Pestúnska starostlivosť a osvojenie predstavujú dve kľúčové formy náhradnej rodinnej starostlivosti, ktoré umožňujú deťom, ktoré nemôžu vyrastať vo vlastných rodinách, nájsť stabilné a milujúce prostredie. Tento článok sa zameriava na túto problematiku a analyzuje dôvody, ktoré môžu viesť k vráteniu dieťaťa do detského domova, a tiež na podmienky pestúnskej starostlivosti, legislatívny rámec a finančnú podporu, ktorú Slovenská republika poskytuje pestúnom a deťom v pestúnskej starostlivosti.
Náhradná starostlivosť: Riešenie pre deti bez vlastnej rodiny
Náhradná starostlivosť je komplexný systém, ktorý sa zameriava na zabezpečenie riadnej výchovy a starostlivosti o deti, ktoré nemôžu vyrastať vo svojich biologických rodinách. Dôvody môžu byť rôzne, od neschopnosti rodičov zabezpečiť základné potreby dieťaťa až po závažné problémy v rodinnom prostredí. Ak návrat dieťaťa do biologickej rodiny nie je možný, dieťa môže byť umiestnené do náhradnej rodiny, ktorou môže byť príbuzný alebo cudzí človek. V prípade príbuzného sa dieťa umiestňuje do náhradnej osobnej starostlivosti. Pri cudzích osobách existujú dve formy náhradnej starostlivosti: pestúnska starostlivosť a osvojenie. Ak dieťa udržiava kontakt s rodinou, vhodnejšia je pestúnska starostlivosť. Pokiaľ rodičia s dieťaťom neudržiavajú žiaden kontakt, dieťa môže byť osvojené.
Formy náhradnej starostlivosti
Existujú rôzne formy náhradnej starostlivosti, ktoré sú prispôsobené individuálnym potrebám a situáciám detí:
Náhradná osobná starostlivosť (NOS): Upravuje ju § 45 až §47 Zákona o rodine. Dieťa je zverené do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča. Zákon umožňuje, aby bolo dieťa zverené inému občanovi, ktorý zabezpečí jeho riadnu výchovu. Táto možnosť sa využíva najčastejšie v prípade zverenia dieťaťa do starostlivosti starých rodičov alebo blízkych členov rodiny.
Pestúnska starostlivosť: Upravuje ju Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine § 48. Ak rodičia dieťaťa nezabezpečujú či nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o dieťa, môže súd rozhodnúť o zverení maloletého dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby, ktorá má záujem stať sa pestúnom a je zapísaná v zozname žiadateľov o náhradnú rodinnú starostlivosť.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Osvojenie (Adopcia): Je rodinnoprávny vzťah, ktorý vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom rozhodnutím súdu. Na základe tejto právnej skutočnosti nadobúdajú osvojiteľ a osvojenec práva a povinnosti biologických rodičov a ich detí. Osvojenie nie je formou dočasnej náhradnej starostlivosti ale trvalým riešením pre dieťa, ktoré nemôže vyrastať vo svojej rodine.
Profesionálna náhradná rodina: Nie je formou náhradnej rodinnej starostlivosti, ale formou ústavnej starostlivosti. Profesionálny náhradný rodič poskytuje starostlivosť deťom s nariadenou ústavnou výchovou vo svojom vlastnom rodinnom prostredí a to 24 hodín denne. Profesionálna náhradná rodina je však organizačnou súčasťou detského domova.
Legislatívny rámec pestúnskej starostlivosti
Pestúnsku starostlivosť upravuje Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov a Zákon č. 627/2005 Z.z o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa. Do pestúnskej starostlivosti je možné zveriť iba maloleté dieťa, ak je to v jeho najlepšom záujme a ak nie je možné zabezpečiť mu riadnu výchovu inou, vhodnejšou a trvalou formou v jeho biologickej rodine alebo osvojením. Maloleté dieťa môže byť zverené do spoločnej pestúnskej starostlivosti manželom. Pri zverení dieťaťa do pestúnskej starostlivosti jednému z manželov je potrebný písomný súhlas druhého manžela.
Práva a povinnosti pestúna
Na rozdiel od osvojenia a náhradnej osobnej starostlivosti má pestún nárok na príspevok na napĺňanie potrieb dieťaťa až do skončenia povinnej školskej dochádzky alebo do skončenia prípravy na budúce povolanie až do 25 roku života. Výška príspevku je určená na zabezpečenie výživy a ostatných potrieb dieťaťa a ustanovuje ju zákon o životnom minime. Rozsah práv a povinností pestúna k maloletému dieťaťu vymedzuje súd. Pestún je povinný vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú svoje rodičovské práva a povinnosti len v rozsahu, v akom nepatria pestúnovi. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do pestúnskej starostlivosti.
Príspevky na pestúnsku starostlivosť
Slovenská republika poskytuje pestúnom a deťom v pestúnskej starostlivosti príspevky, ktoré majú zabezpečiť ich potreby a podporiť ich rozvoj. Základným právnym predpisom upravujúcim pestúnsku starostlivosť a príspevky s ňou spojené je zákon č. 265/1998 Z. z. o pestúnskej starostlivosti a o príspevkoch pestúnskej starostlivosti.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Podľa zákona č. 265/1998 Z. z. existujú tri základné druhy príspevkov pestúnskej starostlivosti:
Jednorazový príspevok na úhradu potrieb dieťaťa: Určený na materiálne vybavenie dieťaťa pri jeho zverení do pestúnskej starostlivosti a pri zániku pestúnskej starostlivosti dosiahnutím plnoletosti dieťaťa na výdavky spojené s jeho osamostatnením sa.
Opakovaný príspevok na úhradu potrieb dieťaťa: Slúži na pravidelné prispievanie na starostlivosť o dieťa zverené do pestúnskej starostlivosti. Je určený na pokrytie bežných výdavkov spojených so starostlivosťou o dieťa, ako sú strava, oblečenie, školské potreby, krúžky a bývanie.
Odmena pestúna: Finančný príspevok, ktorý má ohodnotiť starostlivosť pestúna o dieťa zverené do pestúnskej starostlivosti.
Dôvody vrátenia dieťaťa do detského domova
Napriek všetkým snahám o zabezpečenie stabilného a láskyplného prostredia pre deti v náhradnej starostlivosti, existujú situácie, kedy je nutné dieťa vrátiť späť do detského domova. Tieto situácie sú komplexné a vyžadujú si citlivý prístup a dôkladné zváženie všetkých okolností.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Závažné problémy v pestúnskej rodine
Nezvládnutie výchovy dieťaťa: Pestúni môžu naraziť na vážne problémy s výchovou dieťaťa, ktoré presahujú ich schopnosti a možnosti. Môže ísť o poruchy správania, emocionálne problémy alebo zdravotné komplikácie, ktoré si vyžadujú špecializovanú starostlivosť, ktorú pestúni nedokážu zabezpečiť.
Zhoršenie zdravotného stavu pestúna: V prípade vážneho zhoršenia zdravotného stavu pestúna, ktorý mu znemožňuje riadne sa starať o dieťa, môže byť vrátenie dieťaťa do detského domova nevyhnutné.
Závažné rodinné problémy: Rozvod, úmrtie v rodine alebo iné závažné rodinné udalosti môžu negatívne ovplyvniť schopnosť pestúnov poskytovať dieťaťu stabilné a bezpečné prostredie.
Týranie alebo zanedbávanie dieťaťa: V prípade, že sa preukáže, že pestúni týrajú alebo zanedbávajú dieťa, je okamžité vrátenie dieťaťa do detského domova nevyhnutné na ochranu jeho zdravia a bezpečnosti.
Zmena situácie v biologickej rodine
Zlepšenie situácie rodičov: Ak sa situácia v biologickej rodine dieťaťa zlepší natoľko, že sú schopní zabezpečiť riadnu starostlivosť o dieťa, môže súd rozhodnúť o jeho návrate do pôvodnej rodiny.
Žiadosť rodičov o vrátenie dieťaťa: Rodičia majú právo požiadať o vrátenie dieťaťa do ich starostlivosti. Súd pri rozhodovaní zohľadňuje záujem dieťaťa a posudzuje, či sú rodičia schopní zabezpečiť jeho riadnu výchovu a starostlivosť.
Iné dôvody
Návrat dieťaťa do biologickej rodiny: Možnosť vrátenia dieťaťa spať do jeho biologickej rodiny. V tomto prípade by sa mala zhodnotiť motivácia žiadateľov o náhradnú rodinnú starostlivosti.
Odkrytie anonymity pestúnov vo vzťahu k biologickej rodine dieťaťa: V konaní o zverení dieťaťa do pestúnskej starostlivosti sú biologickí rodičia účastníkmi konania a reálne sa na súde môžu pestúni osobne stretnúť s biologickými rodičmi dieťaťa, rozsudok o zverení dieťaťa do pestúnskej starostlivosti je doručovaný aj biologickým rodičom.
Pochybnosti o správnej výchove zo strany pestúnov a kontakt s deťmi: Niektorí biologickí rodičia môžu prejaviť výhrady voči výchove dieťaťa, taktiež majú právo sa s dieťaťom (deťmi) stretávať, z čoho potom môžu vzniknúť problémy. V danom prípade nie je výnimkou ani úprava styku dieťaťa s rodičmi, pričom pestún je povinný dieťa na stretnutie s rodičom náležite pripraviť. O úprave styku rozhoduje súd.
Možné vydieranie, ohrozovanie a zastrašovanie pestúnov a detí, zo strany biologickej rodiny. Pri tomto bode ľudia zabúdajú na fakt, že orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately ako aj akreditované subjekty sú im v zložitých situáciách nápomocné.
Postup pri vrátení dieťaťa do detského domova
Vrátenie dieťaťa do detského domova je proces, ktorý podlieha prísnym pravidlám a rozhoduje o ňom súd. Pred rozhodnutím súd dôkladne preverí všetky okolnosti prípadu a zohľadní záujem dieťaťa.
Návrh na zrušenie pestúnskej starostlivosti: Návrh môže podať pestún, biologický rodič, orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately alebo samotné dieťa.
Prešetrenie situácie: Súd poverí orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately prešetrením situácie v pestúnskej rodine a v biologickej rodine (ak je to relevantné).
Vypočutie účastníkov konania: Súd vypočuje pestúnov, biologických rodičov (ak je to relevantné) a dieťa (ak je schopné vyjadriť svoj názor).
Rozhodnutie súdu: Súd rozhodne o zrušení pestúnskej starostlivosti a o ďalšom umiestnení dieťaťa. Ak súd rozhodne o vrátení dieťaťa do detského domova, určí aj podmienky a termín jeho umiestnenia.
Príprava dieťaťa na osamostatnenie v detskom domove
Detský domov (DeD) sa podľa zákona č. 305/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov, §55 odst. 2, pripravuje dieťa na osamostatnenie podľa jeho potrieb a možností. Príprava začína už vo veku 15 rokov, ak návrat dieťaťa do biologickej rodiny nie je možný a dieťa odmieta náhradnú starostlivosť. Záväzná je minimálne rok pred dosiahnutím plnoletosti a ukončením nariadenej ústavnej starostlivosti. Prvoradou úlohou DeD po prijatí dieťaťa je práca s biologickou rodinou, zistenie príčin vyňatia dieťaťa z rodiny, vyhodnotenie funkčnosti rodiny a vzťahov v nej pomocou sanácie a podpory.
Špecializovaná starostlivosť o zdravotne postihnuté deti v detskom domove
V detských domovoch existujú špecializované skupiny pre ťažko zdravotne postihnuté deti. Postihnutie býva často kombinované, zahŕňajúce telesné, mentálne, psychické a zmyslové úrovne. Medzi diagnózy patria detská mozgová obrna, autistické črty, metabolické problémy a poruchy správania a emócií. Starostlivosť zabezpečujú zdravotné sestry v ošetrovateľskej skupine a špeciálne pedagogičky a opatrovateľky v opatrovateľskej skupine. Mobilné deti navštevujú špeciálnu základnú školu, imobilné deti sú vzdelávané v podmienkach DeD. Deti sa aktívne zapájajú do spoločenského života v rámci svojich možností a učia sa sebaobslužným činnostiam a drobným pomocným prácam v domácnosti.
Záver
Rozhodnutie o vrátení dieťaťa do detského domova je vždy ťažké a vyžaduje si citlivý prístup a zváženie všetkých okolností. Cieľom je vždy zabezpečiť pre dieťa najlepšie možné prostredie pre jeho vývoj a rast. Vrátenie dieťaťa do detského domova by malo byť vždy poslednou možnosťou, ak sa všetky ostatné alternatívy ukázali ako neúčinné. Je dôležité, aby pestúni mali k dispozícii dostatočnú podporu a pomoc pri zvládaní náročných situácií, aby sa predišlo zbytočným vráteniam detí do ústavnej starostlivosti.
Dodatok: Odmietanie jedla u detí - Kedy spozornieť?
Každodenný boj pri stole, keď dieťa odvracia hlavu, hľadí do taniera alebo sa rozplače pri pohľade na jedlo, dokáže v rodičovi vyvolať pocity frustrácie, úzkosti i bezmocnosti. Nech už ide o jednohubky na desiatu alebo starostlivo pripravenú večeru, výsledok býva rovnaký: "Nechcem to". A vy neviete, či je to len rozmar, fáza, alebo niečo, čo si zaslúži pozornosť. Jedlo totiž nie je len o výžive. Je to aj vzťah - k sebe, k telu, k bezpečiu. A práve preto odmietanie jedla u dieťaťa toľko znepokojuje.
Bežné dôvody odmietania jedla u detí
Túžba po samostatnosti: Malé dieťa si začína uvedomovať, že o niektorých veciach môže rozhodovať samo - a jedlo je jednou z mála oblastí, kde môže svoju vôľu uplatniť. Odmietanie tak nemusí byť prejavom vzdoru voči rodičom, ale túžbou po samostatnosti.
Citlivé chuťové vnímanie: Detské chuťové a senzorické vnímanie je oveľa citlivejšie ako u dospelých. Čo vám chutí príjemne, môže byť pre dieťa príliš horké, kyslé, alebo len zvláštne voňajúce. Niekedy nejde o chuť, ale o textúru - mazľavé, tvrdé alebo „vŕzgavé“ jedlo môže v dieťati vyvolať odpor.
Atmosféra pri stole: Atmosféra pri stole má priamy vplyv na chuť k jedlu. Ak je prítomný zhon, napätie, alebo dieťa cíti tlak, môže sa u neho spustiť obranná reakcia - odmietanie jedla. Medzi rušivé faktory patrí aj sledovanie obrazoviek: televízia, mobil alebo tablet odvádzajú pozornosť od vlastných pocitov hladu a sýtosti a preťažia zmysly.
Kolísanie chuti k jedlu: Chuť k jedlu prirodzene kolíše. V obdobiach, keď sa spomaľuje rast alebo dieťa nie je tak fyzicky aktívne, jeho telo jednoducho nepotrebuje toľko energie - a dá to najavo tým, že nemá hlad.
Tlak a kontrola: Keď nad dieťaťom počas jedla niekto stojí, pozoruje ho alebo sleduje každý kúsok, môže to v ňom vyvolať tlak. Aj dobre mienené otázky typu „prečo to neješ?“ alebo neustále pobádanie narúšajú pocit bezpečia.
Kedy je odmietanie jedla normálne a kedy je na mieste spozornieť?
Normálne:
- Dieťa odmieta nové potraviny, ale je známe jedlá.
- Neochota ochutnať niečo nové je bežná, zvlášť medzi druhým a štvrtým rokom.
- Chuť k jedlu kolíše, niekedy je veľmi, inokedy takmer nič.
- Kolísanie príjmu je bežné. Deti majú schopnosť intuitívne regulovať, koľko energie potrebujú.
- Hmotnosť aj rast zodpovedajú veku.
- Ak dieťa rastie, priberá a jeho vývoj nie je nijako narušený, nie je nutné sa znepokojovať.
- Pri jedle nevzniká úzkosť alebo panika.
- Dieťa môže odmietnuť jedlo, ale stolovanie ako také nie je zaťažené napätím.
Kedy spozornieť:
- Je extrémne obmedzený výber potravín (napr. len 2-3 konkrétne jedlá).
- Stravovanie sa obmedzuje na veľmi úzke spektrum jedál a dieťa opakovane odmieta čokoľvek mimo „svojho zoznamu“. Takéto správanie môže postupne zhoršovať výživový stav aj vzťah k jedlu všeobecne.
- Dochádza k strate váhy alebo spomaleniu rastu.
- Aj mierny pokles hmotnosti alebo stagnácia rastu môže signalizovať, že telo nedostáva dostatočnú výživu.
Čo nerobiť?
Tlak a nútenie do jedla: Vety typu „dokiaľ to nezješ, nikam nejdeš“ môžu viesť k psychickému napätiu a obrannej reakcii.
Úplatky sladkosťami: „Zjedz zeleninu, dostaneš čokoládu“ učí dieťa, že hlavné jedlo je nepríjemná povinnosť.
Porovnávanie s ostatnými: Každé dieťa má svoje tempo.
Ako pristupovať k odmietaniu jedla?
Dajte dieťaťu možnosť výberu: Ponúknite dve varianty („Chceš chlieb alebo rožok?“) namiesto jednoznačných príkazov.
Zapojte dieťa do prípravy jedla: Ak dieťa pomáha krájať, miešať alebo aspoň vyberať potraviny, získava k jedlu vzťah.
Vytvorte bezpečné prostredie pri stole: Jedlo by nemalo byť sprevádzané zhon, obrazovkami alebo napätím.
Rešpektujte signály sýtosti: Dieťa niekedy naozaj nemá hlad. Tlačiť na „dojedenie taniera“ môže spôsobiť, že sa prestane riadiť vlastnými pocitmi.
Ponúkajte, ale nenúťte: Jedlo by malo byť k dispozícii, ale bez podmienky, že ho dieťa musí zjesť.
#