Byť tehotnou a mať už jedno dieťa je špecifická situácia plná očakávaní, radosti, ale aj obáv. Tehotná mamička sa často zamýšľa nad tým, ako starší súrodenec prijme nového člena rodiny. Pýta sa ho, či by chcel bračeka alebo sestričku, a snaží sa zistiť jeho pocity a predstavy. Táto otázka je pre ňu dôležitá, pretože chce, aby sa starší synček cítil zahrnutý a tešil sa na príchod bábätka.
Rozhovor plný očakávaní
Otázka "Chcel by si bračeka alebo sestričku?" je pre dieťa často abstraktná. Malý synček si ešte nevie predstaviť, aké to bude mať doma bábätko. Jeho odpoveď je ovplyvnená jeho aktuálnymi túžbami a potrebami. Možno si praje bračeka, s ktorým sa bude môcť hrať futbal, alebo sestričku, ktorú bude môcť ochraňovať. V každom prípade, táto otázka otvára priestor pre rozhovor o tom, ako sa rodina rozrastie a čo to pre všetkých bude znamenať.
Pyta sa tehotna mamicka synceka…Ferko,co by si chcel pod stromcek?
Skutočné príbehy tehotných mamičiek
Život prináša rôzne situácie a nie vždy je tehotenstvo jednoduché a bezstarostné. Tu je niekoľko príbehov tehotných mamičiek, ktoré sa ocitli v ťažkých životných situáciách a napriek tomu sa snažia dať svojim deťom to najlepšie.
Zina: Odchod z nebezpečného domova
Volám sa Zina a s obrovskou pokorou píšem svoj príbeh. Nie je pre mňa jednoduché hovoriť o tom, čím som prešla, ale ak to má pomôcť mne a mojim deťom prežiť toto náročné obdobie, musím to skúsiť. Som mamou trojročnej dcérky a v ôsmom mesiaci tehotenstva. Donedávna sme žili s partnerom, o ktorom som verila, že bude oporou našej rodine. Postupne sa však jeho správanie zmenilo. Boli dni, keď bol podráždený, kričal, zhadzoval ma a dával mi pocit, že nie som nič. A hoci som sa to snažila ospravedlňovať - stresom, problémami, únavou - pravda je, že ten dom už nebol bezpečný. Začala som sa báť… o seba, ale najmä o svoje deti. Moja dcérka začala reagovať strachom na zvýšený hlas, schovávala sa za mňa a pýtala sa, prečo je ocko zase nahnevaný. Keď som zistila, že čakám ďalšie dieťa, uvedomila som si, že ak neurobím krok teraz, možno už nebudem mať silu nikdy. Jedného dňa stačila posledná urážka, posledný výbuch, posledný moment, keď som cítila, že ak neodídem, stratím samu seba úplne. Zbalila som pár vecí, vzala dcérku za ruku a odišla. Nevedela som kam. Nemala som plán. Mala som len strach…*
Prečítajte si tiež: Starostlivosť o tehotnú gupku
Zina sa rozhodla odísť od partnera, ktorý sa správal agresívne a vytváral nebezpečné prostredie pre ňu a jej dcéru. Uvedomila si, že musí chrániť svoje deti a seba, aj keď to znamená začať odznova bez plánu a s obavami.
Janka: Sama s dvoma deťmi a ďalším na ceste
Volám sa Janka a som matkou dvoch maloletých synov vo veku 7 a 6 rokov. O necelé dva mesiace prinesiem na svet ďalšie dieťatko, o ktoré neviem, ako sa dokážem postarať, keďže som na tom momentálne veľmi zle a to po stránke materiálnej, sociálnej, finančnej i psychickej. Môj život, ako aj život oboch starších detí sa rapídne zmenil po oznámení, že čakám ďalšie dieťa. Môj životný partner a otec oboch starších synov ma postavil pred hotovú vec. Oznámil mi, že čaká dieťa s inou ženou a že mám opustiť spoločnú domácnosť, pretože on sa rozhodol pre život s ňou. Zostala som s obomi deťmi sama. Museli sme sa presťahovať do podnájmu, ktorý platí dobrovoľne otec maloletých detí. Aj napriek tomu, že mi veľmi ublížil, som mu za to vďačná, pretože inak by sme skončili na ulici alebo v nejakom útulku. Ale na iné výdavky mi už nemôže prispievať, keďže nie je prosperujúcim podnikateľom alebo živnostníkom. Môj mesačný príjem pozostáva len z dávky v hmotnej núdzi a rodinných prídavkov spolu vo výške cca 290 EUR, z čoho musíme vyžiť. Žijeme veľmi skromne, pretože musím každý peniaz „dvakrát“ otočiť, by sme prežili. Obávam sa, že s príchodom dieťaťa sa celá naša sociálna situácia ešte viacej zhorší, pretože malé dieťatko si vyžaduje ďalšie náklady na plienky, stravu, hygienu a samozrejme aj vyššie náklady na domácnosť. Som odkázaná na pomoc cudzích ľudí, pretože moji obaja rodičia sú už nebohí. Z príbuzných mám len jednu nevlastnú sestru, ktorá so mnou neudržiava kontakt, pretože bola z iného otcovho vzťahu. Nemám žiadnu vzdialenú či bližšiu rodinu, ktorá by mi mohla pomôcť. Príležitostne mi pomáha matka môjho partnera (t.j. babka mojich detí) a ešte jedna pani z charity, ktorá mi poradila, aby som sa obrátila na Vás…..*
Janka sa ocitla v ťažkej situácii, keď ju partner opustil a zostala sama s dvoma deťmi a tehotná. Bojuje s finančnými problémami a nedostatkom podpory od rodiny. Napriek tomu sa snaží zabezpečiť pre svoje deti to najlepšie a hľadá pomoc, kde sa dá.
Daniela: Trauma z minulosti a strata partnera
Volám sa Daniela, mám 32 rokov a čakám svoje 5 dieťa. Môj život je od detstva ťažký. Moji rodičia mali radi alkohol. Nepili alkohol len v krčme, ale aj u nás doma. Často sme mali doma návštevy ich kamarátov, ktorí s nimi pili. Spolu s bratmi sme nemali čo jesť, hlavne že rodičia mali čo piť. Raz, keď sa u nás doma zabávali a pili spolu s ich kamarátmi, išla som za mamou, že sme hladní, nech nám dá jesť. No ona mi odvrkla, že nemá peniaze a nech jej dám pokoj. V tom jeden z tých chlapov čo s nimi pil jej povedal, že keď s nim budem mať sex tak dá mame peniaze. Mama hneď súhlasila. Ja som mala vtedy 15 rokov a bola som panna. Chcela som z tej miestnosti utiecť, ale ten chlap ma chytil. Bránila som sa, kopala som ho, kričala som prosila mamu nech mi pomôže. No ona sa len smiala, že čo hysterčím, že sa mi to bude páčiť a ona že bude mať peniaze. Nakoniec som sa neubránila a ten chlap ma znásilnil. Preplakala som celú noc, chcela som zomrieť. No postupne som si na to zvykla. Pre moju mamu som bola zdroj príjmu, predávala ma chlapom na sex a oni jej za to platili. Keď som skončila školu, utiekla som z domu k priateľovi. Našli sme si podnájom. Obaja sme pracovali a mali sa radi. Prvý sa nám narodil Marek 12 rokov, do roka Miško 12 rokov, potom Adamko 10 rokov a Riško 9 rokov. Spočiatku sme žili šťastne, mali sme sa radi a tešili sa z detí. No po čase priateľ začal pracovať ako živnostník a často cestoval za prácou po celom Slovensku. Ja som bola na všetko sama. Keď prišiel domov, tak sme sa hádali a on hádku ukončil odchodom do krčmy. Domov sa vracal opitý a mne sa vtedy vracali nepríjemné spomienky na domov. Postupne sme sa odsudzovali, nechcela som vedľa seba chlapa, ktorý mi pripomínal všetko zlé čo som zažila. Dala som mu ultimátum - buď ja a deti, alebo on a jeho kamaráti. Našťastie si vybral rodinu. Našiel si prácu na píle a bol viac doma. Zdalo sa, že už nás nič nemôže prekvapiť, no nebolo to tak. Keď priateľ pracoval ako živnostník, vznikli mu dlhy, ktoré ho dobehli. Mnohé exekúcie mu ukrajovali z výplaty. Odišiel z práce a začal pracovať na čierno. Znova sme boli na začiatku . Keďže sme mali 4 deti musel zarábať, aby nás uživil. Aj ja som pracovala, no čoraz častejšie som chodila z práce ustatá, nevládala som doma nič urobiť. Navštívila som lekára a ten ma poslal na rôzne vyšetrenia. Po roku mi zistili sklerózu multiplex. Nebola som ani veľmi prekvapená, lebo môj otec mal tiež túto chorobu. Asi po 2 mesiacoch po diagnostikovaní mojej choroby som zistila, že som tehotná. Nevedela som čo mám robiť. Prvá reakcia bola, že to nezvládnem pri mojej diagnóze. Chcela som ísť na potrat, no priateľ nechcel ani len počuť o tom. Chcel ďalšie dieťa. Sľúbil, že mi pomôže a ja som teda súhlasila a dieťatko si nechala. Častejšie som chodila na kontroly nie len na gynekológiu, ale aj k môjmu neurológovi, aby videl ako na moju chorobu pôsobí tehotenstvo. Všetko bolo v poriadku a my sme sa tešili na ďalšieho syna. No osud mi nepraje. Mám mesiac do pôrodu a na dieťatko som ostala sama, lebo môj priateľ 22.8.2025 zomrel. Ráno vstal prišiel za mnou do kuchyne pozdravil sa, a vtom odpadol. Ihneď som volala záchranku a snažila som sa mu poskytnúť prvú pomoc, no keď prišla záchranka konštatovala už len smrť. Osud ma skúša a ja neviem čo mám robiť.*
Daniela prežila ťažké detstvo plné násilia a zneužívania. V dospelosti sa jej život stabilizoval, ale prišla diagnóza sklerózy multiplex a nakoniec strata partnera. Teraz čaká piate dieťa a nevie, ako to zvládne sama.
Prečítajte si tiež: Úmrtia tehotných žien v nemocniciach
Tamara: Útek pred drogami a násilím
„Už som bola rozhodnutá, že to dieťatko nezvládnem. Volám sa Tamara, mám 28 rokov a som mama dvoch úžasných detí. Ich smiech je to jediné, čo ma posledné roky držalo nad vodou. Neviem, ako by som zhrnula všetko, čím sme si prešli, ale viem, že nič z toho nebolo ľahké. A viem aj to, že som nikdy nechcela, aby moje deti vyrastali v strachu. Žila som s partnerom, ktorý bol závislý od drog a postupne začal byť čoraz viac agresívny. Zo začiatku som verila, že sa to zlepší. Že ho láska k deťom zmení. Namiesto toho sa to zhoršovalo. Hádky, výbuchy hnevu, nadávky, rany. Neustály strach, kedy znova príde domov „iný". Deti sa začali báť, schovávali sa, plakali, a ja som vedela, že takto už ďalej nemôžeme. Zbalila som, čo sa dalo, a odišla. Najskôr na jedno miesto, potom na ďalšie. Vystriedali sme niekoľko krízových centier, každé nám na chvíľu poskytlo útočisko. No stále sme boli akoby na ceste - bez istoty, bez domova. Snažila som sa pracovať, aspoň brigádne, aby som mohla deťom zabezpečiť aspoň základné veci. Nie vždy to šlo. Niekoľkokrát som si musela vybrať - zaplatiť lieky alebo plienky, kúpiť jedlo alebo cestovné na úrad. Ale nikdy som neprestala veriť, že to zvládneme. Pred časom som zistila, že som tehotná. Najprv som sa zrútila. Úprimne - mala som pocit, že to nezvládnem. Že to nemôžem zvládnuť. Bola som pripravená sa dieťaťa vzdať. Ale potom prišli rozhovory. Podpora. Ľudia, ktorí ma neodsúdili, len počúvali. A ja som si uvedomila, že to dieťa za to nemôže. Že si zaslúži žiť. Že aj ono si zaslúži cítiť lásku. A že možno práve ono je šanca na nový začiatok. Dnes viem, že chcem toto dieťatko priviesť na svet. Chcem, aby malo bezpečný domov. Aby cítilo, že je milované. No sama to nedokážem. Potrebujem pomoc - s výbavičkou, s potravinami, s tým najzákladnejším pre svoje tretie dieťa - svojho chlapčeka. Prosím pre moje deti. Chcem, aby raz mohli povedať, že ich mama to nevzdala. Že aj keď sme mali málo, mali sme lásku.*
Tamara utiekla od partnera závislého od drog, ktorý sa správal násilne. Žije v krízových centrách a snaží sa zabezpečiť pre svoje deti základné potreby. Keď zistila, že je tehotná, mala obavy, či to zvládne, ale rozhodla sa dať dieťaťu šancu na život.
Klaudia: komplikácie a šťastný koniec
Júl 2025… Týmto Vám oznamujeme, že dňa 27. júla 2025 sa narodil mamičke Klaudii syn Denis. Matka dostala pred pôrodom veľké bolesti, čo bolo na pôrod skoro. Boli sme s ňou na pohotovosti v nemocnici v Piešťanoch, kde ju vyšetrili, no poslali ju do Brezna ku svojmu gynekológovi, nakoľko nebola odtiaľ odhlásená. Odcestovala do Brezna, na druhý deň si musela volať rýchlu sanitku, pretože bolesti boli neznesiteľné. Výsledok: veľmi silný zápal obličiek. Lekári konštatovali, že príchod matky čo i len o hodinu neskôr by mohol spôsobiť smrť. Bola hospitalizovaná, vďaka Bohu i lekárom uzdravená, ale musela zostať pod kontrolou. Preto sa i dieťa narodilo v Brezne. Denisko sa narodil zdravý, vážil 3 200 gramov a meral 49 centimetrov. Matka je tiež v poriadku.
August 2025… Mamička Klaudia je šťastná, že všetko dobre dopadlo, synček Denis je silný a zdravý, z čoho máme aj my veľkú radosť. Svoju silu začína prejavovať malým dvíhaním hlávky, čo je obdivuhodné. Priberá krásne na váhe, iste aj vďaka tomu, že mamička svojho synčeka kojí. Má ho veľmi rada a všetci súrodenci sa mu s láskou venujú.
September 2025… Malý Denis je veľmi dobré bábätko, iba papá a spí, pritom rastie ako z vody. Veď má už 2.5 mesiaca, váži neuveriteľných 6.-kg. Keď sa narodil, vážil 3.20kg a meral 0.49 cm. Teraz meria 58cm. Mamička sa o neho dobre stará a venuje sa aj ostatným malým súrodencom. Je u nás veľmi veselo.
Prečítajte si tiež: Sprievodca insemináciou koní
Október 2025… Naše bábätko už nie je také malé veď bude mať 4mesiace. Vníma nás i svoje okolie, svojich súrodencov, ktorí ho obletujú. Stále rád spinká, papá a samozrejme pritom priberá. Váži 7.5.-kg a meria 60cm. Mamička sa má čo obracať pri ďalších troch deťoch no malý Denisko jej to uľahčuje, lebo je veľmi dobrý, neplače a niekedy celý deň prespí.
November 2025… Náš malý Denisko sa vie už krásne usmievať, takisto začína všetko pozorovať, najmä svojich súrodencov, ktorí mu radi prinášajú tie najkrajšie hračky. Ako každé bábätko aj on si stále rád pospí. Je veľmi dobrý a pokojný, iste aj preto, že má okolo seba vždy spoločnosť. Onedlho bude mať päť mesiacov, tlačia sa mu prvé zúbky, čo celkom dobre znáša.
Klaudia prežila predčasný pôrod a silný zápal obličiek, ktorý ohrozoval jej život. Nakoniec sa jej narodil zdravý syn Denis, ktorý priniesol do rodiny radosť.
Klaudia: komplikácie a šťastný koniec
Júl 2025… Týmto Vám oznamujeme, že dňa 27. júla 2025 sa narodil mamičke Klaudii syn Denis. Matka dostala pred pôrodom veľké bolesti, čo bolo na pôrod skoro. Boli sme s ňou na pohotovosti v nemocnici v Piešťanoch, kde ju vyšetrili, no poslali ju do Brezna ku svojmu gynekológovi, nakoľko nebola odtiaľ odhlásená. Odcestovala do Brezna, na druhý deň si musela volať rýchlu sanitku, pretože bolesti boli neznesiteľné. Výsledok: veľmi silný zápal obličiek. Lekári konštatovali, že príchod matky čo i len o hodinu neskôr by mohol spôsobiť smrť. Bola hospitalizovaná, vďaka Bohu i lekárom uzdravená, ale musela zostať pod kontrolou. Preto sa i dieťa narodilo v Brezne. Denisko sa narodil zdravý, vážil 3 200 gramov a meral 49 centimetrov. Matka je tiež v poriadku.
August 2025… Mamička Klaudia je šťastná, že všetko dobre dopadlo, synček Denis je silný a zdravý, z čoho máme aj my veľkú radosť. Svoju silu začína prejavovať malým dvíhaním hlávky, čo je obdivuhodné. Priberá krásne na váhe, iste aj vďaka tomu, že mamička svojho synčeka kojí. Má ho veľmi rada a všetci súrodenci sa mu s láskou venujú.
September 2025… Malý Denis je veľmi dobré bábätko, iba papá a spí, pritom rastie ako z vody. Veď má už 2.5 mesiaca, váži neuveriteľných 6.-kg. Keď sa narodil, vážil 3.20kg a meral 0.49 cm. Teraz meria 58cm. Mamička sa o neho dobre stará a venuje sa aj ostatným malým súrodencom. Je u nás veľmi veselo.
Október 2025… Naše bábätko už nie je také malé veď bude mať 4mesiace. Vníma nás i svoje okolie, svojich súrodencov, ktorí ho obletujú. Stále rád spinká, papá a samozrejme pritom priberá. Váži 7.5.-kg a meria 60cm. Mamička sa má čo obracať pri ďalších troch deťoch no malý Denisko jej to uľahčuje, lebo je veľmi dobrý, neplače a niekedy celý deň prespí.
November 2025… Náš malý Denisko sa vie už krásne usmievať, takisto začína všetko pozorovať, najmä svojich súrodencov, ktorí mu radi prinášajú tie najkrajšie hračky. Ako každé bábätko aj on si stále rád pospí. Je veľmi dobrý a pokojný, iste aj preto, že má okolo seba vždy spoločnosť. Onedlho bude mať päť mesiacov, tlačia sa mu prvé zúbky, čo celkom dobre znáša.
Klaudia prežila predčasný pôrod a silný zápal obličiek, ktorý ohrozoval jej život. Nakoniec sa jej narodil zdravý syn Denis, ktorý priniesol do rodiny radosť.
#