Úrazy u detí sú, žiaľ, bežnou súčasťou ich objavovania sveta. Od drobných odrenín a modrín až po vážnejšie zlomeniny a úrazy hlavy, je dôležité vedieť, ako správne reagovať a poskytnúť prvú pomoc. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o najčastejších detských úrazoch a zásadách prvej pomoci, aby ste boli pripravení a vedeli, ako dieťaťu pomôcť.
Drobné úrazy pri šantení
U detí najčastejšie dochádza k drobným úrazom počas šantenia. Na to, aby si vyvrtli členok, nepotrebujú ani ľad alebo nerovný terén. Stačí sa trochu poblázniť v izbe so súrodencami alebo kamarátmi, naháňať sa v záhrade, urobiť jeden zlý krok a nepríjemnosť je hneď na svete.
Vyvrtnutie členka
Vyvrtnutie alebo podvrtnutie členku znamená poškodenie kĺbovej plochy a príslušného väziva. V prvých momentoch je veľmi podobné zlomenine. Zatiaľ čo vyvrtnutie nie je také vážne, zlomenina si vyžaduje dlhú liečbu a rekonvalescenciu. Hlavný rozdiel je najmä v bolesti, deti to však nedokážu až natoľko rozoznať.
Preto je nutné lekárske vyšetrenie a röntgen, ktorý určí rozsah zranenia. V oboch prípadoch noha opuchne a je veľmi citlivá na dotyk alebo našľapnutie. No zatiaľ čo pri vyvrtnutí ide o tlmenejší tlak, pri zlomenine je bolesť veľmi intenzívna a má narastajúcu tendenciu.
Prvá pomoc pri vyvrtnutí členka
Aby ste zabránili tvorbe veľkého opuchu, musíte zasiahnuť čo najskôr. Zoberte si nejakú textíliu, namočte ju do studenej vody a priložte ju na ranu. Toto opakujte niekoľkokrát za deň, čím zároveň zmiernite bolesť.
Prečítajte si tiež: Diagnostika bolesti nôh u detí
Keď je pokožka na dotyk veľmi teplá, začína sa tam vytvárať silný zápal, ktorý spomaľuje hojenie členka. Preto by ste mali na toto miesto prikladať aj kúsky ľadu, ktoré zabrzdia vznik väčšieho opuchu. Pri liečbe vyvrtnutia členku nebude potrebovať vaše dieťa sadru. Nohu mu môžete pravidelne sťahovať obväzom alebo bandážou, sadra by však iba zhoršovala opuch a tvorbu krvnej zrazeniny.
Dôležitosť pokoja a zvýšenej polohy
Pri deťoch nastáva najväčšia prekážka s tým, že ich len ťažko prinútite obsedieť. Lenže pokoj je v tomto prípade najdôležitejšou časťou liečby. Pokiaľ z nohy nezmizne opuch a nezmierni sa bolesť, mali by väčšinu dní ležať alebo sedieť a nohu by mali mať vo zvýšenej polohe.
Počas liečby nesmú na ňu došľapovať. Chodiť by mali iba na toaletu alebo do kuchyne. Ideálne je, ak si pomáhajú barlami a vôbec by tak nestúpali na zem a nevytvárali tlak. V opačnom prípade sa čas rekonvalescencie predlžuje a môže spôsobiť trvalé problémy.
Zrazeniny a protizápalová liečba
Nepríjemnou sprievodnou ťažkosťou vyvrtnutia členkov sú zrazeniny, ktoré sa vytvárajú pri narušení väziva. Vtedy sa totiž potrhajú cievky, ktoré spôsobia väčší krvný opuch a hrču.
Musíte byť trpezliví, aby sa krv postupne vstrebala do tela. To však trvá niekoľko týždňov a vy tomu môžete pomôcť len tak, že budete zmierňovať zápal, ktorý sa tam vytvorí zároveň so zrazeninou. Takže ako prvú vec dávajte deťom studené obklady. Vďaka nim zároveň nebudú musieť užívať veľa liekov proti bolesti. Potom toto miesto natierajte gélmi alebo masťami proti bolesti a zápalu. No vždy ich iba rozotrite po povrchu a násilím nemasírujte, aby ste ešte viac neporušili väzivo.
Prečítajte si tiež: Inšpirácie pre pletené čiapky
Odstránenie opuchu
Zároveň ako sa snažíte zbaviť zrazeniny, pracujte aj na odstránení opuchu. Najlepším pomocníkom sú opäť studené obklady. Deťom môžete pripraviť aj kúpeľ s esenciálnym protizápalovým olejom, ktorý však musíte urobiť z vlažnej vody. Teplá by totiž zhoršovala zápal. Nezabúdajte na pravidelné natieranie octanovou masťou. Vyrobte si domáce obklady, ktoré vyťahujú zápal. Môžu to byť napríklad bylinkové čaje alebo zmes jogurtu a škorice.
Rehabilitácia a posilňovanie
Hneď ako sa noha vráti do pôvodného stavu a už je iba citlivá na došľap, dieťa by malo absolvovať rehabilitáciu. Tá pomôže doliečiť ranu a najmä sa tam dozviete potrebné cviky, ktoré by malo dodržiavať v nasledujúcom období.
Po takomto zranení je nutné pracovať na posilnení svalov. Jednotlivé úkony nie sú náročné, ale musia ich cvičiť dôsledne.
Prevencia opakovania úrazu
Keď sa dieťaťu raz vyvrtne členok, hrozí mu časté opakovanie tohto zranenia, pretože väzivo už nedrží tak dobre ako pred úrazom. I preto je veľmi dôležité zamerať sa na posilnenie tohto svalstva.
Taktiež sa snažte preventívne vyhnúť úrazu aj zakúpením vhodných topánok. Dbajte na to, aby dieťa nenosilo rozšnúrovanú obuv. Počas prvých mesiacov by nemalo športovať a neprimerane zaťažovať nohu. Všetko chce čas, aby sa členok poriadne doliečil.
Prečítajte si tiež: Cestoviny so sviečkovou pre deti
Odreniny a rany
Medzi najčastejšie detské úrazy patria aj odreniny, rany a zlomeniny. Typicky sa vyskytujú na končatinách, keďže práve nimi sa deti snažia svoj pád stlmiť. Zriedkavými nie sú ale ani úrazy chrbta po páde z preliezky, či úrazy brucha. Je samozrejmé, že vážnejšie úrazy patria vždy do rúk lekára, pri jednoduchších však vieme našim deťom pomôcť aj doma.
Modriny a odreniny
Modriny a odreniny sú pre deti veľmi typické, a to najmä v lete, keď nie sú končatiny chránené oblečením. Je zrejmé, že s každou modrinou nebudete utekať na pohotovosť. Práve so zakrvácaním súvisí zmena farby kože. Ak dieťa končatinu používa bez ťažkostí, nie je nutné modrinu ošetrovať, pomôcť však môže prikladanie studených obkladov. Pri rozsiahlych modrinách sprevádzaných výraznou bolestivosťou je však vždy lepšie navštíviť lekára, aby sme vylúčili poranenie hlbších štruktúr, najmä svalov. Obozretnosť je na mieste v prípade, ak sa dieťaťu modriny vytvorili bez jednoznačného úrazu, prípadne sa vytvárajú pri minimálnom tlaku na kožu.
Pokiaľ dieťa nemá končatiny chránené oblečením, prípadne spadne na drsný povrch, bývajú modriny spojené aj s odreninami, a teda s porušením kožného krytu. Najlepšie sa rana vyčistí pod čistou tečúcou vodou pomocou kefky či gázy. Aj keď je takéto čistenie pre dieťa väčšinou bolestivé, je veľmi dôležité. Každá rana by mala byť suchá a čistá, je preto dôležité poranenú oblasť nenamáčať až do zhojenia a pravidelne vymieňať krytie.
Rany
Podobne ako modriny a odreniny, aj rany u detí vznikajú najčastejšie ako dôsledok pádu, špecificky pokiaľ pri páde dieťa narazí o hranu iného predmetu (napríklad pád, pri ktorom si dieťa narazí hlavu o roh stolíka). U starších detí postupne pribúdajú rany tržné (napríklad po páde z bicykla natrhnutím kože o ostré časti bicykla), rezné (tie môžu byť náhodné pri porezaní napr. Najmä tržné rany sú náročné na ošetrenie, pretože bývajú často znečistené, hlboké, s nerovnými okrajmi.
V domácom prostredí sa ošetrujú iba drobné ranky, ktoré nevyžadujú sutúru (šitie) a postupuje sa ako v prípade odrenín. V rámci prvej pomoci je vhodné ranu vždy zbaviť hrubých nečistôt, prípadne vypláchnuť a krvácanie zastaviť priložením tlakového obväzu alebo krytia.
Lekárske ošetrenie spočíva rovnako najskôr v očistení rany - a teda zbavení mechanických nečistôt. V ďalšom kroku sa rana reviduje - zisťuje sa prípadné poškodenie hlbších štruktúr, alebo prítomnosť cudzích telies. V prípade, ak predpokladáme možný rozvoj infekcie, sa do rany vloží drén.
Pozor, tu je dôležitý časový interval. Najlepšie výsledky sú dosiahnuté pri tzv. primárnej sutúre - a teda zašitie rany do 6 hodín od úrazu. Pokiaľ je tento časový interval prekročený, najmä ak ide o viac ako 24 hodín od úrazu, okraje rany sú už zmenené, a teda výsledný efekt bude horší. Samotné šitie rany sa vykonáva najčastejšie nevstrebateľnými stehmi, ktoré je nutné po zhojení rany vybrať. Podľa lokality je to väčšinou v rozmedzí 7 až 10 dní.
Možné je aj ošetrenie rany tzv. lepiacimi stehmi. Hlavnou výhodou je, že ošetrenie nie je bolestivé. Musia sa však dodržať určité zásady - lepiacimi stehmi sa môžu ošetriť iba čisté rany, s rovnými okrajmi, ktoré nie sú pod ťahom a nepredpokladáme vznik infekcie. Samotné ošetrenie rán na pohotovosti sa u detí vykonáva v lokálnej anestézii.
Špecifické sú rany vzniknuté uhryznutím - najčastejšie po pohryzení psom. Takéto rany nesú so sebou vysoké riziko infekcie a komplikovaného hojenia. Každá takáto rana by mala byť preto ošetrená lekárom, pričom pri ošetrení sa kladie dôraz na dôkladnú dezinfekciu.
Zlomeniny
Detské zlomeniny sú v mnohom odlišné od zlomenín u dospelých. Detská kosť je omnoho pružnejšia oproti kosti dospelého človeka, a tým odolnejšia voči úrazu. Ďalším rozdielom je diagnostika. Tento fakt sa využíva aj v liečbe a dovoľuje postupovať konzervatívne (bez operácie) aj u tých pacientov, u ktorých by si rovnaká zlomenina v dospelom veku vyžadovala operáciu.
Medzi typicky detské zlomeniny patria tzv. epifyzárne zlomeniny, a teda zlomeniny v oblasti rastovej chrupavky. Práve pri nich je riziko poruchy rastu zlomenej končatiny. Ďalším typom sú zlomeniny z ohnutia (bowing fracture). Najčastejšie sa vyskytuje na kostiach predlaktia. Takáto zlomenina sa často prehliada, dôležité je zhodnotiť lokálny nález v mieste úrazu a niekedy je potrebná aj tzv. Rovnako typické pre deti sú tzv. Posledným typom špecifickým pre detský vek sú kompresívne zlomeniny (torus fracture). Pri tejto zlomenine rovnako na RTG snímke nie je viditeľná celá lomná línia, ale len akoby nahrnutie alebo stlačenie kosti.
Nie je zriedkavé, ak je potrebná spomenutá porovnávacia snímka zdravej končatiny, vzhľadom na to, že u detí sa rastom tvar aj zloženie kostí mení individuálne. Rovnako je občas najlepšie pri podozrení na zlomeninu, ktorá nie je jednoznačne preukázateľná na RTG snímke, končatinu pri výraznej bolestivosti zasadrovať alebo založiť ortézu. Zlomeniny na horných končatinách spravidla stačí imobilizovať na 3 - 4 týždne. Po zložení sadry sa u bežných zlomenín skontroluje funkčnosť končatiny, a pokiaľ je končatina stuhnutá, odporúča sa cielená rehabilitácia.
Vzhľadom na to, že detské kosti majú svoje vyššie uvedené špecifiká, snažíme sa postupovať v liečbe čo najviac konzervatívne - a teda bez využitia operačnej liečby. U detí sa takáto liečba vykonáva štandardne v celkovej anestézii, pričom je možná tzv. „zatvorená repozícia“ - čo znamená napravenie posunutých kostí iba ťahom a tlakom na končatinu. U detí je všeobecne preferovaný miniinvazívny prístup, pričom najčastejšie sú zavádzané do kosti tzv. Kirschnerove drôty alebo Prevotove prúty. Poslednou možnosťou je priama operačná repozícia, kedy sa kosť priamo napraví do správnej polohy v operačnej rane a využijú sa ďalšie možnosti jej fixácie - napríklad dlahy. Vo všeobecnosti u detí po zatvorenej repozícii (neoperačnom napravení zlomených kostí v celkovej anestézii), je nevyhnutná imobilizácia končatiny sadrou.
Kedy vyhľadať lekársku pomoc?
Neexistuje jednoduchý návod, kedy ísť s takýmto úrazom k lekárovi. Platí, že pokiaľ bol úraz závažný (napríklad pád z vysokej preliezky), alebo pokiaľ sa u dieťaťa vyskytujú akékoľvek ťažkosti, je vždy nevyhnutné vyhľadať lekársku pomoc. Medzi príznaky závažného úrazu hrudníka patria pretrvávajúce ťažkosťami s dýchaním, bolesti na hrudníku, prípadne kašeľ alebo malátnosť. Ak po páde na chrbát pretrváva bolestivosť pri tlaku v oblasti chrbtice, môže nález svedčiť o zlomenine stavca.
Úrazy hlavy
Úrazy hlavy sú u detí pomerne časté. Deti sa každý deň učia niečo nové - posadiť sa, postaviť sa, prejsť prvé samostatné kroky, vyliezť na sedačku či stoličku. Na bežné detské pády si deti svojím vývojom postupne privykajú, každý nový pohyb sa učia súčasne s pádom. Pády na hlavu z vlastnej výšky v bezpečnom prostredí preto zvyčajne nemajú vážnejšie následky. Omnoho častejšie sa závažné vnútrolebečné poranenia vyskytujú v prípadoch, kedy nie sú dôsledkom neobratnosti dieťaťa, ale nedostatočného dohľadu dospelého - pády novorodencov a batoliat z nábytku (sedačka, prebaľovací pult), pri starších deťoch pády z výšky na preliezkach či z bicykla. Vnímavý dohľad a nosenie ochranných pomôcok (prilba na bicykel) by mohli predchádzať veľkej časti závažných poranení hlavy u detí.
Hlava dieťaťa sa v mnohom odlišuje od hlavy dospelého. Je väčšia v porovnaní k telu a samotná detská lebka je tenšia, poddajnejšia a viac deformovateľná v porovnaní s lebkou dospelého. Úraz hlavy môže ostať bez akýchkoľvek následkov, môže však viesť aj k závažným vnútrolebečným poraneniam, ktoré môžu život dieťaťa ohroziť.
Rozlíšenie typov poranení hlavy
Nanešťastie, ako pri väčšine ochorení, neexistuje 100% postup na vylúčenie možného vnútrolebečného poranenia. Pri akejkoľvek neistote alebo závažnom spôsobe úrazu je namieste vyhľadať lekársku pomoc.
- Závažnosť úrazu: Ak ste úraz videli, hodnotíte ho ako závažný? Napr. pád z veľkej výšky, vypadnutie z trampolíny, autonehoda? V takom prípade je vhodné vyhľadať lekársku pomoc, aj keď je dieťa bez ťažkostí. Ak je to možné, treba si zapamätať, kde si dieťa hlavu narazilo alebo v akej polohe sme ho našli.
- Vedomie a správanie: Bezprostredne po páde hodnotíme ako prvé vedomie a správanie dieťaťa. Po väčšine úrazov hlavy však dieťa ostane pri vedomí, treba však zhodnotiť jeho správanie. Dieťa môže byť otrasené, zľaknuté alebo „onemelé” z úrazu. Dôležité je preto upokojiť samu seba aj dieťa a po ukľudnení sa snažiť viesť normálnu konverzáciu (nemusia to byť žiadne závažné kontrolné otázky). Podľa veku sa nepriamo snažíme zhodnotiť, či je dieťa orientované v čase, či si pamätá na okolnosti pred pádom, či spoznáva známe osoby vo svojom okolí. Počas rozhovoru si taktiež všímame zreničky, mali by byť rovnako široké.
- Miesto nárazu: Po celkovom zhodnotení stavu dieťaťa sa zameriame na samotné miesto nárazu. Prezrieme hlavičku, hľadáme modrinu, odreninu, tržnú ranu alebo prípadnú deformitu v mieste nárazu. Pozor, tento krok je vždy dobré opakovať niekoľkokrát, modrina alebo vystúpený hematóm sa môžu objaviť aj s časovým odstupom, prípadne môžu zmeniť svoj charakter. Ak sa napríklad aj s časovým odstupom niekoľko hodín vytvorí na hlavičke tzv. Ak si dieťa pri páde spôsobilo tržnú ranu, bude pravdepodobne výrazne krvácať. Aj malé ranky na hlave bývajú veľmi krvácavé, najmä ak dieťa plače. Neznamená to však vždy, že poranenie je závažné. Krvácavosť je dôsledkom dobrého prekrvenia kože hlavy. Dôležité je preto opäť upokojiť dieťa, ranu prekryť a pritlačiť čistým a suchým krytím. Samotná modrina alebo odrenina nie je jednoznačne dôvodom na návštevu u lekára, ak je dieťa bez ťažkostí. Každú odreninu je však vždy dobré vydezinfikovať a do zhojenia nenamáčať.
- Sledovanie po úraze: Aj keď je dieťa bezprostredne po úraze bez ťažkostí, je nutné ho sledovať i naďalej, a to po dobu minimálne 48 hodín. Dôvodom je, že závažné úrazy hlavy (napr.
Uvedené symptómy sú všeobecné a nemusia sa vyskytovať všetky spoločne, alebo v rovnakej miere. Výskyt symptómov nie je špecifický pre jednotlivé typy vnútrolebečných poranení a nesvedčia jednoznačne o závažnosti poranenia. Vo všeobecnosti ale platí, že pokiaľ dieťa nemalo veľmi závažný úraz, nevytvorí sa mu na hlavičke prelievajúci hematóm a nemá žiadne ťažkosti, je možné ho odsledovať aj v domácom prostredí.
Vyšetrenia v nemocnici
Po príchode do nemocnice dieťa vyšetrí lekár a podľa nálezu môže odoslať dieťa na ďalšie vyšetrenia. Pri negatívnom náleze poučí rodičov o ďalšom sledovaní v domácom prostredí. V rámci možných vyšetrení sa realizuje röntgenové (RTG) vyšetrenie lebky (menšie deti treba pri vyšetrení podržať, je preto vždy dobré prísť na vyšetrenie aj s doprovodom). Röntgenové vyšetrenie nevie potvrdiť alebo vylúčiť vnútrolebečné zakrvácanie, dokáže však odhaliť prasklinu alebo zlomeninu lebky, pri ktorej je zvýšené riziko vnútrolebečného krvácania.
Indikáciu na CT vyšetrenie stanovuje lekár a má vlasnté kritériá. CT vyšetrenie vystavuje dieťa značnej radiačnej záťaži, netreba preto vyšetrenie vykonávať „len tak pre istotu” alebo na žiadosť rodiča. Pri podozrení na závažné poranenie však jeho výťažnosť prevyšuje riziká a umožní rýchle a presné odhalenie prípadného krvácania. V prípade, ak má dieťa niektoré z uvedených symptómov, je možné realizovať neurologické vyšetrenie.
Ak u dieťaťa symptómy pretrvávajú, prípadne je dieťa už v poriadku, no symptómy boli závažné, ostáva dieťa na sledovanie v nemocnici. Prečo teda musí ostať v nemocnici? Príznaky otrasu mozgu môžu byť identické s príznakmi závažného vnútrolebečného poranenia. Pri otrase mozgu príznaky postupne ustúpia a dieťa je ďalej bez ťažkostí. V prípade závažného poranenia sa môže celkový stav postupne alebo náhle zhoršovať, ale dieťa môže byť aj na určitý čas úplne bez ťažkostí. Následne však príde celkové zhoršenie stavu pacienta, ktoré môže prebiehať aj akútne.
Typy poranení hlavy
- Otras mozgu: Je najčastejší typ poranenia. Otras mozgu je funkčné postihnutie mozgu bez morfologického nálezu.
- Epidurálny hematóm: Je zakrvácanie medzi lebkou a tvrdou plenou mozgovou. Svojou veľkosťou hematóm zvyšuje vnútrolebečný tlak a utláča mozog. Vždy vyžaduje intenzívny monitoring a podľa stavu aj chirurgickú evakuáciu.
- Subdurálny hematóm: Je zakrvácanie pod tvrdú plenu mozgovú.
- Intracerebrálna hemorágia: Znamená krvácanie priamo do mozgu, môže byť spojená s pomliaždením mozgu.
- Difúzne axonálne poškodenie: Následkom rotačného poranenia sa poškodia axóny (výbežky nervových buniek) v mozgu, pri závažnom náleze môže viesť až k tzv. bdelej kóme.
- Lineárna prasklina lebky: Jej znakom býva často tzv. prelievajúci sa hematóm na hlavičke. Samotná nevyžaduje špeciálnu liečbu, treba však vylúčiť možné súčasné vnútrolebečné poranenie. Jej komplikáciou môže byť tzv. rastúca zlomenina, kedy sa v mieste praskliny postupne zväčšuje medzera v kosti.
- Impresívna zlomenina lebky: Pri pôsobení veľkej sily počas úrazu sa môžu kosti lebky vtlačiť dovnútra. Stav väčšinou vyžaduje chirurgické riešenie. Môže byť spojená s vnútrolebečným zakrvácaním.
Pád dieťaťa na hlavu - čo robiť a ktorým chybám sa vyhnúť?
Pád z trampolíny, preliezky, hojdačky, bicykla, stoličky či z postele. Pád a úder sú najčastejšími príčinami úrazov v detskom veku. Ak to bol navyše pád na hlavu, o to nebezpečnejšie to môže byť.
Nie len doma, ale aj vonku číha na deti pri každom kroku množstvo nástrah. Pri hre a šantení si často ani neuvedomujú, čo sa im môže stať. Stačí chvíľka nepozornosti a odrenina, či úraz sú na svete. Väčšina drobných pádov nespôsobí žiadne následky. Môže sa však stať, že pád je príčinou vážnejšieho úrazu a obzvlášť, ak je to úder do hlavy.
„Môže dôjsť k poškodeniu kože, teda k tržnej rane na hlave, a pokiaľ sú okraje rany vzdialené, tak treba ísť na šitie na chirurgiu bez ohľadu na vek dieťaťa. Najčastejšia diagnóza pri úraze hlavy a mozgu je otras mozgu. Otras mozgu má u detí jeden typický ukazovateľ, a to je spätná strata pamäti. Ak dieťa po páde povie, že hojdal som sa, nesedel som na nej, ale stál a šmykla sa mi noha a spadol som na zem, tak to je detail, ktorý si nevymyslí, a toto otras mozgu nie je. Ale keď povie, že hojdal som sa, a neviem ako som spadol, tak to by svedčalo o tom, že tam bol otras mozgu so spätnou stratou pamäti,“ začal opis lekár záchrannej služby, vysokoškolský pedagóg a autor príručky prvej pomoci Ako neprísť o dieťa Viliam Dobiáš.
Pri otrase mozgu sa môže objaviť aj niekoľko ďalších príznakov, ktoré sa môžu, ale nemusia vyskytovať s rôznou frekvenciou výskytu, a to sú bolesti hlavy, pocit na vracanie, vracanie, nespavosť, poruchy spánku, či poruchy sústredenia. Prejavy sa môžu objaviť v momente od pádu okamžite.
Jasné znaky otrasu mozgu
Otras mozgu vedia rodičia väčších detí rýchlo odhaliť. „Po úraze a páde z výšky napríklad postele, skrine, stoličky, stromu, trampolíny, ak tam nie je svedok a rodičia prídu neskôr, je potrebné komunikovať s deťmi, a treba sa ich opýtať, čo sa stalo, čo robili. Keď to dieťa vie popísať, čo viedlo k tomu úrazu, a čo robilo tesne pred tým, ako spadlo, tak nemá otras mozgu. Keď odpovedať nevie, teda stratilo pamäť, a nevie popísať, čo sa stalo a čo predchádzalo tomu úrazu, tak je tam otras mozgu. Treba sa to ale dieťaťa opýtať jemne, nie hnevlivo, lebo dieťa sa bude báť povedať, čo robilo, a to môže byť problém,“ radí zo skúseností odborník.
Pri menších deťoch a škôlkaroch musíte mať po úraze hlavy oči na stopkách a nespustiť z nich zrak: „U detí, ktoré nevedia komunikovať, alebo by mohli klamať, lebo sa boja, že dostanú trest, treba pozorovať dieťa. Keď sa dieťa hneď po úraze dvihne zo zeme s plačom, môže tam byť 5 sekúnd, kým sa nadýchne, ale nebolo v bezvedomí, malo by to byť v poriadku. Keby tam bol otras mozgu, tak dieťa bude plačlivé, bude umrnčané, nebude sa hrať, bude odmietať tekutiny, bude apaticky sedieť, bude ho napínať na vracanie a bude mať nezvyklé správanie. Je to veľmi spoľahlivé. Dieťa, ktoré nemá otras mozgu si bude pýtať jesť, piť, bude sa hrať, komunikovať. Keď sa dieťa správa inak ako bežne, tak ho treba zobrať na vyšetrenie svojpomocne. V tomto prípade záchranka nemá čo robiť v prednemocničnej starostlivosti. Ak je dieťa v bezvedomí, tak áno, treba volať záchranku,“ pokračuje vo vysvetľovaní Dobiáš.
Najhoršie je to s odhalením otrasu mozgu u najmenších detí. „U malých detí, ktoré ešte nevedia popísať, napr., že spadol som z bicykla alebo na schodoch, alebo zo skrine, tak tam nie je možné zistiť spätnú stratu pamäte, nevie popísať, čo bolo tesne pred tým, ako úraz vznikol, tak sa rodičia nemôžu spoľahlivo orientovať, či tam je otras mozgu alebo nie. Keď nie je otras mozgu, stačí dieťa pozorovať, ale keď je otras mozgu podľa príznakov uvedených vyššie, tak treba ísť na vyšetrenie k neurológovi, urobiť röntgen lebky, prípadne CT vyšetrenie,“ doplnil.
Výška, z ktorej dieťa spadlo
Pri úrazoch hlavy je mimoriadne rozhodujúca aj výška, z akej dieťa spadlo. Keď ide o pády na hlavu z malej výšky, teda, že drobec sa potkol a padol pri chôdzi, tam nehrozí veľké riziko, ale ak ide o väčšie výšky ako je dieťa samotné, v takom prípade by si mohlo doživotne poškodiť nielen chrbticu, ale aj miechu a ostať na vozíku.
„Poškodenie kostnej časti chrbtice sa zahojí za 4 až 6 týždňov, ale keby prišlo k poškodeniu miechy, tak to môže mať trvalé následky. V týchto prípadoch je potrebné volať záchranku, záchranári dajú dieťa na nosidlá, zafixujú telo až do vyšetrenia a vylúčenia poškodenia chrbtice. Keď je to pád z väčšej výšky, ako výška tela, tak podľa zásady záchranári vždy manipulujú s dieťaťom, akoby bola chrbtica zlomená,“ vysvetlil odborník, ktorý sa rôznym témam úrazov venuje aj vo svojej knihe Ako neprísť o dieťa.
Napríklad, pokiaľ dieťa stojí na stoličke a padne, už je to pád z výšky vyššej ako je výška tela, a tam je aj vyššia pravdepodobnosť poškodenia chrbtice. Sem patria aj preliezky, hojdačky, trampolína, posteľ či bicykel: „S takým dieťaťom nehýbať, nechať ho ležať, chytiť mu dvomi rukami hlavu a krk a držať ho v takej polohe, aby nehýbalo krkom a hlavou, lebo môže mať poškodené nie len krčnú chrbticu, ale aj hrudnú a driekovú chrbticu. A to aj v prípade, ak je pri vedomí, aj v bezvedomí. Keď sa dieťa samé dvihne, že rodičia tomu nezabránia, tak mu treba povedať, nech si ľahne, nech má čo najmenej pohybov hlavou,“ odporúča skúsený lekár.
Rovnako sú mimoriadne rizikové pády bábätiek, lezúňov či štvornožkujúcich detičiek, ktoré padajú z prebaľovacích pultov, gauča či postele. „Pokiaľ je to malé dieťa, ktoré môže robiť nechcené pohyby, tak treba dvomi rukami chytiť hlavu a krk a držať ho v takej polohe, ako keď človek sedí. Keby sa dieťa navyše hýbalo, tak sa zvyšuje aj riziko poškodenia miechy,“ doplnil.
#