Úvod
Očkovanie predstavuje jeden z najvýznamnejších objavov v histórii medicíny. Cieľom očkovacích programov je znížiť alebo eliminovať výskyt infekčných ochorení prostredníctvom zabezpečenia imunizácie, najmä u detskej populácie. Okrem samotného očkovania je dôležité sledovať cirkuláciu pôvodcov nákazy v populácii a predchádzať ochoreniam.
Národný imunizačný program na Slovensku
Na Slovensku je imunizačný program zameraný na zabezpečenie vysokej zaočkovanosti detskej populácie proti závažným infekčným ochoreniam. Spôsob úhrady očkovacích látok je v súlade so Zoznamom liečiv a liekov plne uhrádzaných alebo čiastočne uhrádzaných na základe verejného zdravotného poistenia. Medzi ochorenia, proti ktorým sa na Slovensku očkuje, patria osýpky, mumps, rubeola, detská obrna, tuberkulóza, vírusová hepatitída typu B a hemofilové invazívne infekcie. Slovensko patrilo medzi prvé štáty na svete, ktoré dosiahli elimináciu detskej obrny, a to 40 rokov pred jej dosiahnutím v rámci Euroregiónu SZO. Vďaka imunizačnému programu sa výskyt závažných infekcií, ako sú záškrt, tetanus detí a mladistvých, a iných ochorení výrazne redukoval.
Výskyt osýpok
V roku 2003 bol evidovaný jeden prípad osýpok a v roku 2004 dva prípady. V roku 2005 (k 31.8.) sa ochorenie na osýpky nezaznamenalo. Chorobnosť na vírusovú hepatitídu typu B poklesla oproti priemeru za predchádzajúcich päť rokov o 20 %. Očkovanie dojčiat proti hemofilovým invazívnym infekciám bolo zavedené v roku 2000.
Ciele a prínosy očkovania
Očkovanie má za cieľ minimalizovať negatívne následky po ochoreniach, zabrániť prípadným úmrtiam a znížiť náklady na liečbu týchto ochorení.
Prehľad zaočkovanosti na Slovensku v rokoch 1970 - 2005
(Tab. č. 1) abs. SR, 2000 - 2005 (k 31.8.) (Tab. č. 2) abs. Mening. rel.
Prečítajte si tiež: Doktorandské štúdium a materská
Zmeny v očkovacej schéme
V roku 2005 sa prešlo na inaktivovanú poliomyelitídu (IPV), čím sa dosiahla optimálna schéma tohto očkovania v súlade s odporúčaniami SZO. Táto zmena eliminuje možné riziká vyplývajúce z doterajšieho očkovania živou orálnou poliovakcínou.
Úhrada očkovacích látok a zabezpečenie očkovania
Očkovacie látky na zabezpečenie pravidelného celoplošného očkovania detí uhrádzajú zdravotné poisťovne. Dôležité je dodržiavanie chladového reťazca (cold chain), t.j. predpísanej teploty pre konkrétnu očkovaciu látku, aby nedošlo k strate jej účinnosti a zvýšeniu rizika nežiaducich reakcií po očkovaní.
Imunologické prehľady a surveillance
Pravidelne sa realizujú imunologické prehľady, ktoré zisťujú stav imunity populácie proti vybraným infekčným ochoreniam. Tieto prehľady sú realizované úradmi verejného zdravotníctva v spolupráci s očkujúcimi lekármi a poskytujú objektívny podklad pre prehodnotenie očkovacej schémy alebo očkovacieho kalendára. V rokoch 2002 - 2005 sa realizoval medzinárodný projekt ESEN 2 (Európska séroepidemiologická sieť), do ktorého sa zapojilo 20 krajín. V rámci tohto projektu sa zisťoval stav imunity obyvateľstva proti osýpkam, rubeole, mumpsu a ovčím kiahňam.
Výsledky imunologických prehľadov
Výsledky imunologických prehľadov potvrdili priaznivú situáciu vo výskyte uvedených infekčných ochorení. Zistilo sa, že imunita proti osýpkam poklesla v porovnaní s výsledkami predchádzajúcich imunologických prehľadov (10,0 % v roku 1998). Protilátky proti rubeole sa zistili len u 28,5 % populácie do 35 rokov. Najvyššia proporcia vnímavých bola zistená u detí do päť rokov.
Zapojenie Slovenska do medzinárodných sietí
Slovenská republika sa aktívne zúčastňuje v sieťach pre surveillance a kontrolu infekčných ochorení. Cieľom je zjednotenie monitorovacieho systému prenosných ochorení, ako aj systému rýchleho varovania a odpovede na výskyt infekčných ochorení. Slovensko je zapojené do siete EUVACNET, EUROHEPNET a do medzinárodného projektu ESEN 2, ktorý je zameraný na zisťovanie imunity proti ochoreniam, ktorým možno predchádzať očkovaním.
Prečítajte si tiež: Podmienky prerušenia štúdia
Porovnanie zaočkovanosti s krajinami EÚ
Porovnanie zaočkovanosti populácie Slovenskej republiky s vybranými krajinami EÚ je uvedené v tabuľke č. 4.
Kontrola očkovania
Kontrola očkovania zahŕňa kontrolu zaočkovanosti, hlásenia nežiaducich postvakcinačných reakcií a skladovania vakcín u očkujúcich lekárov, ako aj kompletnosť a správnosť záznamov o vykonanom očkovaní.
Zaočkovanosť v Slovenskej republike
Zaočkovanosť povinných očkovaní, zaradených do Národného imunizačného programu, dlhodobo prekračuje 95 % odporúčaných SZO. V posledných desiatich rokoch sa pohybovala na úrovni 98-99 % (tab. č. 5).
(Tab. č. 5) * Pravidelné očkovanie dojčiat od r. ** Pravidelné očkovanie dojčiat od r. k 31.8.2005.
Hodnotenie výsledkov očkovania
Výsledky pravidelného povinného očkovania detí sú priaznivé. Udržala sa vysoká úroveň zaočkovanosti detskej populácie, ktorá sa u jednotlivých druhov očkovania v celoslovenskom priemere pohybovala v rozmedzí 98-99 %. Ani na úrovni krajov neklesla celková zaočkovanosť pod 95 % odporúčaných SZO, pohybovala sa od 95,8 % do 100 %.
Prečítajte si tiež: Najkrajšie mená pre deti
Očkovanie v ohniskách nákazy
Dôležitou súčasťou imunizačného programu je očkovanie v ohniskách nákazy, najmä vírusovej hepatitídy typu A a meningokokových infekcií. V roku 2005 bolo v rámci týchto opatrení zaočkovaných 1143 osôb, z toho 503 dospelých a 640 detí. Očkovanie bolo realizované v rámci lokálnych epidémií v okresoch Malacky, Galanta, Rožňava, Rimavská Sobota, Bardejov a Trebišov. Mimoriadne očkovanie proti meningokokovým nákazám bolo naposledy realizované v roku 2002. Očkovaných bolo 71 rómskych detí v Sečovciach v okrese Trebišov v súvislosti s epidemickým výskytom ochorenia.
Tiomerzál v očkovacích látkach
V súčasnosti sa kladie dôraz na používanie očkovacích látok bez obsahu tiomerzálu alebo s tzv. nízkym obsahom tiomerzálu. Všetky v Slovenskej republike používané očkovacie látky pre deti do jedného roku veku sú bez obsahu tiomerzálu. Odborné štúdie preukázali, že obavy z negatívnych účinkov tiomerzálu na vývin nervového systému sú bezpredmetné a neopodstatnené.
Antivakcinačné aktivity a ich vplyv
Očkovanie je nepochybne významným objavom v histórii medicíny, ktorý pomáha predchádzať mnohým infekčným ochoreniam. Napriek tomu v poslednom období čelia jednotlivé štáty, vrátane Slovenska, vlne antivakcinačných aktivít. Je dôležité čeliť týmto aktivitám a podporovať informovanosť o význame očkovania.
Riziká a benefity očkovania
Očkovanie je zásah do organizmu a môže mať rôzne očakávané alebo nezvyčajné reakcie. Medzi najčastejšie reakcie patria lokálne (začervenanie, opuch, bolestivosť v mieste vpichu) a celkové (zvýšená teplota, malátnosť, celková slabosť, bolesti hlavy a kĺbov). Napriek tomu, benefity očkovania mnohonásobne prevyšujú riziká.
Očkovanie a autizmus
Skutočnosť, že autizmus nie je v príčinnej súvislosti s očkovaním proti osýpkam, spoľahlivo dokázali viaceré štúdie. Napríklad, v Dánsku bolo sledovaných viac ako pol milióna detí v rámci objektívnej analýzy výskytu autizmu vo vzťahu k očkovaniu proti osýpkam.
Dôležitosť očkovania a kolektívna imunita
Nízky výskyt ochorení ovplyvniteľných očkovaním v Slovenskej republike vedie laickú verejnosť k domnienke, že očkovanie proti nim je zbytočné. Avšak, pri súčasnej mobilite obyvateľstva nie je zavlečenie akéhokoľvek infekčného ochorenia do Slovenskej republiky vylúčené. Pri nedostatočnej optimálnej hladine zaočkovanosti môže dôjsť k opätovnému šíreniu týchto ochorení. V niektorých prípadoch nestačí ani 95 % hranica zaočkovanosti.
Komplikácie očkovania a antivakcinačné aktivity
Niektorí odporcovia očkovania argumentujú tým, že po očkovaní vznikajú závažné komplikácie. Tieto reakcie sa vyskytujú iba v ojedinelých prípadoch. Keby sme neočkovali, následky pri postihnutí určitými infekčnými ochoreniami by boli oveľa horšie, často s trvalým postihnutím. Napriek tomu, antivakcinačné aktivity dosiaľ neovplyvnili úroveň celkovej zaočkovanosti detí v rámci pravidelného povinného očkovania. Zaočkovanosť v rámci imunizačného programu sa udržiava na vysokej úrovni, čo potvrdili aj výsledky poslednej kontroly očkovania vykonanej k 31. 8. 2005. Zaočkovanosť sa tak ako v predchádzajúcich rokoch pohybuje nad 95 %.
Sledovanie postvakcinačných reakcií
Neoddeliteľnou súčasťou kontroly očkovania je aj sledovanie postvakcinačných reakcií. V posledných štyroch rokoch sa v Slovenskej republike ročne hlásilo od 130 do 273 postvakcinačných reakcií, z toho 55,4 % tzv. lokálnych. Počet závažných postvakcinačných reakcií v súvislosti s očkovaním sa pohyboval od štyroch do sedem ročne. Na viac ako jeden milión ročne podaných očkovacích látok sa ročne hlási asi 200 nežiaducich reakcií, prevažne lokálnych.
Záver
Nízky výskyt infekčných ochorení, ktorým možno predchádzať očkovaním, môže navodzovať u laickej verejnosti dojem, že očkovanie už nie je potrebné alebo je zbytočné. Avšak, pri nízkej zaočkovanosti alebo vo vonkajšom prostredí riziko infekcie naďalej trvá a očkovanie je najoptimálnejšou ochranou proti infekčným ochoreniam, ktorým možno očkovaním predchádzať.
Stratégie a taktika imunizácie
Stratégia a taktika imunizácie pre nasledujúce obdobie je zosúladenie pravidelného povinného očkovania s ostatnými členskými krajinami EÚ. Očkovanie v krajinách EÚ smeruje k zjednodušovaniu očkovacej schémy používaním polyvalentných kombinovaných očkovacích látok a k rozširovaniu celoplošného očkovania detí.
A.1. Ilustračný obrázok
Očkovanie patrí medzi najväčšie objavy v histórii medicíny. V roku 1974 spustila Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) globálny Rozšírený program imunizácie (Expanded Program on Immunization, EPI) proti chorobám, ktorým možno predchádzať očkovaním. Cieľom bolo zabezpečiť, aby mohli všetky deti na celom svete využiť život zachraňujúce vakcíny proti 6 potenciálne smrteľným chorobám. Od roku 1974 sa vďaka očkovaniu podarilo vyhubiť pravé kiahne. V štúdii uverejnenej v The Lancet vedci použili súbor matematických a štatistických modelov, aby získali predstavu o vplyve očkovania proti 14 infekčným chorobám na zdravie populácie na globálnej a regionálnej úrovni. Hoci sa Rozšírený program imunizácie WHO (EPI) začal s cieľom zaočkovať všetky deti proti šiestim chorobám vrátane dnes už eliminovaných pravých kiahní, zoznam sa postupne rozšíril na 14 infekčných chorôb. Nová štúdia, uverejnená v časopise The Lancet, skúmala vplyv očkovania na zdravie populácie od začiatku programu EPI v júni 1974 až do roku 2024, keď Rozšírený program imunizácie (EPI) oslavuje svoje 50. Zo spomínaných 154 miliónov ľudí bolo 146 miliónov detí mladších ako 5 rokov a 101 miliónov dojčiat mladších ako rok. Očkovanie zodpovedá za viac ako 50-percentný pokles detskej úmrtnosti v Afrike. Vedci odhadujú, že očkovanie zodpovedá za pozorovaný 40-percentný pokles detskej úmrtnosti, v africkom regióne je toto číslo vyššie, predstavuje viac ako 50 percent. Vďaka očkovaniam má v roku 2024 dieťa mladšie ako 10 rokov o 40 percent vyššiu pravdepodobnosť, že sa dožije ďalších narodenín v porovnaní s hypotetickým scenárom bez očkovania. Autori konštatujú, že výsledky sú dôkazom toho, čo sa dá dosiahnuť vďaka výskumu, investíciám do zdravotníctva a spolupráci. Vyzývajú, aby sa v tomto úsilí pokračovalo. Vakcíny patria medzi najvplyvnejšie vynálezy v dejinách, vďaka ktorým sa dá predchádzať kedysi obávaným chorobám.
Klesajúca zaočkovanosť a príklady zo zahraničia
Mnohé krajiny dnes čelia klesajúcej zaočkovanosti. Problém sa týka aj Slovenska. Francúzsko malo dlho očkovanie na báze dobrovoľnosti a patrilo medzi krajiny s najväčším počtom ľudí na svete, ktorí váhali s očkovaním (až 40 percent Francúzov spochybňovalo bezpečnosť očkovania, v USA to bolo v tom čase len 13,5 percenta). V roku 2018 pristúpilo Francúzsko k pravidelnému povinnému očkovaniu proti 11 infekčným ochoreniam. Ako ďalší príklad prístupu k očkovacej politike možno uviesť Švédsko, ktoré má dobrovoľné očkovanie proti 11 ochoreniam. Zaočkovanosť sa napriek dobrovoľnosti pohybuje vysoko, napríklad v roku 2021 bolo v súlade s programom zaočkovaných 97 percent dvojročných detí. Deti od 6 rokov sa potom očkujú v rámci školskej starostlivosti. Zdrojom vysokej ochoty rodičov očkovať svoje deti sú podľa prieskumov dôvera rodičov detí a komunikácia o očkovaní, ktorá pokrýva ich potreby.
Očkovanie a stanovisko Konferencie biskupov Slovenska
Konferencia biskupov Slovenska prijala stanovisko svojej subkomisie pre bioetiku ohľadom povinného očkovania. Podľa tohto stanoviska je prikazovanie očkovania vakcínami vyvinutými a/alebo vyrobenými s použitím buniek namnožených z umelo potratených ľudských plodov založené na formulácii „vzhľadom na závažné dôvody ochrany života a zdravia svojho dieťaťa“. Toto stanovisko však nemusí byť v súlade so stanoviskom Katolíckej cirkvi, reprezentovaným Pápežskou akadémiou pre život.
Kontroverzie a nežiaduce účinky očkovania
Výsledky očkovacích programov treba posudzovať jednotlivo, objektívne a z perspektívy dlhodobého zdravia v najširšom zmysle slova. Systém hlásenia nežiaducich účinkov je zaostalý a nedostatočný. Popri známych a bežne uvádzaných nežiaducich účinkoch, pozornosť budia rôzne neurologické a chronické imunitné poruchy, ktoré majú katastrofálny stúpajúci trend - alergie, atopické ochorenia, autoimunitné ochorenia.
Odborný úsudok lekárov a povinné očkovanie
Odborný úsudok lekárov a iných zdravotníkov, odborníkov vo veci povinného očkovania, má byť zodpovedne prijatý a vedecky podložený. Skúsenosť ukazuje, že v plošnom očkovacom programe boli aj také vakcíny, ktorých prínos pre dieťa bol prinajmenšom sporný, alebo sa ukázali ako nevhodné či nebezpečné.
Spoločné dobro a očkovanie
Súčasťou očkovania je aj prispievanie k spoločnému dobru celej spoločnosti, na ktorom však majú sami rodičia, ako aj ich deti priamy podiel. Okrem toho poskytujú ochranu aj tým deťom a iným osobám, ktoré nemohli byť z medicínskych alebo časových dôvodov zaočkované. Zo strany zodpovedných štátnych inštitúcií je plnenie očkovacej povinnosti v súčasnosti vyžadované aj všeobecne záväznými právnymi predpismi a nariadeniami, vrátane sankcií, aby sa dosiahlo ich naplnenie. Ide o veľmi závažný zásah do osobnej integrity, preto je verejnosť oprávnená vyžadovať jednoznačné vedecké dôkazy o individuálnom aj spoločenskom význame každej jednotlivej vakcíny zaradenej do plošného očkovacieho programu.
Etické a náboženské aspekty očkovania
Jedinou povinnou vakcínou plošného očkovania, ktorá je vyvinutá a vyrobená s použitím buniek získaných množením z umelého potratu, je vakcína proti rubeole, ktorá je súčasťou 3-kombinovanej tzv. MMR vakcíny. Rubeola je v podstate ľahké detské ochorenie. Cieľ plošného očkovania je diametrálne odlišný od „ochrany života a zdravia“ očkovaného dieťaťa. Je ním snaha zastaviť cirkuláciu vírusu, aby sa zabránilo prenosu na tehotné ženy. Problém používania buniek odvodených z umelo potratených ľudských plodov je nielen etický, ale aj náboženský. Stanovisko KBS je tu zrejme v rozpore s učením Katolíckej cirkvi.
Dezinformácie a hoaxy o očkovaní
Neexistujú dôkazy, že povinné očkovania na Slovensku spôsobujú choroby. Naopak, očkovania sú prísne sledované a testované, aby ich benefity prevyšovali riziká. Očkovanie zabránilo a zabraňuje výskytu mnohých vážnych infekčných chorôb.
Očkovanie a autizmus - vyvrátený mýtus
V roku 1998 vyšla štúdia v časopise The Lancet, v ktorej autor Andrew Wakefield preukázal spojenie medzi očkovaním proti osýpkam, mumpsu a rubeole a autizmom. V roku 2010 však časopis túto štúdiu stiahol kvôli vážnym vedeckým aj etickým chybám. Wakefield prišiel o zdravotnícku licenciu. Výskumy opakovane ukázali, že prepojenie medzi očkovaním a autizmom neexistuje.
tags: #studia #2010 #porovnanie #ockovani