Volejbal patrí medzi najpopulárnejšie a najdynamickejšie športy na svete. Je rýchly, vzrušujúci a výbušný, pričom vytvára jedinečnú kolektívnu hru. Súťaž dokáže objaviť aj skryté sily, ducha, tvorivosť a estetiku. Počas dlhých rokov si zachoval určité odlišnosti a dôležité prvky z hľadiska dĺžky rozohrávok a členenia hry. Podania sa vyvinuli z jednoduchého uvedenia lopty do hry na účinnú útočnú zbraň. Všestrannosť športovcov a sily v hľadisku a pri obrazovkách spôsobili, že sa hra stala plnohodnotným zážitkom pre všetkých zainteresovaných. Byť rovnako dôležité pre vaše správne postavenie v športe.
História volejbalu
História volejbalu sa začala písať v 19. storočí, presnejšie v roku 1895, kedy Američan William G. Morgan vynašiel novú halovú hru. Túto hru nazval mintonette, z ktorej sa neskôr vyvinul volejbal. Bol to nenáročný šport pracujúcej triedy. Išlo o kompromis medzi dvoma športmi, a to basketbalom a tenisom. Tieto športy hrali iba ,,bohatší“. Do Európy sa volejbal dostal počas prvej svetovej vojny. Svoje korene zapustil najmä vo východnej Európe. Na olympiáde v roku 1924 bol volejbal ukážkovým športom. Oficiálny status získala táto hra v roku 1947, keď bola založená Medzinárodná volejbalová federácia (FIVB). O dva roky neskôr sa konal prvý mužský svetový šampionát v Prahe. Súčasťou olympijského programu sa volejbal stal od roku 1964 v Tokiu. Prvý Svetový pohár sa hral rok na to, teda v roku 1965 v Poľsku. Svetová liga mužov, prvá svetová profesionálna súťaž, sa začala hrať roku 1990.
Základné pravidlá a princípy hry
Volejbal je kolektívna športová hra, ktorú hrajú dve družstvá na ihrisku rozdelenom sieťou. Je možné hrať niekoľko variantov podľa špecifických podmienok a dať tak možnosť čo najväčšieho rozšírenia. Cieľom hry je v súlade s pravidlami odbiť loptu ponad sieť do súperovho priestoru tak, aby dopadla do poľa súpera a súčasne zabrániť tomu, aby dopadla na vlastnú polovicu ihriska. Družstvo má tri odbitia (a to i po bloku), s cieľom vrátiť ju do súperovho poľa.
Základným heslom hry je: ,,Udržuj loptu hore!“ Ak už je raz lopta v hre, každý tím ju môže zasiahnuť maximálne trikrát a vzápätí potom, ju musí dostať na druhú stranu siete. Hráči nesmú loptu chytať, ani ťahať. Môžu ju len odraziť, a to hociktorou časťou tela, ale zvyčajne ju udierajú otvorenou rukou, zápästím alebo päsťou. Volejbalisti, ktorí hrajú súťažne, musia ovládať šesť základných činností a to podanie, príjem, nahrávku, útok, blokovanie a bager.
Lopta sa uvádza do hry podaním, a to úderom do lopty, ktorá letí ponad sieť do súperovho poľa. Vo volejbale každá rozohrávka znamená bod (systém bodovania rozohrávok). Tím, ktorý vyhrá výmenu, získava bod, a ak nie je na podaní, podanie získa. Tím získava set, ak dosiahne 25 bodov s minimálne dvojbodovým rozdielom. Za stavu 24:24 sa hrá ďalej, až kým jeden z tímov nezíska rozhodujúci dvojbodový rozdiel. Zápasy sa hrajú na tri víťazné sety.
Prečítajte si tiež: Ako telo reaguje na diétu a stres
Lopta sa dostáva do hry hráčom v zadnej línií vpravo, ktorý podáva odkiaľkoľvek od 7-metrovej šírky zóny podania. Hráč ma 8 sekúnd na to, aby po odpískaní rozhodcom, loptu podal. Výmena sa končí, keď sa lopta dotkne zeme, zasiahne konštrukciu haly alebo ju súper zahrá v rozpore s pravidlami. Ak tím vyhrá podanie, hráči si vymieňajú svoje pozície v smere chodu hodinových ručičiek. Toto pravidlo bolo zavedené preto, aby hráči mali možnosť zahrať si vpredu, no aj v zadnej časti ihriska a podávať loptu.
Ak sa hráč raz dotkne lopty, druhý raz sa jej môže dotknúť až vtedy, keď ju zasiahne iný hráč z jeho tímu. Je proti pravidlám, aby hráči z družstva, ktorého člen podáva, bránili súperovi vo výhľade na podávajúceho. Tak isto nie je povolené, zasiahnuť loptu vo vnútri súperovej hráčskej zóny. Počas setu je možné vykonať maximálne 6 striedaní.
Na ihrisku sa nachádzajú dvaja rozhodcovia. Hlavný rozhodca, ktorý stojí na vyvýšenej plošine a druhý rozhodca, ktorý sa nachádza na druhej, teda opačnej strane siete, na úrovni dvorca. Pri hre, samozrejme, nesmie chýbať ani zapisovateľ. Zapisovateľ zaznamenáva body, prerušenia hry, oddychové časy a rotáciu hráčov.
Bodovací systém
Chyba v hre je činnosť, ktorá je v rozpore s pravidlami. Rozhodcovia posudzujú chyby a vyvodzujú hracie dôsledky v zmysle pravidiel. Ak nastane po sebe viac chýb, vyvodia dôsledky iba za prvú z nich. Ak dve alebo viac chýb urobia obaja súperi súčasne, považuje sa to za obojstrannú chybu a rozohrávka sa opakuje. Víťazstvo v sete (okrem rozhodujúceho 5. setu) dosahuje družstvo, ktoré prvé dosiahne 25 bodov s rozdielom (vedením) minimálne o dva body. Stretnutie vyhrá družstvo, ktoré vyhrá 3 sety.
Prestávky a striedania
Vo volejbale má tréner právo na 2 prestávky. Musí ich vyhlásiť vhodným zvukovým signálom (pomocou na to určeného zariadenia) alebo signálom rukou pred začiatkom hry a keď lopta nie je v hre. Time-out alebo technická prestávka vo volejbale trvá 30 sekúnd a 3 minúty medzi setmi, pokiaľ nie je v pravidlách zápasu stanovená iná prestávka (napr. medzi 2. a 3. setom môže byť 10 minútová prestávka). Počas zápasu môže tréner vykonať zmeny hráčov - v každom sete je povolených 6 zmien. Striedanie musí byť včas oznámené rozhodcovi ručným alebo zvukovým signálom. Striedanie sa uskutočňuje v tzv. zóne striedania (priestor mimo ihriska na úrovni útočného poľa) a hráč, ktorý vstúpi na ihrisko, zaujme miesto striedaného hráča (ten ide do štvorca náhradníkov alebo na lavičku náhradníkov). Okrem výmeny hráčov dochádza vo volejbale po každom sete k výmene strán ihriska, zatiaľ čo v tajbrejku sa výmena polovíc ihriska uskutočňuje, keď jedno z družstiev získa 8.
Prečítajte si tiež: Ako reagovať pri útoku psa na dieťa
Hráči a ich pozície
Volejbal je hra, kde proti sebe stoja dva tímy so šiestimi hráčmi. V hre sú dva typy hráčov: defenzívni hráči a hráči v útoku. Defenzívni hráči sa snažia po celom hernom dvorci zasiahnuť loptu rukami a prihrať ju spoluhráčom v útoku, ktorí sú pripravení vysoko vyskočiť a zasmečovať ju späť ponad sieť na súperovu polovicu.
Základná zostava mužstva v hre musí byť vždy 6 hráčov jedného družstva. Postavenie hráčov, zaznamenané do zápisu o stretnutí na začiatku setu, určuje poradie postupu hráčov. Toto poradie sa musí zachovať počas celého setu. Tréner musí pred začiatkom setu odovzdať podpísaný a vyplnený záznam postavenia družstva druhému rozhodcovi alebo zapisovateľovi. Hráči, ktorí nie sú na zázname postavenia, sú náhradníkmi pre príslušný set. Po doručení záznamu o postavení hráčov nie sú povolené nijaké zmeny v postavení bez riadneho striedania.
Medzi špecifické pozície hráčov patria:
- Smečiar: Útok je postavený na hráčoch - smečiaroch. Sú to hráči útočiaci z hlavného (ľavého) kolíka, prípadne spoza útočnej čiary stredom. Smečiar by mal byť typ dynamického hráča schopného príjmu loptu a následného útoku. Smečiari nebývajú najvyšší hráči na ihrisku, ale patria k najdynamickejším.
- Blokár: Blokár je väčšinou najvyšší hráč v poli. Ide o stredového hráča na sieť. Jeho najdôležitejšia úloha je obrana poľa pred útokmi súpera. Jeho výška je potrebná, aby dokázal promptne reagovať na súperov útok, často aj bez maximálneho výskoku. Blokár tiež útočí. Jeho parametre mu dávajú možnosť viesť rýchly a tvrdý útok stredom siete. Najčastejšie vidíme blokára útočiť tzv. "rýchlikom", keď hráč vyskočí tesne predtým ako do ruky dostane loptu nahrávač. Takýmto útokom sa docieli nekompaktná obrana súpera a často útok na jednoblok.
- Nahrávač: Najtvorivejší hráč z celého tímu, tvorí taktiku. Musí to byť dynamický hráč schopný rýchlych presunov po hracej ploche. V modernom volejbale je v poli iba jeden nahrávač, ktorý "zbieha" po ihrisku a po príjme súperovho podania nahráva útočiacim hráčom. Cieľom nahrávača je nahrať loptu tak, aby útočiaci hráč mal čo najľahšiu pozíciu na vykonanie útoku. Preto nahrávač pri nahrávke vyskočí a nahráva zápästím, keď do poslednej chvíle obrana nevie, kam lopta poletí.
- Univerzál: Univerzáli bývajú často dynamický hráči s pevnou psychikou. Ich útokom je pravý kolík tzv "handa". Často útočia spoza útočnej čiary. Títo hráči disponujú vynikajúcim výskokom a špičkovým prehľadom o hre.
- Libero: Libero je obranný hráč. Väčšinou nižšieho vzrastu a v poli strieda blokára.
Libero a jeho špecifické pravidlá
Každé družstvo má možnosť zapísať do zoznamu 12 hráčov jedného (1) špecializovaného obranného hráča - libera. Libero musí byť zapísaný do zápisu o stretnutí pred stretnutím do zvláštneho, na to určeného riadku.
Špeciálne pravidlá pre hru libera:
Prečítajte si tiež: Husky a deti: Bezpečnosť
- Výstroj: Libero musí mať oblečené tričko alebo dres inej farby (alebo blúzu u náhradného libera), kontrastný k farbe dresov ostatných členov družstva.
- Herné činnosti: Libero môže vymeniť ktoréhokoľvek zadného hráča. Libero môže hrať iba ako hráč zadného radu a nemá povolené uskutočniť útočný úder z ktoréhokoľvek miesta (z ihriska a voľnej zóny), ak v momente dotyku lopty je lopta úplne nad horným okrajom siete. Libero nesmie podávať, blokovať a zúčastniť sa pokusu o blok. Ak libero nahráva loptu zhora prstami vo svojej prednej zóne alebo jej predĺžení, útočný úder nasledujúci po takejto nahrávke nesmie byť uskutočnený nad horným okrajom siete.
Výmeny libera sa nezapočítavajú do počtu riadnych striedaní a ich počet je neobmedzený, ale medzi dvoma výmenami sa musí uskutočniť rozohrávka. Výmena sa môže uskutočniť iba pred zapísknutím na podanie: na začiatku každého setu po kontrole základného postavenia družstva druhým rozhodcom, alebo kým je lopta mimo hry. Výmena uskutočnená po zapísknutí na podanie by nemala byť odmietnutá, ale je dôvodom na slovné napomenutie. Nasledujúce neskoré výmeny musia byť dôvodom uloženie trestu za zdržiavanie.
Volejbalové ihrisko a vybavenie
Hracia plocha sa skladá z ihriska a z voľnej zóny. Musí byť pravouhlá a symetrická. Ihrisko tvorí obdĺžnik s rozmermi 18 x 9 m, okolo ktorého je voľná zóna najmenej 3 m široká na všetkých stranách. Voľný hrací priestor je priestor bez akejkoľvek prekážky. Tento voľný priestor musí byť vysoký najmenej 7 m od hracej plochy. Pre oficiálne medzinárodné súťaže FIVB je voľná zóna najmenej 5 m od postranných a 8 m od zadných čiar.
Hrací povrch je plochý, vodorovný a jednotný. Hrací povrch nesmie byť pre hráča nebezpečný. Je zakázané hrať na drsných a šmykľavých povrchoch. Pre oficiálne medzinárodné súťaže FIVB je povolený iba drevený alebo syntetický povrch. Každý povrch musí byť vopred schválený FIVB. Povrch ihriska v halách musí mať svetlú farbu. Pri oficiálnych medzinárodných súťažiach FIVB musia byť čiary biele, ihrisko sa musí farbou odlišovať od farby voľnej zóny. Pre ihrisko vonku je povolený odtokový spád 5 mm na 1 m.
Čiary na ihrisku
Všetky čiary sú 5 cm široké. Musia byť svetlé a farbou sa musia odlišovať od povrchu ihriska a iných čiar. Dve postranné čiary a dve zadné čiary vymedzujú ihrisko a sú vyznačené vo vnútri jeho rozmerov - sú jeho súčasťou. Os stredovej čiary rozdeľuje ihrisko na dve rovnaké polia rozmeru 9 x 9 m.
Zóny na ihrisku
- Predná zóna: Je v každom poli ohraničená osou stredovej čiary a zadnou stranou útočnej čiary. Za postrannými čiarami sa predná zóna rozprestiera do konca voľnej zóny.
- Zóna podania: Je 9 m široká plocha za oboma zadnými čiarami. Na stranách je ohraničená dvomi 15 cm dlhými úsečkami v kolmej 20 cm vzdialenosti od zadnej čiary ako predĺženia oboch postranných čiar. Obe čiary sú súčasťou zóny podania.
- Zóna striedania: Je ohraničená mysleným predĺžením útočných čiar smerom k stolíku zapisovateľa.
- Priestor pre rozcvičovanie: Pre oficiálne medzinárodné súťaže FIVB sa priestor pre rozcvičovanie rozmerov 3 x 3 m nachádza v rohu na strane lavičiek mimo voľnej zóny.
- Zóna trestov: Veľkosti približne 1 x 1 m, a vybavená dvomi stoličkami, je umiestnená za každou lavičkou družstva.
Sieť a jej parametre
Sieť je umiestená zvislo nad osou stredovej čiary. Výška siete pre mužov je 2,43 m, pre ženy 2,24 m. Výška siete sa meria uprostred ihriska pomocou meracej tyčky. Sieť je 1 m široká, 9,50 m dlhá a má čierne štvorcové oká so stranou 10 cm. Po celej dĺžke horného okraja siete je z obidvoch strán vodorovne našitá 5 cm široká páska z bieleho plátna. Obidva konce pásky majú otvory, ktorými prechádza povraz upevňujúci pásku na stĺp tak, aby sieť bola napnutá. Vo vnútri pásky je pružné lanko, ktoré upevňuje sieť k stĺpom a udržiava ju napnutú. Povraz prevlečený pomedzi oká spodnej časti siete je priviazaný k stĺpom tak, aby sieť bola napnutá.
Dve biele pásky široké 5 cm a dlhé 1 m sú pripevnené zvislo k sieti nad obidvomi postrannými čiarami. Anténka je ohybná, 180 cm dlhá tyčka s priemerom 10 mm. Vyrobená je zo sklolaminátu, alebo podobného materiálu. Obidve anténky sú upevnené z jednej a druhej strany siete na vonkajšom okraji každej postrannej pásky. Každá anténka prevyšuje výšku siete o 80 cm a je označená 10 cm dlhými kontrastnými pásmi (najlepšie červenými a bielymi). Anténky sú súčasťou siete a zo strán ohraničujú priestor preletu lopty.
Stĺpy, na ktorých je upevnená sieť, musia byť umiestnené vo vzdialenosti 50 až 100 cm od každej postrannej čiary. Sú vysoké 2,55 m a uprednostňujú sa nastaviteľné stĺpy. Pre oficiálne medzinárodné súťaže FIVB sú stĺpy, na ktorých je upevnená sieť, umiestnené vo vzdialenosti 1 m od postranných čiar; ak nie, tak po odsúhlasení FIVB. Stĺpy musia byť oblé, hladké a pripevnené k zemi bez káblov.
Lopta a jej parametre
Lopta musí byť guľatá, s obalom z mäkkej kože alebo s obalom zo syntetickej kože a vo vnútri s dušou z gumy alebo z podobného materiálu. Schválenie materiálu syntetickej kože je určené zásadami FIVB. Jej farba môže byť jednotnej svetlej farby, alebo kombináciou farieb. Materiál syntetickej kože a farebná kombinácia lôpt používaných pri oficiálnych medzinárodných súťažiach FIVB musia zodpovedať vzorom schváleným FIVB. Vnútorný tlak lopty musí byť 0,30 - 0,325 kg/cm2 (294,3 - 318,82 mbar alebo hPa).
Lopty, používané v priebehu jedného stretnutia, musia mať rovnaké charakteristiky čo sa týka obvodu, hmotnosti, tlaku, typu, farby atď.
Základné herné činnosti
Volejbal ponúka širokú škálu hier, ktoré vám umožňujú efektívne získavať body, ale aj uplatňovať špecifické taktiky a získavať výhodu nad súperom. Medzi základné herné činnosti patria:
- Podanie (Servis): Inak známa ako servis alebo podanie, je to hra, ktorá uvádza loptičku do hry. Hrá sa buď spoza koncovej čiary na mieste, t. j. v stoji na kurte, alebo z výskoku (po vhodení loptičky sa hráč dostane k loptičke a udrie ju vo vzduchu). Rozlišujeme špičková hra (zasiahnutie hodenej loptičky v jej najvyššom bode), float (inak brazílsky, je plochá, nízka hra, ktorá sa ťažko preberá) alebo skratka (Hráč čaká na pokyn rozhodcu a potom má 8 s na odohranie lopty.) Hráč čaká na signál rozhodcu a potom má 8 s na rozohranie.
- Blok: Nastavujú ho hráči vpredu, keď sa k lopte dostanú súperi. Blok spočíva vo výskoku a postavení rúk nad sieť tak, aby útočiaci hráč súperovho družstva nemohol preniknúť s loptou na druhú stranu. Blokom môže byť jeden (vytvorené jedným hráčom), dvojnásobok alebo trojitý. Okrem bodový blok, t. j. prináša priamy bod, máme tiež tzv. blok, čo je pasívny blok, ktorý vám umožňuje začať protiútok, a taktický blok - nastaviť pre konkrétneho hráča alebo hru (napr.
- Útok: Je akýkoľvek úder jednou rukou z prvej alebo druhej čiary, ktorý vedie k bodu alebo sťažuje súperovmu tímu vedenie akcie.