Prvá pomoc je súbor život zachraňujúcich opatrení, ktoré sa vykonávajú ešte pred príchodom zdravotníkov. Jej cieľom je zachrániť život, zabrániť ďalšej ujme a podporiť zotavenie. Poskytnutie prvej pomoci je nielen povinnosťou každého občana, ale predovšetkým ľudským prejavom solidarity. Tento článok sa zameriava na stabilizovanú polohu dieťaťa, životne dôležitý postup, ktorý môže zabrániť vážnym komplikáciám.
Základy prvej pomoci: Opatrenie v núdzi
Prvá pomoc je opatrením v núdzi, ktoré pozostáva z jednoduchých, ale často život zachraňujúcich techník. Väčšina ľudí sa ich môže naučiť vykonávať s minimálnou potrebou pomôcok a bez predchádzajúcej medicínskej skúsenosti. Vzhľadom na nepredvídateľnosť situácie, stres a strach je prvá pomoc často spojená s improvizáciou, čo je prirodzené. Používa sa pri poskytovaní pomoci ľuďom, no v niektorých prípadoch je možné ju aplikovať aj na zvieratá. Je dôležité zdôrazniť, že prvá pomoc nie je klasifikovaná ako medicínska liečba a nenahrádza zásah trénovaného zdravotníckeho profesionála.
ABC prvej pomoci: Rýchly prehľad život zachraňujúcich krokov
V anglickej literatúre sa často stretávame s postupnosťou ABC, ktorá slúži ako zjednodušený návod na poskytovanie prvej pomoci:
- Airway (dýchacie cesty): Uistite sa, že pacient má čisté dýchacie cesty.
- Breathing (dýchanie): Skontrolujte, či pacient dýcha. Ak nie, začnite s umelým dýchaním.
- Circulation (cirkulácia): Ak osoba v núdzi nedýcha, je potrebné začať s masážou srdca a dýchaním z úst do úst (kardiopulmonálnou resuscitáciou - KPR). Stlačenia hrudníka podporujú cirkuláciu, a tým získavate cenný čas, kým príde sanitka. Rovnako je dôležité nahmatať pulz, buď na krku alebo na zápästí. Tak zistíte, či bije srdce. Tiež je možné priložiť ucho na oblasť nad srdcom a tak počuť, či cirkulácia nezlyháva.
Samotné vyhodnotenie ABC závisí od skúseností človeka, ktorý prvú pomoc podáva. Okrem toho je dôležité preskúmať okolie, aby pre pacienta nevytváralo určité riziká a hrozby.
Postup pri poskytovaní prvej pomoci: Od bezpečnosti po privolanie pomoci
- Nebezpečenstvo: Obzrite sa, či z okolia nehrozí nejaké nebezpečenstvo. Ak hrozí, rozhodnite, či sa dá eliminovať alebo je pacient v takom stave, že ho dokážete presunúť inam.
- Odpoveď: Keď je miesto bezpečné, zistite, či je dotyčný pri vedomí. Klaďte mu otázky a čakajte na odpoveď. Overuje sa po tom, ak človek nereaguje na volanie a nie je prítomné vedomie. Zisťuje sa prítomnosť pulzu tlakom na zápästí resp. na krku.
- Dýchacie cesty: Overte si, či sú dýchacie cesty čisté a ak nie, skúste ich vyčistiť. Jednou rukou siahnite na čelo osoby, prstami druhej na jeho bradu a mierne mu zakloňte hlavu. Samotný tento pohyb môže spriechodniť dýchacie cesty. Následne pátrajte voľnými prstami v ústach dotyčného po predmete, ktorý môže brániť dýchaniu (napríklad zapadnutá zubná protéza). Ak sa nachádzate v prostredí, kde hrozí zamorenie, do zamoreného prostredia nevstupujte.
- Dýchanie: Skontrolujte dýchanie. Sledujte pohyby hrudníka. Spýtajte sa sami seba - dýcha rovnako ako ja? 10 sekúnd by malo dôjsť k 2 - 3 normálnym nádychom. Rovnako je potrebné realizovať inú prehliadku - zhodnoťte deformity, otvorené rany, opuchliny, prípadne nájdite štítok s informáciou o zdravotnom stave postihnutého (diabetici, či alergici zvyknú mať takúto informáciu niekde pri sebe).
- Privolanie pomoci: V tomto bode by ste mali privolať záchranku (155). Ak pomáha jednotlivec, svoj postup zváži. Môže použiť mobilný prístroj, cez hlasitý odposluch komunikovať s operátorom a poskytovať prvú pomoc. Operátor vás bude navádzať. Operátorovi nahláste to, či postihnutý dýcha alebo nedýcha.
- Ďalšie kroky: Rozvážne pristupujte aj k poraneniam. Pri bandážovaní končatiny ju oviňte ju tak, aby v nej bola spriechodnená cirkulácia. V iných prípadoch, hlavne pri masívnom krvácaní, je potrebné priškrtiť miesto nad ranou smerom k srdcu, aby ste zastavili krvácanie. Ak osoba nedýcha, je potrebné započať kardiopulmonálnu resuscitáciu (KPR).
Kardiopulmonálna resuscitácia (KPR): Obnovenie životných funkcií
Ak osoba nedýcha, je potrebné započať kardiopulmonálnu resuscitáciu (KPR). Hlavným dôvodom masáže srdca pri KPR je, že vďaka nej sa dostane okysličená krv do mozgu a srdca, a tým sa predíde smrti tkaniva.
Prečítajte si tiež: Koniarovce: Vaša materská škola
Postup KPR:
- Kľaknite si k chorému.
- Dajte jednu ruku do prostriedku hrudníka. Na ňu položte druhú ruku a prepleťte si vzájomne prsty oboch rúk.
- Stlačte hrudník dolu do hĺbky cca 5 cm, u detí približne 3,5 cm. Pred zopakovaním počkajte, či sa hrudník vráti do pôvodnej polohy. Lakte majte vzpriamené. Stláčajte hrudnú kosť nahor a nadol 30 krát, aby bol pulz približne 100 úderov za minútu. 120 stlačení za minútu, 2× za sekundu. Minútu zodpovedá pesničke Stayin' Alive od Bee Gees.
- Uistite sa, že sú dýchacie cesty postihnutého otvorené, nos mu zapchajte. Druhou rukou mu jemne zakloňte bradu.
- Vdýchnite do seba doplna vzduch, otvorte široko ústa a priložte ich cez ústa postihnutého. Následne vydýchnite vzduch do jeho dýchacích ciest. U malých detí môžete otvoriť ústa a zahrnúť nimi aj nos. Pri vdýchnutí by malo byť vidieť, že sa zdvíha a klesá hrudník postihnutého.
- Následne zdvihnite hlavu a zopakujte krok s dýchaním, aby ste do pacienta vdýchli 2krát po sebe. Potom opäť pokračujte stláčaním hrudníka.
- Celú túto procedúru je dôležité zopakovať 5krát a potom zistiť, či nastúpilo spontánne normálne dýchanie. Ak pacient aj naďalej nedýcha normálne, v KPR pokračujte. Ak sa dýchanie znormalizuje a pacient dýcha spontánne sám, treba s ním ostať až do príchodu zdravotnej pomoci.
- Podľa smerníc by sa mala resuscitácia začať ihneď, keď pacient nedýcha - a to ešte skôr, ako mu nahmatáte pulz. V smerniciach sa tiež uvádza, že dýchanie z úst do úst nemusí byť vykonané, bez stláčania hrudníka sa však nezaobídete.
- Ak ste nevyškolený človek, služba 155 vás informuje o dostupnosti AED (automatický externý defibrilátor, zelené logo so srdcom a bleskom) v okolí, často sú napr. vo vozidlách mestskej polície.
Počas kardiopulmonálnej resuscitácie možno budete počuť rôzne chrapčanie a praskanie pod rukami. Je to normálne, netreba prestávať.
Stabilizovaná poloha: Bezpečná poloha pre bezvedomie
Stabilizovaná poloha znižuje riziko vdýchnutia neželaného obsahu. Dokonca aj keď postihnutý dýcha, ale nie je pri vedomí, ešte aj vtedy hrozí, že je v dýchacích cestách prítomná obštrukcia. Stabilizovaná poloha znižuje riziko pre pacienta. Pri niektorých náhle vzniknutých zdravotných ťažkostiach často dochádza aj k vracaniu, kedy hrozí, že dotyčný pacient vdýchne obsah do dýchacích ciest a začne sa dusiť. Práve pri stabilizovanej polohe sa toto nestane a pacient bude mať neustále otvorené dýchacie cesty a bude môcť dýchať.
Túto polohu využívame vtedy, keď je pacient už po vykonanej kardiopulmonálnej resuscitácii, alebo ju ani nepotrebuje a dýcha normálne. Ak osoba prežíva zástavu srdca alebo abnormálne dýchanie, ak vôbec nedýcha alebo je potrebná kardiopulmonálna resuscitácia, takáto osoba by nemala byť uložená do stabilizovanej polohy.
Postup uloženia do stabilizovanej polohy:
- Najprv zistite, či nie je osoba zranená, napríklad či nemá zranený krk. V takomto prípade s ňou nemanipulujte.
- Ak má okuliare, zložíme mu ich.
- Kľakneme si k nej.
- Presvedčíme sa či má vystreté dolné končatiny.
- Upažíme hornú končatinu postihnutého, ktorá je bližšie k nám tak, aby zvierala s jeho telom pravý uhol a ohneme ju v lakti s dlaňou ruky smerujúcou nahor.
- Preložíme vzdialenejšiu hornú končatinu postihnutého cez jeho hrudník a priložíme chrbát jeho ruky k lícu, ktoré je bližšie k nám.
- Druhou rukou uchopíme vzdialenejšiu dolnú končatinu postihnutého nad kolenom a potiahneme ju nahor (ohneme v kolene do pravého uhla), pričom noha zostane na zemi.
- Jednou rukou fixujeme vzdialenejšiu hornú končatinu postihnutého pri líci, druhou rukou chytíme ohnutú dolnú končatinu v oblasti kolena a otočíme ju na bok smerom k sebe, pokrčená dolná končatina fixuje polohu na boku.
- Upravíme vrchnú dolnú končatinu tak, aby bedro aj koleno boli ohnuté do pravého uhla.
- Mierne zakloníme hlavu na zaistenie priechodnosti dýchacích ciest. Záklon hlavy môže pomôcť udržiavať ruka zasunutá pod lícom postihnutého.
- Pravidelne kontrolujeme dýchanie.
Iný postup:
- Hornú končatinu, ktorá je bližšie k nám, vystrieme a zasunieme pod zadok.
- Dolnú končatinu, ktorá je vzdialenejšia od nás, ohneme v kolene do pravého uhla.
- Jednou rukou chytíme za zápästie alebo predlaktie vzdialenejšiu hornú končatinu postihnutého, druhou rukou chytíme ohnutú dolnú končatinu v oblasti kolena a otočíme ho na bok smerom k sebe. Pokrčená dolná končatina fixuje polohu na boku.
- Chrbát vzdialenejšej ruky podložíme pod líce postihnutého a upevníme záklon hlavy.
- Pravidelne kontrolujeme dýchanie.
Uvedené postupy sú vhodné pri bezvedomí neúrazového typu. Pri bezvedomí následkom úrazu (postihnutý dýcha) je vždy nevyhnutné predpokladať prípadné poškodenie chrbtice, preto uloženie do stabilizovanej polohy buď nie je možné alebo vyžaduje náhradný či špeciálny postup.
V raritných prípadoch môže stabilizovaná poloha viac škodiť ako pomôcť - napríklad u detí do 1. roku života.
Prečítajte si tiež: Novorodenec a poloha nožičiek
Ďalšie dôležité aspekty prvej pomoci
- Teplo: Je dôležité obmedziť straty tepla, napríklad uložením človeka na podložku alebo použitím deky či termofólie.
- Tíšenie bolesti: Pri zlomeninách znehybnite končatinu či krk.
- Nepodávať tekutiny:
Prvá pomoc u detí: Špecifické postupy a úskalia
Pri poskytovaní prvej pomoci deťom je potrebné zohľadniť ich vek a špecifické potreby. Stabilizovaná poloha je poloha, do ktorej dieťa uvádzame, pokiaľ dýcha, no je v bezvedomí. Ide o najbezpečnejšiu polohu, ktorá vylučuje zapadnutie jazyka a tým aj uzatvorenia dýchacích ciest, uľahčuje prácu srdca a zabraňuje, aby sa dieťa udusilo vlastnými zvratkami či krvou. Nikdy preto neukladáme postihnuté dieťa na chrbát!
Ako uviesť dieťa do stabilizovanej polohy?
Pamätajte, že každý pohyb a manipulácia s polohou dieťaťa musí byť jemná a opatrná.
- Obráťte dieťa na bruško.
- Hlavičku dieťaťa obráťte na bok, pričom ucho a líce sa bude jemne dotýkať podložky, na ktorej je dieťa položené.
- Hornú končatinu mu ohnite tak, aby ruka bola na úrovni tváre.
- Dolnú končatinu mu ohnite tak, aby bola na úrovni stehna na druhej nohe.
Ako už bolo uvedené, do stabilizovanej polohy neuvádzame dieťa, u ktorého došlo k poškodeniam chrbtice, resp. krku. Pohybovať s takto zraneným dieťaťom je nebezpečné.
Pokiaľ dieťa dýcha a nevracia, môže do príchodu rýchlej zdravotníckej pomoci ostať v polohe v akej leží. Pri bábätku je stabilizovaná poloha na rukách, tvárička smeruje k nášmu telu a je v miernom záklone k zemi.
Bežné situácie a prvá pomoc: Od popálenín po otravy
S malými poraneniami si viete poradiť aj sami bez nutnosti privolať zdravotníkov. Vždy je dôležité rozlišovať jednotlivé stavy a nerobiť paniku, no situáciu ani nepodceňovať. Aspoň na výletoch, dovolenkách či pri cestovaní odporúčame mať pri sebe základnú lekárničku.
Prečítajte si tiež: Polohy a stimulácia 3-mesačného dieťaťa
- Popáleniny: Malé popáleniny treba vložiť pod prúd tečúcej studenej vody po dobu 15 minút. Je však zakázané aplikovať na popálené miesto kúsky ľadu - to by mohlo zhoršiť stav rany. Studená voda z vodovodu je dostatočne chladná na zastavenie šírenia popáleniny do hĺbky a šírky.
- Alergická reakcia: Špecifická u niektorých ľudí môže byť alergická reakcia na uštipnutie včelou. V prípade anafylaktického šoku, ktorý po takejto reakcii niekedy nastáva, je možné podať epinefrín, ktorý zvyknú pacienti mať pri sebe v podobe epinefrínového pera Epipen.
- Krvácanie z nosa (epistaxa): Nakloňte hlavu postihnutého vpred, zapchajte mu palcom a ukazovákom nos, aby dierky ostali zavreté v trvaní 5 minút. Zotrvajte dovtedy, dokým krvácanie z nosa neskončí.
- Prehriatie a tepelný úpal: Potierať vlažnou vodou a ovievať na urýchlenie odparovania. Po dúškoch v takom množstve, aby moč mal len slabo žltú farbu a bol bez zápachu. Tmavší moč svedčí o nedostatku tekutín.
- Hypoglykémia - nízka hladina cukru v krvi: U diabetika pri vzniku nezvyčajného správania okamžite podať 2-3 kocky alebo 2-3 kávové lyžičky kryštálového cukru, cukríky (Skittles, Mentos a p.), ovocnú šťavu 3-4 dcl, sladený nápoj, prípadne 4 kávové lyžičky medu, kúsok čokolády. Treba počítať s odmietnutím pomoci pre agresívne reakcie. Pri bezvedomí uložiť do stabilizovanej polohy na boku a volať na tiesňovú linku.
- Mozgová porážka: Volať tiesňovú linku 155, upokojovať, uložiť do vodorovnej polohy s vyvýšenou hlavou, nepodávať tekutiny. Zubnú náhradu vybrať len ak je uvoľnená.
- Infarkt srdcového svalu: Zavolať na tiesňovú linku, pohodlne posadiť, ukľudňovať, podať Anopyrín/Acylpyrín/Aspirín - rozžuť v ústach na prach, zapiť vodou. Byť pripravený na oživovanie stláčaním hrudníka a záchranným dýchaním.
- Vonkajšie krvácanie: Na hrudníku, bruchu, krku a slabinách krvácajúce miesto stlačiť rukou a to cez dostatočne hrubú vrstvu sterilnej gázy. Ak nie je, použiť čistú vreckovku, košeľu a pod. Lekára vyhľadať ak sa krvácanie nezastaví do 30 minút. Celý postup musí byť nepretržitý, v prípade potreby a u detí môže pomáhať druhá osoba.
- Otrava alkoholom: V takom prípade je nutné v spolupráci s ďalšími dospelými zvyšný alkohol zabaviť, pred svedkami vyliať a postihnutého sledovať.
Bezpečný pobyt vo vode: Prevencia utopenia
Keďže s časom stráveným vo vode stúpa aj riziko možného topenia sa, je potrebné vedieť v danej situácii správne zareagovať a poznať zásady bezpečného plávania.
Zásady bezpečného pobytu vo vode:
- Dieťa, hlavne do 5 rokov, by nikdy nemalo byť vo vode bez dohľadu dospelej osoby.
- Kúpať by sa malo výhradne v miestach na to určených, neriskovať rôzne nebezpečné jazerá, kde nepoznáme spodné vody, teplotu vody, hĺbku a prípadné víry.
- Je vhodné, ak dieťa už v ranom veku absolvuje kurz plávania s certifikovanými inštruktormi a je zvyknuté na prípadné potopenie sa.
- Utopenie môže nastať aj mimo vody, tzv. suché a sekundárne topenie, preto je dôležité si všímať dieťa, ak malo vo vode problém a vdýchlo vodu.
Ako si všimnúť topiace sa dieťa?
Topiace sa dieťa väčšinou nekričí o pomoc. Každé vyplávanie na hladinu využije, aby sa nadýchlo.
Ako postupovať, keď vidíme topiť sa dieťa a ako ho dostať von z vody?
V prvom rade záleží, kde sa dieťa topí, a či je prítomný plavčík, ktorý má správne zručnosti pomôcť topiacemu sa. Je nutné reagovať okamžite. Dieťa sa môže utopiť veľmi rýchlo, hovorí sa o hraničných 3 minútach bez vzduchu, pri malých deťoch je tento čas ešte kratší. V prípade topiaceho sa bábätka musíme konať ešte rýchlejšie.
Ako správne vykonávať resuscitáciu u detí a dojčiat:
- Topiaceho sa čo najrýchlejšie bezpečne vytiahneme z vody.
- Topiaceho sa uložíme na chrbát a otočíme mu hlavu na bok, aby mu mohla z úst a nosa vytiecť prípadná voda. Potom mu hlavu opäť otočíme do stredu.
- Ak človek nedýcha, skúsime mu na veľkých tepnách na krku alebo ramenách tep.
- Nasleduje prvotných 5 oživujúcich vdychov do úst topiaceho sa, pričom mu držíme zapchatý nos.
- Ak musíme resuscitovať bábätko, nesmieme doň vdýchnuť celý obsah pľúc, ale len vzduch, ktorý máme v ústach.
- Skontrolujeme pulz, ak je to možné. Ak nie je možné nahmatať pulz, začneme s kompresiou. Dieťaťu do roka stláčame hrudník dvomi prstami v strede hrudnej kosti približne vo výške bradaviek. U väčších detí a dospelých je to v dolnej polovici hrudnej kosti stredom dlane.
- Opakujeme 2 vdychy a 30 stlačení hrudníka u dieťaťa, 15 stlačení u dospelého, ak prvú pomoc vykonávajú dve osoby.
- Ak dieťa začne dýchať, uložíme ho do stabilizovanej polohy na bok, aby sme zabránili vdýchnutiu zvratkov a spriechodnili dýchacie cesty.
Prvá pomoc v práci s mládežou: Zábavné a interaktívne aktivity
V systéme práce s mládežou by mala byť zastúpená aj téma prvá pomoc, ktorú deťom vieme priblížiť zaujímavým spôsobom. Téma je vhodná pre deti od predškolského veku.
Aktivity:
- Storytelling: Použite storytelling na úvodné upútanie pozornosti.
- Telefónne čísla: Deťom vyrobte malé kartičky (prípadne im napíšte do žiackych knižiek) telefónne čísla záchranného systému. Prediskutujte s deťmi, kedy je vhodné volať na uvedené čísla, prečo sa nesmieme „zabávať“ zbytočným volaním na tieto čísla.
- Kartičky s obrázkami a nápismi: Vytvorte tri skupiny kartičiek. V prvej bude obrázok s jasne naznačenou situáciou (zranení v rôznych situáciach, autonehoda, … ). V druhej budú kartičky s vymenovanými štyrmi život ohrozujúcimi stavmi a v tretej budú kartičky s heslovite opísanou prvou pomocou.
- Skupinová práca: Rozdeľte deti do malých skupín a každej skupine priradte jednu situáciu so život ohrozujúcim stavom. Môže sa jednať o krátky príbeh. Skupinky nechajte 5 - 10 minút samostatne pracovať a následne ich vyzveme ako by riešili opísanú situáciu. Túto aktivitu môžeme oživiť tým, že si každá skupinka vyberie jedného člena, ktorý bude predstavovať ranenú osobu a prvú pomoc predvedú na ňom.
- Umelé dýchanie a masáž srdca: K tejto aktivite budeme potrebovať umelú figurínu, na ktorej budeme predvádzať opísaný úkon. Deti upozornite, že na živom človeku sa nesmie masáž srdca predvádzať, lebo tak ako môžu srdce rozbehnúť, môžu ho aj zastaviť.
- Stabilizovaná poloha: Rozdeľte deti do dvojíc, určte raneného a pomáhajúceho z každej dvojice a na pokyn má každá dvojica čo dostať raneného do stabilizovanej polohy. Hru nehráme na rýchlosť, ale na splnenie úlohy do limitu napr. 2 minúty.
- Fixácia zlomeniny: Možné realizovať aj na výlete v teréne, kde deti dostanú za úlohu poradiť si s tým, čo majú k dispozícií (nájsť konár, ak nemajú špagát, využiť namiesto neho napr. šatku).
Záver: Prvá pomoc - jednoduchá, ak chceme pomôcť
Prvá pomoc je jednoduchá vtedy, keď chcem pomôcť. Nie je to teda otázka veľkých vedomostí, ale dobrej vôle. Nezabudnite - ak dôjde k vážnemu úrazu, nehode alebo osoba nejaví známky vedomia, najprv preverte dýchanie a cirkuláciu, následne poranenia, aby ste zistili, či netreba zastaviť krvácanie alebo či môžete s pacientom hýbať. Zaistite okolie a možné nebezpečenstvá, volajte záchranku. Ak je to potrebné, začnite s KPR alebo postihnutého uložte do stabilizovanej polohy. Človek v bezvedomí neodkladne potrebuje pomoc okolia. Preto je dôležité byť pripravený a vedieť, ako správne reagovať.
tags: #stabilizovana #poloha #dieta