Európania si vytvorili presvedčenie, že americký prezident Donald Trump je nepredvídateľný a ťažko zvládnuteľný, čo im paradoxne poskytuje istý druh upokojenia. Avšak, tento pohľad môže byť mylný. Od prejavu amerického viceprezidenta J.D. Vancea na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii, v ktorom znevažoval Európu, až po novú stratégiu národnej bezpečnosti USA, je možné pozorovať jasnú a konzistentnú víziu Trumpovej administratívy pre Európu. Táto vízia uprednostňuje vzťahy medzi USA a Ruskom a snaží sa rozdeľovať a ovládať kontinent, pričom využíva nacionalistické a krajne pravicové európske sily, ktoré majú podporu Moskvy aj Washingtonu. Vzhľadom na vojnu medzi Ruskom a Ukrajinou a celkovú bezpečnosť Európy je nevyhnutné, aby si Európa uvedomila, že v tejto situácii je v podstate sama.
Európska stávka na prehru
Riaditeľka talianskeho think-tanku Istituto Affari Internazionali, Nathalie Tocci, vo svojej analýze pre časopis Foreign Policy poukázala na to, že Európania reagovali na útoky Trumpa alebo jeho administratívy na Európu (vrátane Ukrajiny) s vynúteným úsmevom a snažili sa pochváliť Biely dom. Verili, že ide o stratégiu, ktorá využije Trumpovu údajnú nekonzistentnosť a márnivosť na to, aby ho priviedli späť do transatlantického spoločenstva. Avšak, pri každej príležitosti, keď sa Trump zameral na vojnu na Ukrajine, postavil sa na stranu Ruska. Európania sa neustále snažili udržať Washington v hre a zachrániť, čo sa dalo z transatlantických väzieb. Tocci tvrdí, že Európa vsadila na prehratú stávku, pričom situáciu prirovnáva k nekonečnému Dňu svišťov.
Metafora Dňa svišťov odkazuje na holandskú poveru, podľa ktorej, ak svišť uvidí svoj tieň, zima potrvá ešte šesť týždňov, ak nie, jar príde skoro. V kontexte Trumpovej administratívy to znamená, že jej prístup k Európe, Ukrajine a Rusku bol pozoruhodne konzistentný. Trump chce ukončiť vojnu na Ukrajine, pretože ju vníma ako prekážku normalizácie vzťahov medzi USA a Ruskom, najmä pokiaľ ide o plánované obchodné dohody medzi jeho spolupracovníkmi a Kremeľom.
Nový svetový poriadok: Prežitie najsilnejších
Trumpova vízia spočíva v tom, že liberálny svetový poriadok je preč a na jeho miesto nastupuje prežitie najsilnejších. Namiesto tradičnej súťaže superveľmocí sa snaží o imperiálnu tajnú dohodu s Ruskom a Čínou. Zo strategického hľadiska to môže mať krátkodobú logiku a ideologicky to korešponduje s podporou krajne pravicových strán a vlád v Európe i mimo nej. Tieto sily zdieľajú nacionalistické a sociálne konzervatívne názory, ktoré presadzuje hnutie MAGA, a zároveň sa snažia rozdeľovať Európu a oslabovať projekt európskej integrácie. Stredopravé sily im v tom často pomáhajú prostredníctvom spolupráce.
Nová stratégia národnej bezpečnosti USA síce neobsahuje konkrétne politiky týkajúce sa Európy, ale jej posolstvo je jasné: jediné predstaviteľné transatlantické puto je puto medzi krajne pravicovými silami, kde alfa Američania dominujú nad svojimi európskymi posluhovačmi. Ak Trump ešte nepodrobil Európu svojim želaniam, nie je to vďaka šikovným európskym machinaciam. Lichotenie Trumpovi, obdarúvanie darčekmi a pozývanie na kráľovské večere nezachráni Ukrajinu ani transatlantické vzťahy. Ak Trump ešte nezrealizoval svoju víziu vojny na Ukrajine a novej rovnováhy síl v Európe, je to preto, že Putin stále hrá ťažko dostupného.
Prečítajte si tiež: Ako riešiť rozmaznanosť u dvojročného dieťaťa?
Európske páky a dilemy
Existuje kritická masa európskej verejnosti a vlád, ktoré chápu, že európska bezpečnosť prechádza cez Kyjev. Patria sem Nemecko, Francúzsko, Veľká Británia, Poľsko, severské krajiny, pobaltské štáty, Holandsko, Španielsko a, s určitou rezervou, Taliansko. Tieto krajiny si uvedomujú, že ruská imperiálna dobyvačná vojna začína na Ukrajine, ale nekončí ňou, a že kapitulácia Kyjeva by len uvoľnila ruské zdroje na otvorenie nových frontov proti Európe.
Európa má v súvislosti s vojnou na Ukrajine k dispozícii viac pák ako Spojené štáty. Podpora USA pre Ukrajinu sa od nástupu Trumpa do úradu zastavila. Európa drží väčšinu zmrazených ruských aktív, ukladá sankcie, ktoré skutočne bolia, podporuje Ukrajinu ekonomicky a poskytuje väčšinu vojenskej pomoci. Čiastočne vďaka európskym investíciám sa rastúci podiel obrany Ukrajiny opiera o jej vlastný domáci priemysel.
Spojené štáty zostávajú pre Ukrajinu a Európu absolútne kľúčové, najmä vďaka spravodajským informáciám, ktoré Ukrajine umožňujú zachytávať ruské útoky dronmi a raketami na ukrajinské mestá a infraštruktúru, ako aj identifikovať ciele pre hlboké údery v Rusku. Európa sa snaží znížiť svoju zraniteľnosť zvýšením výdavkov na obranu, ale to často znamená nákup väčšieho množstva zbraní z USA. Znižuje svoju krátkodobú zraniteľnosť za cenu zvýšenia svojej dlhodobej závislosti od Spojených štátov, ktoré teraz zneužívajú závislosť svojich nominálnych spojencov.
Chýbajúce zložky: Strategické zameranie a odvaha
Hoci systémové riešenie bezpečnostnej dilemy Európy nie je na obzore, Európania majú k dispozícii prostriedky, aby zabránili kapitulácii Ukrajiny a vytvorili podmienky pre spravodlivý mier. Chýbajú však dve zložky, ktoré je potrebné riešiť. Prvým je schopnosť Európy sústrediť sa na svoj strategický cieľ. Európski lídri a inštitúcie majú abstraktné chápanie dlhodobej stratégie, ale v praxi sa často zameriavajú na krátkodobé, partikulárne záujmy. Príkladom je krátkozraký postoj Belgicka a Európskej centrálnej banky k využitiu zmrazených ruských aktív na pomoc Ukrajine.
Druhou zložkou je odvaha. Európski lídri by mali nájsť odvahu ísť do Washingtonu, poďakovať Trumpovi za jeho „mierové“ úsilie a presvedčiť ho, že vo svete je množstvo iných konfliktov, ktoré si vyžadujú jeho pozornosť. Európania môžu povedať: Pokiaľ ide o Ukrajinu, vojnu zvládneme. Žiadame len, aby nám naďalej poskytovali spravodajské informácie a naďalej schvaľovali nákup zbraní, kým si vybudujeme vlastné výrobné kapacity. Európa nemôže sľúbiť, že vojnu ukončí ešte dnes, ale môže sa zaviazať, že vytvorí podmienky pre trvalú bezpečnosť na kontinente.
Prečítajte si tiež: Rozmaznané deti v slovenskej spoločnosti
Trumpova obchodná politika: Balancovanie medzi izoláciou a dohodami
Trumpova zahraničná politika sa prejavuje aj v jeho obchodných rozhodnutiach. Okrem slov o clách z Trumpových úst padali aj trhy, najmä tie americké. Americký akciový trh zaznamenal počas nasledujúcich troch dní takmer 15-percentný prepad, čo predstavovalo jeden z najvýraznejších poklesov v jeho histórii. Krátko nato vstúpili do recesie aj japonské trhy a čínske technologické akcie. Washington zvýšil clá na čínske tovary a Peking odpovedal rovnakou mincou. Trhy tak ovládla neistota a svetové organizácie aj najväčšie banky sveta upravovali svoje prognózy rastu globálnej ekonomiky prakticky po každom vyjadrení Donalda Trumpa.
Po dlhej „pingpongovej šou“ a sérii Trumpových príspevkov na jeho sociálnej sieti Truth Social, po ktorých centrálne banky naprieč svetom nestíhali prepočítavať makroekonomické scenáre, Trump spravil niekoľko piruet, ktoré vrátili na trh dávku istoty a optimizmu. Najnovšia dohoda medzi Čínou a USA o 90-dňovom znížení obchodných ciel pôsobí ako symbolický kohútik, ktorý opäť pustil miliardy USD do amerických akciových trhov.
Už koncom apríla Trump spolu so svojím ministrom financií Scottom Bessentom vyslali sériu pozitívnych signálov. Ďalší signál prišiel v momente, keď Trump pre médiá potvrdil, že nemá žiadny úmysel odvolať predsedu Federálneho rezervného systému Jeromea Powella. Ten už niekoľkokrát odmietol znížiť úrokové sadzby, keďže sa obával, že Trumpova cenová politika by mohla opäť rozpútať infláciu. Minister financií Scott Bessent uviedol, že očakáva deeskaláciu obchodnej vojny s Čínou, keďže podľa jeho slov bol „súčasný stav neudržateľný“. Za definitívny krok smerom od obchodnej ofenzívy možno považovať rozhodnutie staronového prezidenta USA znížiť colné zaťaženie amerických automobiliek.
Už začiatkom mesiaca uzavrel Trump s Britániou významnú obchodnú dohodu, v rámci ktorej súhlasil so znížením ciel na britské autá, oceľ a hliník. A tak sme sa dostali až k dohode s Čínou na neutrálnom území vo Švajčiarsku. Výsledkom je symbolické vztýčenie bielej zástavy na tri mesiace, počas ktorých USA znížia clá na čínsky tovar zo 145 % na 30 % a Čína zníži clá na americké výrobky zo 125 % na 10 %. Zatiaľ čo cena zlata klesla o 4 %, globálne akciové trhy zaznamenali rast a tie americké sa v tomto roku dokonca dostali do zelených čísel. Posilnilo aj tzv. digitálne zlato - Bitcoin, ktorý sa opäť prehupol nad hranicu 100 000 USD a odštartoval rally aj ďalších kryptomien, ako napríklad Ethereum. Ropa posilnila o 9 % od svojho minima spred dvoch týždňov, čo súvisí najmä s oživeným dopytom z Číny, keďže práve Čína je najväčším spotrebiteľom ropy na svete.
Na základe týchto dohôd a silných čísel z trhu práce sa analytici z Goldman Sachs rozhodli znížiť pravdepodobnosť recesie zo 45 % na 35 %. Trumpa k zmiernenému tónu zrejme prinútil aj fakt, že dôsledky obchodných ciel zatiaľ zasiahli Spojené štáty viac ako Čínu. Aj keď vysoké clá výrazne zasiahli čínsky vývoz do USA, ktorý v apríli medziročne klesol o 22 %, celkový čínsky export paradoxne rástol o 8 %. To naznačuje, že Čína si dokázala nájsť iných obchodných partnerov.
Prečítajte si tiež: Dôsledky rozmaznávania detí
Cieľom obchodnej politiky najvplyvnejšieho muža planéty je oživiť priemyselnú výrobu v USA. V posledných mesiacoch viaceré spoločnosti prisľúbili investície na americkom území v hodnote desiatok až stoviek miliárd USD. Aj znížené 30-percentné clo predstavuje pre mnohé menšie americké firmy zásadný problém, a to najmä pre tie, ktoré sú výrazne závislé od výroby v Číne.
Vzťahy s Čínou a Ruskom: Hľadanie rovnováhy
Zdá sa, že nejde len o ekonomické dôvody na zlepšenie vzťahov s komunistickou stranou. Trump sa Číny totiž obáva možno viac, ako sa na prvý pohľad zdá a tento pocit zdieľajú aj ľudia z jeho okolia. Minister zahraničných vecí Marco Rubio verí, že Čína predstavuje pre Spojené štáty najväčšiu výzvu, ktorá bude formovať celé 21. storočie. A práve tieto vzťahy sa podľa všetkého snaží prezident USA zlepšiť s hlavným zámerom zachovania statusu hegemóna pre Spojené štáty. Trump sa už viackrát vyjadril, že jednou z ciest, ako oslabiť rastúci vplyv Číny, je vraziť pomyselný klin medzi ňu a Rusko. Tieto slová sa premietli aj do krokov jeho administratívy, najmä do výsledkov rokovaní v súvislosti s konfliktom na Ukrajine. No a najnovšie je vidno snahu o obnovu ekonomických dohôd medzi USA a Čínou.
Čínsky prezident Si Ťin-pching sa počas osláv 80. výročia víťazstva Ruska nad fašizmom nechal počuť, že Čína a Rusko by mali spoločne čeliť vplyvu Spojených štátov. Vladimír Putin poznamenal, že práve Sovietsky zväz a Čína mali najväčšie obete počas druhej svetovej vojny. V súčasnosti je Čína hlavným obchodným partnerom Ruska. V roku 2024 dosiahla hodnota ich vzájomného obchodu rekordných 245 miliárd USD, mimochodom najvyššie číslo v histórii. Obchod medzi oboma krajinami sa za posledné tri roky viac než zdvojnásobil. Rusko dnes vyváža do Číny až 30,5 % svojho celkového exportu, zatiaľ čo Čína z Ruska dováža 36,5 % všetkého svojho importu.
Výhodou tohto partnerstva je fakt, že jednotlivé ekonomiky sa navzájom výborne dopĺňajú. Rusko patrí medzi najväčších svetových producentov komodít, ako sú ropa či zemný plyn. Do karát Číne hrá aj to, že Rusko je jedným z najväčších exportérov obilnín, čo je pre krajinu s 1,4 miliardami obyvateľov doslova existenčná komodita. Na druhej strane je Čína jedným z najväčších výrobcov na svete, čo znamená, že potrebuje lacné vstupy. V súčasnosti je tiež najväčším svetovým dovozcom ropy, čo po odstrihnutí EÚ od ruských energetických zdrojov predstavovalo pre Moskvu príležitosť.
Úspechy a výzvy Trumpovej politiky
Posledné týždne boli pre Donalda Trumpa mimoriadne úspešné. Z obchodných dohôd, ktoré uzavrel so Saudskou Arábiou, Spojenými arabskými emirátmi a Katarom, budú ťažiť predovšetkým americké technologické spoločnosti. Navyše sa mu podarilo v arabskom svete vyjednať pre Boeing historickú objednávku. Clá, ktoré Trump oznámil začiatkom apríla, mu zabezpečili silnú vyjednávaciu pozíciu a vďaka nej získali americké firmy v uplynulých týždňoch kontrakty v hodnote miliárd dolárov.
Pre investora bude teraz kľúčové sledovať, čo sa stane po vypršaní 90-dňovej prestávky v obchodnej vojne. Clá, nech už v akejkoľvek podobe či výške, stále predstavujú brzdu hospodárskeho rastu. Zaujímavé bude aj to, či sa Trumpovej administratíve podarí oslabiť čoraz pevnejšie vzťahy medzi Ruskom a Čínou.