Úvod
Vzťah medzi matkou a dieťaťom je jedným z najsilnejších a najdôležitejších v ľudskom živote. Matka a dieťa sú spojení ešte pred narodením, ale ako dieťa spoznáva svoju matku po príchode na svet? A čo všetko ovplyvňuje tento proces? Tento článok sa zameriava na to, ako dieťa spoznáva matku, akú rolu v tom zohrávajú zmysly, vzťahová väzba a emocionálny vývoj.
Vôňa Matky ako Prvý Krok k Poznaniu
Vedecké experimenty preukázali, že novorodenci majú pozoruhodnú schopnosť rozoznať svoju matku podľa vône. Už dvojdenné bábätká dokážu identifikovať vôňu svojej matky vďaka vložkám do podprsenky, ktoré predtým nosila. V jednom experimente boli bábätkám prikladané k tváričke vložky s vôňou ich matky, vôňou inej dojčiacej ženy a nepoužité vložky. Výsledky ukázali, že bábätká preferovali vôňu svojej matky.
Ďalší experiment skúmal, či dvojtýždňové deti dokážu identifikovať svoju matku na základe pachu potu v podpazuší. Dojčeným deťom prikladali k nosu vatové vankúšiky s vôňou ich matky a iných žien. Deti spoľahlivo rozoznali vôňu svojej matky medzi ostatnými vôňami. Tento jav sa však nepreukázal u detí kŕmených z fľaše, ani u detí, ktoré nedokázali rozoznať vôňu svojho otca od iných mužov.
Serge Ciccotti vo svojej knihe "Rozumiete svojmu dieťatku" uvádza, že novorodenci sú počas dojčenia vystavení predovšetkým pachu matkinho potu, vďaka čomu si rýchlo zvyknú na pachový podpis typický pre ich matku.
Vplyv Materskej Vône na Správanie Dieťaťa
Výskum tiež sledoval reakcie plačúcich novorodencov na prítomnosť matkinej vône. Zistilo sa, že bábätká prestali plakať, keď k nim priblížili košeľu, ktorú nosila ich mama, a dokonca aj košeľu, ktorú nosila iná matka. V prítomnosti košele, ktorú nikto nenosil, však plakali naďalej. Deti tiež otvárali viac ústa v prítomnosti košele nosenej ich matkou.
Prečítajte si tiež: Hlboký význam snov o deťoch
Tieto výsledky naznačujú, že vystavenie plačúceho dieťaťa vôni jeho matky zmierňuje plač a prítomnosť vône vlastnej matky primäje dieťatko otvoriť ústa, čo je dôležité v súvislosti s výživou.
Vzťahová Väzba ako Kľúčový Faktor
Okrem vône je pre dieťa dôležitá vzťahová väzba k matke alebo k inej blízkej osobe, ktorá sa o neho stará. Vzťahová väzba je trvalé a hlboké emocionálne puto medzi dvoma osobami. U dieťaťa sa dá pozorovať už v ôsmom mesiaci života. Tento vzťah k matke, ktorá je najčastejšie pre dieťa hlavnou osobou pre vzťahovú väzbu, má aj evolučný význam.
Dieťa sleduje matku, udržuje si s ňou blízkosť, aktívne pozoruje, kde sa nachádza, a keď sa vzdiali, nasleduje krik, plač alebo volanie. Už v prvých týždňoch života dieťatko zaujíma ľudská tvár a uprednostňuje pozorovanie predmetov, ktoré sa hýbu.
Počas dojčenia je tvár matky vo vzdialenosti 18 - 20 centimetrov od tváre bábätka, čo je vzdialenosť, na ktorú novorodeniatko najlepšie vidí. Keď matka drží bábätko v náručí, umožňuje mu okrem fyzického kontaktu aj možnosť priamo skúmať jej tvár. Reakcia dojčaťa zameraná na matku vedie k tomu, aby sa mu ešte viac prihovárala a venovala, čím mu zase pomáha ďalej sa rozvíjať.
Základným kritériom pre určenie vzťahovej väzby je to, či matka slúži pre dieťatko ako akýsi symbol bezpečného prístavu. Pozorovať to môžeme vtedy, keď sa dieťa po skúmaní okolia vracia k matke.
Prečítajte si tiež: Čo je SIDS a ako mu predísť?
Dôležité je všímať si, ako dieťatko reaguje pri odlúčení od matky, či protestuje a plače, prirodzene ju hľadá a ak to dokáže, či ju nasleduje. Dôležité je aj správanie dieťatka po matkinom návrate. Ak je dieťa nepokojné, keď je matka preč, plače alebo reaguje krikom, znamená to, že si už s ňou vzťahovú väzbu vytvorilo, a teda ochranu, bezpečie a pohodlie hľadá u nej. Vzťahové väzby k ďalším osobám si deti zvyčajne vytvoria v období od desiatich mesiacov do roka a pol, kedy sú už samostatnejšie.
Separačná úzkosť je ukazovateľ pokroku vo vývoji dieťatka. Znamená to, že u neho prišlo k porozumeniu a uvedomeniu si, ako matku potrebuje. Keďže ešte nerozumie, že veci existujú aj mimo jeho prítomnosti, protestuje, keď matka odíde, pretože zrazu jeho bezpečná základňa zmizne.
Dieťa si zvyčajne vzťahovú väzbu tvorí s viacerými osobami. Okrem mamy môže byť naviazané napríklad na otca, brata, sestru, dedka, babku, opatrovateľku.
Ako Uľahčiť Úzkosť Dieťaťa pri Odlúčení
V období vytvárania vzťahovej väzby je normálne, že bábätko pri matkinom odchode protestuje. Neznamená to však, že sa mama nesmie od bábätka ani pohnúť. Pre dieťa je to citlivé obdobie, takže keď mama odchádza, napríklad k lekárovi, je dobré, keď dieťa zostáva s otcom alebo s babičkou, teda inou blízkou osobou, ktorá ho ľúbi. Odporúča sa, aby sa mamina prišla krátko rozlúčiť a povedať bábätku, že sa vráti. Plaču sa netreba báť, je pri ňom otec alebo babka, ktorí ho utíšia a pomôžu mu zvládnuť stresovú situáciu.
V takom prípade je pre dieťa najlepšie, keď sa oň počas neprítomnosti matky stará osoba, ku ktorej má druhú najsilnejšiu vzťahovú väzbu. Ak sa vzťahová väzba ešte nevytvorila, je pre dieťa najlepšie byť s inou blízkou osobou, ktorá dokáže adekvátne a láskavo reagovať na jeho podnety.
Prečítajte si tiež: Hlboký ponor do snov o mŕtvych a deťoch
Dôležitosť Prvého Roku Života pre Vytvorenie Dôvery
Počas prvých rokov života dochádza u dieťaťa k najdramatickejším zmenám a matka je pri tomto procese veľmi dôležitá. Podľa vývinovej teórie Erika Eriksona je prvý rok života o tom, aby si dieťa vytvorilo základnú dôveru v okolitý svet ako protiváhu k obrovskej neistote. Pokiaľ si dieťa túto dôveru nevytvorí, v dospelosti bojuje s problémom pri nadväzovaní dôverných vzťahov s blízkymi, s okolím, problémami v práci a partnerstve. Bežný život je pre neho náročný, trpí úzkosťou, pocitom strachu a ohrozenia.
Potreba Čistej Lásky a Zrkadlenia
Každé dieťa potrebuje na vytvorenie väzby určité podmienky. Kľúčom je prvý vzťah s bezpečným objektom, čiže milujúcou matkou. Matka nemusí byť dokonalá, ani supermama. Prvý kontakt neprebieha len hneď po narodení, ale počas celého prvého roka, kedy sa vytvára intímna, jedinečná a neopakovateľná väzba medzi matkou a dieťaťom. Dieťa sa pozerá maminke do očí a nastáva zrkadlenie - matka sa na svoje dieťa pozerá s nadšením a vysiela mu myšlienku: mám ťa rada, si môj najväčší poklad na svete a nič nie je dôležitejšie ako ty. Dieťa to vidí a získava pocit, že je milované.
Ak sa proces nepodarí, človek má problémy celý život. Majú krehké sebavedomie, krehkú narcistickú rovnováhu. Často s tým bojuje práve tak, že túto svoju nedôveru prebíja. Snaží sa byť úplne super dokonalý, super výkonný, super krásny, super krásne oblečený. Stále potrebuje to zrkadlenie - obdivné pohľady každého okolo. Ak ich nemá, tak sa trápi a nie je mu dobre. Na to, aby obdiv svojho okolia získal, dokáže vyvinúť neuveriteľné úsilie.
Matky robia, čo môžu, avšak niekedy ani sama matka nedostala to, čo ako dieťa potrebovala a nevie, ako sa zrkadlenie robí. Taktiež môže upadnúť do depresie, prechádzať si žiaľom alebo stratou. V tom prípade to nadšenie, ktoré dieťa potrebuje, matka v očiach nemá. Má tam smútok a nie je dostatočne psychologicky pre dieťa prítomná. Alebo mame sa nemusí dariť vytvorenie podporného a bezpečného prostredia, akejsi trvalej náruče, kde má dieťa pocit bezpečia, bezpodmienečnú lásku a verí tomu, že má na svoje okolie vplyv.
Dieťa potrebuje uveriť, že je to, ktoré spôsobuje zmeny okolo seba. Hýbe svetom okolo seba a matkou. Keď matka nechá dieťa v jasliach, dieťa nevie, či sa vráti. Ak matka nedostane to, čo dostať má, nemusia jej tieto prirodzené schopnosti ísť. Nejde iba o ten primárny vzťah matka a dieťa, ale aj o situácie, kedy matka s dieťaťom nie je, napríklad v prvom, ale aj v druhom roku života, kedy sa u dieťaťa deje veľa zmien.
Dieťa sa svojej mamičke približuje a vzďaľuje, potrebuje však uistenie, že jeho priblíženie bude opäť vítané a nič zlé sa nestane, ak sa vzdiali. Je to malý zápas o autonómiu. V Čechách sa veľa hovorilo o legislatíve, kedy by sa do jaslí prijímali už dvojročné deti, avšak v tomto veku dieťa nemá ešte vytvorenú objektovú stálosť. To znamená, že ak dieťaťu matka zmizne z dohľadu, nie je si isté, že sa zase vráti.
U dieťaťa napríklad vo veku okolo 8 mesiacov môže dôjsť aj k anaklitickej depresii. To je reakcia dieťaťa, ak je dieťa napríklad v nemocnici samé a nemá kontakt s maminkou alebo osobu, ktorá sa o neho stará. Príde depresia, dieťa je zúfalé, upadne do veľkého smútku až apatie. Žiadna opatrovateľka nedokáže nahradiť matku. Pestúnka nedokáže dieťa nadojčiť, a teda v tomto vzťahu nemôže vzniknúť základná intímna väzba. Ak mama chodí do práce, je podstatné, ako si dokáže vyčleniť na dieťa čas po práci. Často si však musí doslova vybojovať čas s dieťaťom so svojimi rodinnými príslušníkmi. Nie všetko je však čiernobiele. Ak má opatrovateľka vysokú mieru empatie a dokáže ju prejaviť, je to pre dieťa dobré.
Vplyv Vzťahovej Väzby na Správanie Dieťaťa
Prečo sa dieťa správa inak pri mame ako pri otcovi, babke alebo iných osobách? Mnohé skúsenosti a štúdie hovoria o tom, že dieťa sa pri mame cíti natoľko dobre, bezpečne, uvoľnene a samo sebou, že zo seba dostáva všetko, čo potrebuje, vrátane emócií, ktoré ním práve lomcujú.
Okolo dvoch rokov, kedy začína separačné obdobie dieťaťa od matky, je dôležité, aby dieťa dostávalo hranice aj od mamy. Jasné a pevné, ale láskavé. Je to obdobie vzdoru, kedy si začína vytvárať základy vlastnej identity a preto ho musíme naučiť, čo môže a čo nie.
Vzťah matka - dieťa je základný, je to jedinečné puto, prepojenie, ktoré začína už počas tehotenstva a preto je úplne odlišný od vzťahov, ktoré prichádzajú neskôr. Väčšia naviazanosť na matku je preto u dieťaťa v nízkom veku prirodzená. Dieťa sa začína od matky fyzicky odpútavať približne okolo 1 - 1,5 roku života. Dovtedy ju vníma ako súčasť seba a je dôležité, aby táto potreba bola naplnená. Až po cca. tom roku a pol začína skúmať okolie a odbiehať od matky, ale aj napriek tomu ju potrebuje mať nablízku, lebo ona predstavuje jeho útočisko a istotu.
Dieťa je citlivé a naviazané na maminku najmä vo chvíľach, keď cíti nejaký diskomfort, je chorľavé, idú mu zúbky, či je unavené. V týchto momentoch je prirodzené, keď nechce ísť k nikomu inému.
Dieťa dokáže veľmi pružne prepínať správanie podľa toho, ako vidí, kde má aké hranice nastavené. A to už je jedno, či ide o matku alebo o otca. Je veľa takých prípadov, kde je to práve naopak, že mamička má hranice nastavené pekne a dieťa poslúcha skôr ju, ako napríklad partnera. Takže nie je to o matke ako takej ako osobe, ale skôr o tom, ako máme nastavené hranice.
Paradoxne - práve mamičkám môže to stanovenie hraníc ujsť práve preto, že starostlivosť o dieťa je veľmi náročná, trávia s ním veľmi veľa času a niekedy už človek nevládze akoby podchytiť všetko.
Stanovenie Hraníc
Ľudia si pod hranicami predstavujú to, že dieťa dostane po zadku, alebo mu dajú nejaký trest. Hranica je však pojem, ktorý hovorí o zadávaní pravidla, ktoré sa dodržiava bez výnimky, za každých podmienok. Minimálne v začiatkoch, kým ho dieťa ešte nemá upevnené. Čiže - ak napríklad zakážeme dieťaťu jesť pred televízorom, tak na tomto pravidle trváme. Deti vedia veľmi dobre vycítiť, kde môžu zatlačiť a kedy hranicu posúvať. A vedia to odhadnúť práve na základe našich “poľavení”.
V prípade zadávania hraníc treba postupovať opatrne a pomaly. Najskôr zaviesť jedno pravidlo, v ktorom bude rodič dôsledný, a keď ho dieťa zvládne a dodržiava, potom pridať ďalšie. Treba však rátať s tým, že ak bolo dieťa zvyknuté, že si svoje vydobyje krikom, napríklad to, že nebude chodiť spávať v daný čas, tak teraz svoj tlak zvýši, lebo bude očakávať, že aj teraz sa mu podarí hranicu posunúť, tak ako inokedy predtým.
Keď však rodič vytrvá, dieťa pochopí, že to myslí vážne a pravidlo začne akceptovať. Raz za čas si to možno ešte overí, či stále platí, netreba sa preto nechať zlákať. Pravidlá zadávame láskavo a s citom, s vysvetlením a daním najavo, že dieťa máme radi, aby nemalo pocit, že to je za trest, ale aby pochopilo, že pravidlá sú všade navôkol nás a len to, že sa ich naučíme dodržiavať, nám uľahčí život.