Vojna na Ukrajine prináša nielen rozsiahle materiálne škody a straty na životoch vojakov, ale aj dramaticky ovplyvňuje životy civilistov, najmä žien a detí. Okrem priamych obetí bojov, narastá aj úmrtnosť matiek a zhoršujú sa podmienky pre pôrody. Zároveň, aj mimo vojnových zón, sú Ukrajinci vystavení nebezpečenstvám na cestách, ktoré si vyberajú svoju daň.
Alarmujúci nárast úmrtnosti matiek počas vojny
Populačný fond Organizácie Spojených národov (UNFPA) upozornil na prudké zhoršenie zdravotného stavu matiek na Ukrajine v dôsledku vojny. Podľa dostupných údajov sa miera úmrtnosti medzi tehotnými ženami v roku 2024 zvýšila oproti roku 2023 približne o 34 percent. Táto alarmujúca štatistika poukazuje na preťaženosť zdravotníckeho systému a na to, že ženy rodia v nebezpečných podmienkach. Od začiatku invázie bolo poškodených alebo zničených viac ako 80 pôrodníc a novorodeneckých zariadení, celkovo viac ako 2760 zdravotníckych zariadení. Zvýšil sa aj počet tehotných žien s vážnymi komplikáciami a počet cisárskych rezov, pričom v niektorých oblastiach blízko frontu dosiahli jednu z najvyšších mier v Európe.
Florence Bauerová, predstaviteľka UNFPA, zdôraznila, že ide o ľudí a rodiny žijúce v neznesiteľnom strese a odrážajú zdravotnícky systém, ktorý je pod útokom. Bezpečné pôrody musia byť chránené aj počas vojny a medzinárodné humanitárne právo je jasné: zdravotnícke zariadenia, zdravotnícki pracovníci a humanitárny prístup nesmú byť nikdy terčom.
Dopravné nehody a život v adrenalíne
Okrem vojnových útrap čelia Ukrajinci aj rizikám na cestách. Český spravodajský portál novinky.cz priniesol reportáž z mesta Kramatorsk, ktoré leží blízko frontovej línie. Mesto čelí drsnej realite konfliktu. Ľudia žijúci neďaleko frontu sa snažia žiť normálny život, no sú neustále vystavení nebezpečenstvu.
Vo vojnových zónach plynie život omnoho rýchlejšie a obyvatelia často žijú na adrenalíne. Autá v obciach bežne jazdia rýchlosťami aj 70-80 km/h, na červenej nezastavujú. Vojaci, ktorí sa vracajú z frontu, sú vyčerpaní a nahromadený adrenalín im nedovolí jazdiť pomaly. Muži z armády vraj často prežijú boje na fronte, no zahynú v dopravnej nehode po ceste domov.
Prečítajte si tiež: Čo znamenajú zlé sny?
Železnice ako symbol odolnosti
Železnice zohrávajú na Ukrajine kľúčovú úlohu v preprave ľudí a zásob. Počet obetí medzi železničiarmi je viac ako 250, ďalšie stovky boli zranené, niektorých držali ako rukojemníkov. Keď Rusi okupovali sever krajiny a okolie Kyjeva, aj vtedy mala Ukrajina pod kontrolou 75 % zo svojej železničnej siete. Na konci leta to už bolo 90 %. Okolo 22-tisíc kilometrov koľají brázdi Ukrajinu a robí ju jednou z najväčších železníc v Európe. Pre ruské vojská je zaujímavá nielen z hľadiska ochromenia ukrajinskej infraštruktúry, ale aj pre potenciál využitia železných koľají na vlastnú logistiku.
Železničné stanice sa po Ukrajine často stávajú humanitárnymi centrami, dialo sa tak najmä na začiatku vojny. V Irpiňi sa takým centrom stal dokonca aj jeden spací vlak Ukržaliznicje. „Sme ako druhá armáda a Rusi na našu infraštruktúru systematicky cielia,“ povedal šéf železníc Oleksandr Kamyšin. „Volajú nás železní ľudia,“ dodal.
Tragické udalosti v Odese
Novinár Serhij Dibrov bol očitým svedkom tragických udalostí z 2. mája 2014 v Odese, pri ktorých zomrelo celkovo 48 ľudí. Najviac pri požiari Domu federácie odborových zväzov na Kulykovom poli v centre mesta. Podľa neho to bol prvý deň vojny v Odese. Bojovali vlastne medzi sebou iregulárne ruské a ukrajinské jednotky. Niečo také nikdy nezažil. V uliciach bola iba hŕstka Odesanov, niekoľko tisíc z miliónového mesta.
Jednou z kľúčových udalostí bol pokus proruských politikov vyhlásiť v oblasti separatistickú republiku podľa vzoru Donecka a Luhanska. Protimajdanovskí demonštranti mali celé mesiace na Kulykovom poli svoj hlavný stan. V piatok 2. mája sa v meste mal hrať futbalový šláger medzi odeským Čornomorcom a charkovským Metalistom. Futbaloví ultras boli naladení proukrajinsky. Rovnako ako demonštranti za „ukrajinskú jednotu“. Proruskí demonštranti logicky nie.
Štatistiky dopravných nehôd v Európskej únii a na Slovensku
Európska komisia (EK) zverejnila predbežné údaje o smrteľných dopravných nehodách za rok 2023. Vlani zahynulo v EÚ pri dopravných nehodách približne 20 400 ľudí, čo predstavuje mierny jednopercentný pokles v porovnaní s rokom 2022. Na Slovensku to bolo 52 osôb na milión ľudí.
Prečítajte si tiež: Piešťany: Tragédie a prípady
Od roku 2019 sa počet úmrtí na cestách zvýšil na Slovensku (o štyri percentá) a tiež v Írsku, Lotyšsku, Holandsku a Švédsku. Najbezpečnejšie boli v roku 2023 cesty vo Švédsku (22 úmrtí na milión obyvateľov) a Dánsku (27). Na druhej strane mali najvyššiu mieru úmrtnosti Bulharsko (82) a Rumunsko (81). Priemer EÚ bol 46 úmrtí na cestách na milión obyvateľov, na Slovensku išlo o 52 úmrtí na milión obyvateľov.
Z dostupných údajov za celú EÚ za rok 2022 (údaje za rok 2023 ešte nie sú k dispozícii) vyplýva, že 52 percent úmrtí bolo na vidieckych cestách v porovnaní s 38 percentami v mestských oblastiach a deviatimi percentami na diaľniciach. V roku 2022 bolo zabitých viac ako 2000 cyklistov, dôvodom je pretrvávajúci nedostatok vhodnej infraštruktúry a nebezpečné správanie účastníkov cestnej premávky ako prekročenie rýchlosti, rozptýlenie či jazda pod vplyvom alkoholu a drog. Tri zo štyroch obetí nehôd na cestách boli muži (77 percent) a ľudia vo veku nad 65 rokov predstavovali 29 percent všetkých úmrtí na cestách.
Ďalšie obete vojny a nútené vysídlenie
Od začiatku ruskej invázie zahynulo na Ukrajine už najmenej 902 civilistov a ďalších 1459 utrpelo zranenia. Podľa odhadov ukrajinských predstaviteľov počas bojov v Mariupole zahynulo už vyše 2500 civilistov. Svoje domovy opustilo v dôsledku „devastujúcej“ vojny už približne 10 miliónov ľudí, teda viac než štvrtina z celkového počtu obyvateľov krajiny. Približne 90 percent z týchto utečencov tvoria ženy a deti, keďže muži vo veku 18-60 rokov sú povinní slúžiť v armáde a nesmú opúšťať krajinu.
Život na kontaktnej línii
Redaktorka TV JOJ Katarína Kleknerová navštívila kontaktnú líniu medzi samozvanou Luhanskou Ľudovou republikou a ukrajinským územím. Cez prechod je možné prejsť iba od ôsmej ráno do šiestej večer. V noci je všetko uzatvorené kvôli bezpečnosti obyvateľov, pretože práve v noci prebiehajú provokatívne ostreľovania ukrajinského teritória. Vedľa hraničného prechodu je niekoľko podzemných bunkrov, kde sa ľudia počas streľby ukrývajú. Miestnych obyvateľov tam vozia autobusmi, potom v dlhých radoch stoja hodiny. Musia prejsť viacerými kontrolami. 80 percent týchto ľudí sú dôchodcovia. Úmorné čakanie je často nad ich sily. Každý týždeň tu niekto zomrie, podľa štatistiky dvaja až traja ľudia.
Prečítajte si tiež: Prevencia tragických úmrtí novorodencov