Správanie detí je komplexná téma, ktorá sa mení s vekom a vývojom. Rodičia sa často pýtajú, či je správanie ich dieťaťa normálne, prečo nefungujú rovnaké metódy ako u iných detí a ako najlepšie reagovať na náročné situácie. Tento článok sa zameriava na pochopenie detského správania, obdobie vzdoru a dospievania, a ponúka praktické rady pre rodičov.
Jedinečnosť každého dieťaťa
Každé dieťa je jedinečné a vyžaduje si individuálny prístup. To, čo funguje na jedno dieťa, nemusí fungovať na druhé. Je dôležité byť realistický v očakávaniach a brať do úvahy vývojový stupeň a povahu dieťaťa. Detská psychologička Mária Bražinová zdôrazňuje, že "neprimerané prejavy nerobia z vášho dieťaťa zlé dieťa, rovnako ako vaše neprimerané reakcie v napätých situáciách z vás nerobia zlých rodičov."
Obdobie vzdoru: Prirodzená súčasť vývoja
Obdobie vzdoru je prirodzenou a dôležitou etapou vo vývoji dieťaťa. Zvyčajne sa objavuje medzi dvoma až štyrmi rokmi. V tomto období sa formuje detská individualita, autonómia a samostatnosť. Dieťa sa túži prejaviť, ale jeho emočný vývoj ešte nedosiahol taký stupeň, aby to dokázalo zvládať správne.
Prejavy obdobia vzdoru
Medzi najčastejšie prejavy obdobia vzdoru patrí krik, plač, hádzanie sa o zem, bitie, kopanie, búchanie rukou a hryzenie. Tieto prejavy sú výsledkom frustrácie a neschopnosti dieťaťa vyjadriť svoje potreby a pocity.
Ako reagovať na obdobie vzdoru
Dôležité je vytrvať, snažiť sa reagovať pokojne a byť tu pre svoje dieťa. "Vzdor je príležitosťou, aby ste dieťaťu pomohli naučiť sa regulovať svoje emócie - keď sa to nenaučí, bude mať ťažkosti s emočnou kontrolou aj v dospelosti," konštatuje Mária Bražinová.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Rozlíšenie obdobia vzdoru od bežného správania
Rozpoznanie rozdielu medzi obdobím vzdoru a bežným detským správaním môže byť pre rodičov výzvou. Obidve formy môžu zahŕňať prejavy nesúhlasu a frustrácie. Podľa Márie Bražinovej je kľúčové sledovať kontext a charakter správania dieťaťa. Obdobie vzdoru je typické pre určité vekové obdobie, najmä u malých detí okolo dvoch až troch rokov, keď sa dieťa snaží presadiť svoju nezávislosť silnými emocionálnymi reakciami. Na druhej strane, bežné vyjadrenie nesúhlasu je typickou reakciou, keď dieťa jednoducho reaguje na konkrétnu situáciu alebo pravidlo, s ktorým nesúhlasí. Takéto správanie je zvyčajne menej intenzívne a má za cieľ vyjadriť odlišný názor, potrebu alebo želanie, pričom nemusí byť sprevádzané výraznými emocionálnymi výbuchmi.
Komunikácia s dieťaťom počas emočného vypätia
Dieťa, ktoré je na vrchole svojho neprimeraného prejavu, nebude vnímať to, čo mu rodič hovorí. Rovnako ako dospelí, keď sú nahnevaní alebo prežívajú nespravodlivosť a silnú frustráciu, zväčša nevnímajú, keď im niekto iný chce situáciu vysvetliť. Často sa dá s dospelým rozumne porozprávať až vtedy, keď sa upokojí. S deťmi je to rovnako. Keď je dieťa v silnej emócii, nepočúva. Jeho mozog nie je v stave prijímania. Čas na vysvetlenie, validizáciu pocitov, pomenovanie potrieb a nájdenie riešenia príde, až keď sa upokojí, keď prestane plakať, keď prestane kričať.
Pomoc pri zvládaní emócií
"Keď pochopíme a prijmeme, že deti ešte nevedia byť nezávislé a nie sú zatiaľ schopné samostatne sa upokojiť či ovládať svoje emócie a naučíme sa s nimi komunikovať aj v momentoch, keď sa necítia dobre, pomôžeme im minimalizovať stres a frustráciu v prvých rokoch života. Postupne sa aj ony naučia komunikovať s nami o svojich pocitoch," myslí si psychologička. Dobrým spôsobom je podľa odborníčky to, že rodič opisuje, ako sa v rôznych situáciách cíti a čo prežíva.
Dospievanie: Cesta k identite a samostatnosti
Dospievanie je obdobie medzi detstvom a dospelosťou, ktoré sa delí na pubertu (približne od 11 do 15 rokov) a adolescenciu (približne od 15 do 22 rokov). V tomto období sa dospievajúci usilujú o rozvoj svojej identity, ktorá by bola špecifická a odlišovala ich od ostatných ľudí. Tento proces, ktorý sa nazýva individualizácia, začína v dospievaní a pokračuje v dospelosti.
Príčiny nevhodného správania v dospievaní
Nevhodné správanie dieťaťa v období dospievania takmer vždy pramení v nedostatočne vyvinutej emočnej stabilite ranného detstva. Deti, ktoré v puberte skúšajú alkohol, cigarety, úteky z domu, nevhodné partie atď., majú veľmi pravdepodobne zníženú sebaúctu. Sebahodnota takého dieťaťa je nejakým spôsobom narušená, pretože dieťa si kompenzuje pocit prijatia, pocit toho, že niekto ho má rád, že je prijímaný.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Vplyv vzťahovej väzby a prijatia
Ak má dieťa dozrieť na osobnosť, potrebuje pevnú vzťahovú väzbu vytváranú práve v prvých rokoch života a prijatie rovnako zo strany matky aj otca. Akonáhle prijatie neprebehne z jednej alebo z druhej strany, tak ten vnútorný pocit je pocitom necelistvosti, niečoho stále absentujúceho. Tento pocit ostáva v podvedomí a ovplyvňuje postoje a vzťahy dieťaťa v jeho budúcnosti, vplýva na vznik kompenzačných mechanizmov v puberte v záťažových stavoch.
Sebahodnota a vplyv okolia
Dieťa si tvorí obraz o sebe na základe toho, ako sa k nemu správa okolie, jeho najbližší. Dospelí dieťaťu zrkadlia to, aké to dieťa je. Ak sa rodič správa negatívne, vyčítavo, kričí, tak dieťa si z toho odčíta svoju hodnotu, nadobudne pocit, že nie je dosť hodné lásky. Silný vplyv na vytváranie si sebahodnoty ale nemá iba to, čo dieťa počuje, ale aj to, čo vníma vizuálne, alebo pocitovo z tónu hlasu.
Neverbálna komunikácia
Človek takmer vždy uprednostní vnímanie toho neverbálneho, teda viac ho ovplyvní to, akým výrazom v tvári k nemu rodič prehovorí, než to, čo mu rodič hovorí. Vždy si človek vyberie tú neverbálnu zložku komunikácie, napríklad akým tónom hlasu k nemu prehovoria. V prípade negatívneho vzoru si dieťa vzťahuje na seba to, čo vníma adresované k nemu samému, a dáva tomu významy. Keď sa k dieťaťu správajú láskavo, tak si z toho vezme informáciu, že má hodnotu.
Vplyv narušených vzťahov
Hovoríme o nedostatočnej vzťahovej väzbe, traume z odlúčenia, neprijatia zo strany rodiča, o predčasnej separácii dieťaťa od matky, atď. Narušené vzťahy medzi rodičmi ovplyvňujú duševné dozrievanie dieťaťa závažným spôsobom. Deti strácajú pocit bezpečia a istoty práve v období, keď ho nadmerne potrebujú.
Zmeny v mozgu počas dospievania
V období dospievania sa mozog zbavuje svojich slabých synáps a ponecháva tie, ktoré sú užitočné. Využívané synapsy zosilnejú, slabé sú naopak, potlačené. Toto “prerieďovanie” nadbytočných synapsií postupuje mozgom od jeho zadných častí dopredu smerom k čelu. Ako posledné sa reorganizujú čelné laloky zodpovedné za schopnosť plánovať, rozmýšľať, ovládať impulzy a robiť rozhodnutia. Preto sa dieťaťu v období puberty správanie „vymyká z rúk“.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Emocionálna reaktivita
Deti v období puberty majú tiež tendenciu vyhodnocovať situácie skôr negatívne a ľahšie potom strácajú nad nimi kontrolu. Častejšie sa v nich objavuje pocit bezradnosti. U detí v období dospievania je teda charakteristická nižšia aktivita v čelných lalokoch, a naopak, viac aktivity v amygdale, teda v centre emócií. Práve amygdala dáva formu odpovediam útočným (slovne aj fyzicky) a útekovým odpovediam organizmu, a v tomto vývinovom období sa tiež ľahšie aktivuje. Dochádza tak k situáciám, kedy dospievajúce dieťa svoj emočný základ a svoju stabilitu budovanú v ranom detstve konfrontuje s formou vhodného alebo nevhodného správania.
Možné príznaky autizmu u 16-mesačného dieťaťa
Otázka matky ohľadom možných príznakov autizmu u jej 16-mesačného syna je relevantná. Medzi správanie, ktoré spomína, patrí:
- Ukladanie kociek/hračiek do radu s precíznosťou.
- Občasný slabší očný kontakt.
- Reakcia na meno až na 2-3 pokus a niekedy žiadna reakcia, najmä pri hre.
- Ukazovanie prstom na časti tváre a zvieratá v knihe, ale nie na pomenované predmety (napr. plyšáka).
- Nedostatok reči okrem základných slov a zvukov zvierat.
- Plačlivosť.
- Chôdza hore-dole po štrku s pohľadom pod nohy.
Je dôležité si uvedomiť, že jeden alebo dva z týchto príznakov samé o sebe neznamenajú autizmus. Mnohé deti prechádzajú obdobiami, kedy preferujú určité aktivity alebo majú oneskorený vývoj reči.
Čo robiť:
- Konzultácia s pediatrom: Pediatra by mala matka informovať o svojich obavách. Pediatra môže dieťa sledovať a prípadne odporučiť odborné vyšetrenie.
- Odborné vyšetrenie: Ak má pediatra podozrenie, odporučí vyšetrenie u detského psychológa alebo psychiatra, ktorí sa špecializujú na poruchy autistického spektra.
- Skoré intervencie: Ak sa autizmus potvrdí, skoré intervencie (terapie) môžu výrazne pomôcť dieťaťu rozvíjať jeho schopnosti a zlepšiť kvalitu života.
Zvládanie emócií a budovanie vzťahov
Dieťa sa učí z toho, čo vidí u svojho rodiča. Na konci to budú práve tieto skúsenosti, pomocou ktorých sa naučí narábať so svojimi emocionálnymi stavmi. Ak chceme, aby sa naše dieťa správalo alebo prejavovalo určitým spôsobom, musíme mu najprv ukázať, ako to vyzerá. Najviac sa učí od nás, z našich prejavov a rád. Nečakajme, že tieto veci pochopí samo bez nášho vedenia. Hlavne ak to, čo od nich vyžadujeme, nedokážeme spraviť ani my sami.
Dôležitosť rodičovskej kontroly emócií
Preto vystupuje do popredia dôležitá schopnosť rodiča ovládať vlastné emócie, aj keď to nie je vždy ľahké. Pokoj, trpezlivosť, pozornosť a blízkosť sú štyri princípy, ktoré môžu rodičom pomôcť zvládnuť toto náročné obdobie.