Besnota je závažné a smrteľné ochorenie, ktoré predstavuje hrozbu pre zvieratá aj ľudí. Na Slovensku sa vďaka systematickej orálnej vakcinácii líšok darí udržiavať priaznivú epidemiologickú situáciu a chrániť krajinu pred opätovným rozšírením tejto nebezpečnej nákazy.
História a význam vakcinácie líšok proti besnote
Už od roku 1994 sa na Slovensku úspešne realizuje orálna vakcinácia líšok proti besnote. Táto iniciatíva sa ukázala ako kľúčová v boji proti šíreniu besnoty, pričom v roku 2018 Slovenská republika opätovne splnila požiadavky OIE a EK na vyhlásenie za krajinu bez výskytu besnoty. Napriek tomuto úspechu, vzhľadom na nákazovú situáciu v susedných krajinách, ako je Poľsko a Ukrajina, kde sa besnota stále vyskytuje, sa orálna vakcinácia líšok na Slovensku realizuje dvakrát ročne a pokračuje aj naďalej.
Slovensko, podobne ako Česko a Rakúsko, je v súčasnosti považované za krajinu bez besnoty. Avšak, kvôli sporadickému prenikaniu nákazy z Poľska a Ukrajiny, bola zavedená letecká plošná vakcinácia dvakrát do roka. Preventívne opatrenia, monitoring a opatrenia pri dovoze zvierat so zreteľom na besnotu sú naďalej prioritou.
Priebeh vakcinácie
Štátna veterinárna a potravinová správa SR (ŠVPS SR) pravidelne informuje o priebehu vakcinačných kampaní. Napríklad, v dňoch od 31. marca do 17. apríla 2025 prebehla päťdesiata prvá kampaň orálnej vakcinácie líšok proti besnote leteckou pokládkou na území Slovenskej republiky, spolufinancovaná Európskou úniou.
Použitá vakcína a jej charakteristika
Na orálnu vakcináciu líšok proti besnote bola použitá vakcinačná návnada LYSVULPEN por. a. u. v., ktorá obsahuje modifikovaný oslabený vakcinačný kmeň besnoty SAD Bern. Návnada má čiernohnedú farbu, guľatý alebo hranatý tvar a pevnú konzistenciu. Obsahuje zmes naplnenú do plastikových toboliek (blistrov), ktoré sú obalené návnadovou hmotou. V čase aplikácie sú vakcinačné návnady v zmrazenom stave.
Prečítajte si tiež: Očkovanie detí na Slovensku
Distribúcia vakcinačných návnad
Letecká distribúcia vakcinačných návnad bola vykonaná z letiska Poprad v Žilinskom kraji. Vakcinácia sa týkala územia okresov Žilina, Bytča, Kysucké Nové Mesto, Čadca, Námestovo, Tvrdošín, Dolný Kubín, Liptovský Mikuláš a celého Prešovského kraja a Košického kraja. Lietadlá lietajú vo výške asi 200 metrov nad terénom v líniách vzdialených od seba 500 metrov.
Účinnosť vakcinácie
Vakcinácia líšok proti besnote má vyše 90-percentnú účinnosť. Vďaka tomu sa besnota na Slovensku prakticky nevyskytuje.
Dôležité upozornenia pre verejnosť
Hoci je vakcinačná návnada pre človeka pri bežnom zaobchádzaní neškodná, je dôležité dodržiavať určité opatrenia:
- Manipulácia s návnadou: V prípade nálezu vakcinačnej návnady je potrebné sa vyvarovať manipulácii s ňou a urýchlene opustiť miesto nálezu, aby sa minimalizovala pachová stopa, ktorá by mohla líšku odradiť od príjmu vakcinačnej návnady. Veterinári žiadajú, aby ich ľudia nechali na mieste.
- Kontakt s obsahom návnady: Ak sa obsah blistra zapracovaného v návnade dostane na ruky, je potrebné ruky ihneď umyť vodou a mydlom. Ak sa obsah blistra dostane na sliznicu úst, nosa alebo očí človeka, je potrebné okamžite vyhľadať lekárske ošetrenie.
- Domáce zvieratá: V období distribúcie návnad a dva týždne po distribúcii návnad by malo byť vo vakcinačnej oblasti zabránené voľnému pohybu psov a mačiek, lebo sú potravinovými konkurentami z hľadiska požierania návnad. Ak vakcínu náhodou skonzumuje domáce zviera, nie je dôvod na obavy.
Oblasti, kde sa vakcinácia nevykonáva
Vzhľadom na priaznivú epidemiologickú situáciu sa vakcinácia líšok nevykonáva na celom území Slovenska. V roku 2023 sa štatút Slovenskej republiky ohľadom besnoty z pohľadu EK upravuje tak, že celé územie Slovenska s výnimkou okresov Humenné, Medzilaborce, Snina, Svidník, Stropkov, Vranov nad Topľou (Prešovský kraj), Michalovce, Sobrance, Trebišov (Košický kraj) je bez výskytu besnoty s plnením eradikačného programu.
Vakcinácia domácich zvierat proti besnote
Okrem vakcinácie líšok je dôležitá aj vakcinácia domácich zvierat, najmä psov. Vakcinácia proti besnote je povinná pre všetky psy, ktoré sú vlastnené alebo využívané v SR. Vakcináciu vykonáva veterinárny lekár. Vakcinácia chráni psa pred nákazou besnotou a zároveň zabraňuje šíreniu tejto choroby v populácii psov. Nevakcinovanie psa proti besnote môže viesť k pokute, a to aj v prípade, že pes neopustí svoj územie.
Prečítajte si tiež: O vakcíne Euvax B a jej účinnosti
Očkovanie psov a mačiek je bezpečné a samotné očkovanie trvá veľmi krátko, očkuje sa do podkožia a komplikácie po očkovaní sa vyskytujú len veľmi ojedinele. Zviera proti besnote odolné minimálne po dobu 1 rok, ak bola dodržaná vakcinačná dávka a vakcinácia bola správne vykonaná (podľa druhu použitej registrovanej vakcíny). Očkovaný pes nevylučuje vírus besnoty, aj keby psa poranila besná líška.
Besnota vo svete a prevencia
Besnota je stále vážny problém v mnohých krajinách sveta. Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) besnota každý rok zapríčiňuje úmrtie 60 000 ľudí, najmä z krajín Ázie a Afriky.
Pre cestovateľov do rizikových krajín sa odporúča očkovanie proti besnote. Vakcína proti besnote sa preventívne podáva v troch dávkach, v deň 0, 7, 21-28.
Ako sa besnota prejavuje u psov a mačiek
Je dôležité uviesť ako sa besnota u našich psov a mačiek prejavuje. V začiatočnej fáze, ktorá trvá 1-3 dni sa pes stáva apatický, neposlušný, schováva sa na tmavé miesta, neochotne plní rozkazy chovateľa alebo na ne vôbec nereaguje, prestáva rozlišovať známych ľudí od neznámych a podráždene reaguje na vonkajšie podnety. Psík je často nepokojný, líha si alebo vstáva, lapá akoby po vzduchu. Niekedy možno pozorovať aj svrbenie pohryzeného miesta. Jedným z typických príznakov je zvrátená chuť- zviera požiera rôzne predmety ako napr. drevo, zem, kamene, sklo a.i. V dôsledku ochrnutia hltana zviera nemôže prijímať potravu a piť vodu a začne slintať.
V druhej fáze sa však prejavujú príznaky ochorenia výraznejšie. Zvieratá majú záchvaty zúrivosti, často si hryzú niektorú časť tela a usilujú sa utiecť. Ak sa im to podarí, utekajú bezcieľne na veľké vzdialenosti. Tie zvieratá, ktoré sú v uzatvorenom priestore alebo v klietkach narážajú do stien, vylamujú si zuby, porania si papuľu. Je možné pozorovať nápadné slinenie, jazyk vyčnieva z papule.
Prečítajte si tiež: Chráňte sa pred chrípkou očkovaním
V poslednom štádiu už ochrnú ďalšie svalové skupiny, zvieratá nevydávajú žiadny hlas a po poklese telesnej teploty pes uhynie.
U tichej formy, ktorá sa vyskytuje asi v 10-20 % prípadov možno pozorovať len príznaky zo začiatočného štádia zúrivej.
U mačiek sa prevažne vyskytuje tiež forma zúrivá.
Výskyt besnoty na Slovensku
Od januára 2013 do júna 2013 bolo v Slovenskej republike po období 6 rokov bez výskytu besnoty v blízkosti hraníc s Poľskom potvrdených 7 nových prípadov besnoty. V januári 2015 potvrdený v blízkosti hraníc s Poľskom ďalší prípad besnoty u uhynutej líšky. V rokoch 2016 - 2021 nebol v SR diagnostikovaný prípad besnoty.
V septembri 2022 sa potvrdil pozitívny výsledok u jazveca (voľne žijúceho zvieraťa) v okrese Humenné v blízkej vzdialenosti hranice s Poľskom a Ukrajinu a infikovaného vírusom, ktorý cirkuluje v súčasnosti práve v Poľsku a na Ukrajine.
Vakcinácia a titer protilátok proti besnote
Liečba symptomatickej besnoty je náročná úloha, pretože zatiaľ nie je dostupný žiadny účinný liek. Na ochranu proti ochoreniu je nevyhnutný vývoj primeranej hladiny protilátok (vyšších alebo rovných 0,5 IU/ml séra).
Jedinou spoľahlivou metódou špecifickej prevencie besnoty je imunizácia kvalitnou inaktivovanou vakcínou proti besnote. Jedným z ukazovateľov účinnosti použitých vakcín je výška titra neutralizačných protilátok u očkovaných zvierat (úroveň populačnej proti-besnotovej imunity).
Ak je hladina protilátok nižšia ako 0,50 IU / ml, potom sa musí zviera preočkovať proti besnote a 30 dní po vakcinácii znova skontrolovať zvýšenie titra protilátok.
Na tvorbu špecifických protilátok po očkovaní vplývajú určité faktory, a to: plemeno, druh, vek, frekvencia očkovania proti besnote a podobne. Preto je sledovanie titra protilátok u zvieraťa po očkovaní proti besnote mimoriadne dôležité.
Titer protilátok proti besnote je v podstate očakávaná imunitná odpoveď proti vírusu besnoty (buď prostredníctvom expozície alebo očkovania). v laboratóriách uznaných Európskou úniou.
Očkovanie spoločenských zvierat
Základnou podmienkou pri eradikácii besnoty u domácich zvierat je evidencia a identifikácia psov ustanovená § 3 zákona č. 282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov, podľa ktorého psy musia byť identifikované a evidované orgánmi miestnej samosprávy a § 19 zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon č. 39/2007 Z. z.“), podľa ktorého musia byť psy, mačky a fretky pri premiestňovaní nezameniteľne označené a ich identifikačné údaje vedené v centrálnom registri spoločenských zvierat.
Počítačovú databázu pre centrálny register spoločenských zvierat prevádzkuje Komora veterinárnych lekárov Slovenskej republiky. Označovať psy , mačky a fretky schváleným transpondérom môže len veterinárny lekár.
Vlastník alebo držiteľ zvieraťa vnímavého druhu mäsožravca (pes, mačka, fretka, kožušinové zvieratá), je povinný v súlade s § 17 zákona č. 39/2007 Z. z. na vlastné náklady zabezpečiť pri zvieratách starších ako 3 mesiace jeho vakcináciu a revakcináciu proti besnote podľa vakcinačnej schémy výrobcu použitej registrovanej vakcíny (1 x ročne, 1x za 2 roky resp. 1x za 3 roky). Očkovanie vykonávajú v súlade so zákonom o veterinárnej starostlivosti súkromní veterinárni lekári.
V súčasnom období sú k dispozícii kvalitné očkovacie látky od rôznych výrobcov, ktoré garantujú ochranu očkovaného zvieraťa na obdobie minimálne 1 roku
Vlastník alebo držiteľ zvieraťa je povinný zabezpečiť bez meškania veterinárne vyšetrenie zvieraťa, ktoré poranilo človeka. Na základe § 17 ods. 2 a § 37 ods. 2 písm. a) zákona č. 39/2007 Z. z. vlastník psa, ktorý človeka pohrýzol musí podľa zákona o veterinárnej starostlivosti upovedomiť príslušnú Regionálnu veterinárnu a potravinovú správu alebo súkromného veterinárneho lekára o situácii ( podozrení na besnotu), aby sa mohli začať realizovať všetky nevyhnutné opatrenia. vlastník musí dať svojho psa klinicky vyšetriť súkromnému veterinárnemu lekárovipo stanovenú dobu držať zviera v izolácii tak, aby mohlo byť podozrenie na besnotu vylúčené alebo potvrdené. Pes musí byť vyšetrený v deň kedy pohrýzol človeka. Kontrola jeho zdravotného stavu sa vykonáva na 5 deň a 14 deň.
Ak sa jedná o výskyt besnoty vo väčšom meste, za ohnisko nákazy sa vyhlasuje príslušná mestská časť.
Orgány veterinárnej starostlivosti vydajú v ohnisku nákazy mimoriadne veterinárne opatrenia, ktorých súčasťou je zákaz premiestňovania vnímavých zvierat z a do vyhláseného ohniska nákazy.
Vymedzenie ohniska nákazy sa zhoduje s hranicou obce alebo mestskej časti práve v súvislosti so zákazom premiestňovania, aby sa neobmedzovali obyvatelia vo vnútri vyhláseného ohniska nákazy nad nevyhnutne nutnú mieru (napríklad návštevy rodiny či známych v rámci obce, …). zabezpečuje sa informovanosť obyvateľov rozhlasom, tlačou či výstražnými tabuľami o výskyte ohniska toho to ochorenia a o nariadených opatreniach, ktoré je potrebné rešpektovať.
Ako postupovať pri náleze mŕtveho podozrivého zvieraťa
Pri náleze uhynutého vnímavého zvieraťa je vždy treba postupovať ako by sa jednalo o zviera besné. Aj zviera, ktoré zrazilo auto mohlo byť besné v poslednom, paralytickom štádiu choroby. Vždy treba upovedomiť príslušnú Regionálnu veterinárnu a potravinovú správu, v mieste nálezu takéhoto mŕtveho zvieraťa, ktorá potom podnikne všetky nevyhnutné opatrenia.
Štatút krajiny bez výskytu besnoty
V roku 2018 bola Slovenská republika na EK vyhlásená za krajinu bez výskytu besnoty. Zároveň v roku 2020 Slovenská republika splnila podmienky medzinárodného úradu pre nákazy OIE týkajúce sa samo deklarácie krajiny bez výskytu besnoty. Slovenská republika zaslala v septembri 2020 túto žiadosť na Svetovú organizáciu zdravia zvierat WOAH ( predtým OIE) a proces schválenia bol v roku 2021 úspešne ukončený.
Vzhľadom na nepriaznivý vývoj situácie vo výskyte besnoty v rokoch 2022 a 2023 došlo k úprave štatútu Slovenskej republiky z pohľadu Európskej Komisie a príslušnej legislatíve. Na základe týchto pravidiel už nie je možné celé územie SR považovať za oficiálne bez výskytu besnoty. Štatút Slovenskej republiky ohľadom besnoty z pohľadu EK sa upravuje tak, že celé územie Slovenska s výnimkou okresov Humenné, Medzilaborce, Snina, Svidník, Stropkov, Vranov nad Topľou (Prešovský kraj), Michalovce, Sobrance, Trebišov (Košický kraj) je bez výskytu besnoty s plnením eradikačného programu. V uvedených okresoch platia opatrenia pri premiestňovaní.
Štatút Slovenskej republiky ohľadom besnoty z pohľadu WOAH je pozastavený.
Očkovanie ako prevencia iných infekčných ochorení
Očkovanie znamená zavedenie očkovacej látky (vakcíny) do ľudského organizmu. Cieľom očkovania je zabezpečiť tvorbu protilátok proti mikroorganizmom a zároveň navodiť tzv. imunologickú pamäť v organizme, čím sa u očkovaného jedinca vytvára dlhodobá, optimálne až doživotná ochrana.
Očkovanie pred cestou do zahraničia je jednou z najúčinnejších foriem ako zabrániť nákaze a infekčnému ochoreniu. Vyhnete sa tak nepríjemnostiam a negatívnym zážitkom z navštívenej krajiny. Očkovaniu je potrebné venovať náležitú pozornosť a dostatočný časový priestor. Vzhľadom na to, že niektoré očkovania majú dlhšiu dávkovaciu schému, je vhodné konzultovať očkovanie minimálne 4-8 týždňov pred odchodom.
- Diftéria: Diftéria sa prenáša kvapôčkami, pri kontakte s nakazeným človekom, prípadne kontaminovaným posteľným prádlom a odevmi. Vakcína obsahu je toxín extrahovaný z baktérie pôvodcu. Proti diftérii sa očkuje v detskom veku, booster sa odporúča starším jedincom cestujúcim do rizikových oblastí (prípady diftérie sa vyskytujú na Indickom subkontinente, juhovýchodnej Ázii, Afrike a v južnej Amerike, ale aj v krajinách bývalej ZSSR).
- Tetanus: Tetatické spóry sa nachádzajú v pôde, nákaza vzniká ich zavlečením do rán. Ochorenie sa vyskytuje celosvetovo. Proti tetanu sa očkuje v detstve, preočkovanie sa odporúča každých 10 rokov, prípadne pri poranení.
- Čierny kašeľ: Jedná sa vysoko nákazlivé bakteriálne ochorenie, ktoré postihuje dýchací systém. Prenáša sa priamym kontaktom s postihnutou osobou, spôsobuje niekoľko týždňov trvajúci kašeľ, sprevádzaný cyanózou a zvracaním. Medzi hlavné komplikácie patrí pneumónia, encefalitída a podvýživa. Proti čiernemu kašľu sa očkuje v detstve, starším cestovateľom do endemických oblastí sa občas odporúča preočkovanie.
- Hepatitída B: Hepatitída B je vírusové ochorenie, prenáša sa krvou, sexuálnym stykom a z matky na dieťa. Spôsobuje zápal pečene, žlté sfarbenie sklér a kože, pri chronickej infekcii môže vzniknúť cirhóza a karcinóm pečene. Pri krátkodobých cestách je riziko nákazy nízke, zvyšuje sa v závislosti od sexuálneho správania /hepatitída B je nákazlivejšia ako HIV/. Pri dlhodobom pobyte sa odporúča očkovanie proti hepatitíde B, nakoľko sa zvyšuje pravdepodobnosť ošetrenia u zubára, prípadne v inom nemocničnom zariadení. Prevalencia hepatitídy B je vysoká v krajinách subsaharskej Afriky, juhovýchodnej Ázie, v Amazonskej oblasti a v Karibiku. V SR sa od roku 1998 očkuje proti hepatitíde B v detskom veku. Vakcína sa podáva 0,5 - 1 ml intramuskulárne , druhá dávka po 28 dňoch a tretia dávka po 6 mesiacoch. Imunita pretrváva 15 rokov.
- Hemofilové infekcie: Baktéria Hamophilus influenzae je u detí častou príčinou pneumónie, meningitídy a iných život ohrozujúcich komplikácií, napr. epiglotitída, osteomyelitída, artritída a sepsa. Ohrozené sú všetky nezaočkované deti do 5 rokov.
- Osýpky: Jedná sa o vysoko nákazlivé ochorenie, prenáša sa priamym kontaktom s chorým jedincom. V ére pred vakcináciou postihlo do adolescencie takmer celú populáciu. Častou komplikáciou ochorenia je zápal stredného ucha a zápal pľúc. Cestovatelia, ktorí nie sú kompletne zaočkovaní, sú touto chorobou ohrození pri cestách do endemických oblastí. Očkovanie prebieha v detstve, trivalentnou vakcínou (spolu s očkovaním proti mumpsu a rubeole).
- Mumps: Epidemická parotitída je vírusové ochorenie, ktoré primárne postihuje slinné žľazy. Najčastejšie postihuje deti, avšak u dospelých sa často pridružujú komplikácie, napr. orchitída, meningitída. Cestovatelia, ktorí nie sú kompletne zaočkovaní, sú touto chorobou ohrození pri cestách do endemických oblastí. Očkovanie prebieha v detstve, trivalentnou vakcínou (spolu s očkovaním proti osýpkam a rubeole).
- Rubela: Jedná sa o infekčné ochorenie s miernym priebehom, avšak infekcia v prvom trimestri tehotenstva môže spôsobiť poškodenie až úmrtie plodu. Preto sú ohrozené pri ceste do endemických oblastí najmä gravídne ženy, ktoré neboli kompletne zaočkované. Očkovanie prebieha v detstve trivalentnou vakcínou (spolu s očkovaním proti osýpkam a mumpsu).
- Poliomyelitída: Ochorenie sa prenáša fekálno-orálnou cestou. Proti poliomyelitíde (detskej obrne) sa očkuje v detskom veku, preočkovanie sa odporúča po 10 rokoch u osôb cestujúcich do rizikových oblastí, medzi ktoré patria určité časti Afriky, Afganistanu a Indického subkontinentu.
- Tuberkulóza: Riziko pre cestovateľov je nízke, zvyšuje sa pri dlhodobom pobyte v oblastiach s jej zvýšeným výskytom, hlavne pri profesionálnej expozícii v zdravotníckych zariadeniach, utečeneckých táboroch, väzniciach, útulkoch pre bezdomovcov apod.
- Brušný týfus: Jedná sa o chorobu úzko spojenú s nízkou úrovňou hygieny a sanitácie. Prenáša sa fekálno-orálnou cestou, najmä kontaminovanou potravou a nápojmi. Vakcína obsahuje povrchový antigén baktérie, podáva sa v jednej dávke 0,5ml subkutánne alebo intramuskulárne. Imunita vzniká približne po 2 týždňoch od očkovania, a pretrváva približne 3 roky.
- Hepatitída A: Ochorenie je spojené s nízkou úrovňou hygieny a sanitácie. Prenáša sa infikovanou potravou a nápojmi, medziľudským kontaktom, fekálno-orálnou cestou. Vakcína je inaktivovaná, obsahuje antigény vírusu, podáva sa jednorazovo 0,5 alebo 1ml intramuskulárne, imunita vzniká približne po dvoch týždňoch a pretrváva 1 rok. Pri preočkovaní po 6-12 mesiacoch od prvej dávky pretrváva imunita minimálne 10 rokov.
- Cholera: Pre ľudí cestujúcich do vysoko endemických oblastí, hlavne pre humanitárnych pracovníkov a zdravotnícky personál v utečeneckých táboroch, je dostupná vakcína (Dukoral). Vakcína sa podáva perorálne, u dospelých a u detí na 6 rokov v dvoch dávkach s odstupom minimálne 1 týždeň, u detí vo veku 2-6 rokov sú potrebné 3 dávky. Preočkovanie sa odporúča po 2 rokoch.
- Japonská encefalitída: Jedná sa zriedkavé, ale závažné vírusové ochorenie, ktoré sa vyskytuje v celej juhovýchodnej Ázii. Prenáša sa komármi. V súčasnosti je dostupná vakcína IXIARO, ktorá sa podáva v dvoch dávkach s odstupom 28 dní. Imunita vzniká približne po dvoch týždňoch a pravdepodobne pretrváva 3 roky. Očkovanie sa odporúča osobám plánujúcim dlhodobejší pobyt na vidieku v endemických oblastiach.
- Kliešťová encefalitída: Jedná sa o vírusové ochorenie prenášané kliešťami, zriedka sa prenáša aj pri požití nepasterizovaného mlieka. Očkovanie sa odporúča turistom do zalesnených a trávnatých oblastí určitých európskych krajín. Krajiny s najvyšším výskytom sú: Rakúsko, Estónsko, Litva, Česká republika, Slovensko, Nemecko, Maďarsko, Poľsko, Švajčiarsko, Rusko, Ukrajina, Bielorusko, Bulharsko, Rumunsko, Irán. Menšia intenzita výskytu je v Dánsku, Francúzsku a v južnom Švédsku. Riziko pre cestovateľov je vyššie pri turistike, kempovaní a pri práci v zalesnenom teréne. Najvyššie riziko je na jar a v letných mesiacoch. Vakcína (FSME) sa podáva v troch dávkach: 0, po 1-3 mesiacoch, a 5-12 mesiacov po druhej dávke. Imunita trvá 3 roky. Následne je vhodné preočkovanie.
- Meningokoková meningitída: Ochorenie sa prenáša kvapôčkami z dýchacích ciest a pri úzkom kontakte s chorým alebo nosičom. Vakcína sa podáva jednorazovo 0,5ml subkutánne alebo intramuskulárme, imunita vzniká po dvoch týždňoch od očkovania a pretrváva približne 5 rokov. Očkovanie proti meningitíde sa odporúča pri ceste do oblastí s endemickým výskytom, hlavne do subsaharskej Afriky. Pri ceste do Saudskej Arábie počas púte Hajj je povinné očkovanie kvadrivalentnou vakcínou (ACYW).
- Žltá horúčka: Jedná sa o ťažké vírusové ochorenie prenášané komármi. Žltá horúčka sa vyskytuje v tropických oblastiach Afriky a južnej Ameriky. Vakcína (Stamaril) obsahuje oslabený vírus, podáva sa v jednej dávke 0,5 ml do podkožia. Imunita vzniká po 10 dňoch od očkovania a pretrváva 10 rokov. Očkovanie je potrebné zaznamenať do Medzinárodného očkovacieho preukazu. Záznam o očkovaní je potrebné nosiť so sebou, pri vstupe do niektorých krajín ste povinný sa týmto dokladom preukázať.