Španielsko sa stalo vyhľadávanou destináciou pre páry a jednotlivcov, ktorí túžia po dieťati a nemôžu ho mať prirodzenou cestou. Dôvodom je nielen vyspelá medicína a priaznivé zákony, ale aj ekonomická situácia, ktorá prinútila mnohé Španielky speňažiť svoj reprodukčný potenciál. Tento článok sa zameriava na umelé oplodnenie v Španielsku, s dôrazom na jeho aspekty, dostupnosť a etické dilemy.
Španielsko ako cieľová destinácia pre umelé oplodnenie
Španielsko sa v posledných rokoch stalo jednou z popredných krajín v Európe v oblasti umelého oplodnenia. Dôvodov je niekoľko:
- Pokroková legislatíva: Španielske zákony sú v porovnaní s inými európskymi krajinami liberálnejšie, čo umožňuje umelé oplodnenie aj slobodným ženám a lesbickým párom.
- Vysoká úroveň medicíny: Španielske kliniky asistovanej reprodukcie patria k najlepším v Európe a ponúkajú širokú škálu moderných metód a technológií.
- Dostupnosť darkýň: Vďaka ekonomickej kríze v krajine sa zvýšil počet žien, ktoré sú ochotné darovať vajíčka, čo znižuje čakacie doby a zvyšuje šance na úspech.
- Zdravotná turistika: Španielsko prilákalo viac potenciálnych darkýň, vďaka čomu majú lekári väčšiu šancu vybrať budúcej matke ideálne dieťa z pohľadu zhody medzi príjemcom a darcom v oblasti krvnej skupiny, kože, farby očí, vlasov, výšky či hmotnosti.
Barcelona sa stala top destináciou pre ženy, ktoré túžia po dieťati a nemôžu ho mať prirodzenou cestou. Prichádza ich tam čoraz väčší počet zo severnej Afriky, Spojených arabských emirátov, z Ruska a postupne aj z Nemecka. Španielsko nie je v Európe top krajinou len z pohľadu počtu umelých oplodnení, ale aj v počte transplantácií viacerých orgánov.
Ekonomický kontext: Kríza a rodičovstvo na predaj
Hospodárska kríza, ktorá zasiahla Španielsko, mala paradoxný dopad na oblasť umelého oplodnenia. Vysoká nezamestnanosť a finančné problémy prinútili mnohé ženy hľadať netradičné zdroje príjmu. Jedným z nich sa stalo darcovstvo vajíčok.
Mónica Camposová, jedna zo žien, ktorá sa rozhodla predať svoje vajíčka, to urobila z čisto ekonomických dôvodov. Keď jej manžel stratil prácu, rodina sa ocitla v ťažkej finančnej situácii a hrozilo im, že prídu o dom. Darcovstvo vajíčok sa pre ňu stalo hlavným zdrojom príjmu a riešením existenčných problémov.
Prečítajte si tiež: Všetko, čo potrebujete vedieť o IVF
Za každý jeden odber si M. Camposová prilepšila čiastkou vo výške takmer tisíc eur. Napriek povolenej lehote šiestich darcovstiev bola Španielka v priebehu necelých dvoch rokov na odberoch štrnásťkrát. Po každom odbere, ktorý je anonymný, sa hneď ako to bolo možné obrátila vždy na inú kliniku v Barcelone a okolí, aby zveľadila svoj zdroj príjmov. Lekárom nikdy nepriznala svoje predošlé darcovstvá. "Klamala som im," priznáva a odôvodňuje to svojou zúfalou finančnou situáciou.
Proces darovania vajíčok a jeho riziká
Darcovstvo vajíčok nie je tak jednoduchý proces, ako sa na prvý pohľad zdá. Darkyne musia podstúpiť rozsiahle lekárske vyšetrenia, psychotesty a hormonálnu liečbu. Samotný odber vajíčok sa vykonáva v narkóze.
M. Camposová na svoju nenásytnosť doplatila. Častou stimuláciou vaječníkov dosiahla, že jej prestali produkovať vajíčka a nepomáhali ani silné dávky hormónov. Doktori jej následne diagnostikovali abnormálne zväčšené vaječníky a následnú fibromyalgiu prejavujúcu sa najmä bolesťami.
Umelé oplodnenie pre slobodné ženy: Prípad Evy a "spermoturizmus"
Špecifickou oblasťou umelého oplodnenia je možnosť pre slobodné ženy otehotnieť pomocou darcovských spermií. Na Slovensku ani v Česku by takáto žena umelé oplodnenie podstúpiť nemohla. V Dánsku sa vďaka umelému oplodneniu narodí zhruba každé desiate dieťa. A ďalších nemálo v Európe a aj vo svete.
Eva, slobodná žena z Prahy, sa rozhodla pre umelé oplodnenie v Dánsku po tom, čo prekonala rakovinu prsníka a rozpadol sa jej vzťah. Otca pre svoje dieťa si vybrala z katalógu spermií.
Prečítajte si tiež: Komplexný pohľad na mužskú neplodnosť
„Vedela som, že si musím pohnúť, mala som už bližšie k štyridsiatke než k tridsaťpäťke, bola som zúfalá a zároveň sklamaná z toho, že som sa dostala do tejto situácie. Žiaden partner na obzore a úprimne, aj keby sa nejaký našiel, po tom, čo som prežila, som mala problém s dôverou voči mužom. Čoraz viac som bola presvedčená o tom, že nechcem byť až tak veľmi manželkou ako matkou. A pokojne aj slobodnou matkou,“ priznáva.
Eva sa začala orientovať v takzvanom spermoturizme, ktorý jej kroky nasmeroval do Dánska. Matkou sa stane v Dánsku a otca si vyberie z katalógu. Romantika bokom, v tomto prípade účel svätí prostriedky.
Eva dnes vie, že biologický otec jej dieťaťa pochádza z dvojičiek, je milovník suchého humoru so zelenými očami, že jeho matka je zdravotná sestra a otec policajt a on je fanúšik skupiny Imagine Dragons. Nemá potravinové intolerancie, jeho rodina sa teší dobrému zdraviu a dlhovekosti, dáva prednosť vegetariánskej strave, morským plodom a meria 186 centimetrov.
Umelé oplodnenie slobodných žien a lesbičiek podľa agentúry AFP je pritom aktuálne možné v desiatich členských štátoch EÚ, ktorými sú Portugalsko, Španielsko, Spojené kráľovstvo, Holandsko, Belgicko, Luxembursko, Dánsko, Írsko, Švédsko a Fínsko. Sedem štátov - Estónsko, Lotyšsko, Maďarsko, Chorvátsko, Bulharsko, Grécko a Cyprus - umožňuje umelé oplodnenie slobodným ženám, ale nie lesbičkám.
Náklady na umelé oplodnenie
Náklady na umelé oplodnenie sa líšia v závislosti od krajiny, kliniky a použitých metód. Priemerné náklady na nedotovaný cyklus IVF sa v Dánsku pohybujú od 3 500 do 6 000 eur, za darované spermie sa účtuje okolo 500 eur. Mimochodom, darca dostáva za svoj „výťažok“ v priemere od 50 do 100 eur. Eve sa podarilo otehotnieť až na tretíkrát, čo však ona považuje za mimoriadny úspech. Nie je to totiž ani zďaleka také ružové. „Mohlo to byť aj horšie, no našťastie, ja som s plodnosťou vo svojej prapodstate problém nemala. No keď sa k tomu pridajú náklady spojené s cestovaním a ubytovaním, doplnkovou podpornou gynekologickou liečbou a dňami neplateného voľna, môžem povedať, že ma to vyšlo zhruba 17-tisíc eur,“ dodáva napokon Eva.
Prečítajte si tiež: Etické aspekty asistovanej reprodukcie
Investície do kliník umelého oplodnenia
Oblasť umelého oplodnenia je atraktívna aj pre investorov. Investičný fond Hartenberg kúpil kliniku na umelé oplodnenie v španielskej Valencii. Spoločnosť FutureLife, do ktorej holding sústreďuje kliniky, je podľa webu druhou najväčšou v Európe. „V príprave máme v Španielsku akvizície zhruba šiestich ďalších kliník, keby sa aspoň polovica z toho podarila, chceli by sme byť do konca roka v top trojici hráčov v Španielsku,“ doplnil.
Etické a spoločenské aspekty
Umelé oplodnenie so sebou prináša aj množstvo etických a spoločenských otázok. Medzi najčastejšie patria:
- Anonymita darcov: Darcovia vajíčok a spermií sú zvyčajne anonymní, čo môže mať v budúcnosti dopad na identitu a vzťahy dieťaťa. Ak však v budúcnosti bude mať chuť biologického otca spoznať, nik jej v tom nebude brániť. Tento konkrétny darca spermií sa zaregistroval ako „otvorený“, čo znamená, že dieťa môže vo veku 18 rokov kontaktovať kliniku alebo spermobanku a byť informované o jeho totožnosti. Otec s tým vopred súhlasil.
- Komercializácia rodičovstva: Predaj vajíčok a spermií môže viesť ku komercializácii rodičovstva a zneužívaniu žien v ťažkej finančnej situácii.
- Práva dieťaťa: Dieťa počaté umelým oplodnením má právo poznať svojich biologických rodičov a mať prístup k informáciám o svojom pôvode.
- Regulácia umelého oplodnenia: Je potrebné nastaviť jasné pravidlá a regulácie v oblasti umelého oplodnenia, aby sa predišlo etickým problémom a zneužívaniu.
tags: #umele #oplodnenie #spanielsku