Článok sa zaoberá zložitou problematikou krstu dieťaťa, pričom zohľadňuje rôzne pohľady a argumenty, od náboženských až po osobné presvedčenie. Skúma dilemy, ktorým čelia rodičia, ktorí nie sú veriaci, ale sú pod tlakom rodiny, najmä svokrovcov, aby dieťa pokrstili. Taktiež sa dotýka otázky, ako reagovať na nevraživosť niektorých veriacich voči deťom v kostole a ako nájsť múdre riešenie, ktoré zohľadní všetky zúčastnené strany.
Deti v kostole: Medzi Ježišovým pozvaním a nevraživými pohľadmi
Príspevok otvára tému prijatia detí v kostole. Autorka zdieľa skúsenosť s nedeľnými svätými omšami, ktoré sú často sprevádzané obavami, ako dlho deti vydržia v pokoji. Akonáhle deti prejavia svoju prirodzenú detskosť, stretávajú sa s nevraživými pohľadmi a poznámkami od niektorých veriacich. Autorka sa pýta, či má rešpektovať týchto ľudí a nechať deti doma, kým nevyrastú, alebo či má chodiť na omše sama. Spomína priateľku, ktorá kvôli tomuto problému blúdi po rôznych kostoloch, a známych, ktorí to vzdali a nechodia vôbec.
Ježiš hovorí: "Nechajte maličkých prísť ku mne." Ale ako to zladiť s realitou, keď sa zdá, že deti do kostola nepatria, iba vyrušujú? Autorka hľadá múdru radu, ako sa v tejto situácii zachovať.
Dilema krstných rodičov: Medzi rodinnými očakávaniami a osobným presvedčením
Ďalšia dilema sa týka výberu krstných rodičov. Autorka opisuje situáciu, keď svokra po oznámení tehotenstva automaticky určila za krstného otca jej slobodného švagra. Autorka s tým nesúhlasí, pretože švagor má negatívny postoj k ženám a nevie si predstaviť, že by jej dcéra mala počúvať jeho ufrflané reči plné nadávok. Na druhej strane, má dve vydaté sestry a vydatého brata, ktorí už sú krstnými rodičmi, a slobodnú sestru, ktorú by rada videla v tejto úlohe. Avšak, svokra má protiargument, že keď bude krstná sestra, tak švagor musí byť krstný. Autorka sa obáva, že ak nevyhovie svokre, tá ju bude nenávidieť do konca života.
Autorka spomína, že už raz urobila chybu, keď švagor nechcel ísť za svedka na svadbe, ale svokra ho prinútila, a potom rok počúvala jeho sťažnosti. Teraz hľadá radu, ako sa z tejto situácie dostať.
Prečítajte si tiež: Ako predísť manipulácii starými rodičmi
Krst: Tradícia, viera alebo spoločenská hra?
Autorka sa zamýšľa nad významom krstu. Ak pre ňu krst nič neznamená, prečo neurobiť radosť tým, ktorí to chcú? Ale ak predsa len niečo znamená a ona sa s tým nestotožňuje, mala by to jasne povedať. Je to úcta k druhým, ale aj k sebe samej.
Mnohí ľudia dávajú krstiť deti len preto, lebo sa to patrí, alebo aby sa nepovedalo. Sobášia sa v kostole, posielajú deti na náboženstvo a na prvé sväté prijímanie, ale vieru majú len povrchnú. Podľa autorky, na to, aby človek žil morálne a slušne, nepotrebuje chodiť do kostola.
Autorka sa pýta, či má dať dieťa pokrstiť len preto, že sa to ešte stále robí u 90% detí. Uvažuje, či sa má hrať na kostol a tie veci okolo toho, aj keď nie je veriaca.
Alternatívy ku krstu: Uvítanie do života a osobná voľba
Autorka spomína, že jej deti nie sú pokrstené a nemá to na nich žiadne následky. Ak nie je veriaca, nevidí dôvod na krst. Ak by sa dieťa v budúcnosti chcelo sobášiť v kostole a malo by veriaceho partnera, môže sa dať pokrstiť neskôr.
Namiesto krstu si možno spraviť peknú slávnosť aj bez kostola, napríklad uvítanie do života. Autorka pozná prípady, keď sa ľudia stali gréckokatolíkmi len preto, aby sa mohli zosobášiť v gréckokatolíckom kostole.
Prečítajte si tiež: Právne aspekty bránenia styku s dieťaťom
Autorka nechce kŕmiť svoje deti rozprávkami o kostole a Bohu, ako je napríklad nepoškvrnené počatie. Ak sa dieťa raz rozhodne, že sa chce nechať pokrstiť v dospelosti, nebude mu v tom brániť.
Reakcie okolia: Od podpory po nepochopenie
Autorka spomína reakciu svokry, ktorá sa pýtala, kde dieťa pochovajú, ak zomrie, lebo zem v Holandsku je vysvätená. Manžel autorky je krstený katolík, ale prestal chodiť do kostola po škandáloch s pedofilmi. Autorka krstená nie je, lebo jej mama bola evanjelička a otec katolík, a nikde ju "nechceli".
Autorka sa so svojimi názormi stretáva s nepochopením, ale aj s podporou. Rozhodla sa zariadiť podľa seba a pre rodičov pripraviť posedenie na uvítanie bábätka.
Kráľovstvo Krista: V srdciach, nie v štatistikách
Článok sa dotýka aj sviatku Krista Kráľa. Pápež Pius XI. zaviedol tento sviatok v roku 1925, aby predstavil vládcom sveta kresťanskú protiváhu cirkvi. Sviatok má hlásať svetu, že Kristovo kráľovstvo majú ochotne prijať národy i jednotlivci.
Kristus kraľuje nad celým svetom, ale jeho vláda je úplne iná, ako vláda mocných tohto sveta. Je to kráľovstvo pravdy a života, kráľovstvo svätosti a milosti, kráľovstvo spravodlivosti, lásky a pokoja. V Kristovi je porazené všetko zlo.
Prečítajte si tiež: Sprievodca pre rodičov: Separačná úzkosť
Najdôležitejšia otázka, ktorú by sme si mali položiť na sviatok Krista Kráľa, nie je tá, či kraľuje vo svete, ale tá, či kraľuje vo mne! Nejde o to, či jeho kraľovanie uznávajú štáty a vlády, ale či ho uznávam a žijem ja, či ho uznávame a žijeme v našej rodine.