Úvod
Počas tehotenstva sa v maternici matky formujú a vyvíjajú všetky časti tela dieťaťa, vrátane nôh. Tento článok sa zameriava na vývoj kostí a nôh u novorodencov, ich špecifické vlastnosti a dôležité aspekty, ktoré by mali rodičia vedieť. Preskúmame vývoj kostí od prenatálneho štádia, cez prvé pohyby novorodenca, až po dôležitosť správnej stimulácie a obuvi.
Vývoj kostí a nôh v prenatálnom období
Základy dolných končatín sa začínajú tvoriť okolo štvrtého týždňa tehotenstva. Okolo ôsmeho týždňa sú už tieto štruktúry dolných končatín a formujúce sa chodidlá viditeľné. S postupom tehotenstva sa všetky časti zdokonaľujú, až sú ku koncu tehotenstva vytvorené kompletné štruktúry. Dôležité je si uvedomiť, že detské kosti sú tvorené chrupavkou a až s postupom času sa stávajú pevnými (s pravým kostným tkanivom). Preto je v detskom veku možné zaznamenať rýchlu zmenu pohybového vzorca. Na druhej strane pri vzniknutom probléme nemožno dlho vyčkávať, že z neho dieťa samo vyrastie, pretože by sa mohla premeškať vhodná doba, kedy by bola terapia jednoduchšia.
Pohyby a schopnosti novorodenca
Novorodeniatko vie oveľa viac, než si dospelí myslia. Pohybuje prstami, hýbe nohami v oblasti členku, priťahuje kolená a bedrá a nohy opäť prepína. Všetky tieto zručnosti sa s postupným dozrievaním zdokonaľujú a zlepšujú, ale nohy dieťa zapája do každého pohybu už od narodenia. Rodičia by si mali všímať, ako dieťa používa nohy už od útleho veku. Ak bábätku podáte do rúk hračku, automaticky sa začne hrať aj s nôžkami. Nohy sa dvíhajú, komunikujú spolu, približujú sa k rukám a napodobňujú ich. Prirodzeným vývojom by sa mali dolné končatiny bábätka priťahovať k brušku, aby na ne ruky dosiahli a mohli sa s danou oblasťou zoznámiť.
Stimulácia a otužovanie nôh
Pokiaľ k dieťaťu prichádza málo stimulov (nohy sú neustále v ponožkách, prípadne odmala v topánkach či papučách), môže sa stať, že nie sú tzv. otužilé. Dieťa odmieta na nohy siahať, je pre neho nekomfortné chodiť po rôznych povrchoch a nohy sa stávajú precitlivené. Je dôležité, aby rodičia dbali na dostatočnú stimuláciu nôh dieťaťa, aby sa predišlo precitlivenosti a podporil sa ich správny vývoj.
Reflexy a vertikalizácia
Po narodení dieťaťa jeho správanie ovplyvňujú reflexy, ktoré postupne s vývojom miznú a riadiacu funkciu preberajú vyššie nervové centrá. Reflexy pri chodidlách miznú ako jedny z posledných, až keď sa dieťa začína na nohy stavať a chodiť. Malé deti by sa tak nemali predčasne vertikalizovať, aby reflexy príliš skoro nevyhasínali. Na druhú stranu, pri pretrvávajúcich reflexoch sa môže u dieťaťa objavovať chôdza po špičkách, ktorú nemôže vôľou ovplyvniť.
Prečítajte si tiež: Piesne o potratoch a ich význam
Sedy a ich vplyv na vývoj nôh
Existuje mnoho sedov, do ktorých sa dieťa počas svojej hry dostane. Pokiaľ sedy mení, pohyb je pestrý a variabilný, všetko je v poriadku. Často sa však stáva, že dieťa ustrne v jednej pozícii, aktivita ho zaujme natoľko, že dokáže posediačky stráviť aj dlhé minúty. Pokiaľ napr. dieťa rado sedáva na pätách a skladá neustále špičky pod seba (kde smerujú k sebe), môže začať vtáčať špičky k sebe. W sed zase preťažuje všetky kĺby dolných končatín a vnútorné hrany chodidiel. Rodičia by mali dbať na to, aby dieťa sedelo v rôznych pozíciách a vyhýbalo sa dlhodobému zotrvávaniu v jednej polohe, ktorá by mohla negatívne ovplyvniť vývoj jeho nôh.
Prvé kroky a obuv
Pri prvých pokusoch o chôdzu sa dieťa postaví, neisto pustí do priestoru, urobí dva tri krôčiky a spadne na zem. To sa opakuje neustále dookola. Keď sa dieťa potom pustí do chôdze, tá je kolísavá, o širšej báze a ruky pomáhajú udržiavať rovnováhu. Takú chôdzu považujeme za nezrelú. Postupným trénovaním však dieťa všetky svoje pohyby zdokonaľuje. S vertikalizáciou dieťaťa (stojom a prvými nesmelými krôčikmi) majú dospelí tendencie nakupovať prvé topánočky. S nákupom sa však nemusíte ponáhľať. Dieťa zostáva v prvých krokoch neisté, potrebuje sa s terénom zoznámiť a cítiť povrch, po ktorom sa pohybuje.
Dodnes sa môžete stretnúť s názorom, že pri prvých krokoch by sa malo dieťa obuť, a to najlepšie do pevnej obuvi, aby mu podopierala členky. Pevná obuv je však pre takto malé dieťa asi ako lyžiarska obuv pre dospelého. Zle sa v nej pohybuje, noha nemôže plne plniť svoju funkciu a dieťa chodí tzv. Aj keď to na prvý pohľad nemusí vôbec vyzerať, väčšina papučiek je navyše pod pätou ľahko zvýšená, takže vlastne máte topánočku s podpätkom. Malé deti však pod nohami podpätky vôbec nepotrebujú, preto pozor na klasické papučky! Na ochranu malých nožičiek pri prvých krokoch postačia mäkké kožené capačky. Hoci by sa mohlo zdať, že pri výbere capačikov nemôžete siahnuť vedľa, pozerajte sa nielen na správnu veľkosť, ale aj tvar. Ľahko by ste mali rozlíšiť prednú a zadnú časť, obdobne aj ľavý a pravý capačik. Vyhnite sa ponožkovým capačikom s gumovou podrážkou, ktorá tvorí zväčšenie v tvare brmbolca v prednej časti.
Ponožky a dupačky
U malých detí rodičia často riešia nákup a vhodnosť prvých topánočiek. Oveľa skôr im však oblečú ponožky alebo pančuchy. Nohe zatvorenej v malej a pevnej ponožke nepomôže ani najlepšia topánka. Dbajte preto na vhodnú veľkosť ponožiek a často ich obmieňajte, pretože opakovaným praním sa radi zmenšujú. Nebojte sa, že bude deťom chladno od nôh, nechajte ich behať aj bez ponožiek! To, čo platí o ponožkách, platí obdobne pri dupačkách pre bábätká. Aj novorodeniatko hýbe nohami a používa prstíky, na čo potrebuje voľnosť.
Zaujímavosti o novorodencoch
- Viac kostí: Novorodenci majú viac kostí ako dospelí (okolo 300), pretože niektoré z nich časom zrastajú. Dospelí majú 206 až 213 kostí.
- Chrupavka namiesto jabĺčka: Kolienka novorodencov nemajú jabĺčka, tie sú nahradené chrupavkou, ktorá sa postupne vyvíja.
- Krátkozrakosť: Novorodenci vidia ostro len na krátku vzdialenosť, približne 20-30 centimetrov. Svet vnímajú v čiernobielom spektre.
- Miniatúrny žalúdok: Žalúdok novorodenca je veľmi malý, má veľkosť čerešne. Preto potrebujú jesť často a v malých dávkach.
- Potápačský reflex: Bábätká sa rodia s reflexom potápania, vďaka ktorému inštinktívne zadržia dych a spomalia srdcovú frekvenciu, keď sú ponorené do vody.
- Plač bez sĺz: Novorodenci neprodukujú slzy prvých niekoľko týždňov, pretože ich slzné kanáliky ešte nie sú plne vyvinuté.
- Schopnosť doplaziť sa k bradavke: Novorodenec má inštinktívnu schopnosť doplaziť sa k bradavke matky a prisať sa.
- Zdurené prsníky a výtok mlieka: U niektorých novorodencov sa môžu objaviť zdurené prsníky a výtok mlieka, čo je spôsobené hormonálnymi vplyvmi.
Kosti a ich funkcie
Kosti sú živé tkanivo, ktoré neustále podopiera telo. Zabezpečujú štrukturálnu podporu, chránia vnútorné orgány a obsahujú kostnú dreň. Dospelí majú 206 až 213 kostí rôznych typov: dlhé, krátke, ploché a sezamoidné. Kosti sa skladajú z buniek a bielkovín, s tuhou vonkajšou vrstvou (kôra) a pružnou vnútornou vrstvou (kôra). Počas života si kosti nahrádzajú vlastné bunky prostredníctvom osteoblastov (tvoria nové kostné tkanivo) a osteoklastov.
Prečítajte si tiež: Výber plienok
Problémy s kosťami
Zlomenina kosti (fraktúra) vyžaduje okamžitú lekársku pomoc. Osteoporóza oslabuje kosti, čím sa stávajú náchylnejšie na zlomeniny, najmä u žien a dospelých nad 65 rokov. Prevencia zahŕňa cvičenie, zdravú stravu a užívanie doplnkov.
Špecifické rozdiely medzi novorodeneckou a dospelou anatómiou
- Lebka: Lebka novorodenca má malú absolútnu veľkosť, ale relatívne rozsiahlejšiu mozgovú časť (neurocranium). Fontanely (väzivové blany) spájajú kosti neurokránia, umožňujú pružnosť a rast mozgu. Tvárová časť (viscerocranium) je relatívne menšia.
- Obličky: Obličky novorodenca sú laločnaté, s lalokmi, ktoré sa postupne vyhladzujú.
- Miecha: Miecha novorodenca končí v oblasti tretieho bedrového stavca, zatiaľ čo u dospelého vyššie. Bedrové a krížové nervy vytvárajú zväzok nazývaný cauda equina.
- Skraty krvného obehu: U plodu existujú skraty (ductus venosus, foramen ovale, ductus arteriosus), ktoré zabezpečujú obchádzanie pľúc. Po narodení sa tieto skraty uzatvárajú.
- Thymus (detská žľaza): Thymus je dôležitý pre imunitný systém, produkuje T-lymfocyty a je relatívne rozsiahly v detskom veku.
Krvný obeh plodu
Počas tehotenstva sa krv matky a dieťaťa nemieša, ale kyslík a živiny prestupujú stenou ciev matky do placentárnych ciev plodu. Okysličená krv sa dostáva pupočníkovou žilou do tela plodu, obchádza pečeň cez ductus venosus a smeruje do dolnej dutej žily. Z pravej predsiene srdca krv putuje cez oválny otvor do ľavej predsiene a následne do mozgu. Odkysličená krv z hornej dutej žily smeruje do pravej komory a cez ductus arteriosus do zostupnej časti aorty, obchádzajúc oblúk aorty. Po narodení sa krvný obeh prestavuje, pľúca sa zapájajú a skraty sa uzatvárajú.
Prečítajte si tiež: Prenosná postieľka pre deti