Plánovaná materská dovolenka so sebou prináša mnoho radostí, ale aj otázok ohľadom financií a administratívnych povinností. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o daňových a odvodových povinnostiach SZČO (samostatne zárobkovo činnej osoby) počas materskej dovolenky na Slovensku. Je dôležité vedieť, na čo máte nárok a aké kroky podniknúť, aby ste si toto krásne obdobie života mohli užiť v čo najväčšej pohode.
Materská Dávka: Peňažitá Pomoc v Materstve
Hneď na začiatku si ujasnime dva pojmy: materská dovolenka je obdobie ospravedlnenej neprítomnosti v práci, zatiaľ čo materské je peňažná dávka, ktorú počas tohto obdobia poberáte. Ako ste správne uviedli, materské je peňažná dávka nemocenského poistenia, ktorej celý názov znie peňažitá pomoc v materstve. Vypláca ju Sociálna poisťovňa, a to za každý kalendárny deň trvania nároku. Materské je dávka nemocenského poistenia, ktoré sa poskytuje z dôvodu tehotenstva alebo starostlivosti o dieťa.
Kto má nárok na materské?
Na to, aby ste mohli poberať materské, musíte splniť základné podmienky. Na nemocenskú dávku materské má nárok: matka dieťaťa, iný poistenec, ktorý sa stará o dieťa. Kto môže byť iným poistencom: otec dieťaťa, manžel matky dieťaťa, ktorá sa nemôže o dieťa starať pre nepriaznivý zdravotný stav, manželka otca dieťaťa, ak sa stará o dieťa, ktorého matka zomrela, iná fyzická osoba, ktorá sa stará o dieťa na základe rozhodnutia príslušného orgánu.
Vyššie spomínaným osobám vznikne nárok na materské v prípade, že daná osoba je v postavení zamestnanca, povinne nemocensky poistenej SZČO alebo dobrovoľne nemocensky poistenej osobe a zároveň spĺňa nasledovné podmienky:
- V čase nástupu na materskú dovolenku musíte mať aktívne nemocenské poistenie (tzn. byť zamestnaná, byť SZČO platiaca si odvody, alebo byť dobrovoľne nemocensky poistená), alebo byť v tzv. ochrannej lehote po skončení nemocenského poistenia. Táto podmienka platí pre zamestnankyňu, živnostníčku (SZČO), aj dobrovoľne poistenú osobu.
- Za obdobie dvoch rokov dozadu má osoba nemocenské poistenie po dobu minimálne 270 kalendárnych dní, pričom do tohto obdobia sa započítava doba aktuálneho nemocenského poistenia a tiež doba akéhokoľvek ukončeného nemocenského poistenia v rozhodujúcom období.
- Za posledných 5 rokov nemá nedoplatky v Sociálnej poisťovni, ktorú sú viac ako 5 eur (táto podmienka sa vzťahuje len na SZČO a dobrovoľne nemocensky poistené osoby).
Spomenuli sme, že osoba, ktorá nemá aktívne nemocenské poistnie, ale je v ochrannej lehote, má nárok na materské. Ochranná lehota v prípade nároku na materské plynie v nasledovnom odbobí:
Prečítajte si tiež: Podmienky a výška materského príspevku
- sedem dní po skončení nemocenského poistenia (ak nemocenské poistenie trvalo menej ako sedem dní, tak ochranná lehota je toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie),
- osem mesiacov po skončení nemocenského poistenia u tehotnej ženy, ktorej nemocenské poistenie zaniklo v období 42 týždňov pred očakávaným dňom pôrodu,
- osem mesiacov od začiatku 40. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu prvýkrát stanoveným lekárom, ak tehotnej žene prvý deň 42. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu spadá do obdobia 180 dní odo dňa zániku nemocenského poistenia (vysvetlenie: žena stratí zamestnanie a následne otehotnie v období 180 dní od straty tohto zamestnania, plynie jej ochranná lehota osem mesiacov od začiatku40. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu).
Pokiaľ príjem SZČO z podnikania (bez odpočítania výdavkov) za predchádzajúci kalendárny rok uvedený v daňovom priznaní presiahne zákonom stanovenú hranicu, vznikne SZČO povinnosť prihlásiť sa do Sociálnej poisťovne a platiť poistné. Každý rok je určený iný minimálny vymeriavací základ - hraničný príjem:
- Od 1. júla 2020 (resp. od 1. februára 2021 alebo dňom opätovného oprávnenia SZČO na výkon alebo prevádzkovanie činnosti resp. dňom opätovného vykonávania tejto činnosti podľa jej čestného vyhlásenia (pri činnostiach, ktoré možno vykonávať bez oprávnenia) po týchto dátumoch (v období do 30. júna 2021 resp. do 30. septembra 2021), vzniká povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie tým SZČO, ktorých príjem (bez odpočítania výdavkov) bol za rok 2019 vyšší ako 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu platného v roku 2020 (12 x 506,50 eur = 6 078,00 eur), teda vyšší ako 6 078,00 eur.
- Od 1. júla 2021, resp. od 1. októbra 2021 alebo dňom opätovného oprávnenia SZČO na výkon alebo prevádzkovanie činnosti resp. dňom opätovného vykonávania tejto činnosti podľa jej čestného vyhlásenia (pri činnostiach, ktoré možno vykonávať bez oprávnenia) po týchto dátumoch (v období do 30. júna 2022 resp. do 30. septembra 2022), vzniká povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie tým SZČO, ktorých príjem (bez odpočítania výdavkov) bol za rok 2020 vyšší ako 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu platného v roku 2021 (12 x 546,00 eur = 6 552,00 eur), teda vyšší ako 6 552,00 eur.
Ako si vybaviť materské?
Váš ošetrujúci lekár (gynekológ) vám vystaví tlačivo „Žiadosť o materské“. Ak ste zamestnaná, túto žiadosť odovzdáte svojmu zamestnávateľovi. Túto žiadosť SZČO predloží osobne/poštou pobočke Sociálnej poisťovne, ktorá vykonáva jej nemocenské poistenie.
Kedy môže nastúpiť otec na materské?
Zvyčajne po skončení obdobia, kedy materské poberala matka (najskôr po uplynutí 6 týždňov od pôrodu). Otec môže poberať materské aj v prípade, že matka je napríklad na rodičovskej dovolenke so starším dieťaťom.
Dĺžka poberania materského otcom
- 28 týždňov pri štandardnom nároku,
- 31 týždňov, ak ide o osamelého otca,
- 37 týždňov, ak sa stará o dve alebo viac detí naraz.
Otec môže začať poberať materské až od momentu, keď matke dieťaťa zanikne nárok na jej materské. To znamená, že matka už dávku nepoberá - buď jej skončila, alebo sa jej dobrovoľne vzdala.
Platí však aj výnimka: rodičia môžu súbežne poberať materské, ale každý na iné dieťa, napríklad matka na mladšie, otec na staršie. Bez ohľadu na to, ani jeden z rodičov v tom čase nesmie poberať rodičovský príspevok. Ak ho matka poberá, musí jeho výplatu najprv pozastaviť, aby mohol otec získať nárok na materské.
Prečítajte si tiež: ÚPSVaR a materská
Denný Vymeriavací Základ (DVZ)
Zjednodušene povedané, je to váš priemerný denný zárobok za určité obdobie, tzv. rozhodujúce obdobie. Pre zamestnankyňu so stabilným zamestnaním je to zvyčajne predchádzajúci kalendárny rok. U SZČO je vymeriavacím základom veľmi zjednodušene jej príjem z podnikania.
Ako sa vypočíta materské SZČO?
Materské sa vypočíta ako 75 % denného vymeriavacieho základu (denného - lebo sa materské počíta na dni) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Denný vymeriavací základ dostaneme, ak sčítame vymeriavacie základy (príjmy) v rozhodujúcom období (z ktorého vylúčime obdobia, za ktoré neplatíme poistné, napríklad pre práceneschopnosť alebo ošetrovanie člena rodiny) a vydelíme ich počtom dní z rozhodujúceho obdobia. Z neho 75 % = výška materského na deň. Denný vymeriavací základ nesmie byť vyšší ako denný vymeriavací základ určený z dvojnásobku všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky (62,7288 eur pre rok 2019).
Rozhodujúce obdobie pri výpočte materského
Rozhodujúce obdobie závisí od toho, kedy vzniklo nemocenské poistenie, z ktorého sa materské žiada:
- ak bolo poistenie aktívne počas celého predchádzajúceho kalendárneho roka, rozhodujúcim obdobím je celý rok 2024 (pri nástupe na materské v roku 2025),
- ak vzniklo neskôr, rozhodujúce obdobie je od vzniku poistenia do konca mesiaca pred nástupom na materské.
Z rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu sa vylučujú obdobia, za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie.
Kedy sa uplatňuje pravdepodobný DVZ?
Pravdepodobný denný vymeriavací základ (PDVZ) sa používa v prípadoch, keď živnostníčka v rozhodujúcom období nemala vymeriavací základ - napríklad ak bola na rodičovskej dovolenke, neprerušene neplatila poistné, alebo poistenie trvalo príliš krátko. V takom prípade sa výška PDVZ odvodzuje z vymeriavacieho základu, ktorý by sa uplatnil v mesiaci nástupu na materské. Pravdepodobný vymeriavací základ Pravdepodobný denný vymeriavací základ (PDVZ) je jedna tridsatina tzv. minimálneho vymeriavaceho základu, ktorý platí ku dňu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. PDVZ = jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky (predpokladaný vymeriavací základ). PDVZ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.
Prečítajte si tiež: Podmienky materskej dávky pre SZČO
Vymeriavací základ SZČO
Vymeriavací základ SZČO sa určuje nasledovne: Čiastkový základ dane : koeficient 1,486 : 12 Čiastkový základ dane je pri tomto výpočte neznížený o zaplatené poistné na povinné verejné zdravotné poistenie a poistné na povinné sociálne poistenie SZČO.
Maximálna výška materského
Výška dávky je ohraničená maximálnym denným vymeriavacím základom, ktorý sa každoročne mení. V roku 2025 je maximálny denný vymeriavací základ (DVZ) stanovený na 91,9676 eur. Z toho vyplýva, že maximálna denná dávka materského predstavuje 68,9757 eur, čo je 75 % z DVZ.
- pri 30-dňovom mesiaci: 2 069,27 eur,
- pri 31-dňovom mesiaci: 2 135,30 eur.
Na to, aby živnostníčka v roku 2025 získala maximálnu výšku materského, musí mať v rozhodujúcom období (zvyčajne rok 2024) vymeriavací základ vo výške minimálne 2 796 eur mesačne.Tento limit zodpovedá dvojnásobku priemernej mzdy za kalendárny rok 2023, ktorá bola 1 398 eur. Práve z tejto priemernej mzdy sa odvíja strop vymeriavacieho základu pre výpočet materskej dávky v roku 2025. Ak si živnostníčka v rozhodujúcom období platila poistné na nemocenské poistenie z tejto maximálnej sumy, vznikne jej nárok na plné materské.Ak si platila poistné z nižšej sumy, výška materského bude nižšia - úmerne k vymeriavaciemu základu.
Dá sa výška materského ovplyvniť?
Áno, živnostníčka má možnosť:
- dobrovoľne si zvýšiť vymeriavací základ (napríklad úpravou údajov v daňovom priznaní, ak nie je viazaná minimom),
- aktívne si nastaviť vyššiu výšku preddavkového poistného, z ktorého sa bude počítať DVZ,
- zvýšiť si poistné ešte pred rozhodujúcim obdobím, teda ideálne v kalendárnom roku, ktorý predchádza nástupu na materské.
Príklad otec zamestnanec
Pán Ján žiada o materské od 2. apríla 2025. Pracuje na trvalý pracovný pomer od 1. januára 2022, takže rozhodujúcim obdobím pre výpočet materského je kalendárny rok 2024. V roku 2024 mal Ján hrubý príjem vo výške 21 000 eur. Počas roka bol 25 dní práceneschopný (PN), tieto dni sa z rozhodujúceho obdobia vylučujú.
Súčet vymeriavacích základov (hrubých miezd): 21 000 eur Počet dní rozhodujúceho obdobia: 365 - 25 = 340 dní Denný vymeriavací základ (DVZ): 21 000 / 340 = 61,7647 eur
Výpočet materského: Denná dávka materského (75 % z DVZ): 61,7647 × 0,75 = 46,3235 eur 30-dňový mesiac: 30 × 46,3235 = 1 389,71 eur 31-dňový mesiac: 31 × 46,3235 = 1 436,03 eur
Ján tak počas poberania materského dostane mesačne približne 1 390 až 1 436 eur, v závislosti od dĺžky mesiaca.
Príklad otec SZČO
Pán Jozef je SZČO od roku 2021. Na základe daňového priznania za rok 2023 mu od 1. júla 2024 vzniklo povinné nemocenské poistenie v Sociálnej poisťovni. Od júla do decembra 2024 si platil poistné z mesačného vymeriavacieho základu 652 eur (čo je minimálny VZ platný od 1. 1. 2024 pre SZČO). Ak Jozef požiada o materské od 2. apríla 2025, ku tomuto dátumu už splní podmienku minimálne 270 dní trvania nemocenského poistenia.
Rozhodujúcim obdobím pre výpočet materského je preto rok 2024, konkrétne obdobie od 1. júla do 31. decembra 2024, teda 6 mesiacov.
Súčet vymeriavacích základov: 6 × 652 = 3 912 eur Počet dní plateného poistenia v roku 2024: 184 dní Denný vymeriavací základ (DVZ): 3 912 / 184 = 21,2609 eur
Výška materského: Denná dávka (75 % z DVZ): 21,2609 × 0,75 = 15,9457 eur 30-dňový mesiac: 30 × 15,9457 = 478,37 eur 31-dňový mesiac: 31 × 15,9457 = 494,32 eur
Materská a Súbeh s Inými Dávkami
Je dôležité rozlišovať medzi materskou dovolenkou a rodičovským príspevkom. Materská dovolenka sa týka iba zamestnancov, nie SZČO. Materské je peňažná dávka, na ktorú má nárok poistenec (zamestnanec, SZČO, dobrovoľne poistená osoba), ktorý splní zákonom stanovené podmienky. Rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka, ktorú poberá rodič po skončení materskej dovolenky (resp. materského) na zabezpečenie starostlivosti o dieťa.
Odvody SZČO počas Poberania Materskej Dávky v roku 2025
Počas poberania materskej dávky nie je SZČO povinná platiť poistné do Sociálnej poisťovne.
Príklad
Uveďme si to na príklade pána Jozefa, ktorý nastúpil na materské 2. apríla 2025. Na materskej bude 28 týždňov, teda do 13. októbra 2025. Počas tohto obdobia sa mu zásadne mení výška odvodov, pretože počas poberania materského nemusí SZČO platiť poistné do Sociálnej poisťovne, resp. len alikvotnú časť za dni mimo poberania dávky. Jozef si platí minimálne povinné odvody z vymeriavacieho základu 652,00 eur mesačne.
Apríl 2025 (na materské nastupuje 2. 4.)
Za apríl platí poistné len za 1 deň, teda za 1. apríl: Denný vymeriavací základ: 652,00 / 30 = 21,73 eur Alikvotný vymeriavací základ za apríl: 21,73 × 1 = 21,73 eur
Výpočet poistného za 1 deň v apríli:
- nemocenské poistenie (4,4 %): 0,956 eur
- starobné poistenie (18 %): 3,91 eur
- invalidné poistenie (6 %): 1,30 eur
- rezervný fond (4,75 %): 1,03 eur
Spolu: 7,20 eur Úspora oproti plnej platbe (217,18 eur): 209,98 eur
Máj až september 2025
Počas týchto piatich mesiacov Jozef poberá materské, takže neplatí žiadne odvody do Sociálnej poisťovne. Mesačná úspora: 217,18 eur Celkovo za 5 mesiacov: 1 085,90 eur
Október 2025 (materské končí 13. 10.)
Odvody platí až od 14. októbra, teda za 18 dní: Denný vymeriavací základ: 652 / 31 = 21,03 eur Vymeriavací základ za október: 21,03 × 18 = 378,54 eur
Výpočet poistného za 18 dní:
- nemocenské poistenie (4,4 %): 16,66 eur
- starobné poistenie (18 %): 68,14 eur
- invalidné poistenie (6 %): 22,71 eur
- rezervný fond (4,75 %): 17,99 eur
Spolu: 125,50 eur Úspora oproti plnej platbe: 91,68 eur
Celková úspora na odvodoch do Sociálnej poisťovne počas materskej v roku 2025 = 1 387,56 eur.
A čo zdravotné poistenie?
Počas poberania materského je Jozef poistencom štátu, takže:
- nie je povinný platiť zdravotné odvody ako SZČO,
- nevzťahuje sa naňho minimálny vymeriavací základ,
- výška zdravotných odvodov za rok 2025 sa mu vypočíta podľa reálneho základu z daňového priznania, a to môže znamenať ďalšiu úsporu, najmä ak počas roka aktívne nepodnikal.
Práca Počas Poberania Materského
Záujem pracovať popri poberaní materského je medzi živnostníčkami stále vysoký, najmä ak výška materskej dávky nedosahuje maximum. Práca popri materskej je povolená, no platia určité pravidlá, ktoré závisia od typu poistenia a formy príjmu.
Zamestnankyne vs. SZČO
Ak žena poberá materské zo zamestnania, nesmie mať v tom istom pracovnom pomere príjem z aktívnej činnosti, inak by stratila nárok na materské. Výnimkou je, ak so zamestnávateľom uzavrie novú pracovnú zmluvu alebo dohodu o inom druhu práce, ktorá sa vzťahuje na inú pracovnú náplň.
Pre živnostníčky však platia oveľa výhodnejšie pravidlá:
- nemusí svoju živnosť rušiť ani pozastavovať,
- môže mať neobmedzený príjem z podnikania,
- materské sa tým nijako nezníži,
- dĺžka poberania materskej dávky sa neskracuje.
Tento prístup umožňuje ženám zachovať kontinuitu v podnikaní, nezdržiavať sa byrokraciou a neprichádzať o klientky či zákazky.
Daňové Priznanie SZČO na Materskej
Ak ste pred materskou alebo počas nej začali podnikať, určite premýšľate, ako to budete mať s daňovým priznaním. Z článku sa dozviete, kedy ho musíte podať, či sa samotná materská uvádza do priznania a či si váš manžel uplatní v daňovom priznaní nezdaniteľnú časť základu dane na manželku, ak ste na materskej.
Kedy Musíte Podať Daňové Priznanie?
Daňové priznanie k dani z príjmov je povinný podať daňovník, ak jeho celkové zdaniteľné príjmy dosiahnuté v roku 2025 presiahli sumu 2 876,90 eur. Do celkových zdaniteľných príjmov sa zahrňuje akýkoľvek dosiahnutý príjem, ktorý je predmetom dane a nie je od dane z príjmov oslobodený (nemocenské dávky a štátne sociálne dávky sú príjmami oslobodenými od dane z príjmov, ktoré sa do stanovenej sumy nezahrňujú).
Ak daňovník bol časť roka zamestnaný a dosiahol iba príjmy zo závislej činnosti, t.j. zo zamestnania na základe pracovnej zmluvy alebo dohody o vykonaní práce, je povinný podať daňové priznanie k dani z príjmov FO typu A, alebo môže písomne požiadať svojho posledného zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania. Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania za zdaňovacie obdobie 2025 musí byť podaná zamestnávateľovi najneskôr do 16. februára 2025 (lehota je stanovená na 15. februára, ale vzhľadom na to, že tento dátum pripadá na nedeľu, lehota sa posúva na najbližší pracovný deň).
Ak daňovník dosiahol aj iné druhy príjmov, napr. príjem z prenájmu nehnuteľností, alebo príjem z nepeňažnej výhry, alebo príjem z predaja nehnuteľnosti, alebo príjem z vyplatenia podielového listu, podáva daňové priznanie k dani z príjmov FO typu B.
Ak daňovník bol na materskej, resp. rodičovskej dovolenke iba časť roka a časť roka poberal príjem zo závislej činnosti (t.j. zo zamestnania) na území Slovenskej republiky, z ktorého mu zamestnávateľ zrážal preddavky na daň, môže dobrovoľne podať daňové priznanie aj v prípade, že jeho celkový zdaniteľný príjem v roku 2025 nepresiahol sumu 2 876,90 eur. V tomto prípade mu vznikne nárok na vrátenie zrazených preddavkov na daň. Daňový preplatok sa vráti iba v prípade, že je väčší ako 5 eur.
Rôzne Situácie SZČO na Materskej a Daňové Priznanie
- Pred materskou ste vykonávali podnikanie ako hlavnú činnosť: Pred materskou ste podnikali a zároveň si platili sociálne poistenie, takže máte nárok na nemocenskú dávku materské. Počas jej poberania môžete podnikať bez obmedzení, či už osobne alebo prostredníctvom iných ľudí. Daňové priznanie podávate, pretože potrebujete zdaniť príjmy. Výnimkou by bola jedine situácia, ak by vaše zdaniteľné príjmy za rok nepresiahli 50 % sumy ročnej nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka (pre daňové priznanie podávané za rok 2023 je to suma 2 461,41 eura) a zároveň by ste nevykázali daňovú stratu. Vtedy daňové priznanie podať nemusíte.
- Pred materskou ste mali podnikanie ako vedľajšiu činnosť popri zamestnaní: Pokiaľ ste pred materskou dovolenkou boli zamestnaná, podnikanie mali ako vedľajšiu činnosť (prípadne v ňom pokračujete) a zamestnaním a podnikaním ste si zarobili spolu viac ako 50 % sumy ročnej nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka (pre daňové priznanie podávané za rok 2023 je to suma 2 461,41 eura) alebo ste vykázali daňovú stratu, musíte podať daňové priznanie. Ak ste si zamestnaním a vedľajším podnikaním zarobili najviac 50 % sumy ročnej nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a nevykázali daňovú stratu, daňové priznanie podávať nemusíte.
- S podnikaním začínate až na materskej: V takom prípade je podnikanie vašou vedľajšou činnosťou popri materskej dovolenke.
Príklady
- Príklad č. 1: Petra bola zamestnaná ako kaderníčka. V júli 2023 nastúpila na materskú dovolenku. Po pár mesiacoch si chce privyrobiť. V januári 2024 si zriadi živnostenské oprávnenie a stane sa SZČO. Na jar 2024 daňové priznanie za rok 2023 nepodáva, pretože v roku 2023 ešte nepodnikala. Svoje prvé daňové priznanie podá až na jar 2025 a aj to len vtedy, ak za rok 2024 dosiahne zdaniteľné príjmy presahujúce sumu 2 823,24 eura (50 % sumy ročnej nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka na rok 2024) alebo vykáže daňovú stratu.
- Príklad č. 2: Čo keby Petra začala podnikať skôr? Napríklad už v októbri 2023. Ak by si celkovo zamestnaním a podnikaním zarobila viac ako 2 461,41 eura (50 % sumy ročnej nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka na rok 2023) alebo vykázala daňovú stratu, musí na jar 2024 podať daňové priznanie. Od svojho zamestnávateľa by do 10. marca 2024 získala potvrdenie o zdaniteľných príjmoch, pretože do priznania musí uviesť všetky svoje príjmy - tie zo zamestnania aj z podnikania. Materskú Petra do daňového priznania neuvádza, pretože táto dávka nepodlieha dani z príjmov.
- Príklad č. 3: Keby Petra začala podnikať v októbri 2023, ale do konca roka by si celkovo zamestnaním a podnikaním nezarobila viac ako 2 461,41 eura a nevykázala daňovú stratu, nemusí na jar 2024 daňové priznanie podávať.
Materská a Dohody o Práci
Ak popri materskej dovolenke vezmete brigádu na dohodu o pracovnej činnosti alebo dohodu o vykonaní práce (DPČ alebo DVP), tak váš zamestnávateľ z vašej mzdy vyberie a odvedie preddavok na daň z príjmov. To znamená, že váš príjem je už zdanený a preto ak zamestnávateľa po skončení roka požiadate o vykonanie ročného zúčtovania dane, nemusíte kvôli nemu podávať daňové priznanie. Ak o vykonanie ročného zúčtovania dane zamestnávateľa nepožiadate, musíte podať daňové priznanie, ale len ak vaše príjmy presiahli 50 % sumy ročnej nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka.
Ak zamestnávateľa nepožiadate o vykonanie ročného zúčtovania dane a vzhľadom na nízke príjmy ani nemáte povinnosť podať daňové priznanie, môže byť pre vás výhodné si ho podať. Uplatníte si v ňom plné sumy nezdaniteľných častí základu dane a daňové bonusy a pokiaľ vám vyjde preplatok, dostanete časť zaplatenej dane späť.
Poznámka: Pri privyrábaní počas poberania materskej si však dajte pozor na to, aby ste si neprivyrábali na základe toho istého pracovnoprávneho vzťahu, z ktorého ste si uplatnili nárok na materské. Stratili by ste naň nárok. Môžete však uzatvoriť nový pracovný pomer alebo novú dohodu u toho istého zamestnávateľa alebo u iného zamestnávateľa.