V súčasnosti je téma vzdelávania detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ŠVVP) čoraz aktuálnejšia. Rodičia a pedagógovia hľadajú najvhodnejšie spôsoby, ako týmto deťom zabezpečiť kvalitné vzdelanie a integráciu do spoločnosti. Jednou z možností je aj zónová škola, ktorá sa zameriava na individuálny prístup a podporu rozvoja každého dieťaťa. Tento článok sa zaoberá skúsenosťami so zónovými školami pre deti so ŠVVP, s dôrazom na ich výhody, nevýhody a alternatívy.
Inklúzia a integrácia detí so ŠVVP
Školská integrácia, definovaná v § 2 písm. s) školského zákona, znamená výchovu a vzdelávanie žiakov so ŠVVP v triedach škôl a školských zariadení určených pre žiakov bez ŠVVP. Realizuje sa v triedach spolu s ostatnými žiakmi v základnej alebo strednej škole. Školské začlenenie je synonymum pojmu školská integrácia definovaného v § 2 písm. s) školského zákona. Slovo integrácia pochádza z latinčiny a znamená znovu vytvorenie celku. Sociologický význam sa vzťahuje na vznik spoločenských jednotiek tvorených z určitého počtu ľudí a skupín, popisuje predovšetkým stav, kedy dochádza k integrácii.
Žiak so ŠVVP je dieťa, ktoré má zariadením výchovného poradenstva a prevencie diagnostikované špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby. Špeciálna výchovno-vzdelávacia potreba je požiadavka na úpravu podmienok, obsahu, foriem, metód a prístupov vo výchove a vzdelávaní pre žiaka, ktoré vyplývajú z jeho zdravotného znevýhodnenia alebo jeho vývinu v sociálne znevýhodnenom prostredí, uplatnenie ktorých je nevyhnutné na rozvoj schopností alebo osobnosti žiaka a dosiahnutie primeraného stupňa vzdelania a primeraného začlenenia do spoločnosti.
Žiakom so ŠVVP sa podľa § 2 písm. k) až q) školského zákona rozumie žiak, ktorý má zariadením výchovného poradenstva a prevencie diagnostikované ŠVVP. Je to žiak so zdravotným znevýhodnením, žiak so sociálne znevýhodneného prostredia, žiak s nadaním. Podľa §144 ods. 2 a 3 školského zákona žiak so ŠVVP má právo na výchovu a vzdelávanie s využitím špecifických foriem a metód, ktoré zodpovedajú jeho potrebám a na vytvorenie nevyhnutných podmienok, ktoré túto výchovu a vzdelávanie umožňujú.
Žiakom so sluchovým postihnutím sa zabezpečuje právo na vzdelávanie v slovenskom posunkovom jazyku ako ich prirodzenej komunikačnej forme, so zrakovým postihnutím sa zabezpečuje právo na výchovu a vzdelávanie s použitím Braillovho písma, s narušenou komunikačnou schopnosťou sa zabezpečuje právo na výchovu a vzdelávanie prostredníctvom náhradných spôsobov dorozumievania.
Prečítajte si tiež: Iliašovce 155 - materská škola
Špeciálne školy a ich úloha
Špeciálne stredné školy poskytujú žiakom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ktorí sa nemôžu vzdelávať v bežných stredných školách, výchovu a vzdelávanie spôsobom primeraným ich postihnutiu.
Možnosti vyhľadávania špeciálnych škôl:
- Webová stránka Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR: Na ich webovej stránke je možné nájsť podstránku Sieť škôl a školských zariadení Slovenskej republiky.
- Súbor vo formáte PDF: V nižšej časti nájdete a môžete si stiahnuť súbor vo formáte PDF s názvom „Sieť škôl a školských zariadení Slovenskej republiky (špeciálne školy)”.
Skúsenosti rodičov a pedagógov
Skúsenosti rodičov detí s ADHD a ADD sú rôznorodé. Niektoré deti stíhajú učivo na štandardných školách, iné potrebujú špeciálnu školu. Príprava do školy môže byť náročná, úlohy sa môžu písať aj 4-5 hodín denne. Dôležitá je spolupráca s učiteľmi a prípadne aj s asistentmi a špeciálnymi pedagógmi. Niektoré deti užívajú lieky predpísané neurológom alebo psychológom.
Slobodné demokratické školy ako alternatíva
Slobodná demokratická škola Košice prijíma nových žiakov pre školský rok 2025/2026 na denné štúdium a domáce vzdelávanie pre všetky ročníky ZŠ. Poskytuje priestor pre osvedčený model slobodného vzdelávania a voľnej hry, ktorý je potvrdený aj najnovšími poznatkami z pedagogiky, psychológie a neurológie.
Formálne je to bežná základná škola, kde kvalifikovaný personál sprevádza deti svetom v slobode, inklúzii, pri zachovaní vnútornej motivácie a hojnom pobyte vonku. Deti sa môžu učiť najlepšie, keď necháme ich predstavivosť rozkvitať. Škola sa inšpiruje zahraničnými školami Summerhill / Sudbury, ktoré fungujú týmto spôsobom už mnoho rokov s veľkým úspechom.
Ak rodina alebo dieťa nehovorí po slovensky, učitelia a niektoré deti môžu pohodlne komunikovať aj v angličtine, prípadne v nemčine. Vytvárajú bezbariérový priestor aj deťom, ktoré „nezapadajú do systému“, možno (by) boli odmietané, stigmatizované či nepochopené. Pokladajú za prínosnú pre obe strany aj integráciu a inklúziu detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.
Prečítajte si tiež: Poslanie MŠ Modra Kráľová
Tento typ sebariadeného vzdelávania (slobodná/demokratická škola) nemusí byť vhodný pre všetky deti a zvlášť nie pre všetkých rodičov. Ak hľadáte alternatívu k bežnej škole, škola Vás môže pri osobnom či online rozhovore nasmerovať. Sprievodcovia (učitelia) majú absolvované kurzy pre Hejného metódu (matematika), písmo Commenia Script, splývavé čítanie Sfumato, informatiku s Emilom, Montessori vzdelávanie, kurz Rešpektovať a byť rešpektovaný a tiež tréningy nenásilnej komunikácie.
Školné pre prvé dieťa z rodiny je stanovené vo výške 340 eur mesačne bez stravy, platí sa 12 mesiacov v roku. Pre druhé dieťa je znížené o 20 %, pre ďalšie deti o 30 %. Ďalšie poplatky ako školský klub detí, ZRPŠ, rodičovský či triedny fond sa už, v prípade denných žiakov, neplatia. Školné denných žiakov zahŕňa celodennú starostlivosť sprievodcov (vrátane školského klubu detí), potrebné učebnice a pracovné zošity, učebné pomôcky, spotrebný materiál pre aktivity, prepravu a aktivity v okolí mesta, vstupné rozličných kultúrnych inštitúcií, v prípade potreby intervencia/konzultácie s psychológom či špeciálnym pedagógom.
Problémy a výzvy v inkluzívnom vzdelávaní
Za najväčšie problémy pri vzdelávaní detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sa považujú nedostatočné podmienky pre individuálny prístup v dôsledku vysokých počtov detí v triedach, nedostatok pedagogických asistentov a odborných zamestnancov, fyzické bariéry v budove školy, nedostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie potrieb detí so zdravotným znevýhodnením a nepripravenosť učiteľov pre prácu s týmito deťmi.
Len málo štátnych škôlok je pripravených pre deti so zdravotným znevýhodnením. Viac ako polovica detí so zdravotným znevýhodnením zostáva v súčasnosti za bránami materských škôl. Ich podiel na celkovej populácii detí v materských školách je desaťnásobne nižší ako v prípade základných škôl. Z nich dve tretiny smerujú do špeciálnych materských škôl. Väčšinou za to môže nedostupnosť alebo obsadenosť škôlok. Až 40% slovenských okresov nemá aspoň jednu špeciálnu materskú školu (ŠMŠ). Dokonca jednotlivé ŠMŠ sú väčšinou určené pre deti s konkrétnym druhom postihnutia.
Neschopnosť zabezpečiť podmienky pre deti so zdravotným znevýhodnením môže viesť k odmietaniu ich prijímania do materských škôl. Rozhodnutie o prijatí dieťaťa je v právomoci riaditeľa/riaditeľky. Ministerstvo školstva prijímanie detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami neukladá ako povinnosť. Voči rozhodnutiu riaditeľa sa rodičia nemôžu odvolať, keďže sa naň nevzťahuje zákon o správnom konaní. Ministerstvo pritom nešpecifikuje, ako by „vytvorenie vhodných podmienok“ malo vyzerať v praxi.
Prečítajte si tiež: Špecifiká predškolského vzdelávania
Učitelia majú zo zákona zakázané podávať akékoľvek lieky. Prítomnosť fyzických bariér v budove materskej školy považuje za problém 35,2 % respondentov z materských škôl z prieskumu analýzy To dá rozum. Nepripravenosť učiteliek na prácu s deťmi so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami je veľmi rozsiahla.
Dôležitosť predškolského vzdelávania
Vylučovanie nemalej časti detí so zdravotným znevýhodnením z možnosti navštevovať materskú školu má nepriaznivý vplyv nielen na deti samotné, ale aj na ich rodiny. Deťom je odopieraná jedna z významných možností na rozvoj ich schopností, zručností, ako aj sociálnych vzťahov.
Materská škola ako vstupná brána do inštitucionalizovaného vzdelávania má za cieľ podporiť nielen socializáciu detí, ale prostredníctvom vlastnej aktivity detí podporovať poznávanie sveta okolo seba. Materská škola ako prvý stupeň inštitucionalizovaného vzdelávania je aj vstupom do rozvoja kompetencií.
Platný štátny vzdelávací program pre materské školy upozorňuje na to, že dieťa by malo mať vytvorené podmienky na aktívny kontakt s rovesníkmi, ale aj dospelými a pri poznávaní sveta a vzťahov využívať hru, priamu skúsenosť aj bádanie.
Metódy a formy výučby v špeciálnych materských školách
Medzi špeciálnymi a bežnými materskými školami sú len minimálne rozdiely vo využívaní metód a foriem výučby, dominuje rozhovor o téme. Spôsoby osvojovania si vedomostí aj kompetencií detí v špeciálnych materských školách sú podobné tým, ktoré využívajú materské školy s prevahou detí bez špeciálnych potrieb.
Vyučovanie (prostredníctvom umenia) v sebe zahŕňa nielen hudobné a pohybové aktivity, ale aj rôzne riekanky pri rozvoji komunikačných kompetencií detí alebo obrazové materiály na podporu vnímania a orientácie. Dôležitou metódou výučby v špeciálnych materských školách je rozhovor alebo diskusia o téme.
Učiteľky a učitelia v špeciálnych materských školách preferujú vo svojej edukačnej praxi bádateľské metódy a experimenty realizované žiakmi menej ako v bežnej materskej škole. V špeciálnych materských školách sú zrejme v porovnaní s bežnými materskými školami menej často preferované tie metódy, ktoré predpokladajú aktívne zapojenie sa detí do poznávania cez manipuláciu s predmetmi alebo javmi. Dôvodom je nedostatok učiteliek a asistentov. Súčasne je však pomerne prekvapujúci podiel učiteliek, ktoré medzi často využívané metódy a formy v špeciálnej materskej škole zaradili výklad.
Učiteľky a učitelia v špeciálnych materských školách deklarujú individuálne vyučovanie a prácu v malých skupinách. Ide jednak o rešpektovanie potrieb detí - predovšetkým prispôsobením dĺžky činnosti alebo zaťaženia podľa postihnutia dieťaťa. To sa prejavuje aj v rešpektovaní času, počas ktorého sa dieťa dokáže sústrediť. Pri práci vo dvojici sa rozvíjajú nielen komunikačné kompetencie detí, rozširuje sa ich slovná zásoba, podporuje sa učenie sa navzájom, ale rozvíja sa aj schopnosť akceptovať druhého, kontrolovať svoju agresiu. Vzájomná pomoc detí počas práce v skupinách alebo pri práci vo dvojiciach im tak pomáha rozvíjať nielen svoje zručnosti a schopnosti, ale aj podporuje pocit samostatnosti (do miery, ako to umožňuje typ a závažnosť postihnutia) a spolupatričnosti.
Poradenské centrá a ich úloha
Po novom by centrá poradenstva a prevencie mali byť metodicky riadené vybraným centrom v jeho územnej pôsobnosti. Ktoré to bude, určí regionálny úrad školskej správy. Súkromné poradenské centrá varujú, že dôjde k centralizácii, podľa informácií štátne centrá s tými návrhmi súhlasia. Hrozí centralizácia moci v rukách jedného centra, často štátneho, možným zasahovaním do odbornej autonómie, ako aj tlakom na metodické ‚zjednocovanie‘ bez ohľadu na špecializáciu.
Centrá, s ktorými hovorili, tvrdia, že strata slobody výberu poradenského centra je naďalej reálna. Podľa nich tu hrozí riziko povinného výberu, keď riaditeľ školy bude musieť prijať návrh vybraného štátneho centra zo strany regionálneho školského úradu. Rodičom tak v prípade potreby škola odporučí toto centrum a záleží už len na ňom, či bude mať vedomosť, že si centrum v skutočnosti môže vybrať sám podľa potrieb dieťaťa.
Výsledkom tak môže byť oslabenie konkurencie, ale aj kvality, čo vznikne veľkým preťažením jedného centra poradenstva a prevencie, ktoré bude usmerňovať desiatky škôl bez navýšenia kapacít. Namiesto toho, aby ministerstvo zabezpečilo dostatok odborných kapacít na školách, tak presúva časť odborníkov z centier, aby pracovali v školskom prostredí, čím sa znížia odborné kapacity na prácu s deťmi so špeciálnymi potrebami.
Súkromné poradenské centrá na Slovensku začali vznikať začiatkom 90. rokov. Tie suplovali štát najmä v oblastiach, regionálnych i odborných, kde tieto deti pomoc nenašli a štát nemal záujem vytvoriť služby, ktoré potrebovali.
V roku 2023 prešli poradenské centrá transformáciou, v rámci ktorej sa spôsob financovania súkromných centier zjednotil so štátnymi a presunul sa na štátny rozpočet. Financovanie má byť založené nielen na počte detí, ktorým poskytli odbornú činnosť, ale aj na počte výkonov uskutočnených za uplynulý školský rok.
Reforma tiež zjednotila centrá pod jeden typ - centrum poradenstva a prevencie (CPP). Ich odborná činnosť sa rozdeľuje do piatich podporných úrovní od tej najzákladnejšej, ktorú predstavujú podporné školské tímy, po náročnejšie, ktoré sa venujú deťom s bežnými potrebami v škole, ako napríklad problémy s učením, koncentráciou. Štvrtý a piaty stupeň už zahŕňa poradenské centrá venujúce sa deťom s poruchami autistického spektra a viacnásobným postihnutím, či už mentálnym, alebo fyzickým. Súkromné centrá tvoria 47 percent z celého systému centier poradenstva a prevencie, z toho väčšina poskytuje služby na spomenutých náročnejších úrovniach.
Podľa Miroslavy Robinson je celá iniciatíva o metodickom usmerňovaní súkromných centier o tom, ako ich dostať pod kontrolu. Centrá, ktoré dlhé roky pracujú s deťmi so zdravotným znevýhodnením, upozorňujú, že v praxi môže dôjsť k absurdnej situácii, keď ich prácu bude usmerňovať niekto, kto v danej oblasti nemá odborné skúsenosti.