Predškolské obdobie je pre dieťa významnou etapou, ktorá trvá od 3 do 6 rokov a končí nástupom do školy. V tomto období dieťa prechádza prudkým rozvojom v telesnej, poznávacej, motivačnej oblasti a v oblasti sebauvedomovania. Trojročné dieťa prestáva byť batoľaťom a podľa vývinových tabuliek sa stáva mladším predškolákom. V tomto veku ide vývin značne dopredu, ale niektoré deti dosahujú jednotlivé vývinové míľniky v rôznych obdobiach, niektoré skôr okolo 3. narodenín, iné až okolo 4,5 roka.
Telesný a pohybový vývin
V predškolskom veku dieťa ročne priberie 3-5 kg a narastie 5-10 cm. Zlepšuje sa osifikácia zápästných kostičiek, čo umožňuje vývin jemnej motoriky prstov a rúk, ktorá je nevyhnutná pre osvojenie si písania a grafomotoriky. Činnosť centrálneho nervového systému (CNS) a vnútorných orgánov sa zdokonaľuje, čím sa zlepšuje pohyblivosť, pohyby sú koordinovanejšie a dieťa má väčšiu silu. Dôležitá je chrbtica, jej tvar a funkcia.
Jemná motorika
Rozvíja sa jemná motorika. Štvorročné dieťa si vie zapnúť gombík, päťročné zaviazať šnúrky na topánkach. Deti sa zdokonaľujú v používaní príboru, vedia sa samy umyť a poskladať si oblečenie. Spresňuje sa koordinácia rúk a vyhraňuje sa dominancia jednej ruky. Deti rady manipulujú s nástrojmi, stavajú lego, skladajú skladačky a hlavolamy.
Hrubá motorika
V oblasti hrubej motoriky sa deti zdokonaľujú vo vození sa na trojkolke, sánkovaní, lezení na stromy a preliezky. Chôdza 3-ročného dieťaťa ešte nie je koordinovaná, našľapuje na celú nohu a trup nemá celkom vzpriamený. Chôdza 4-ročného dieťaťa sa už viac približuje chôdzi dospelých a u 5-ročného je elegantnejšia a úspornejšia. Chôdza je zautomatizovaná a vzniká individuálny štýl chôdze. Šesťročné deti ešte pri chôdzi poskakujú, kývajú sa a menia smer, čo sú prejavy hravosti. Vývin chôdze sa zakončuje okolo 6.
Čo by malo trojročné dieťa v oblasti motoriky zvládať:
- Chytiť loptu do zohnutých rúk.
- Skočiť znožmo dole z prekážok vysokých až cca 40 cm.
- Ísť hore a dole po schodoch, pričom nohy strieda.
- Zohnúť sa a nespadnúť pri tom.
- Behať istejšie a jazdiť na trojkolke.
- Skočiť a stáť na jednej nohe cca 5 sekúnd.
- Chodiť dopredu a dozadu bez problémov.
- Zaujímať sa o nožnice, papier, prstové farby, či voskovky.
- Kresliť kruh, trhať papier na dve časti.
Zmyslové vnímanie a pozornosť
Zdokonaľuje sa citlivosť zmyslových orgánov. Hmatom dieťa rozlišuje zložité tvary, zrakom rozoznáva doplnkové farby a sluchom identifikuje rôzne zdroje zvuku. Vnímanie dieťaťa závisí od jeho záujmov. Charakteristická črta vnímania je synkretizmus, teda globálnosť a nevšímanie si detailov. Vnímanie času je nedokonalé, dieťa "meria čas" prostredníctvom udalostí a javov, ktoré sa ho týkajú. Dieťa je orientované na prítomnosť a časové pojmy ako minulosť a budúcnosť nemajú pevný obsah. Nedostatočná je aj orientácia v priestore a v smere vľavo a vpravo.
Prečítajte si tiež: Príčiny nôh do X
Pozornosť dieťaťa je nestála a ovplyvnená silnými podnetmi. V 3-4 rokoch je pozornosť neúmyselná a neriadená vôľou, v 5. roku sa dieťa začína sústreďovať a úmyselná pozornosť sa zdokonaľuje v 6. roku. Rozvíjanie úmyselnej pozornosti je dôležité pre vstup do školy.
Pamäť, fantázia a myslenie
Pamäť je na začiatku obdobia neúmyselná. Dieťa si pamätá len to, čo naňho silne zapôsobilo a s čím sa stretáva. Pamäť je mechanická a až ku koncu obdobia sa začínajú budovať základy slovno-logickej pamäti. Zdokonaľuje sa rozsah pamäti. Presnosť pamäti je menej rozvinutá, pretože dieťa si do nej pridáva aj svoje fantastické výtvory. Pamäť je ovplyvnená citmi dieťaťa - pamätá si dobre to, čo si praje, to kto mu urobil dobre, ale aj to, z čoho má strach.
Fantázia je bohatá a založená na nekontrolovateľných predstavách. Konfabulácia nahrádza nedostatky logického vnímania sveta a dejov fantáziou. Fantázia závisí od citov detí a je ovplyvnená rozprávkami, televíziou a udalosťami zo života. Personifikácia oživuje predmety a pripisuje im ľudské vlastnosti.
Myslenie dieťaťa je konkrétne. Dieťa premýšľa o tom, čo bezprostredne robí, koho stretáva a čo vníma.
- Fenomenizmus: dieťa reaguje na bezprostredné predmety a svet je preňho taký, ako sa javí.
- Prezentizmus: myslenie je viazané na prítomnosť a na aktuálnu podobu.
- Egocentrizmus: myslenie je zamerané na seba.
- Absolutizmus: myslenie je statické a ťažko sa mení.
- Magickosť: dopĺňanie predstáv a myslenia fantáziou.
V myslení dieťaťa predškolského veku rozlišujeme dve obdobia:
Prečítajte si tiež: Sprievodca pre rodičov a pedagógov: Pozornosť trojročných
- Obdobie kladenia otázok „Čo je to?“
- Obdobie kladenia otázok „Prečo? Načo? Ako?“
Vývin poznávacích schopností (funkcií) u trojročného dieťaťa:
- Dostáva sa do opytovacieho obdobia, obvykle má veľa veľa otázok: „Prečo je obloha modrá? Prečo majú sliepočky perie?“ Hoci vám to môže prísť otravné, je to normálna vývinová fáza a dieťa sa v tomto čase nekonečne veľa učí.
- Vie správne pomenovať základné farby.
- Chápe pojmy „rovnaký“ a „rozdielny“.
- Porozumie a vykoná pokyn zložený z troch častí - „choď do izbičky, vezmi bábiku a prines ju sem“.
- Zapamätá si časť príbehu.
- Počíta a začína chápať súvislosti narábania s číslami.
- Triedi predmety podľa tvaru a farby.
- Poskladá veku primerané puzzle.
Slovná zásoba a reč
Slovná zásoba dieťaťa sa výrazne rozširuje. V 3. roku má dieťa približne 300 slov a na konci 6. roka až 3500 slov. Dieťa sa ľahko učí cudzie jazyky.
Jazykové schopnosti trojročného dieťaťa:
- Ovládať základné pravidlá reči a aktívne používať 600 - 1000 slov, pričom zrozumiteľnosť reči by mala byť asi 80%.
- Vedieť povedať svoje meno a odpovedať na otázku „Koľko máš rokov?“.
- Hovoriť v trojslovných vetách a napodobňovať melódiu reči.
- Používať zámená (ja varím polievočku, ty budeš spinkať?)
- Vedieť prerozprávať krátky príbeh - napr. 3 - 4 vety.
Citový vývin
Citový život dieťaťa je bohatý a intenzívny. Citové podnety vyvolávajú prudké a rozmanité reakcie. Zvyšuje sa citlivosť detí. Rozlišujú sa astenické a stenické city, čo závisí od výchovy. Citová výchova by mala dieťaťu dávať veľa podnetov na rozvoj citov, uspokojovať jeho citové potreby, poskytnúť mu citovú istotu, viesť ho k ovládaniu negatívnych citov a pozitívne ho oceňovať a hodnotiť.
Sociálny vývin
Sociálny vývin dieťaťa je poznamenaný veľkou iniciatívou. Hlavnou potrebou je aktivita. Pri jej usmerňovaní zohrávajú dôležitú úlohu rodičia, súrodenci, starí rodičia, učiteľky a deti v materskej škole (MŠ). Dieťa sa učí z vlastnej skúsenosti a napodobňovaním dospelých. Opakuje správanie, za ktoré dostane odmenu, alebo pochvalu a vyhýba sa správaniu, za ktoré je pokarhané. Pre socializáciu dieťaťa je dôležité, aby navštevovalo kolektív v MŠ. Socializácia dieťaťa v predškolskom veku sa završuje prechodom do základnej školy (ZŠ).
Sociálne zručnosti trojročného dieťaťa:
- Stáva sa viac nezávislým.
- Je menej zamerané samo na seba a prejavuje menej agresívneho správania (ktoré je dovtedy pomerne normálne).
- Začína viac rozumieť pocitom druhých.
- Viac reaguje na iné deti a začína s nimi vytvárať priateľstvá.
- Stáva sa viac schopným deliť sa o veci - hračky.
- Začína sa identifikovať so svojím pohlavím a začína vnímať rozdeľovanie rolí.
- Začína sa viac zaujímať o štruktúrovanú hru.
- Trávi čoraz viac času aktivitami, kde zapája svoju fantáziu a pravdepodobne sa objaví aj nejaký ten imaginárny priateľ.
- Zmysel pre čas a jeho chápanie už by malo byť pre dieťa jasnejšie.
- Chápe a orientuje sa vo svojej dennej rutine (raňajky, umyť, obliecť, odchod do škôlky, prechádzka, obed …).
- Je schopné vnímať seba ako samostatnú osobu - „JA PEŤKO“. Hovorí o sebe v 1. osobe.
- Pravdepodobne začne ukazovať svoju „priečnu“ tvár a začne pomerne intenzívne odolávať vašim požiadavkám. Začne skrátka neposlúchať a testovať vaše hranice.
Činnosti a výchova dieťaťa v rodine
Najviac času zaberá dieťaťu hra. Hrá sa samo, s hračkami, s rozličnými predmetmi a materiálmi, v prírode, alebo so súrodencami a kamarátmi. Trojročné dieťa začína hru plánovať a je viac samostatné. V MŠ má presnejšie organizované činnosti, doma má voľnejší režim.
Hlavné formy aktivity detí
Dieťa v tomto období nepracuje v pravom zmysle, ide o hravé činnosti, ktoré majú charakter práce (upratovanie hračiek, uloženie oblečenia, pomoc v kuchyni). Tieto činnosti by mali byť v dennom programe, aby si dieťa osvojilo prvé pracovné návyky a vytvorilo vzťah k povinnostiam. Podobný charakter má učenie - dieťa tým, že pozoruje, manipuluje s vecami a robí praktické činnosti, získava skúsenosti. Takto lepšie chápe súvislosti a nadväznosti. Učenie je spontánne, hravé a nie zámerné. Organizované učenie začína v MŠ - dieťa sa učí vnímať, analyzovať, premýšľať, sústreďovať pozornosť a rozvíjať fantáziu.
Prečítajte si tiež: Trojročné dieťa a orálna fáza
Učenie aj hra sú dôležité pre rozvoj:
- Myslenia
- Disciplíny a sebaovládania
- Manuálnych zručností
- Tvorivosti
Prevládajú hry, kedy dieťa napodobňuje zvieratá a ľudí. Pribúdajú hry s pravidlami. Troj- a štvorročné deti ešte nechcú rešpektovať pravidlá a normy hier úplne, ale treba ich zaraďovať do repertoáru činnosti. V päť- a šesťroku je potrebných viac takýchto hier.
Typy hier:
- Samotárska hra: dieťa sa hrá samo s hračkami, bokom od všetkého diania.
- Súbežná hra: dieťa sa hrá samo, ale teší sa, keď sú nablízku aj iné deti.
- Asociatívna hra: dieťa sa hrá s ostatnými, požičiavajú si hračky, ale nemajú spoločný cieľ.
- Kooperatívna hra: deti sa hrajú skupinové hry, aby splnili nejakú úlohu, rozdeľujú si úlohy a volia si vodcu.
Podmienky optimálneho vývinu dieťaťa v rodine a v MŠ
Základnou podmienkou optimálneho vývinu dieťaťa je zdravie:
- Telesné zdravie: týka sa organizmu a normálnej činnosti telesných orgánov.
- Duševné zdravie: predstavuje psychickú pohodu a spokojnosť.
Starostlivosť rodičov má zahŕňať:
- Starostlivosť o telesné zdravie: zdravá výživa, spánok, zdravé životné prostredie a nepreťažovanie motorických funkcií.
- Starostlivosť o kognitívny rozvoj: myslenie, slovná zásoba, zručnosti.
- Starostlivosť o citový vývin: dieťa má byť chápané ako hodnota, mala by panovať atmosféra dôvery, radosť podpory, dieťa sa učí ovládať city a prekonávať citové krízy.
- Starostlivosť o zdravý sociálny vývin: naučiť dieťa spolupracovať, komunikovať s ľuďmi a tvoriť priateľské vzťahy s vrstovníkmi.
- Starostlivosť o autoreguláciu: pestovať vzťah k hodnotám, normám a pravidlám.
Problémy správania detí
Vysvetľujú sa:
- Pudová teória: hovorí o tom, že v každom veku je pud deštrukcie, agresie a zla, ktorý sa prejavuje v neprimeranom správaní.
- Teória sociálneho učenia: hovorí, že ak dieťa agresiou niečo získa, potom tento zisk pôsobí ako odmena a posilňovanie takéhoto správania. Agresii sa dá naučiť napodobňovaním.
Najčastejšie poruchy správania u detí:
- Hyperaktivita
- Nepozornosť
- Impulzívnosť
- Uzavretosť
- Používanie vulgárnych výrazov
- Zlosť, krik, hnev, plač, odmietanie, vydieranie a záchvaty zlosti.
Obdobie vzdoru
Prvé obdobie vzdoru, ktorého zvládnutie predstavuje pre rodiča výzvu, prináša so sebou aj takéto prejavy. Vzdorovité správanie sa skôr či neskôr objaví u každého dieťaťa, pričom priebeh tohto obdobia je veľmi individuálny. Najnáročnejšie je zvoliť vo vypätých situáciách vhodnú reakciu.
Čo je to obdobie vzdoru?
Dieťa kričí, je plačlivé, dotknuté, urazené alebo sa prejaví hysterickým záchvatom kriku a plaču. Za týmto procesom sa skrývajú fyzické, hormonálne, psychologické, emocionálne a sociálne faktory. Dieťaťom lomcujú emócie, rozvíja sa jeho charakter a temperament. Dieťa sa snaží presadiť svoje argumenty, pričom si neuvedomuje pocity seba ani svojho okolia. Nechce rešpektovať pravidlá, občas odmieta lásku rodiča, reaguje impulzívne a svoje neuspokojenie nedokáže vyjadriť inak ako hnevom a vzdorom.
Toto obdobie, ktorému sa hovorí aj prvá puberta, možno očakávať najčastejšie okolo veku 2. - 3. rokov. Tento časový rámec je však individuálny u každého dieťaťa. U niektorých detí sa vzdorovité správanie objavuje neskôr, napríklad v predškolskom veku. Trvanie a intenzita môžu byť dieťa od dieťaťa iné.
Ako prekonať obdobie vzdoru?
Žiadny zázračný recept neexistuje. Fyzické tresty, ignorancia, nervózny krik ani vyhrážky nie sú výchovným nástrojom. Vzdorovité prejavy totiž nie sú znakom nevychovanosti, ale neschopnosti dieťaťa uvedomovať si svoje emócie.
Účinné techniky:
- Zachovať chladnú hlavu a nereagovať hnevom na vzdor dieťaťa.
- Pokojne vysvetliť veci v čase, keď prvotný záchvat odznie.
- Identifikovať a pomenovať pocity dieťaťa.
- Neodopierať dieťaťu lásku.
- Byť vhodným vzorom správania.
- Pochváliť dieťa, keď sa upokojí.
- Ponúknuť alternatívu, ak dieťa trvá na svojom.
- Stanoviť hranice a nedovoliť, aby silnými emóciami dosiahlo svoje.
- Poskytnúť silné objatie.
- Nezosmiešňovať dieťa a nehovoriť mu, že je horšie ako ostatné deti.
- Odpútať pozornosť dieťaťa, ak rozumné argumenty nefungujú.
Cieľom týchto odporúčaní je, aby dieťa nadobudlo istotu, že na zvládanie svojich emócií tu nie je samo a rodič je tu od toho, aby mu so zvládaním emócií pomohol. Dieťa si časom uvedomí, že svoje pocity a požiadavky môže vyžadovať aj iným spôsobom.
Obdobie vzdoru očami odborníkov
Odborníci majú na obdobie vzdoru rôzne názory, niektorí dokonca tvrdia, že neexistuje. Počas tejto zložitej životnej fázy sa v duši dieťaťa dejú zmeny. Dieťa by rado robilo všetko samo, avšak potom, ako zistí, že na to jeho fyzické či psychické sily nestačia, prichádza frustrácia, ktorá často vyústi do hnevu alebo dokonca agresie.
Čo sa deje v duši dieťaťa?
„Citový život batoliat je charakteristický veľkou spontánnosťou, intenzitou, krátkou trvácnosťou a značnou premenlivosťou emócií. Emócie batoľaťa sú veľmi labilné a sú sprevádzané mnohými afektmi a správaním, ktoré rodičov niekedy naozaj zaskočí, či už je to hnev, krik, hryzenie, kopanie, bitie alebo hádzanie sa o zem,“ vraví psychologička Mgr.
Obdobie vzdoru je kľúčové pre zdravý vývoj dieťaťa a odráža jeho rastúcu túžbu po nezávislosti a sebaučení.
Ako zvládnuť obdobie vzdoru?
- Zachovať pokoj a trpezlivosť.
- Poskytnúť dieťaťu pocit bezpečia a stability.
- Pozitívne posilňovať a chváliť za dobré správanie.
- Aktívne počúvať a prejavovať empatiu.
- Odviesť pozornosť dieťaťa inou činnosťou alebo hrou.
- Vytvoriť predvídateľné denné rutiny.
- Nechať dieťa vyjadriť svoje pocity.
- Vyhýbať sa fyzickým trestom.
- Nájsť si čas pre seba a relaxovať.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc?
Ak dieťa vykazuje agresívne správanie, má trvalé problémy s disciplínou alebo existujú obavy o jeho psychické zdravie, je vhodné vyhľadať pomoc odborníka.
Obdobie vzdoru je nevyhnutnou súčasťou vývoja dieťaťa, ktorá prináša rad výziev, ale aj príležitostí pre rast a učenie. Správnym prístupom, trpezlivosťou a podporou môžeme dieťaťu pomôcť toto obdobie prekonať a vyjsť z neho silnejšie a sebavedomejšie.
Keď dieťa nerozpráva
Ak vaše dieťa zaostáva v reči oproti rovesníkom, je pochopiteľné, že cítite obavy. Reč sa u detí vyvíja postupne a u každého dieťaťa iným tempom. Existujú však orientačné vývinové míľniky, ktoré pomáhajú sledovať, či sa vývin uberá správnym smerom.
Čo robiť, keď dieťa nerozpráva?
Ak má dieťa 18 mesiacov a ešte nepovedalo prvé slová, prípadne v 2 rokoch stále hovorí len jednoslovne alebo veľmi málo, návštevu pediatra neodkladajte. Znamená to, že pasívna slovná zásoba je v poriadku, ale aktívna reč sa ešte nerozvinula. V takom prípade je dôležité vytvárať čo najviac príležitostí, aby sa dieťa pokúsilo vyjadriť samo. Ak ani po niekoľkých mesiacoch takýchto pokusov dieťa nezačne hovoriť, vyhľadajte odborníka.
Najdôležitejšie je s dieťaťom veľa a často hovoriť - opisujte mu, čo robíte, čo vidíte, čo sa deje okolo. Aj keď vám neodpovedá slovami, učí sa počúvať, rozumieť a neskôr aj napodobňovať. S rozšírením slovnej zásoby vám pomôžu napr. kartičky na rozvoj reči. Veľmi dôležité je čítanie kníh - nahlas a s obrázkami. Vyhýbajte sa dlhému pozeraniu televízie alebo videí. Podporujte gestá a mimiku, naučte sa spolu rytmické riekanky a spievajte piesne.
Ak máte pochybnosti o rečovom vývine svojho dieťaťa, poslúchnite vašu intuíciu a bez zbytočného otáľania vyhľadajte pediatra.
Odborníci, ktorých môžete kontaktovať:
- Detského psychológa: Posúdi celkový vývin dieťaťa - vrátane myslenia, pozornosti, správania a sociálnych zručností.
- Neurológa: Skúma, či rečové ťažkosti nesúvisia s fungovaním nervového systému (napr. vývinová dyspraxia, epilepsia, hypotónia).
- Foniatra: Špecializuje sa na vyšetrenie sluchu a rečových funkcií.
Včasná odborná pomoc dokáže zachytiť prípadný problém v rannom štádiu, kedy je práca s dieťaťom najefektívnejšia. Keď dieťa nerozpráva a problém sa zanedbá, nemusí už dobehnúť rovesníkov a ťažkosti môžu prerásť do problémov s učením v škole. Mnohé deti potrebujú len miernu podporu, aby sa „naštartovali“.