Revolučné metódy vzdelávania v materskej škole: Objavte inovácie, ktoré menia rozvoj detí!

Úvod

V súčasnosti sa kladie čoraz väčší dôraz na moderné metódy vzdelávania, ktoré majú za cieľ efektívnejšie rozvíjať potenciál detí už v predškolskom veku. Materské školy sa tak stávajú priestorom, kde sa inovatívne prístupy a technológie prepájajú s tradičnými pedagogickými postupmi. Tento článok sa zameriava na prehľad moderných metód vzdelávania, ktoré sa využívajú v materských školách, a na ich vplyv na rozvoj detí.

Využívanie digitálnych technológií

V našej materskej škole aktívne využívame moderné vyučovacie metódy, ktoré integrujú najnovšie elektronické učebné pomôcky a výučbové softvéry. Digitálne technológie nachádzajú svoje uplatnenie v hrách, edukačných činnostiach a rôznych aktivitách, ktoré podporujú komplexný rozvoj detí.

Programovacia včielka Bee-Bot

Programovacia včielka Bee-Bot je ideálnym nástrojom na rozvíjanie logického myslenia a metakognitívnych zručností u detí. Je vhodná pre výučbu základov programovania, programovacích jazykov, informatiky a matematiky pre najmladších žiakov. Taktiež pomáha k rozvoju kompetencií vo všetkých oblastiach vzdelávania.

Interaktívna tabuľa

Interaktívna tabuľa je efektívnym nástrojom, ktorý sa bežne používa pri vyučovacích procesoch. Umožňuje interaktívne zapojenie detí do výučby a vizualizáciu učiva, čo prispieva k lepšiemu pochopeniu a zapamätaniu si informácií.

Konštruktivistické metódy

Konštruktivistické metódy kladú dôraz na aktívnu účasť dieťaťa na procese učenia. Učiteľ v tomto prístupe vystupuje ako facilitátor, ktorý vytvára podnetné prostredie a podporuje deti v objavovaní a konštruovaní vlastných poznatkov.

Prečítajte si tiež: Vzor správy MŠ

Princípy konštruktivistického vyučovania

Je nevyhnutné, aby učiteľ bol na konštruktivistické vyučovanie dobre odborne pripravený a neustále na sebe pracoval. Konštruktivistickým vyučovaním sa osobnosť každého žiaka rozvíja komplexne. Úlohou učiteľa je, aby žiakom na vyučovaní vytváral príležitosti objaviť ich silné stránky, aby im ich pomohol pomenovať a dotvárať ich sebaobraz.

Budovanie vzťahov a rozvoj komunikačných schopností

Konštruktivistické metódy dávajú priestor na budovanie vzťahov. Žiaci na vyučovaní diskutujú, argumentujú, vzájomne si vysvetľujú, a tým sa u detí zlepšujú a rozvíjajú vyjadrovacie schopnosti. Rozvíja sa slovná zásoba a učia sa riešiť problémové situácie. Deti sa s pomocou učiteľa učia vnímať a rešpektovať vzájomnú rôznorodosť v schopnostiach.

Hejného metóda v matematike

V Hejného metóde sa využívajú rôzne prostredia a tým sa zohľadňuje rôznorodosť detí v triedach. Počas celého roka sa postupuje jednotlivými prostrediami od jednoduchších úloh k úlohám náročnejším, uplatňuje sa zásada postupnosti a opakovania prostredí. Individuálne potreby jednotlivých žiakov sú rozmanité, preto je náročnosť jednotlivých úloh v učebniciach nastavená tak, aby aj slabší žiaci mohli zažiť radosť z úspechu a aby sa šikovní žiaci nenudili. Nie je nutné, aby všetci žiaci vyriešili všetky úlohy. Náročnosť jednotlivých úloh je označená, každý žiak môže riešiť obtiažnosť, ktorá mu vyhovuje.

Multisenzorický prístup

Pri konštruktivistických metódach sa uplatňuje tzv. multisenzorický prístup, na vyučovaní sa využívajú rôzne pomôcky, s ktorými žiaci manipulujú. Dôležité je, že deti sa učia samostatne uvažovať, získavajú vlastné poznatky a tým si učivo lepšie pamätajú. K vyučovaciemu predmetu majú pozitívnejší vzťah a majú radosť, ak sa im niečo podarí. Dôležité je tiež, že sa neboja skúšať a riešiť úlohu vlastnou úvahou, aj keď nemusí byť vždy správna.

Gradované úlohy

V Hejného metóde je možnosť využívať gradované úlohy, každé dieťa rieši úlohy podľa úrovne svojich aktuálnych schopnosti. Učiteľ by mal poznať schopnosti jednotlivých žiakov a dbať, aby každý mal dosť časového priestoru a venoval sa tomu, čo potrebuje.

Prečítajte si tiež: Sprievodca založením OZ

Zavedenie konštruktivizmu do výučby

S konštruktivizmom je vhodné začať čo najskôr, už v škôlke, kde si dieťa osvojuje spôsob práce, vytvára si návyky, ktoré možno ďalej rozvíjať v škole a prechod do školy je potom plynulejší. Konštruktivizmus je možné zaviesť do vyučovania aj v neskoršom veku, ale deti si musia postupne zvykať na nový spôsob práce, meniť svoje zaužívané návyky pri riešení úloh a jeho zavádzanie môže trvať dlhšie.

Metódy na predchádzanie problémového správania

Pevný režim dňa a pozitívny vzťah k dieťaťu

Aby sme čo najviac eliminovali vznik problémového správania, je potrebné pre deti vytvoriť pevný režim dňa. Dôležitým faktorom je tiež pozitívny vzťah k dieťaťu.

Bežné pedagogické prístupy

Problémové správanie sa rieši bežnými pedagogickými prístupmi, ako sú napomenutie, odobranie nejakej veci (napr. hračky), vylúčenie účasti na aktivite a pod. Pri náprave problémového správania sa môže použiť množstvo metód a stratégií. Je to vecou kreatívneho prístupu a skúseností učiteľa materskej školy.

Kladné vzory a skúsenosti

Pri predchádzaní nevhodných prejavov v správaní dieťaťa stále platí, že dieťa má mať dostatok kladných vzorov a skúseností zo života s deťmi aj dospelými, ktoré mu ukazujú morálne hodnoty, podľa ktorých má žiť. Vedenie dieťaťa k ohľaduplnosti, dôvere, spravodlivosti, vďačnosti, čestnosti, viere v dobro stráca na účinkoch, keď doma i v spoločnosti pozoruje, že odmeny a tresty nie sú úmerné zásluhám či previneniam a že tým, ktorí eticky nekonajú, sa darí lepšie než tým, ktorí podľa týchto hodnôt žijú.

Metódy učiteľky pri problémovom správaní

Čakanie, kým nevhodná činnosť dieťa prestane baviť: Učiteľka pri problémovom správaní dieťaťa počká, až nevhodná činnosť dieťa prestane baviť a postupne jeho negatívne prejavy vyhasnú. Metódu využije len vtedy, kým dieťa neubližuje iným ani sebe.
Pozitívne posilňovanie: Učiteľka si u dieťaťa s problémovým správaním všíma, primerane a zaslúžene chváli tie prejavy, ktoré od neho očakáva ako pozitívne.
Hry: Učiteľka hrami dieťaťu ukazuje také spôsoby správania, ktoré sú slušné a patričné v určitých situáciách. Zapája dieťa do pripravených hier, v ktorých sa sociálne učí a môže vyjadriť svoje myšlienky a pocity bez obáv aj osobným spôsobom.
Inscenačná metóda: Táto metóda dieťaťu prináša možnosť hrať a prežívať rôzne sociálne situácie, udalosti, vcítiť sa do roly, ktorá reprezentuje svet vnútorného prežívania dieťaťa vo významoch životnej reality alebo sveta fantázie. V inscenačnej metóde dochádza ku kooperácii, interakcii detí a variabilite používania slovných aj neslovných výrazových prostriedkov. Inscenačná metóda sa často spája s diskusiou, zúčastnení si medzi sebou vyjadrujú názory, stanoviská o sociálnom, etickom probléme.
Rozhovory o prežívaní: Učiteľka ich s dieťaťom alebo so skupinou detí realizuje v slobodnom prostredí, otvorenom na vyjadrovanie sa. Témy môžu byť napr.: Z čoho mám strach? Kedy sa teším, mám radosť?
Metóda rozhovoru o pravidlách správania: Učiteľka sa s deťmi rozpráva o vzťahoch a správaní zo života na tému Čo sa sluší a čo nie. Vedie rozhovor o ich konkrétnych zážitkoch a skúsenostiach v medziľudskom správaní.
Slávnosti: Slávnosti deti učia dávať aj prijímať, tvoriť pre iných a robiť iným radosť, tešiť sa a spolupracovať s inými.
Hlasovanie: Hlasovanie o výbere z viacerých alternatív v prípade, že sa deti v skupine nedokážu dohodnúť na spoločnom riešení úlohy, problému.
Vzor, príklad: Vzor, príklad emocionálneho a sociálneho správania učiteľa alebo iných osôb má na dieťa veľký vplyv, pretože sa sociálne učí prevažne napodobňovaním. Tieto vzory môže učiteľ deťom primerane sprostredkovať v priamom kontakte s nimi alebo prostredníctvom médií.
Nedokončené príbehy: Učiteľ vedie deti k navrhovaniu nového prístupu k riešeniu sociálnych nedorozumení a konfliktov. Prečíta časť príbehu s negatívnym javom správania, ktorý pozoruje v triede.
Riešenie konfliktov: Ide o slovné vyjadrenie racionálnych zdôvodnení, citov aj vnútorných pohnútok detí zainteresovaných v konflikte, rôznych názorov iných detí k vzniknutej konfliktnej situácii. Kritizuje sa len čin dieťaťa, nikdy nie jeho osobnosť. Dieťa nemôže byť ponižované ani odmietané.

Alternatívne koncepcie výučby

Alternatívna koncepcia výučby ponúka alternatívu k tradičnému inštitucionalizovanému vzdelávaniu. Škola, v ktorej sa uplatňuje alternatívna koncepcia výučby, sa volá alternatívna škola.

Prečítajte si tiež: Zdravotné odvody počas materskej

Znaky tradičnej školy

Pamäťovo-reprodukčná výučba
Autoritatívne postavenie učiteľa
Používanie direktívnych, donucovacích metód
Stála organizácia vyučovania, vyučovacích hodín, školského roka
Pevne stanovený obsah, osnovy a učebné plány určené centrálnymi orgánmi
Direktívny spôsob riadenia školy a výchovno-vzdelávacieho procesu
Dôraz sa kladie na zvládnutie učiva, učebné výkony, prospech žiakov a ich disciplínu
Žiak je väčšinou pasívny prijímateľ poznatkov, ktoré prezentuje učiteľ a učebnica

Znaky alternatívnych škôl

Dôraz sa kladie na rozvoj všetkých poznávacích funkcií žiaka, nielen na jeho pamäť a reprodukciu učiva, ale aj na logické myslenie, hodnotiace myslenie, tvorivé myslenie
Postavenie učiteľa je nedirektívne, učiteľ je poradcom, sprievodcom, iniciátorom a podnecovateľom učenia sa žiakov
V alternatívnych školách sa uprednostňujú dialogické, interaktívne metódy, metódy, ktoré aktivizujú žiakov, metódy, v ktorých sa zdôrazňuje spolupráca žiakov, ale aj ich samostatnosť, používajú sa metódy na rozvoj tvorivého myslenia
Organizácia výučby je pohyblivá, prispôsobuje sa potrebám a záujmom žiakov, nemusí sa učiť v presne vymedzených časových jednotkách, vyučovacích hodinách, vyučovacie hodiny nemajú pevnú štruktúru ako v tradičnej škole
V alternatívnych školách je obsah zvyčajne koncipovaný tak, že žiaci sa učia podstatné veci, dôraz sa kladie na také úlohy, ktoré rozvíjajú všetky poznávacie funkcie a obsah je napojený na skutočný život a na problémy, ktoré prežívajú žiaci
Riadenie je v alternatívnych školách demokratické a liberálnejšie na riadení sa podieľajú všetci pedagógovia aj rodičia a Rada školy
Alternatívne školy sú viac orientované na osobnosť žiaka ako na učivo a jeho zvládnutie. Viac sa do úvahy berie individualita, individuálne zvláštnosti žiaka.
Alternatívne výučbové koncepcie najčastejšie zaraďujú do svojich programov niektoré moderné trendy v školstve, napríklad :Učenie cudzích jazykov, Zavádzanie počítačov a informačno-komunikačných technológií do výučby, Presadzovanie kooperatívneho učenia, projektovanie výučby, rozvíjanie emocionálnej inteligencie žiakov, Uplatňovanie sociálneho výučbového obsahu a osnov, kde sa zdôrazňuje príprava žiakov na život riešením reálnych životných situácií, konfliktov, kde sa zdôrazňuje komunikácia, medziľudské vzťahy, asertivita, Uplatňovanie multikultúrnej výchovy, výchovy k tolerancii, spolupráci, spolužití rozličných rás, národov, náboženstiev, protidrogovej výchovy, Zdôrazňovanie kognitívneho rozvoja žiaka - konštruktivizmus (Piaget), využitie poznatkov o rôznych typoch inteligencie (H. Garner), komplexný rozvoj poznávacích funkcií a procesov (B. S Bloom, L.

Tvorivo humanistická škola

Základné znaky tvorivo-humanistických škôl sú :Dôraz na žiaka jeho prežívanie, motiváciu. Z tohto hľadiska sa mení postavenie nielen žiaka, ale aj učiteľa. Učiteľ sa stáva facilitátorom, partnerom. Vzťah medzi učiteľom a žiakom je založený na empatii učiteľa.Orientácia na výchovu. V tomto smere sa mení aj obsah výučby - viac priestoru sa venuje rozhovorom a výcvikom, ktoré sú zamerané na sebapoznávanie, na otázky morálky, etiky, rovnoprávnosti, partnerstva.Budovanie motivačného systému žiaka a sebariadenia. Je založené na podpore samostatnosti a sebahodnotenia - učiteľ nie je jediným zdrojom hodnotenia žiaka a jeho výkonov.Inovácie - spočívajú hlavne v heuristických metódach vyučovania, v princípoch objavujúceho, tvorivého vyučovania.Žiak nemusí prežívať strach a úzkosť - žiak je otvorenejší úprimnejší, lebo vie, že aj učiteľ je otvorený, úprimný a má k žiakovi úctu.V tvorivo-humanistickej škole nie sú len tradičné organizačné formy výučby. Okrem klasickej vyučovacej hodiny sa zaraďujú aj spoločné stretnutia - komunity, predmety sa integrujú, výučba prebieha v malých skupinách so žiakmi rozličného veku, využíva sa projektové vyučovanie, podporujú sa vlastné aktivity, záujmová činnosť a pod.Disciplína je založená na dohodách medzi žiakmi, učiteľmi a rodičmi. Normy a pravidlá tvoria spolu učitelia, aj žiaci a na ich dodržiavanie dohliadajú všetci. Dodržiavanie noriem a pravidiel je postavené na tom, že vzťah medzi učiteľmi a žiakmi je založený na vzájomnej dôvere.V tvorivo humanistickej škole sa žiaci musia naučiť základné učivo (rovnako ako v ostatných školách), ale je tu viac času a možností, aby sa v školskom kurikule realizoval obsah a činnosti, ktoré sú typické pre tvorivo-humanistické školy.Veľký význam sa pripisuje spolupráci s rodičmi. Nie sú to len obyčajné rodičovské združenia, ale množstvo spoločných aktivít, vzdelávanie rodičov v oblasti výchovy, spoločné riešenie problémov v správaní, využívanie voľného času detí aj v spolupráci s regionálnou samosprávou atď.Poznávacia stránka žiakov sa rozvíja na základe taxonómie kognitívnych cieľov, funkcií a procesov, od najnižších a najvyššie procesy - tvorivosť.

Integrované tematické vyučovanie (ITV)

Ďalšou alternatívnou koncepciou výučby je integrované tematické vyučovanie (ITV). Je ho autorkami sú S. Kovaliková a K. Olsenová. Táto koncepcia je postavená na inovácii v troch základných oblastiach : - nový pohľad na rozvíjanie psychických funkcií a procesov na základe vytvorenia mozgovo-kompatibilného prostredia - využívanie kapacity celého mozgu,- inovácia metód a stratégií vyučovania je založená na princípe objavovania,- inovácia osnov založená na tvorbe celoročnej témy a integrácie predmetov v rámci tejto témy. Postupne sa tak osvojí celoročná téma, ktorá sa rozpracuje do mesačných, týždenných a denných tém. V dennej téme sa určia kľúčové pojmy a pripravia sa konkrétne úlohy a aktivity na osvojenie si obsahu.V koncepcii alternatívnej školy ITV sa vychádza z kombinácie Bloomovej koncepcie rozvoja kognitívnych funkcií a z Gardenovej teórie inteligencie. Garner opísal tieto druhy inteligencie : 1. Lingvistická - verbálne učenie, 2. Logicko-matematická, 3. Muzikálna, 4. Priestorová - obrazotvornosť, predstavivosť, 5. Telesno-pohybová - manipulácia, práca, pohyb, 6. Interpersonálna - sociálne učenie, 7. Intrapersonálna inteligencia - zameraná na vnútorné prežívanie.Inováciu v oblasti metód výučby predstavuje :Zahrievací čas - osobné výpovede žiakov, spev, tanecEfektívny a priamy výklad učiva - 11-16 minút, robí sa mapa pojmovKooperatívne učenie v malých skupinách, pri ktorom ide o zapojenie všetkých žiakov do činnostiFaktické a emocionálne hodnotenie - žiaci sa vyjadrujú nielen k tomu, čo bolo správne a nesprávne, ale aj čo sa im páčilo a nepáčiloVšetko čo sa žiaci naučia by sa malo dať použiť v praxi, v živote. Alternatívny prístup k výučbe v systéme ITV kladie dôraz na vytvorenie vhodného a podporeného prostredia pre učenie. Jeho znaky sú :Dôvera, istota, bezpečieZmysluplný obsah prepojený s praktickým životomSloboda výberu - žiakom sa ponúka možnosť voľby, tým sa učia rozhodovať, byť slobodní a preberať zodpovednosť za svoje rozhodnutiaDostatok času je dôležitou podmienkou vhodného prostredia pre učenieObohatené prostredie - žiaci majú k dispozícii veľa pomôcok, kníh, encyklopédií, počítače, internetOkamžitá spätná väzba sa zaručuje tým, že hneď po výkone žiaka nastáva hodnotenie od spolužiakov, učiteľa a on sám tiež zhodnotí svoj výkon. Hodnotí sa nielen výsledok, ale aj postup práce, teda proces.

Ďalšie metódy a prístupy

Metóda Glena Domana

Metóda Glena Domana využíva schopnosti detského mozgu lepšie vnímať. Pomáha u detí rozvíjať koncentráciu, pamäť a napomáha rozšíreniu ich slovnej zásoby. Metóda pozostáva z tzv.

Hrové aktivity v anglickom jazyku

Anlický jazyk si deti osvojujú prirodzeným spôsobom pri hrových aktivitách v anglickom jazyku, ktoré realizujeme v materskej škole každý deň. V každej triede je učiteľka, ktorá má tieto aktivity na starosti. Hlavnou aktivitou, cez ktorú si deti osvojujú jazyk je hra. Preto sú aktivity s deťmi vedené tak, aby pôsobili na emócie detí. Konkrétne slová a frázy si potom spájajú so zážitkom.

Metóda fonematického uvedomovania

Vytváranie sveta hudby okolo dieťaťa má nezanedbateľný vplyv pre vývoj poznávacích procesov.

Metóda STEAM

STEAM metóda podporuje u dieťaťa výpočtové myslenie (alebo skrátene CT), riešenie problémov, pri ktorom sa navzájom prepájajú pravá a aj ľavá hemisféra. Zahŕňa analýzu problému a nájdenie najlepšieho možného riešenia prostredníctvom na seba nadväzujúcich krokov - rozdelenie úlohy/problému na samostatné, odlišné časti, identifikácia podobností medzi jednotlivými časťami, rozpoznanie relevantných informácií a príležitostí na zjednodušenie problému, implementácia všetkých údajov a vytvorenie rozumného a efektívneho riešenia. Čím viac dieťa praktizuje výpočtové myslenie a takýto prístup k riešeniu úloh, či každodenných situácií, tým lepšie bude môcť takéto myslenie rýchlo a efektívne aplikovať v situáciách, ktoré si to vyžadujú. Vďaka tejto metóde deti podporujeme u detí zručnosti a schopností, ktoré môžeme jednoducho pomenovať ako konštruktívne, logické a kreatívne riešenie problémov a kritické myslenie, čo im uľahčí použitie tohoto prístupu v ich budúcom povolaní. Táto metóda ich nabáda a privádza k ľahšiemu zvládaniu prekážok a tvorivému riešeniu úloh.

Projektové vyučovanie

Pri našich edukačných aktivitách uplatňujeme aj prvky projektového vyučovania. Edukačný blok v sebe spája aktivity z rôznych vzdelávacích oblastí, ktoré sú vďaka kreativite našich pani učiteliek vhodne poprepájané tak, že vytvárajú ucelený blok.

Pohybové aktivity a šport

Vedieme deti k pohybu a športovaniu, aby získavali pozitívny vzťah k pohybovým aktivitám, ktoré sú dôležité nielen pre ich fyzickú kondíciu, ale aj budovanie základov zdravého životného štýlu. Nenahraditeľný prínos majú aj pri rozvoji psychomotoriky. Pre deti je šport najmä zábava a ani netušia, aký dôležitý je pre ich budúci úspech v učení. Aj preto sa cielené športové aktivity konajú v MŠ každý deň. Vynikajúce podmienky na športovanie majú deti aj počas každodenného pobytu na našom ihrisku.

Ranné kruhy

Ranné kruhy ako ranné 10-15 min. stretnutie triedneho učiteľa a žiaka pevne ukotvené v rozvrhu školy je nástroj podpory duševného zdravia detí i učiteľov. Žiaci a ich vzťahová osoba - triedny učiteľ budujú každodenné vzťahy prostredníctvom stretnutí a rozhovorov a rozvíjajú komunikačné zručnosti, ktoré slúžia na budovanie bezpečného prostredia. Inovácia spočíva v ich trvalom zaradení do rozvrhu v školách od materskej až po strednú školu. Ranné kruhy sú skvelým spôsobom, ako začať deň v škole a podporiť vzájomné naladenie sa. Oba známe koncepty prinášajú do ranných kruhov nielen priestor na porozprávanie sa detí a učiteľa, ale ako nástroj rozvoja človeka, nenásilnej komunikácie, kde je učiteľ rovnako dôležitý ako žiak. Kde je autentickosť nahradená kongruenciou, empatiou a prijatím. Inovácia obsahuje podrobný popis ranných kruhov, pravidlá a spätnú väzbu, konkrétne aktivity, ktoré pomáhajú vytvoriť v triede pozitívne a bezpečné prostredie pre učenie a rast, aplikovanie traumu rešpektujúceho prístupu a krokov nenásilnej komunikácie.

Nenásilná komunikácia

Nová paradigma nazerania na šikanovanie a konflikty medzi deťmi v škole aj mimo nej vychádza z úplne inej paradigmy, než je tá, ktorá je v spoločnosti a školstve silne zakorenená. Nahrádzame trestajúcu spravodlivosť restoratívnou, teda so zameraním na obnovu vzťahov, pričom pracuje s každým jednotlivcom ako s ľudskou bytosťou. Restoratívny proces je založený na rešpektujúcom dialógu, mediácii, ozdravení vzťahov a opätovnej reintegrácii oboch strán do spoločného priestoru spolupráce. Táto restoratívna spravodlivosť má byť založená na nenásilnej komunikácii, kde je každý človek vnímaný ako hodnotný. Ak niekto používa tragické stratégie na napĺňanie svojich potrieb, nie je považovaný za agresora a zločinca, ale za človeka, ktorý potrebuje ešte viac porozumenia. Celá metóda je postavená na týchto krokoch a zručnostiach: Učiteľ/psychológ hovorí so zasiahnutými využitím štyroch krokov mediácie nenásilnej komunikácie, aby identifikoval z daného konfliktu potreby účastníka. Ak sa podarí mediátorovi dobre identifikovať potreby a prežívanie všetkých strán tak, aby oni sami uznali, že sa teraz cítia porozumení, zväčša u detí príde spontánne aj k zhodnoteniu stratégie (bitka, šikana) a jej odsúdeniu. Spoločne odsudzujeme konanie, nikdy nie človeka. Uvedený prístup vyžaduje komplexné zručnosti nenásilnej/restoratívnej mediácie. Nezameriavame sa na čin, otázky a vyšetrovanie, ale iba na prežívanie a potreby každého. Inovácia stojí na koncepte Nenásilnej komunikácie (Marshall Rosenberg, Carl Rogers, M. Gándhí), ktorá predpokladá, že každý človek je v jadre dobrý a hľadá stratégie na naplnenie svojich potrieb. Ak sa mu to nedarí, prežíva pocity nenaplnenosti a hľadá stratégie (niekedy aj násilné a tragické), aby dosiahol opäť rovnováhu. Porozumenie tomuto systému fungovania človeka (teória osobnosti) vedie k inému prístupu - k prístupu porozumenia, mediácie, empatie, prijatiu a kongruencii.

Artefiletika

Artefiletika ako metóda pojmového a zmyslového učenia cez kreatívnu tvorbu využíva prvky nenásilnej komunikácie, facilitácie, reflexie a budovania bezpečnej triedy nielen vo výtvarnej výchove.Inovácia prináša integratívny prístup k výučbe výtvarnej výchovy prepojenej s hudobnou výchovou, etikou, prierezovou gramotnosťou a nadpredmetovými vzťahmi, kde sa téma hodiny vie prepájať do celodňového, celotýždňového alebo systémového prepojenia s inými predmetmi v projektoch či blokoch. Žiakom prináša vytváranie si vzťahu k tvorivým aktivitám, učí žiakov pomenovávať vlastné procesy, prežívanie. Artefiletická hodina sa zameriava na kreatívne spracovanie konkrétneho konceptu (napr. svetlo, jar, muž/žena) cez vlastnú skúsenosť žiakov. Pedagóg si pripraví materiál a priebeh aktivity a umožní žiakom cez vhodne vybrané aktivizujúce techniky uchopiť vzdelávací koncept. Následne žiaci koncept stvárňujú cez ponúknuté médiá (výtvarné, zvukové, pohybové, dramatizačné), každý podľa svojej skúsenosti a možností. Po ukončení tvorivej činnosti prichádza spoločný reflektívny dialóg v skupine, kde si žiaci zvedomujú formy.

Inovácie vo vzdelávaní

Veľmi často zdôrazňujeme, že svet sa mení, menia sa požiadavky na pracovné zručnosti. Ak chce človek uspieť, musí sa prispôsobiť novému. To v plnej miere platí aj pre prácu učiteľa - musí pracovať s novými metódami a formami práce. Ide o to chcieť a mať záujem. Zdravo sebavedomý človek si musí dôverovať, musí byť presvedčený o tom, že dokáže viac a že dokáže zvládnuť aj nové požiadavky. Treba uviesť, že práca učiteľa musí byť spojená s neustálym sebavzdelávaním, záleží na učiteľovi, či chce byť inovatívnym učiteľom, či chce držať krok s dobou. Učiteľovi nemožno predpísať, aby bol nápaditý a tvorivý, ale len taký učiteľ dokáže zaujať žiakov a dobre ich učiť. Dobrý učiteľ nemá problémy so žiakmi. Diagnostikou ich každý deň poznáva, overuje si pôsobenie na nich a tomu prispôsobuje svoje činnosti. Uvedomuje si, že je neformálnym a reálnym vzorom pre činnosti žiakov. Svojou osobnosťou a prístupom k edukácie vytvára podmienky pre ich úspešnosť. Inovovať sa nedá zo dňa na deň. Treba postupnú prípravu učiteľa, žiakov a následné zotrvávanie na inováciách. Znamená byť neustále odhodlaný púšťať sa do nového, skúšať nezaužívané, overovať nové metódy, prácu s IKT a pod. Inovácie neplatia len pre učiteľa, ale aj pre žiakov. Treba im vytvárať priestor pre nápaditosť, bohatú komunikáciu s učiteľom, so spolužiakmi, dať im možnosť realitu sveta prenášať do obsahu učiva a pod. Uvedenú požiadavku pedagogika a didaktika charakterizovali a zdôrazňovali ako využívanie medzipredmetových vzťahov. Interdiscilinárnosť je súčasťou nášho života. To má dopad na edukáciu a aj jej organizáciu. V neposlednom rade možno hovoriť o holistickom význame edukácie, ktorý zdôrazňuje „..celostnosť rozvoja osobnosti v jej vzťahoch k sebe, k ľuďom a k svetu, jej stránky kognitívnej, socio-afektívnej a psychomotorickej, akcentuje komplementaritu procesov personalizácie a socializácie, slobody a zodpovednosti, procesov vzdelávania, vychovávania a vycvičovania“.

tags: #uplatnovanie #modernych #metod #vo #vzdelavani #v