Spánok je základná biologická potreba a prirodzený proces regenerácie organizmu, ktorý je kľúčový pre fyzický aj mentálny vývin detí. Hoci je spánok nevyhnutný, jeho priebeh je veľmi individuálny. Niektoré deti prespia takmer celú noc už od narodenia, zatiaľ čo iné sa budia častejšie. Množstvo spánku, ktoré novorodenec potrebuje, sa líši od potrieb staršieho dieťaťa. Čas a kvalitu spánku ovplyvňujú rôzne faktory, vrátane genetiky, zdravotného stavu, individuality a temperamentu dieťaťa.
Význam Spánku pre Deti
Spánok je jednou zo základných biologických potrieb. Počas spánku sa vytvárajú v mozgu dôležité spoje, ktoré sú okrem iného viazané na pamäť, rozvoj reči a celkový psychomotorický vývin. Kvalitný spánok vedie k zdravému vývinu dieťatka. Vývin dieťatka je najmä počas prvých rokov života veľmi dynamický a rovnako dynamicky sa nám mení aj spánok. Od novorodeniatka, ktoré prespí väčšinu dňa, až po dieťatko, ktoré cez deň už spánok nepotrebuje a spí iba v noci.
Faktory Ovplyvňujúce Spánkové Rytmy
Svetlo a Synchronizácia Rytmu
Rytmus spánku a bdenia sa synchronizuje hlavne vďaka svetlu. Je dobré, ak má dieťa počas dňa čo najviac prirodzeného svetla, preto je vhodný pobyt vonku na slnku a svetle. Aj počas zamračeného dňa je vonkajšie svetlo intenzívnejšie ako umelé osvetlenie. V podvečernom čase je vhodné stlmené osvetlenie. Narúšať ho môže svetlo z obrazoviek smartfónu, počítača alebo televízora, ktoré sa neodporúča deťom minimálne 2 hodiny pred ukladaním na spánok.
Večerná Spánková Rutina
Ak si želáte, aby vaše bábätko malo pravidelný a kvalitný spánkový režim, nastoľte mu večernú spánkovú rutinu. Čím skôr, tým lepšie. Novorodenec máva často spánkové rytmy prehodené a nepravidelné. Avšak po niekoľkých dňoch máte šancu, aby ste mu nastolili orientačne určitý termín. Môže pomôcť večerná rutina: kúpeľ, prezlečenie do pyžamka, dojčenská masáž, čítanie knižky.
Aktivita Počas Dňa
Spánkové rytmy sa odvíjajú od miery aktivity počas dňa. Preto by mali mať deti cez deň pestré aktivity - spoločne sa hrajme, rozprávajme, navštevujme kamarátov, objavujme svet okolo. Avšak keď je aktivít počas dňa priveľa, môžu byť pre dieťa preťažujúce a to môže zaspávanie zhoršiť a negatívne ovplyvniť kvalitu spánku. Preto neunavujme dieťa priveľmi v domnení, že večer lepšie zaspí. V predspánkovej dobe skúsme už obmedziť pohybovú aktivitu detí, tu pomáha už vyššie spomenutý večerný rituál.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Strava
Ak dieťa nepije mlieko, neodporúča sa konzumácia jedla pred spaním minimálne 1 a pol až 2 hodiny.
Emocionálna Pohoda
Niekedy môže nepokoj, tlak čo treba ešte spraviť alebo nervozita z dlhého uspávania brániť dieťatku zaspať. Ak sa nám nedarí upokojiť, poprosme radšej aby uspal dieťa niekto iný.
Rituály a Pravidelnosť
Ukladanie na spánok ale aj ranné vstávanie je dobré doprevádzať rovnakým rituálom. Nemusí ísť o nič zložité, ráno stačí odhrnúť závesy, privítať ráno, spojiť to s jednoduchou pesničkou. Večer môže byť spojený s kúpeľom, masážou, rozprávkou, dychovým cvičením, spoločným poďakovaním za deň. Pri rituáloch je dôležité hlavne to, aby sa opakovali a boli pre deti aj rodičov príjemným zážitkom.
Detské Poruchy Spánku
Existuje mnoho detských porúch spánku. Niektoré sú banálnejšie. Bežné problémy u detí sú poruchy zaspávania, keď nepríde útlm rýchle. Zaspávajú veľmi zle, majú svoje rituály, ktoré nevedia končiť. Potom sú poruchy spánku s častým prebúdzaním, deti sa budia, nasleduje obdobie bdelosti, potom zaspia, sú deti, ktoré vôbec nespia, alebo zdanlivo vôbec nespia. Naopak, sú deti, ktoré veľmi veľa spia. Potom sú chorobné stavy spánku - nočné pomočovanie, nočný des. Potom môžu byť rôzne pohybové prejavy spánku. Nikto pokojne nespáva, ale niektoré pohyby, ktoré majú až charakter záchvatov, kŕčov, sú chorobným prejavom spánku, sú to dystónie, kŕče, a treba ich rozlíšiť aj od epileptických záchvatov v spánku. Nie všetky mimovoľné pohyby v spánku sú chorobné, i keď ich je veľmi veľa. Sú niektoré, ktoré sú normálnou súčasťou spánku. Jeden z príznakov sú mykania, zášklby, myoklón je pri zaspávaní, ktorý má asi ¾ ľudí, že pri zaspávaní mu myká končatinou alebo nohou, rukou alebo trupom. Niekedy má pocit, že ho mykne, inokedy je ten pocit taký silný, ako keby spadol z postele a pritom leží.
Detská Spánková Psychohygiena
Každý človek je iný, každé dieťa má iný typ spánku. Je dôležité rešpektovať danosti dieťaťa, čo sa týka spánku, jeho zaspávania a rytmu, ale na druhej strane treba dodržiavať rytmicitu, pravidlá. Deti by mali chodiť pravidelne spávať v tom istom čase, mal by sa zachovávať ten istý stereotyp pri spánku a navodiť atmosféru spánku. Je niekedy problém, kedy ešte povoliť dieťaťu hrať sa, a kedy ho vyhnať do postele a byť trochu tvrdší. Ale vždy treba zachovávať striedanie spánku a bdenia. Treba rešpektovať, že deti predškolského veku potrebujú popoludní spať a treba ich uložiť spať, lebo je to ich fyziologická potreba. Aj v adolescenciii je obdobie, že každý adolescent by mal popoludní spať.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Ak dieťa nechce spať, treba konsekventne dodržiavať rytmy. Dieťa má a musí ísť spať. Treba dodržiavať rytmus, či sa to dieťaťu páči alebo nie. Najdôležitejšie je posudzovať poruchy spánku podľa toho, ako dieťa cez deň funguje. Ak má dieťa dobrú náladu, vie sa hrať, zabávať, prežije deň v detskej hravosti a radosti, potom mu spánok asi nechýba a netreba na neho tlačiť, aby spalo podľa predpisov 8 alebo 12 hodín.
Do predškolského veku majú deti fyziologickú potrebu popoludňajšieho spánku. Asi do 5 rokov. Sú deti, ktoré nechcú spať. Je to individuálne. Treba analyzovať situáciu dieťaťa. Žiaden extrém nie je veľmi dobrý. Nasilu tlačiť dieťa spať, keď nechce, nie je vhodné. Ale byť tiež veľmi povoľný a nechať ho nespať, keď si to neželá, napriek tomu, že on to potrebuje, je druhý extrém.
Cumlík a Iné Rituály
Deti majú rôzne stereotypy. Pri zaspávaní rytmické pohyby možno urýchľujú zaspanie, ale všeobecne sa cumeľ ani iné rituály pred zaspávaním nedoporučujú. Na jednej strane môžu pomôcť, ale odstraňovanie je oveľa horšie a ťažšie.
Spánok Novorodenca
Či je novorodenec alebo dieťa krátko po novorodeneckom období, prespí 70 % svojho času. Spí 18 hodín. Cykly sú u nich krátke. O 3-4 hodiny sa dieťa zobudí, spočiatku je niekoľko desiatok minút hore, potom stále zaspáva. Spánok novorodenca je veľmi špecifický. Novorodenci trávia väčšinu spánku v tzv. REM fáza spánku spojená so snívaním a vývinom mozgu novorodenca. Spánok novorodenca je iný ako spánok dospelého. Dospelý prechádza viacerými fázami spánku a až nakoniec sa ocitá vo fáze REM, ľahkého spánku, kedy sa buď preberie alebo ” sa obráti na druhý bok a” spí ďalej. Spánkový cyklus dospelého trvá približne 90-120 minút a v REM fáze trávi len okolo 20% celkového spánku. U novorodenca je vzor spánkového cyklu iný. Keď bábätko “konečne” zaspí, vchádza okamžite to REM fázy (ľahkého spánku). Veľakrát vidíte, že oči dieťatka sú pootvorené. Počas tejto fázy sú bábätka veľmi ľahko zobuditeľné. Ak teda dieťatko položíte už v tejto fáze, môže sa stať, že sa presne v tom momente ako ho položíte, preberie. Začne hýbať rukami a samé sa budiť vlastnými rúčkami (ak nie sú zavinuté) a celé uspávanie môže začať odznova. Novorodenec môže zostať v takejto ľahkej fáze aj 25-35 minút. Vo fáze hlbokého spánku sa telo bábätka uvoľní, prestane sa hýbať a jeho očká sa prestanú hýbať tiež). Na dieťatku cítiť a vidieť tento prechod. Je úplne normálne a prirodzené, že dieťatko trávi toľko času v REM fáze a je to aj veľmi dôležité. Je veľmi fajn a vhodné, ak bábätká zaspávajú priamo v postieľke pevne zavinuté s rúčkami (alebo aspoň jednou rúčkou. Dieťatko sa tak nepreberie v momente, keď ho položíte z rúk na posteľ alebo v momente prechodu z REM do NREM spánkuv (hlbokého), čo je približne okolo 10.-15.
Problémy so Zaspávaním
Ak dieťa nedokáže zaspať samo, ale len s pomocou uspávania rodičmi, môže to znamenať, že procesy v mozgu nie sú ideálne. Či ide o poruchu dozrievania mozgových funkcií, alebo sú to deti, ktoré môžu mať drobnú poruchu, napr. koncentrácie, alebo sú nadmerne živé. Zlý spánok signalizuje, že dieťa nie je v ideálnej kondícii. Sú prípady, kedy neostáva nič iné, len sa dieťaťu prispôsobiť, ak ho nechceme týrať, trýzniť a nútiť. Porucha môže po čase vymiznúť. Ak ide o vážnejšiu poruchu, je potrebné, aby dieťa bolo vyšetrené neurológom, či nejde o poruchu mozgu, s ktorou by sa dalo niečo robiť, aspoň zistiť, aký charakter to má a eventuálne to liečiť. Každé dieťa so závažnými poruchami spánku by malo byť vyšetrené lekárom. Dnes je možné urobiť celonočné spánkové vyšetrenie s EG a môžeme presne posúdiť cykly spánku.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Nastavenie Denného Režimu
To, koľko dieťatko cez deň bdie a spí, ovplyvňuje to, ako „dobre“ spí v noci. Dĺžka bdenia medzi dennými spánkami ovplyvňuje kvalitu spánku cez deň. Ak dieťatko bdie príliš dlho, ide na spánok preunavené. V organizme sa nám vylúči aktivačný hormón kortizol, dieťatko chytí druhý dych a je veľmi problematické ho uspať. Ak bdie príliš krátko, tiež bude spánok odmietať, ale z úplne iného dôvodu. Nebude mať na spánok vytvorený dostatočný spánkový deficit, pretože si nestihlo počas bdenia vybiť energiu. Aby to bolo ešte komplikovanejšie, potreba spánku a dĺžky bdenia sa s vekom mení. Preto aj keď už dieťatko nabehne na stabilnejší režim, v priebehu niekoľkých týždňov alebo mesiacov sa to môže zmeniť.
Pri nastavovaní denného režimu sa môžeme riadiť všeobecnými odporúčaniami pre množstvo a dĺžku denných spánkov. Dá nám to približnú informáciu o tom, čo je veku primerané. Každé dieťatko je ale iné, a preto si ho treba sledovať a reagovať na jeho potrebu spánku.
Tipy a Triky pre Nastavenie Denného Režimu
- Začínajte deň v približne rovnakom čase - ak sa dieťatko zobudí pred týmto časom, pristupujte k tomu ako k nočnému budeniu. Ak naopak - chce ráno dieťatko dospávať noc, nedovoľte mu to. Takto nastavíme biorytmus na to, kedy sa vstáva.
- Od cca 3. - 4. mesiaca detičky v noci potrebujú 11-12 hodín spánku. Neočakávajte, že budú spať viac ako 12 hodín, zároveň ale nerátajte čistý čas spánku. Nočný spánok začína večer, keď dieťatko zaspí, a končí ráno, keď sa zobudí. Nočné budenia neberieme do úvahy a neodpočítavame ich od celkovej dĺžky spánku.
- Denné spánky nastavte tak, aby začínali v približne rovnaký čas pri sledovaní toho, ako dlho dieťatko vydrží bdieť.
- Dĺžka denných spánkov by mala byť približne rovnaká. Je na vás, ako dieťatku hodiny spánku počas dňa rozvrhnete, ale nestriedajte režim. Či už ste sa rozhodli pre krátky - dlhý alebo stredný - stredný, dodržiavajte jeden režim.
- Ak vaše dieťatko bojuje so skorým ranným vstávaním, pozrite sa na čas, kedy ho ukladáte večer do postieľky. Čím neskôr dieťatko dáme spinkať, tým väčšia je pravdepodobnosť, že sa ráno skoro zobudí. V tomto prípade, bohužiaľ, funguje nepriama úmera.
Denný režim je len jedným z faktorov, ktoré ovplyvňujú spánok dieťatka. Ak sa snažíme dieťatku skonsolidovať spánok, úprava denného režimu je prvý krok k tomu, aby sme sa dostali k lepšiemu spánku. Správne nastavený denný režim znamená, že dieťatko ide spať vtedy, keď to jeho organizmus očakáva.
Biologické Faktory a Cirkadiánne Rytmy
Je niekoľko biologických faktorov, ktoré ovplyvňujú spánok dieťatka. Ako rodičia máte možnosť dieťatku pomôcť prispôsobiť sa týmto biologickým rytmom, zmeniť ich však nedokážete. Sú to fyziologické a psychologické zmeny v organizme, ktoré sa striedajú v približne 24 hodinových cykloch. Ide o spontánnu reguláciu organizmu, ktorý takto nielen odpovedá na zmeny v prostredí, ale sa na zmeny, ktoré môžu prísť aj pripravuje. Cirkadiánne rytmy ovplyvňujú napr. telesnú teplotu, vylučovanie hormónov, spánok, bdenie alebo hlad. Ak tieto vnútorné biologické hodiny dokážeme zladiť s vonkajším prostredím, v ktorom fungujeme, prejaví sa to pozitívne nielen na našej výkonnosti alebo nálade, ale napríklad i na imunite. Je preto dôležité prihliadať na to, ako nastavíme dieťatku spánok. Ak sa trafíme do správneho momentu v rámci dňa, dieťatko dostane optimálne podmienky na vývin. Cirkadiánne rytmy fungujú aj v extrémnych podmienkach (napr. Je to vnútorný biochemický systém, ktorý nás doslova “tlačí” do spánku. Táto vnútorná sila dáva po určitom čase bdenia organizmu znamenie, že je čas ísť spať. Čím dlhšie sme hore, tým viac sa nám chce spať. Platí to však aj opačne - čím dlhšie spíme, tým väčšia pravdepodobnosť, že sa zobudíme. Homeostatický spánkový tlak nám zjednodušene hovorí, ako dlho dieťatko vydrží hore, kým bude potrebovať spánok.
Najviac vývinových zmien v organizme sa deje počas prvých rokov. Mozog počas dňa spracováva veľké množstvo nových vnemov a informácií, ktoré si počas spánku ukladá. Pre dosiahnutie kvalitného spánku je potrebné zladiť cirkadiánne rytmy, ktoré ovplyvňujú spánok a bdenie s homeostatickým spánkovým tlakom, ktorý ovplyvňuje ako dlho dieťatko vydrží bdieť. Ak dosiahneme rovnováhu medzi týmito silami, dostaneme biologické spánkové okno, počas ktorého sa dieťatku najľahšie zaspí a jeho potreba spánku bude optimálne naplnená. Vo všeobecnosti platí, že dieťatko, ktoré je na predvídateľnom dennom režime, si zvykne na čas, kedy sa ide spinkať, čo uľahčuje ukladanie na spánok, pretože biologické systémy organizmu sú správne nastavené.
Nočné Prebúdzanie
Nočné prebúdzanie je jedna z najčastejších vecí, ktoré rodičia riešia, a zároveň jedna z tých, o ktorej prevláda množstvo mýtov. Internet je plný rád, ktoré sľubujú rýchle riešenia, no máloktoré zohľadňujú to, čo o detskom spánku vieme z výskumov. A tak rodič zostáva uprostred noci nielen unavený, ale často presvedčený, že chyba je v ňom. Nie vždy je to tak. Prvé mesiace života sú pre dieťa obdobím, keď sa jeho nervová sústava len učí regulovať rytmy spánku a bdenia. Detský spánok preto nemožno hodnotiť rovnakými kritériami ako spánok dospelých. Počas prvého roka života získava dieťa množstvo nových zručností - od držania hlavičky cez štvornožkovanie až po prvé pokusy o krôčiky. Výskumy ukazujú, že práve obdobia intenzívneho učenia sa často sprevádza nepokojnejší spánok. Je preto úplne bežné, že dieťa, ktoré sa práve naučilo pretáčať alebo stavať na nôžky, má v noci niekoľko týždňov horší spánok. Nie je to regres. Žalúdok bábätka je malý a spotreba energie vysoká. Aj deti okolo 9-12 mesiacov môžu mať stále reálnu potrebu jedla v noci. Výskumy zároveň ukazujú, že nočné dojčenie či fľaša majú regulačný účinok na srdcovú frekvenciu a stresové hormóny dieťaťa. Dieťa sa rodí s nedovyvinutou schopnosťou regulovať stres. Dotyk, blízkosť, hlas či vôňa rodiča majú na dieťa merateľný účinok: stabilizujú dýchanie, tep a hladinu stresových hormónov.
Čo je Normálne v Spánku Detí?
Niektoré deti spia lepšie, iné horšie. Väčšina sa však v určitom období budí viac, než by sme čakali. Na nočné prebúdzanie vplýva viacero faktorov, ktoré sa často navzájom kombinujú. Najčastejším dôvodom je nevyzretosť nervovej sústavy a krátke spánkové cykly, no spánok môže narušovať aj rast, tráviace ťažkosti či doznievajúce reflexy, najmä v prvých mesiacoch.
Pre bábätko je náročná aj zmena teploty: prehriatie, ochladenie či suchý vzduch môžu spôsobiť nočné budenie. Keď dieťatko prechádza vývojovými míľnikmi, nepokoj z prerezávania zubov či zvýšená potreba blízkosti v období separačnej úzkosti. U niektorých detí zohrávajú úlohu aj alergie, reflux alebo drobné zdravotné ťažkosti, ktoré sa cez deň neprejavia tak výrazne. Detský spánok sa postupne mení. Nie podľa tabuliek, ale podľa vývinu dieťaťa.
Obliekanie Dieťaťa
Dieťa oblečie rodič. Keď si dieťa dokáže samostatne obliecť jednu časť tela, učíme sa obliekať druhú. Dôležité je opisovať dieťaťu čo sa deje, pomenovať časti tela. Dieťa je väčšinou obliekané v sede. Dávajme však pozor pri deťoch, ktoré ešte nesedia samé. Keď dieťa nevie sedieť, spodnú časť tela obliekame a vyzliekame v ľahu. Dieťa tak má pocit istoty. Inak nemá oporu a obliekanie môže byť pre neho nepríjemné. Vrchnú časť tela obliekame v sede. Najťažšie je obliekanie cez hlavu (tričká a svetre). Obliekanie je vždy náročné na rovnováhu a na rozsah pohybov koreňových kĺbov končatín (ramien a bedier). Aj keď väčšinu obliekania robíme v sede, kde nehrozí nebezpečenstvo padnutia, je dôležité nacvičovať rovnováhu (poradiť sa s fyzioterapeutom). Pred nácvikom musí mať dieťa kĺby voľné.