Mnohí rodičia si vydýchnu, keď ich dieťa zaspí. Niekedy sa však stane, že aj to najaktívnejšie dieťa náhle stratí energiu. Únavové stavy sa často objavujú u detí po nástupe do školy alebo škôlky. Neznáme prostredie, pobyt v kolektíve a iný režim môžu spôsobiť stres, oslabenú imunitu a nedostatok energie.
Stres a zmena režimu
Únavové stavy sa objavujú napríklad u školákov a predškolákov po nástupe do školy či škôlky. Neznáme prostredie, každodenný pobyt v kolektíve, iný režim ako ten, na ktorý boli doposiaľ zvyknutí - to všetko pre nich znamená veľký stres, s ktorým idú ruka v ruke oslabená imunita a nedostatok energie.
Nadmerné aktivity a nuda
Niektoré deti sú dnes doslova zavalené rôznymi záujmovými aktivitami, do ktorých ich nútia rodičia v úprimnej viere, že pre svoje deti robia to najlepšie, čo môžu. Majú totiž pocit, že na to, aby sa ich potomok zdarne rozvíjal, treba ho neustále niečím baviť, vzdelávať a zamestnávať. To je omyl. Vhodný však nie je ani opačný extrém - teda situácia, keď je príčinou únavy nuda. Pokiaľ sa dieťa nemá doma čím zabaviť a chýba mu dostatok zdravého pohybu, môže sa nakoniec uchýliť k spánku alebo pasívnemu sledovaniu televízie.
Nedostatok spánku
Mnoho detí býva unavených preto, že málo spia. Faktom je, že zahnať malých krikľúňov do postele s úderom dvadsiatej hodiny vyžaduje často nadľudské sily. Dôslednosť a trpezlivosť sa však v tomto ohľade mnohonásobne vyplatia. Unavené deti bývajú podráždené a protivné a aj najmenšia maličkosť môže u nich spustiť nepríjemný hysterický výstup. Deti, ktoré dobre spia, dosahujú aj oveľa lepšie výsledky v škole, ich chovanie je menej problémové a celkovo sú vo väčšej psychickej pohode. Dostatok spánku je však dôležitý predovšetkým pre správny vývoj a rast. Iba pre predstavu: dvojročné dieťa by malo spať 11 - 14 hodín denne, troj- až päťročné dieťa 10 - 13 hodín, šesť- až dvanásťročné dieťa 9 - 12 hodín a teenager 8 - 10 hodín. Pred spaním nie je tiež dobré zbytočne sa rozptyľovať.
Nevyvážená strava
Dieťa, ktoré rastie, potrebuje optimálne množstvo živín, ktoré sú potrebné pre zdravý telesný i duševný vývoj. Do jedálneho lístka treba zaradiť hlavne potraviny bohaté na omega-3 mastné kyseliny (mäso, morské plody, kvalitné rastlinné oleje, semienka, orechy, maslo, avokádo), ďalej potraviny, ktoré obsahujú komplexné sacharidy (koreňová zelenina, ovocie, celozrnná ryža, pohanka, ovsené vločky), ako aj strukoviny (červená šošovica, cícer, adzuki fazuľa a pod.). Pozor na rôzne alternatívne výživové smery (vegetariánstvo, vegánstvo, raw). K podpore celkovej kondície a odolnosti prispievajú aj živiny, ako je zinok, selén, kyselina listová, železo či niektoré vitamíny skupiny B. V období, ktoré kladie na imunitný systém zvýšené nároky, je vhodné pridať aj extrakty z osvedčených bylín, ktoré sa na podporu imunity tradične používajú už po stáročia (napríklad rakytník, čierna baza alebo šípky). Ak chcete komplexne podporiť vitalitu a zdravý rozvoj svojich detí, môžete využiť kvalitné multivitamínové výživové doplnky v podobe cmúľacích tabliet, želatínových cukríkov alebo lahodných sirupov v atraktívnych ovocných príchutiach.
Prečítajte si tiež: Inšpirácie pre pletené čiapky
Kedy konať
Keď sa dieťa neustále sťažuje, že je unavené a keď únava začne prekážať v každodenných činnostiach, je načase, aby rodičia začali konať. Deti sa často sťažujú na únavu. Veľakrát sú na to jednoduché dôvody - pretože sa chýli ku koncu náročný deň, pretože ponocovali, alebo chcú dokončiť činnosť, ktorá sa im nepáči. Taktiež, keď sú deti choré, bývajú unavené a potrebujú viac oddychu, aby „dobili baterky“.
Zdravotné problémy
Problémy so spánkom. Deti potrebujú 8-10 hodín spánku. Spánkové apnoe. Spánkové apnoe je prerušenie dýchania, ku ktorému dochádza počas spánku. Vedľajšie účinky liekov. Infekcie. Chronické ochorenia, ako je astma. Keď sú chronické ochorenia zle kontrolované, môžu u detí spôsobiť nedostatok energie. Anémia. Červené krvinky v krvi prenášajú kyslík do buniek v celom tele. Hypotyreóza. Rovnako ako dospelí, aj deti môžu byť unavené bez skutočného zdravotného dôvodu. Skontrolujte, či dieťa nemá príznaky infekcie alebo alergie. Uistite sa, že vaše dieťa konzumuje vyváženú zdravú stravu a zdravé maškrty. Porozprávajte sa so svojím dieťaťom o akýchkoľvek sociálnych, emocionálnych problémoch alebo ťažkostiach s učením.
Poruchy pozornosti
Pravdepodobnosť výskytu poruchy pozornosti sa u detí školského veku pohybuje v rozmedzí 3 až 10 % a vyskytuje sa častejšie u chlapcov. ADD (Attention deficit disorder) je bežná porucha pozornosti bez hyperaktivity. Deti s touto poruchou bývajú viac zasnené, neprítomné, pomalé a uzavreté vo svojich fantazijných svetoch. Ak ich niečo baví, dokážu sa do toho ponoriť. Tieto deti majú väčšinou problém s nižším výkonom v škole, ale nemávajú výraznejšie problémy so správaním. Druhou výraznejšou poruchou pozornosti s hyperaktivitou je ADHD (Attention deficit Hyperactivity disorder). Deti s touto poruchou bývajú nepozorné, ale zároveň veľmi živé a dynamické. Deti s poruchou pozornosti majú problémy s počúvaním a plnením pokynov. Dieťa nie je schopné udržať pozornosť ani po dobu, než mu vysvetlíte, čo po ňom chcete. Veľmi ľahko sa nechá rozptýliť, sledujú, "kde čo lieta". Má problémy so zameraním sa na jednu vec a udržaním pozornosti. Častý je aj nevyrovnaný výkon v škole a ťažkosti so samostatnou prácou. Zasnenosť - t. j. vypínanie pozornosti je na dennom poriadku. Pri ADHD sa k týmto príznakom pridáva neustála aktivita, keď dieťa ani chvíľku neobsedí a je stále v pohybe, aj keď je unavené. Má problémy s prechodom na inú činnosť. Dieťa sa nechá ľahko vyprovokovať a často provokuje ostatných. Niekedy reaguje agresívne a tým sa dostáva do konfliktov. Často býva v triede neobľúbené, bez kamarátov alebo si naopak nájde kamarátov s podobnými problémami.
Presné príčiny porúch pozornosti nie sú celkom známe. Je veľmi dôležité, aby rodičia boli dobrým vzorom pre svoje deti. Nezakazovali im veci, ktoré sami robia. Hoci existujú testy, pomocou ktorých je možné predbežne zistiť, či dieťa trpí ADHD, pre presnú diagnózu je nevyhnutné vyšetrenie detského alebo dorastového psychiatra. Ten stanovuje predbežnú diagnózu zhodnotením správania dieťaťa v kombinácii s dôkladným fyzickým vyšetrením a posúdením informácií získaných od rodičov a učiteľov. Dôležité je dodržiavať denný režim a časový rozvrh. Zadané úlohy je lepšie rozložiť na menšie kroky a po každom kroku dieťaťu poskytnúť spätnú informáciu o výsledku.
Pomocou vôní môžeme dieťa upokojiť, podporiť jeho koncentráciu a pamäť. Vhodné sú medovka, rumanček a levanduľa, ktoré pomôžu upokojiť nadbytok myšlienok. Navodzujú pohodovú atmosféru plnú pokoja a dôvery. Pomáhajú aj pri problémoch so zaspávaním. Šalvia, jazmín či ruža dodávajú odvahu a stratené sebavedomie. Všetky pochody v tele a teda aj pozornosť do značnej miery ovplyvňuje aj to, čo jeme. Do stravy by sme mali deťom zaradiť nenasýtené mastné kyseliny. Ich bohatým zdrojom je napríklad rybí olej, konopné a ľanové semienka, niektoré výživové doplnky. Nedostatok jódu môže viesť, okrem problémov so štítnou žľazou, aj k vzniku psychických porúch. Doplniť deťom vitamíny a minerály môžeme predovšetkým pestrou stravou. Niektoré potraviny môžu prejavy ADHD zhoršovať. Po niekoľkých týždňoch ich postupne skúste zasa nasadiť. (Mgr.
Prečítajte si tiež: Cestoviny so sviečkovou pre deti
Anémia u detí
GALÉRIAChudokrvnosť alebo anémia je často spozorovaná už u malých detí. Objaviť sa môže aj u dojčiat, u ktorých to môže veľmi často spôsobiť nesprávne stravovanie.Deti sú vtedy mrzuté, unavené a niekedy môže u nich spôsobovať aj agresiu. Vylúčiť alebo potvrdiť ju musíte pomocou krvných testov. Tie zároveň ukážu, či nejde o nejaké iné ochorenie, ktorého je anémia len sprievodným signálom.
Chudokrvnosť alebo taktiež anémia je prejavom nedostatku železa v organizme. To je mimoriadne dôležité pre jeho činnosť a jeho nedostatok sa prejaví viacerými poruchami. Veľmi často sa objavuje aj u detí do dvoch rokov, no postihnúť môže taktiež starších potomkov. Malou výhodou pre rodičov je, že má dosť výrazné symptómy a tak ich dokážete rozpoznať včas a skoro tak zájsť za lekárom, ktorý môže nasadiť potrebnú liečbu a zmenu životného štýlu. Anémiu môžete na svojom dieťati rozpoznať aj na základe týchto príznakov:
- bledšia pokožka detí, ktorá je často sprevádzaná aj bledými perami
- veľká únava, ktorá nemá inú príčinu a obmedzuje deti v bežných činnostiach
- poruchy rastu, ako nepriberanie či výrazné chudnutie, menší vzrast, ubúdanie svalov
- zhoršenie kondície a poruchy sústredenosti
- mrzutosť či väčšia agresivita, ktorú spôsobuje aj samotná únava
- bledé nechtové lôžka a krehké lámavé nechty
- zhoršenie výsledkov v škole
- malátnosť, v ťažších stavoch až odpadávanie
- bolesti na hrudníku sprevádzané búšením srdca
- časté závraty
- hučanie v ušiach
- časté bolesti hlavy
- vypadávanie alebo zhoršená kvalita vlasov
Príčin vzniku tohto ochorenia je niekoľko. Zatiaľ čo niektoré nemôžete nijako ovplyvniť, pri iných si môžete spytovať svedomie, pretože ste deťom neponúkali plnohodnotnú stravu. V tomto prípade sa však môžete zo svojej chyby poučiť a napravením jedálnička tak dostanete hodnoty železa do normálu. Tu sú rôzne príčiny, ktoré môžu spôsobiť anémiu:
- dedičnosť, keď ju dieťa môže zdediť nielen po rodičoch, ale aj po starých rodičoch
- nesprávne stravovanie, keď dieťa nemá najmä po prechode na príkrmy dostatočne vyrovnaný príjem zeleniny, ovocia a mäsa
- neidentifikovaná alergia na mlieko, keď ho dieťa napriek tomu konzumuje vo zvýšenej miere a odrazí sa to i na poklese železa
- ak dieťa po skončení dojčenia pije najmä kravské mlieko
- onkologické ochorenie
- neliečená infekcia
- problémy s obličkami, trávením a pečeňou
- prvé veľmi silné menštruácie dievčat
Ideálnym spôsobom prevencie je v tomto prípade dlhodobé dojčenie. Pokiaľ má mamička dostatok mlieka a dieťa nemusí konzumovať jeho náhrady, dokáže ho to dostatočne ochrániť pred chudokrvnosťou. Ak prejde na náhrady mlieka, nemala by mu podávať iba kravské, ale ho vystriedať aj s inými alternatívami. Taktiež je nutné dávať pozor pri prechode na normálnu stravu. Nedávajte deťom len jednostranné potraviny, zachovávajte správne pomery a dodajte tak deťom dostatok živín a potrebných látok. Pozor by si mali dávať najmä mamičky vegetariánky, ktoré by mali v tomto prípade deťom plnohodnotne nahradiť dostatočný príjem železa.
Ak máte u vášho dieťaťa podozrenie na anémiu, mali by ste sa poradiť s vašim lekárom. Ten mu potom odoberie krv a na základe testov určí hladinu železa. Pokiaľ sa táto diagnóza potvrdí, lekár nasadí medikamentóznu liečbu. Tá však musí byť podporená aj zmenou životného štýlu. A teda dieťaťu musíte dávať odteraz vyváženú stravu, žiadne polotovary a dostatok zeleniny a ovocia. Taktiež by ste mali zvýšiť príjem potravín ako cvikla, pečeň, sušené marhule, špenát, mrkva, acidofilné produkty, jablká, strukoviny a orechy. Okrem toho by mali mať dostatok pohybu na čerstvom vzduchu a dbať na dostatok príjmu tekutín.
Prečítajte si tiež: Bezpečné náušnice pre malé deti
Keď lekár zistí vášmu dieťaťu chudokrvnosť, je nutné neustále jeho stav kontrolovať. Ten vám určí frekvenciu odberov krvi, ktorú musíte následne dodržiavať. V opačnom prípade by sa pri dlhodobom užívaní nadbytku železa mohlo ním predávkovať a tým si spôsobiť ďalšie problémy.
Nechutenstvo u detí
Dieťa, ktoré odmieta jedlo, nemusí byť „vyberavé“ alebo „tvrdohlavé“. Za nechutenstvom sa často skrývajú aj konkrétne dôvody, ktoré môžu rodičom uniknúť:
- Má svoje vlastné tempo rastu. Deti nerastú neustále rovnakým tempom. V určitých obdobiach ich telo jednoducho nepotrebuje toľko energie, a preto jedia menej. Ak vaše dieťa prechádza fázou pomalšieho rastu, prirodzene bude mať nižší apetít.
- Chýba mu rutina. Nepravidelné jedlá alebo preskakovanie raňajok môžu narušiť jeho biologické hodiny. Dieťa, ktoré nemá jasne stanovený režim, môže jednoducho zabudnúť, že je čas jesť, alebo si navykne na snacky namiesto plnohodnotného jedla.
- Jedlo pre ňho predstavuje stres. Ak počas jedla cíti napätie, či už z hádok pri stole alebo nútenia dojesť každý kúsok, dieťa začne vnímať jedlo ako nepríjemnú povinnosť. Ak si jedlo spojí so stresom, prirodzene ho začne odmietať.
- Niečo ho trápi. Bolesti brucha, únava alebo zdravotné problémy môžu byť ďalším dôvodom, prečo dieťa odmieta jesť. Ak je unavené, podráždené alebo často choré, môže mať menšiu chuť do jedla. Sledujte aj ďalšie signály, ako sú zmeny nálady alebo chudnutie.
- Ľahko sa nechá rozptýliť. Svet je pre deti fascinujúci. Pri jedle sa tak často nechajú rozptýliť hračkami, televíziou alebo len tým, čo sa deje okolo nich. Jedlo je pre ne zrazu menej dôležité ako všetko ostatné.
- Nepasujú mu textúry alebo chute. Deti sú citlivé na nové chute a textúry. Ak mu ponúknete jedlo, ktoré mu nevyhovuje, môže ho odmietnuť - a niekedy sa mu vyhnúť aj pri ďalšej príležitosti.
Keď pochopíte, čo za odmietaním jedla stojí, budete mať jasnejšiu predstavu o tom, ako mu pomôcť. Niekedy stačí upraviť režim, zvoliť iné jedlá alebo odstrániť stres. Inokedy je potrebné hľadať pomoc odborníka. Keď dieťa odmieta jedlo, je ľahké podľahnúť frustrácii, podplácať deti sladkosťami alebo začať situáciu riešiť nátlakom.
Obdobie vzdoru a emocionálne výbuchy
Jednou z najväčších rodičovských výziev je vyrovnať sa s detským obdobím vzdoru. Výbuchy emócií, najmä hnevu, môžu byť frustrujúce, vyčerpávajúce a niekedy až strašidelné. Obdobie vzdoru je typické výbuchmi intenzívnych emócií, plačom, krikom, hádzaním sa o zem a ďalšími prejavmi frustrácie. Takéto záchvaty sú bežné najmä u malých detí, pretože sú vo fáze vývoja, kedy sa ešte len učia ovládať svoje pocity a komunikovať svoje potreby. Hoci vás môžu jednoducho vystrašiť, záchvaty hnevu sú bežnou súčasťou emocionálneho rastu dieťaťa. Záchvaty zvyčajne začínajú vo veku 18 mesiacov a vrcholia medzi 2. a 3. rokom života.
Nedostatočný pocit kontroly: Deti chcú mať svoje prostredie a okolie pod kontrolou. Podľa americkej klinickej psychologičky Becky Kennedy sa deti už v prvých rokoch života naučia prispôsobovať svoje správanie tak, aby mali s rodičmi bezpečný vzťah. Ak zareagujete určitým spôsobom, dieťa zistí, že niektoré z jeho emócií môžu váš vzťah ohroziť. Snaží sa ich preto potláčať, zväčša pomocou hanby alebo viny. Keď rodičia napríklad opakujú dcére, aby „nebola taká precitlivená“, naučí sa, že jej pocity sú „zlé“ a začne ľudí od seba odháňať. Opačný typ vašich reakcií dieťa naučí, že jeho pocity sú skutočné, oprávnené a je bezpečné ich v blízkych vzťahoch vyjadriť. Obdobie vzdoru je bežnou súčasťou vývoja dieťaťa, no nemá rovnaké prejavy vo všetkých fázach života. Napríklad fáza vzdoru u dvojročných nie je to isté ako amoky u päťročných detí. Každá veková skupina má svoje vlastné problémy a dôvody, prečo sa u nej emočné výbuchy vyskytujú.
Stratégie pre predchádzanie a zvládanie emočných výbuchov
- Vytvorte si rutinu: Naplánovať si rutinu a mať pravidelnosť v jedle, spánku a iných aktivitách poskytuje deťom pocit bezpečia a predvídateľnosti. To znižuje stres, podporí zdravý spánkový režim a uľahčuje zvykanie si na denný režim.
- Dajte im na výber: Namiesto otvorených otázok a prísnych príkazov je dobré ponúknuť na výber z dvoch možností (ktoré vám obe prídu prijateľné).
- Sledovanie príznakov únavy a hladu: Deti v tomto veku sa rýchlo stanú podráždenými, keď sú unavené alebo hladné.
Ako reagovať počas záchvatu?
- Zachovajte pokoj: Buďte pre deti stabilnou a pevnou kotvou v búrke emócií (najnáročnejšia časť pre všetkých rodičov, ale naozaj to funguje).
- Rešpektujte pocity dieťaťa: „Viem, že si naštvaný, že si nemôžeš dať ďalší keksík, ale tvoje brucho mi povedalo, že príliš veľa cukru ho bolí.
Čo robiť po záchvate?
- Pomôžte mu vyjadriť sa: Povzbudiť dieťa, aby slovne vyjadrilo svoje pocity, môže zlepšiť jeho schopnosť verbálne komunikovať a znížiť frustráciu.
Prečo k nim dochádza: Slovná zásoba je síce širšia, ale vyjadriť emócie je stále náročné.
Ako im predchádzať?
- Stanovte si pravidlá správania a vysvetlite ich dôsledky: Definujte si pár jednoduchých pravidiel správania a popíšte, čo sa stane, ak deti tieto pravidlá porušia. „Ak dnešný odchod z ihriska neprebehne bez vystrájania, zajtra už sa tam znovu nevrátime." Samozrejme, buďte dôslední.
- Vyhnite sa náhlym zmenám: Dajte dieťaťu včas a vopred vedieť, keď sa niečo zmení, prípadne kedy je čas ukončiť aktivitu (napr. hranie), aby sa vedelo prispôsobiť.
- Pomôžte im definovať ich pocity: Pristupujte k dieťaťu citlivo, povzbuďte ho, aby verbalizovalo svoje emócie nahlas a položte mu otázky typu, „Ako sa teraz cítiš? Máš v tvári trochu smutný výraz…
Ako reagovať?
- Vyhnite sa zvýšeniu hlasu: Nesúťažte s dieťaťom v tom, kto vie kričať hlasnejšie. To prebiehajúci záchvat hnevu len zhorší.
- Vytvorte miesto na upokojenie sa: Ak máte pocit, že dieťa potrebuje chvíľku osamote na zamyslenie, vyčleňte samostatné a oddelené miesto, kde sa môže upokojiť (napr.
Čo robiť po záchvate?
- Usilujte o to, aby dieťa prijalo svoje pocity: Pomôžte drobcovi pochopiť a pomenovať aktuálnu náladu.
- Naučte ho mať svoje emócie pod kontrolou: Pokúste sa dieťa poučiť o stratégiách, ako ovládať svoje pocity. Môžete to skúsiť pomocou filmu V hlave. Alebo vyskúšajte tento prístup: „Vidím, že si nahnevaný. Je v poriadku, že sa tak cítiš. Aj ja sa niekedy hnevám. Predstav si však, ako mama kričí a hádže sa o zem. To by ti bolo smutno, však? Vieš, čo robím, keď sa hnevám?
- Chváľte ho: Pochváľte dieťa, keď sa upokojí.
Prečo k nim dochádza: Rastie frustrácia z pravidiel a túžba robiť veci po svojom. Prejavy: Presunú sa do verbálnej roviny.
Ako reagovať?
- Pripomeňte im techniky na upokojenie, ktoré ste sa spolu naučili: Počítanie a hlboké nádychy, spev…
- Dajte si prestávku: Krátka pauza, ktorú dieťa strávi v úplnom tichu, môže v tomto veku byť veľmi nápomocná.
Čo robiť po záchvate?
- Neignorujte, čo sa stalo, ale hovorte o tom: Rozprávať sa s dieťaťom o príčinách hnevu ho naučí lepšie pochopiť vlastné pocity a prijateľným spôsobom ich vyjadriť.
- Hrajte kooperatívne hry, kde si vymeníte role: Hry, kde sa dieťa môže vžiť do úlohy rodiča, sú zábavné a zároveň efektívne.
Prečo k nim dochádza: Zvýšený počet sociálnych interakcií v tomto veku často vedie ku konfliktom s rovesníkmi, keďže sa deti ešte len učia vysporiadať s emóciami a túžbami iných ľudí.
Ako im predchádzať?
- Otvorená komunikácia: Deti sú už dosť staré na to, aby samostatne hovorili o svojich emóciách a frustráciách.
- Sociálne zručnosti: Rozvíjajte v dieťaťu empatiu aj rešpekt k emočnému prežívaniu druhých. Naučte ho rozpoznávať a reagovať na pocity jeho priateľov.
Ako reagovať?
- Využite kútik na upokojenie: Mať špeciálne miesto, kam sa môže dieťa chodiť upokojiť, vie byť aj v tomto veku veľmi užitočné. Vhodný je napr.
- Držte sa blízko: Buďte nablízku, aby ste poskytli podporu a uistenie. Nezamykajte ho samé v miestnosti.
- Pripomeňte mu váš predchádzajúci rozhovor: „Pamätáš sa na našu malú dohodu? Čo si sľúbil mame a čo mama sľúbila tebe?" To ich môže prinútiť sa na chvíľu zastaviť a zamyslieť sa nad tým.
Čo robiť po záchvate hnevu?
- Naučte ho prijať situáciu: Je to ideálny vek naučiť dieťa, že nie všetko môže ísť podľa jeho predstáv.
- Dajte im najavo, že ich chápete: Je dôležité, aby dieťa vedelo, že rozumiete jeho pocitom.
- Diskutujte o pozitívnych spôsoboch, ako sa vysporiadať s frustráciou: Naučte ich už spomínané stratégie.
Vždy sa s deťmi rozprávajte z očí do očí (teda vo výške očí dieťaťa) namiesto toho, aby ste na ne pozerali zhora. Pomôže im to pri upokojení a budú sa cítiť „menej v ohrození“. Hoci obdobie vzdoru je vo väčšine prípadov prirodzenou súčasťou detského rastu, sú chvíle, keď jednoducho musíte vyhľadať pomoc. A nakoniec, pamätajte - ak čelíte týmto výzvam, je normálne vyhľadať pomoc a nie je to nič zlé, ani niečo, za čo by sa bolo treba hanbiť. To všetko patrí k dospievaniu a väčšina detí a rodičov si týmto obdobím úspešne prejde, rovnako ako u iných vývojových míľnikov. Žiaden strach, prejde to. Alebo sa s tým naučíte pracovať. Dovtedy sa vyzbrojte trpezlivosťou a láskou pre vašich malých nezbedníkov!
Kedy vyhľadať odbornú pomoc
Niektoré výbuchy zlosti sú u predškolákov varovným znakom toho, že niečo nie je v poriadku a dieťa môže trpieť vážnymi problémami v správaní či v emocionálnej rovine. Záchvaty zúrivosti malých detí zažil určite nejeden rodič. Dôvodov je mnoho, od toho, že mama naservírovala Peťkovi obed v zelenom tanieriku namiesto žltého, cez hádku prečo nemôže ísť trojročná Emka na ihrisko vo februári bosá, až po hádzanie sa o zem, pretože Saška si síce vybrala punčovú zmrzlinku, ale teraz chce čokoládovú. Rodičia vedia, kedy je ich drobec unavený, preťažený, zväčša poznajú dôvod silného výbuchu negatívnych emócií. Vedecká obec sa výskumu detskej zúrivosti a hnevlivých záchvatov venuje dlhodobo a má odpovede na to, čo je bežná súčasť detstva a aké správanie by malo povzbudiť rodičov k diskusii s odborníkmi. Americkí vedci vo svojej štúdii v roku 2007 porovnali hysterické záchvaty zdravých detí s deťmi, ktoré mali diagnostikované ochorenia ako depresia, ADHD, hyperaktivita či deštruktívne správanie. Faktom je, že každé dieťa dokáže vytvoriť skutočne dramatickú scénu so slzami, krikom, plačom, hádzaním sa o zem. Zdravé deti však nebývajú tak agresívne a ich záchvat netrvá príliš dlho, v porovnaní s rovesníkmi s ochorením. Autor štúdie Andrew C. Belden, z Národného inštitútu mentálneho zdravia vysvetľuje, že u zdravých detí môžeme vidieť extrémne správanie najmä vtedy, keď sú veľmi unavené, choré alebo hladné.
#