Stolička pre dieťa Thonet nie je len kus nábytku; je to symbol inovatívneho dizajnu, remeselnej zručnosti a trvalej elegancie. História a dizajn týchto stoličiek sú úzko späté s menom Michael Thonet, priekopníka v oblasti ohýbaného nábytku. Tento článok sa zameriava na históriu a dizajn stoličiek Thonet, pričom sa dotýka aj iných typov nábytku a výrobcov, ktorí nadviazali na jeho odkaz.
Michael Thonet: Z garbiara stolárom a inovátorom
Michael Thonet sa narodil v roku 1796 v nemeckom Bopparde nad Rýnom. Vyučil sa za stolára a v roku 1819 si založil vlastnú dielňu. Už vtedy hľadal nové spôsoby výroby nábytku, ktoré by boli efektívnejšie a menej náročné na materiál.
Experimenty s ohýbaným drevom
Thonet začal experimentovať s naparovaním a ohýbaním bukového dreva, pretože zistil, že sa menej štiepi ako dub alebo breza. V tej dobe sa nábytok vyrábal z vyrezávaného masívneho dreva, čo bolo náročné a produkovalo veľa odpadu. Thonet hľadal jednoduchšie riešenie, ktoré by umožnilo lepšie využitie materiálu.
Vyskúšal dyhu, ktorú varil v gleji, ohýbal v jednoduchých formách a nechával vyschnúť. Potom jednotlivé pásy lepil kostným glejom. Týmto postupom vytvoril v roku 1836 svoje boppardské kreslo z ohýbaného vrstveného dreva. Je zaujímavé, že podobnú technológiu používali už starí Egypťania okolo roku 3000 pred n. l.
Cesta do Viedne a úspech s pomocou šľachty
Prelom nastal v roku 1841, keď Thonet vystavoval svoje výrobky na veľtrhu v Koblenzi. Jeho nábytok zaujal kancelára Metternicha, ktorý ho pozval na svoj zámok a zabezpečil, aby sa Thonetov nábytok dostal do Viedne. S pomocou šľachty sa Thonetovi otvorili dvere do sveta.
Prečítajte si tiež: Rozmery nábytku pre štvorročné deti
V roku 1842 sa Thonet presťahoval s rodinou do Viedne a vylepšil svoju technológiu. Získal privilégiá od cisárskej kancelárie na ohýbanie akéhokoľvek druhu dreva. Už neohýbal jednotlivé pásy dýh, ale zväzok tenkých hranolov. V rokoch 1843 až 1846 pracoval pre Carla Leistlera, ktorý vyrábal parketové podlahy. Jednou z ich zákaziek boli parkety a stoličky pre viedenský Lichtenštajnský palác.
Gebrüder Thonet a expanzia firmy
V roku 1849 si Thonet otvoril vlastnú dielňu na ohýbaný nábytok so svojimi synmi. Ich stoličky pre palác kniežaťa Schwarzenberga, tzv. Sessel Nr. 1, boli jednoduché, elegantné a cenovo dostupné. V roku 1853 prepísal Thonet firmu na svojich synov pod menom Gebrüder Thonet. Firma expandovala a vznikali nové pobočky.
Stolička číslo 14: Ikonický dizajn a priemyselná výroba
Thonet získaval ocenenia za svoje stoličky a kreslá z ohýbaného dreva. V roku 1856 otvoril novú továreň v Koryčanoch na Morave, kde boli dostupné bukové lesy, čo znižovalo náklady na dopravu materiálu. V továrni pracovalo tristo zamestnancov, ktorí denne vyrobili dvesto stoličiek.
V roku 1859 prišiel Thonet s ďalším prelomovým kúskom - stoličkou číslo 14, známou aj ako viedenská kaviarenská stolička. Táto stolička sa stala obrovským hitom a dodnes sa jej predali státisíce kusov po celom svete. Stala sa najslávnejšou z jeho kolekcie. Vďaka novej technológii ju mohol vyrábať priemyselne. Stolička pozostáva z niekoľkých dielov, čo uľahčuje dopravu - do jedného kubického metra sa zmestí 36 rozobraných kusov.
Ďalšiu továreň otvoril Thonet v roku 1861 v Bystřici pod Hostýnem. Staral sa o svojich zamestnancov: nechal postaviť robotnícke domy, založil školu, nemocnicu a stanovil pravidlá ochrany vtáctva v lesoch, kde sa ťažilo bukové drevo. Z jeho podporou vznikla tzv. kampelička - podporný fond pre robotníkov, vdovy a siroty, požiarny zbor a podniková kapela. Jeho zásadou bolo: spokojný robotník pracuje lepšie a s chuťou.
Prečítajte si tiež: Sprievodca výberom stoličiek Joie
Stoličky pre každú príležitosť
Slávna „thonetka“ získala zlatú medailu na Svetovej výstave v Paríži v roku 1867. Preslávili sa aj ďalšie modely, ako hojdacie kreslo č. 1 z roku 1860 a stoličky a kreslá č. 18, 56 a 209 so zaoblenými opierkami. Stolička číslo 14 však zostala najznámejšou a každá viedenská kaviareň ju chcela mať.
Michael Thonet zomrel vo Viedni v roku 1871. V jeho stopách pokračovali jeho synovia. V roku 1888 spoločnosť predstavila divadelné kreslo pre Deutsches Volkstheater vo Viedni. Firma vyrábala stoličky pre každú príležitosť. Ich výroba bola lacná, dali sa prepravovať vo veľkom množstve a boli silné a odolné. Thonet mal továrne a predajne po celom svete.
Thonet na Slovensku: Veľké Uherce a Martin
Okrem spomínaných tovární, prenikli Thonetovci aj na územie terajšieho Slovenska. V roku 1869 založili jednu zo svojich fabrík vo Veľkých Uherciach neďaleko Partizánskeho, kde im okolité lesy poskytovali dostatok dreva na výrobu nábytku. Kúpili si tam celé panstvo spolu s neogotickým kaštieľom. Thonetovci prispeli k rozvoju obce, dali ľuďom prácu, ubytovanie, vybudovali vodovod, vznikol hasičský zbor a dychovka. Dodnes sa vo Veľkých Uherciach zachovala aj ich vila, robotnícky dom a pomník Thonetovej dcéry Suzzi, ktorá tragicky zahynula po páde z koňa.
Ďalšia významná továreň na ohýbaný nábytok na Slovensku bola v Martine. Bývalej výrobe Tatra nábytku v Martine miestni nepovedia inak, ako „Stoličková“. Fabrika bola založená v roku 1889 Ladislavom Dobrovitsom, ktorý sa inšpiroval Thonetovou technikou ohýbania dreva.
Fabrika v Martine sa stala významným zamestnávateľom v regióne a jej výrobky sa vyvážali do celého sveta. Na martinských stoličkách sedával napríklad dedič rakúsko-uhorského trónu František Ferdinand d´Este a poslanci prvej Československej republiky. Počas Slovenského národného povstania v roku 1944 sa zamestnanci fabriky zapojili do odboja a zachránili stroje pred odoslaním do Nemecka tým, že ich zamurovali. Po vojne bola fabrika znárodnená a premenovaná na Tatra nábytok.
Prečítajte si tiež: Bezpečnostné aspekty detských jedálenských stoličiek
Dizajn a inšpirácia v súčasnosti
Aj po rokoch zostáva nábytok Thonet inšpiráciou pre mnohých dizajnérov. Jeho jednoduché, elegantné a funkčné tvary sú stále aktuálne. Mnoho ikonických stoličiek z dielne Tatra nábytku stále cirkuluje po domácnostiach a renovované kusy sa predávajú za stovky eur.
Dizajnéri ako Antonín Šuman a František Jirák z Tatra nábytku Pravenec vytvorili stoličky, ktoré sú dodnes vyhľadávané a oceňované. Ich návrhy, ako napríklad Šumanove jedálenské stoličky „Tie pravé orechové“ a Jirákovo „Lízátka“, sú príkladom kvalitného dizajnu, ktorý pretrváva desaťročia.