mentálne schopnosti a tvorivosť dieťaťa. V súčasnosti sa vo výchove viac využíva rozprávanie, vysvetľovanie a preto sú otcovia v nevýhode. Základnou vlastnosťou muža a otca je totiž konať a dôležité sú činy, ich výchova je viac o aktivitách a zážitkoch. Žena a matka je geneticky naprogramovaná hovoriť, premýšľať a tvoriť. Pre ženy a matky je dôležitá reč. Matka od malička k deťom hovorí, musí s nimi komunikovať, hrať sa s nimi a spievať. Muž je geneticky naprogramovaný vidieť, reagovať a konať. Energia muža a otca je energiou ťahu - sledovať, stopovať, uloviť. Jeho pripravenosť k boju si vyžaduje rozhodnosť a silu, čo sa prejavuje v hre s deťmi, ktoré vyhadzujú, točia, naháňajú a vedú ich k prekonávaniu prekážok.
Vzťah Dieťaťa k Matke a Otcovi
S matkou sú deti deväť mesiacov v silnom fyzickom spojení, matka je zdrojom kvalít, akými je fyzická blízkosť, intimita, citovosť, nežnosť. Otec je vzorom pre bezkontaktné vzťahy s kvalitami ako sú aktivity, hry, bojovanie, súperenie, práca, a k tomu patriace priateľstvo, solidarita, odvaha. Matka má silnú väzbu na dieťa a otec ju v správnom čase musí narúšať, čím oslobodzuje dieťa ale aj matku, aby mohla mať ďalšie dieťa a dieťa potrebuje nájsť svoju cestu. Je to dané prírodou a nie tým, že by otec chcel vziať dieťa matke. Otec učí deti ísť do sveta, vytvárať vzťahy a prekonávať prekážky. Otec je prvou osobou, ku ktorej si dieťa tvorí vzťah, otec je totiž „vonku“. A to je symbolicky „sociálny pôrod“. Ak dieťaťu chýba otec, bude mať problém s vytváraním vzťahov, nevie „kde patrí“ a nevie si nájsť svoje miesto vo svete. Matka vytvára väzby dieťaťa na domov, ktoré si ono nesie celý život a vďaka týmto väzbám sa aj domov vracia. Matkina láska a pozornosť je nepodmienečná. Pozornosť a lásku otca si deti musia viac získavať.
Jednotný Front vo Výchove?
Rozdielne mužské a ženské výchovné metódy nás privádzajú k teórii jednotného frontu. Je to časté odporúčanie od niektorých odborníkov - „rodičia musia byť vo výchove jednotní“. Žiadny „jednotný front“ nefunguje. Je to iba hra, ktorú deti prekuknú. Rizikom jednotného frontu je, že vo výchove sa stiera ženský a mužský prístup. Musíme rozlišovať situáciu, kedy sú rodičia vnútorne zladení, aj ako partneri a majú rovnaké základné výchovné princípy - nekradne sa, nefajčí sa, neklame sa, nebije sa. Deti takto cítia spoločnú silu rodičov.
Príklad môže byť fajčenia syna alebo dcéry. Obaja rodičia sa zhodujú v tom, že nechcú, aby ich dieťa fajčilo. Matka reaguje skôr emočne, moralizuje, dieťaťu rozpráva o následkoch a môže mu niečo zakázať. Otec sa tiež nahnevá, tiež mu niečo povie, ale predovšetkým ho zoberie a prinúti vyfajčiť 5 cigariet. To je čin. To je zážitok, ktorý si dieťa určite zapamätá. Moralizovanie a dohováranie takýto zážitok neumožňujú.
Ochrana Dieťaťa
Spoločnou úlohou otca a matky je dieťa chrániť, je to súčasťou ich rodičovského inštinktu. Vo výchove sa rodičia snažia chrániť deti tak, že im rozprávajú, ako je čo nebezpečné. V tomto prípade sa viac zapájajú ešte nezrelé racionálne časti detského mozgu, ktoré ešte nemusia informáciu o nebezpečenstve správne spracovať. Je potrebné vrátiť sa k hlboko uloženým inštinktom, a to sú inštinkt boja, úteky ale aj znehybnenia (maskovania). Dieťa k tomu potrebuje prežívať rôzne zážitky, aktivity, dobrodružné hry spojené s fyzickou aktivitou. Ako rodič máte dieťa chrániť, ale máte ho aj naučiť sa chrániť. A naučí sa to, ak bude mať možnosť reagovať - utekať, vyliezť na strom, preskočiť potok. Dieťa má svoj sebazáchovný inštinkt a je potrebné dať mu priestor, kde sa ho naučí využívať. Výchova by mala byť zameraná tak, aby u dieťaťa vytvorila vnútorný pocit „viem sa, a dokážem sa chrániť“. Najlepšou ochranou je naučiť dieťa dôverovať si - „zvládol som to a zvládnem to aj teraz“.
Rodičovská Ostražitosť Namiesto Strachu
Prezentované správy, napríklad o kliešťovej encefalitíde, vedie mnohých rodičov k tomu, že prestanú chodiť do prírody. Strach vo výchove by mal byť nahradený výchovou k ostražitosti a opatrnosti. Pred čím má byť dieťa chránené? Pred fyzickým a psychickým týraním a zneužívaním. Upozorňujem aj na ochranu dieťaťa pred rodičom. Je to časté, predovšetkým u matiek, že nevedia brániť dieťa pred otcom, ktorý mu nadáva, kričí naň, ponižuje ho alebo neprimerane trestá. V pozadí takéhoto správania môže nezrelá osobnosť otca alebo jeho prílišné sebavedomie, nadradenosť. V extrémnych prípadoch môže byť v pozadí alkoholizmus otca alebo porucha jeho osobnosti. Často si to vyžaduje pracovať s matkou na jej odvahe a sebaistote, aby vedela takémuto správaniu otca určiť hranice. Na druhej strane sú otcovia, ktorí nevedia zastaviť krik matky na deti, dokonca sa obviňujú, že má toho veľa a pritom má na starosti jedno živé dieťa, z ktorého sa jej výchovou stane ustráchaný človiečik. „Kričiaci rodič“ by si mal uvedomiť svoje problémy a riešiť ich. Uvedomiť si, že dieťaťu sa môže niečo stať a on bude ľutovať každý deň, keď ho kritizoval, nadával mu a kričal.
Výchovné Štýly: Od Diktatúry po Rešpekt
V minulosti deti rodičom vykali. Bitky z výchovy zatiaľ nevymizli. Aký je medzi nimi rozdiel a k čomu môžu viesť? Ktorá výchova je správna? „Čo som povedala, to platí!“ Veta, ktorá asi najviac vystihuje výchovu v nie tak dávnej minulosti. Ešte niekoľko desiatok rokov dozadu boli rodičia v prvom rade autoritou. Doma vládli pevnou rukou a nepripúšťali vyjednávanie. Dieťa sa muselo podriadiť nielen im, ale aj dospelým všeobecne. V mnohých rodinách bolo zvykom niečo, čo si dnes nevieme predstaviť - deti svojim rodičom vykali. Tiež medzi sebou mali väčší citový odstup. Pevné miesto vo výchove mali tresty. Ak deti neposlúchli na slovo, odvrávali či niečo vyviedli, prišli dôsledky často aj v podobe fyzického trestu.
Neskôr sa pohľad na výchovu a fyzické tresty začal meniť. Viacerí veľkí odborníci svojej doby, akými boli napríklad Benjamin Spock, Thomas Gordon či T. Berry Brazelton, ukazovali, že je aj iný spôsob, ako vychovať dieťa. Tradičné disciplinárne opatrenia či fyzické tresty pre nich neboli riešením. Presadzovali efektívnu komunikáciu a vzájomné porozumenie. Postupne tak začalo ubúdať rodičov, ktorí verili v oprávnenosť „výchovnej“ facky. Spoločnosť už vníma fyzické tresty ako formu násilia na deťoch. Napriek tomu sa rodičia, najmä, ak nevidia iné riešenie, k nemu stále uchyľujú. Faktom je, že väčšina detí sveta žije v krajinách, kde zákon fyzické tresty povoľuje.
Diktátorský Štýl Výchovy
Štýl, ktorý sme opísali v úvode, hojne využívaný v minulosti, niektorí nazývajú aj diktátorský. Je totiž charakterizovaný prísnymi pravidlami a vysokými očakávaniami. Rodičia kladú veľký dôraz na to, aby deti bezhranične poslúchali a rešpektovali autority. O svojich rozhodnutiach nemienia diskutovať. Ak sa tak nestane, prichádza trest. Autoritatívni rodičia nevysvetľujú, hoci trvajú na svojom. Dieťa je potrestané, no často nechápe, čo urobilo zle. Typická pre autoritatívny štýl je tiež až príliš veľká miera kontroly a menej emocionálnej blízkosti či vrúcnosti.
„Diktátorská“ výchova má svojich zástancov, ktorí tvrdia, že tvrdá ruka je potrebná, aby ste vychovali poslušné a zdatné deti. Nie je zriedkavé, hlavne v prípadoch, ak sa rodič uchyľuje k tvrdým trestom či kriku, že sa u nich neskôr objaví problém so správaním. Takisto viac normalizujú násilie a hrubosť.
Permisívny Štýl Výchovy
Je presným opakom autoritatívneho štýlu, teda bez akýchkoľvek hraníc. Jednoducho povedané, dieťa si robí, čo chce. Rodičia sú veľmi zhovievaví, snažia sa byť skôr kamarátmi než autoritou. Vo všeobecnosti bývajú k deťom vrúcni a milujúci, no zriedkavo stanovujú nejaké pravidlá a ešte zriedkavejšie trvajú na ich dodržiavaní. Zástancovia permisívneho rodičovstva tvrdia, že formuje nezávislých dospelých, ktorí dokážu robiť vlastné rozhodnutia. Otázkou je, do akej miery sú správne. V budúcnosti preto často majú problém s autoritami a ich požiadavkami. Zistia, že ako zamestnaní nemôžu len tak ostať doma, ako im to kedysi dovolili rodičia, ktorí im ešte napísali ospravedlnenie. Zažívajú preto viac stresu, čo častejšie vedie aj k výskytu problémov s duševným zdravím.
Nezúčastnený Štýl Výchovy
Dieťa nie je hladné, má strechu nad hlavou. Rodičia ho nenechajú úplne „napospas osudu“, no inak sa v jeho živote angažujú minimálne. Nezúčastnený výchovný štýl pritom nemusí byť nutne voľbou. Je mnoho prípadov, keď k nemu nútia okolnosti. Ak napríklad osamelý rodič ťahá tri práce, aby vôbec vyžili, dieťaťu neostáva iné, len byť samorastom.
Vedci a psychológovia na nezúčastnenej výchove veľa pozitív nevidia, jedine ak to, že deti sú húževnaté a situácia ich donúti byť samostatnými. Na druhej strane výskum ukázal, že deti nezúčastnených rodičov vo všeobecnosti prosperujú horšie takmer vo všetkých oblastiach života. Často majú problém s príliš veľkou pripútanosťou či nízkym sebavedomím, ťažšie nadväzujú a udržiavajú si vzťahy. Majú problém ovládať emócie a vyrovnávať sa s nimi.
Rešpektujúci Štýl Výchovy
Niekde na pol ceste medzi tým, že dieťa nemôže nič a môže všetko, stojí rešpektujúca výchova. Ako už názov naznačí, je založená na vzájomnom rešpekte. Rodičia, ktorí ho preferujú, nastavia pevné hranice s cieľom, aby pravidlá a očakávania boli jasné a primerané. Deti, ktoré vychovávajú rešpektujúci rodičia, majú veľkú šancu vyrásť v nezávislých, sebestačných a úspešných dospelých. Dokážu niesť zodpovednosť za svoje činy, rešpektujú druhých a vedia si vybudovať zdravé vzťahy.
Psychológovia rešpektujúce rodičovstvo uznávajú a nepripisujú mu veľa negatív. Výzvou je však pre rodičov. Aj v náročnej situácii, napríklad, keď sa dieťaťa hádže o zem, a už meškajú, či pri prirodzene rebelujúcom tínedžerovi, si musia zachovať chladnú hlavu. Musia spraviť vedomé a rešpektujúce rozhodnutie, nie v návale hnevu dieťa nezmyselne potrestať. Ťažšie sa tiež hľadá správna miera medzi disciplínou a slobodou.
Ktorá Výchova je Správna?
Hoci štúdie a odborníci „spievajú ódy“ na rešpektujúce rodičovstvo, v praxi to nie je také jednoznačné. Vybrať najlepší výchovný štýl je zložitejšie. Každé dieťa a rodina sú iné. Do procesu vstupuje prostredie, kultúra, sociálny status, povaha dieťaťa. Dobrou správou je, že dnes existuje mnoho najrôznejších výchovných postupov. Nemusíte vybrať jeden a držať sa ho ako Biblie. Môžete ho upravovať v závislosti od konkrétnych situácií a potrieb, doplniť ho technikami z iného štýlu. Skrátka, „namiešať“ si to, čo najlepšie vyhovuje vám a vášmu dieťaťu.
Dôležité Aspekty Výchovy
Vyhnite sa Extrémom
Na jednej strane extrému sú „samorasty“, ktorým rodičia zabezpečia iba základné potreby, na tej druhej „helikoptéroví“ rodičia. Svojho potomka majú kompletne pod kontrolou a vo všetkom zaň rozhodujú.
Bezpodmienečná Láska
Láska rodiča k dieťaťu nemá byť podmienená jeho správaním či poslušnosťou. Vety typu: „Ak si neupraceš izbu, nedostaneš pusu na dobrú noc” by ste mali úplne vylúčiť zo slovníka. Vyrastie z neho človek s nízkym sebavedomím a sebadôverou, ktorý bude mať problém vyjadriť svoje potreby.
Disciplína a Hranice
Už pri popise výchovných štýlov sme spomenuli, že disciplína a správne nastavené hranice majú veľký význam. Ak neexistujú, môže dieťaťu neskôr chýbať sebakontrola a doviesť ho až k rizikovému správaniu. Rodičia by mali jasne definovať „pravidlá hry“ aj dôsledky, ktoré nastanú, ak ich dieťa poruší. Na dodržaní hraníc treba trvať stále. Nemajú efekt v prípade, že na nich trvá len jeden z rodičov alebo sa posúvajú podľa nálady.