Každý dospelý človek si so sebou nesie svoje detstvo, a to vrátane psychických rán, ktoré nám často bránia v plnom rozvoji. Stefanie Stahlová, renomovaná psychoterapeutka, ponúka vo svojej knihe "Tvoje vnútorné dieťa musí nájsť svoj domov" hlboký ponor do problematiky vnútorného dieťaťa a cesty k jeho uzdraveniu. Táto recenzia sa zameriava na kľúčové koncepty a prístupy, ktoré Stahlová predstavuje, a zároveň ich zasadzuje do kontextu terapeutickej práce s vnútorným dieťaťom.
Čo je Vnútorné Dieťa?
Výrazom „vnútorné dieťa“ Stefanie Stahlová označuje súbor všetkých stôp z detstva. Súbor zážitkov, ktoré na nás prostredníctvom rodičov či ľudí, ktorí vstupovali do našej výchovy, zanechali stopy. Ide o komplexnú zbierku spomienok, emócií a presvedčení, ktoré vznikli v detstve a ovplyvňujú naše správanie a prežívanie v dospelosti. Tieto stopy môžu byť pozitívne, podporujúce a budujúce, ale aj negatívne, zraňujúce a obmedzujúce.
„Najmä rany z detstva sú hlboko zakorenené v našom nevedomí a bránia nám v dospelosti využívať naplno svoj potenciál,“ píše autorka. Tieto rany môžu viesť k rôznym problémom v dospelosti, ako sú ťažkosti vo vzťahoch, nízke sebavedomie, problémy s emóciami a celková nespokojnosť so životom.
Nádej na Uzdravenie
Je tu však nádej: Naše vnútorné dieťa môžeme vyliečiť. Keď sa postavíme tvárou v tvár minulosti a rozlúčime sa s dogmami, ktoré sú v nás hlboko zakotvené, môžeme tieto staré rany z detstva vyliečiť aj v dospelosti. Proces uzdravovania vnútorného dieťaťa spočíva v rozpoznávaní a prepracovávaní negatívnych vzorcov a presvedčení, ktoré vznikli v detstve. Je to spôsob, ako uvoľniť blokády z minulosti a nájsť napokon cestu k sebe samým.
Dieťa Slnka a Dieťa Tieňa
Pri terapeutickej práci s vnútorným dieťaťom sa rozlišuje medzi dieťaťom slnka a dieťaťom tieňa.
Prečítajte si tiež: Vyšetrenia počas tehotenstva
- Dieťa slnka: Dieťa slnka je metaforou neporušenej časti sebavedomia. Predstavuje pozitívne odtlačky z minulosti a dobré pocity, ktoré pramenia najmä zo všímavej výchovy. Patrí tam napríklad spontánnosť, zvedavosť, zasnenosť, vitalita či radosť zo života. Reprezentuje naše silné stránky, talenty a zdroje, ktoré nám pomáhajú zvládať životné výzvy.
- Dieťa tieňa: Dieťa tieňa predstavuje tú časť sebavedomia, ktorú musíme posilniť, pretože je zranená a labilná. Dieťa tieňa reprezentuje negatívne presvedčenia, ktoré si človek so sebou nesie z detstva až do dospelosti, ako napríklad „Nie som dosť dobrý“ alebo „Nie som dôležitý“. Takéto stopy vyúsťujú do pocitov ako smútok, strach, bezmocnosť či hnev. Je to tá časť nás, ktorá prežíva bolesť, strach a neistotu.
Práca s vnútorným dieťaťom spočíva v tom, že si uvedomíme obe tieto časti a naučíme sa s nimi súcitne zaobchádzať.
Obranné Stratégie a Ich Rozpoznanie
Na to, aby človek porozumel negatívnym pocitom z detstva alebo aby ich ani nepocítil, rozvíja každý z nás svoje vlastné obranné stratégie. Podľa Stahlovej to môže byť napríklad utiahnutie sa do seba, snaha o harmóniu alebo ovládanie: Všetko reakcie, ktoré vo vzťahoch s inými ľuďmi spôsobujú problémy. Tieto stratégie nám síce v detstve pomáhali prežiť, ale v dospelosti nám môžu brániť v zdravých vzťahoch a v plnom prežívaní života.
Práve rozpoznanie týchto stratégií je prvým krokom k podpore dieťaťa slnka a k utešeniu dieťaťa tieňa. Keď si uvedomíme, ako reagujeme na stresové situácie a aké vzorce správania používame, môžeme začať hľadať zdravšie spôsoby, ako sa s nimi vyrovnať.
Prijatie a Súcit
„Rovnako dôležité je, aby sme boli schopní prijať bremená, smútok a rany, ktoré vznikli v detstve“ hovorí psychoterapeutka Sylvia Winterspergerová. „Aby sme to dokázali, musíme sa prepracovať ku každej jednej oblasti našej osobnosti, ktorá v sebe ešte stále nesie zážitky z detstva.“ Prijatie našej minulosti, vrátane bolestivých zážitkov, je kľúčové pre uzdravenie. To neznamená, že s tým, čo sa stalo, súhlasíme, ale že si to dovolíme precítiť a spracovať.
Takéto negatívne zážitky môžeme neutralizovať tak, že sami sebe prejavíme pochopenie, súcit a budeme k sebe láskaví. Súcit k sebe samému je základom pre uzdravenie vnútorného dieťaťa. Znamená to, že sa k sebe správame s láskou a pochopením, najmä keď prežívame ťažké emócie.
Prečítajte si tiež: Získanie sebaúcty
Dialóg s Vnútorným Dieťaťom
Winterspergerová je presvedčená, že úspech sa dostaví, ak budeme schopní viesť so svojím vnútorným dieťaťom dialóg. Dialóg s vnútorným dieťaťom je mocný nástroj na uzdravenie. Umožňuje nám spojiť sa s našimi emóciami, pochopiť ich pôvod a ponúknuť vnútornému dieťaťu útechu a podporu.
Ako dospelý si predstavte, že vaše mladšie JA práve zažilo niečo nepekné, niečo, čo ho zranilo a ublížilo mu. Potom svoje vnútorné dieťa utešte, prihovorte sa mu, porozprávajte sa s ním a uistite ho, že v tom nie je samo. Vysvetlite mu, že vaše dospelé JA stojí pri ňom a že na jeho problém sa možno pozrieť aj očami dospelého. V tomto dialógu môžeme vnútornému dieťaťu ponúknuť to, čo mu v detstve chýbalo: bezpečie, prijatie, pochopenie a lásku.
Praktické Kroky k Uzdraveniu Vnútorného Dieťaťa
Na základe informácií od Stefanie Stahlovej a Sylvie Winterspergerovej môžeme zhrnúť niekoľko praktických krokov, ktoré nám môžu pomôcť pri uzdravovaní vnútorného dieťaťa:
- Identifikujte svoje obranné stratégie: Všímajte si, ako reagujete na stresové situácie a aké vzorce správania používate.
- Rozpoznajte svoje dieťa slnka a dieťa tieňa: Uvedomte si svoje silné stránky a zdroje, ale aj svoje zranenia a negatívne presvedčenia.
- Precvičujte si súcit k sebe samému: Správajte sa k sebe s láskou a pochopením, najmä keď prežívate ťažké emócie.
- Veďte dialóg so svojím vnútorným dieťaťom: Predstavte si, že sa rozprávate so svojím mladším JA a ponúknite mu útechu a podporu.
- Vyhľadajte odbornú pomoc: Ak máte pocit, že sami nezvládate spracovať svoje rany z detstva, neváhajte vyhľadať pomoc psychoterapeuta.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa