Syndróm náhleho úmrtia dojčiat (SIDS), známy aj ako náhla smrť dieťaťa, je jednou z najväčších lekárskych záhad. Ide o náhlu a neočakávanú smrť dieťaťa mladšieho ako jeden rok, ktorá zostáva nevysvetliteľná aj po dôkladnom vyšetrovaní. Hoci je SIDS relatívne zriedkavý, stále patrí medzi hlavné príčiny úmrtia dojčiat, najmä v rozvinutých krajinách.
Čo je SIDS?
SIDS je definovaný ako náhla smrť zdanlivo zdravého dieťaťa mladšieho ako jeden rok, ktorá zostáva nevysvetlená aj po dôkladnom vyšetrení, vrátane pitvy, obhliadky miesta úmrtia a preskúmania lekárskej dokumentácie dieťaťa. Najčastejšie sa vyskytuje počas spánku, preto sa niekedy označuje aj ako "smrť v postieľke".
Syndróm náhleho úmrtia novorodenca je známy aj pod skratkou SIDS pochádzajúcou z anglického slovného spojenia Sudden Infant Death Syndrome. Ide o jednu z najčastejších príčin úmrtia novorodených bábätiek, ktorej okolnosti a presné odôvodnenia nie je možné zistiť ani posmrtným vyšetrením. Syndróm je charakterizovaný ako náhla smrť na pohľad zdravého dieťatka vo vekovom rozhraní dvoch až štyroch mesiacov od narodenia. Syndróm náhleho úmrtia sa spája najmä so spánkom, pretože práve počas neho dochádza k náhlej smrti bábätiek najčastejšie. Presnejšie ide o nočný spánok dieťatka, avšak boli zaznamenané aj prípady, keď úmrtie novorodenca nastalo počas spánku v denných hodinách. SIDS štatistiky však poukazujú na konkrétne časové rozmedzie, kedy je náhle úmrtie zdanlivo zdravých detí najpravdepodobnejšie, a to od polnoci do šiestej hodiny ráno.
Štatistiky SIDS
Hoci nie je častá, stále sa považuje za hlavnú príčinu úmrtia dojčiat napríklad v USA - vyskytuje sa v 103 prípadoch na 100 000 živonarodených detí ročne. Čo sa Európy týka, podľa štatistických analýz z rokov 2005-2015 pre takmer 16-tisíc úmrtí platí, že 34,9 úmrtí na každých 100-tisíc pôrodov živých detí sa týka práve náhlej nečakanej smrti dieťaťa mladšieho ako 1 rok (56,7%).
Toto úmrtie je druhou najčastejšou príčinou úmrtia dieťaťa po neonatálnom (novorodeneckom) období, no pre krajiny ako Belgicko, Fínsko, Francúzsko a UK išlo o príčinu číslo jeden. V niektorých krajinách Európy percento úmrtí pre SIDS klesá, v iných stagnuje, v ďalších stúpa.
Prečítajte si tiež: Čo znamenajú zlé sny?
Syndróm náhleho úmrtia postihuje deti do šiesteho mesiaca veku, najčastejšie medzi druhým až štvrtým mesiacom v nočných hodinách, keď dieťa spí - najčastejšie po polnoci. Syndróm náhleho úmrtia dojčiat nie je syndróm 21. storočia, opisujú ho už v ďalekej minulosti, rovnako bez jednoznačného vysvetlenia dôvodu.
Príčiny SIDS
Odborníci už niekoľko desaťročí pracujú na objasnení príčin, ktoré stoja za vznikom SIDS. Kým niektorí z nich sa zameriavajú na genetické vysvetlenie vo forme poruchy génu zodpovedného za oslabenie svalov podieľajúcich sa na procese dýchania, iní hľadajú odôvodnenie v možných metabolických chybách. Existuje aj teória, ktorá dáva náhlu smrť bábätka za vinu nedostatočne vyvinutej časti mozgu, ktorá má na starosti funkciu dýchacej sústavy. Aj napriek týmto štúdiám je príčina náhlych detských úmrtí stále nejednoznačná.
Vedci a vedkyne sa stále snažia zistiť, čo za ním môže stáť - a sú o krok bližšie k vysvetleniu. SIDS má pravdepodobne biologickú príčinu.
Výskumníci a výskumníčky z Bostonskej detskej nemocnice a nemocnice v San Diegu a Harvardskej lekárskej fakulty odobrali vzorky tkanív detí, ktoré zomreli na SIDS v rokoch 2004 až 2011 (58 bábätiek). Najviac ich zaujímal mozgový kmeň. Celkovo preskúmali 70 vzoriek.
Rýchlo zistili, že u všetkých detí, ktoré takto zomreli (v porovnaní s kontrolnou skupinou, teda deťmi, ktoré zomreli z iných príčin ako zápal pľúc alebo srdcové ochorenia), bola výrazne zmenená hladina serotonínového receptora 2A/C (receptora, ktorý má byť zapojený do pomoci bábätkám zalapať po dychu). Predchádzajúce štúdie na hlodavcoch medzitým ukázali, že signalizácia 2A/C receptora je dôležitá pre zabezpečenie stabilnej hladiny kyslíka v mozgu počas spánku.
Prečítajte si tiež: Piešťany: Tragédie a prípady
Mozgový receptor, ktorým sa zaoberali, je teda súčasťou systému súvisiacemu so serotonínom, zároveň podľa NBC News hrá dôležitú úlohu v regulovaní vôľou neovládaných telových funkcií ako srdcový tep, dýchanie a tlak krvi. Podľa bostonského vedúceho štúdie a výskumníka Robina Haynesa majú bábätká zvyčajne ochrannú reakciu, ktorá ich prinúti zalapať po dychu, keď nemajú dostatok kyslíka počas spánku. „Akoby ich to nakoplo dýchať, prebudí sa v nich niečo, čo nazývame auto-resuscitácia.“ No u bábätiek so SIDS to nenastane - možno práve pre avizovanú zmenu receptora v mozgu.
Tri dôležité veci, ktoré nastanú u dieťatka so SIDS
Objav z Ameriky teda podporuje tézu, že ide o určitú biologickú abnormalitu, ktorá sa vyskytuje u niektorých detí a ktorá ich robí náchylnými na smrť za určitých okolností. Autori a autorky publikácie sa domnievajú, že k syndrómu náhleho úmrtia v detskej postieľke dochádza vtedy, keď sa súčasne stanú tri veci:
- dieťa sa nachádza v rozhodujúcom období kardiorespiračného vývoja počas prvého roka života
- dieťa je vystavené vonkajšiemu stresovému faktoru, napríklad spí tvárou dolu, čo môže znížiť množstvo kyslíka v krvi a zvýšiť hladinu oxidu uhličitého
- dieťa má biologickú abnormalitu, ktorá ho robí náchylným na problém s dýchaním a sťažuje „prežitie“
Rizikové faktory SIDS
V rámci rizikových faktorov, ktoré môžu potenciálne zvýšiť šancu vzniku syndrómu SIDS, je možné vymedziť isté skupiny bábätiek s príslušnými fyziologickými či genetickými črtami. V prvom rade ide o rizikovú skupinu charakterizovanú vekovou hranicou dva až štyri mesiace, vtedy sú bábätká syndrómom náhleho úmrtia najviac ohrozené. K vyššiemu ohrozeniu môžu prispieť aj isté faktory z aspektu pôrodu, a to najmä pôrodná váha novorodenca a predčasný príchod dieťatka na svet.
Medzi faktory spájajúce sa s častým výskytom SIDS patrí:
- príhoda úmrtia iného súrodenca - dojčaťa v rodine,
- dieťa bolo pri pôrode nedonosené,
- dieťa nebolo dojčené alebo bolo dojčené obmedzene,
- dieťa je z horšieho sociálno-ekonomického zázemia rodiny,
- matka dieťaťa je fajčiarka alebo je dieťa vo „fajčiarskom“ domácom prostredí,
- matka je drogovo závislá,
- dieťa je ukladané v polohe na bruško,
- dieťa spí v prehriatej miestnosti.
SIDS a genetika
Častejší výskyt SIDS v rovnakej rodine vedie k úvahám o genetickej (vrodenej) dispozícii ochorenia. Uvedená súvislosť však nebola zatiaľ jednoznačne preukázaná alebo vylúčená. Predpokladá sa, že existuje možno súvislosť s inými geneticky podmienenými ochoreniami, ktoré samé môžu byť dispozičným faktorom rozvoja SIDS. Patria sem napríklad niektoré metabolické ochorenia:
Prečítajte si tiež: Prevencia tragických úmrtí novorodencov
- porucha beta-oxidácie mastných kyselín,
- porucha metabolizmu glukózy,
- porucha iónových kanálov srdcového svalu alebo porucha zrážanlivosti krvi.
SIDS sa v týchto prípadoch prejavuje skôr, ako sa rozvinie vlastné základné ochorenie. Predpokladá sa, že existuje priama genetická súvislosť so vznikom SIDS pri atypicky prebiehajúcich metabolických reakciách v možnej súvislosti s iným spúšťacím faktorom.
SIDS a vplyv vonkajšieho prostredia
Doposiaľ nie je presne určené, či prvotnou príčinou SIDS je postihnutie centra dýchania v predĺženej mieche dieťaťa s následnou zástavou dýchania alebo či je príčinou porucha srdcového rytmu - so zastavením srdcovej činnosti. Oba tieto možné mechanizmy, umožňujúce rozvoj SIDS, sa tak premietajú do rôznych teórií a hypotéz, prečo deti umierajú viac za určitých okolností (viď faktory spojené s rozvojom SIDS).
Vyšší výskyt úmrtia v rodinách kde je matka alebo iný príslušník domácnosti fajčiarom sa prikladá účinku nikotínu. O nikotíne je známe, že vo vyššej koncentrácii má tlmivý účinok na centrum dýchania človeka. Nikotín prenikne do organizmu dieťaťa a tu potom môže nepriaznivo pôsobiť.
Dieťa by podľa hypotézy o prehriatí organizmu dieťaťa nemalo spať v prehriatej miestnosti a ani by nemalo mať na hlave napríklad čiapku. Podľa tejto hypotézy by pri prehriatí malo dôjsť k väčšej aktivácii mikrobiálnej flóry a následne niektorých imunitne aktívnych látok, ktoré by rovnako mohli nepriaznivo zapôsobiť na centrum dýchania dieťaťa.
Veľmi významným údajom o častejšom výskyte SIDS je informácia o polohe dieťaťa v spánku. Vyšší výskyt SIDS bol zistený u dojčiat, ktorí boli ukladané na bruško. Z uvedeného vyplýva jednoznačne odporúčanie, aby dieťa bolo k spánku ukladané vždy v polohe na chrbte. Je možné aj na bok, ale tak, aby sa v prípade prevrátenia dieťaťa skôr pretočilo na chrbát ako na bruško.
Význam dojčenia je samozrejme nutné vyzdvihnúť aj v tomto prípade. Nie všetky štúdie však tento faktor v prevencii rozvoja SIDS jednoznačne potvrdzujú.
Lekárom je dobre známe, že ak sa dieťa narodí predčasne, je v súvislosti s nezrelosťou jednotlivých orgánov a ich funkcií ďaleko viac ohrozené rôznymi popôrodnými aj neskoršími komplikáciami. Medzi tieto komplikácie patrí predovšetkým výskyt apnoických páuz (to znamená, že sa dieťa opätovne nenadýchne v intervale do 20 sekúnd a viac). Opakované a predĺžené apnoické pauzy vedú u nedonoseného dieťaťa k poruchám srdcového rytmu (jeho poklese, kedy v prípade ďalšej pauzy je možná aj kompletná zástava srdcovej aktivity). Súčasne dochádza k zmene okysličeného tkaniva, čo sa prejaví prešednutím až cyanózou (zmodraním až sfialovením) dieťaťa. Z uvedených dôvodov musí byť sledovaná dychová aj srdcová aktivita dieťaťa. U nedonosených detí je zaznamenaný vyšší počet prípadov rozvoja SIDS rovnako v neskoršom dojčenskom veku.
Prevencia SIDS
Keďže presná príčina SIDS nie je známa, prevencia sa zameriava na minimalizovanie rizikových faktorov. Medzi najdôležitejšie preventívne opatrenia patria:
- Ukladanie dieťaťa na spánok na chrbát: Je to najúčinnejšie opatrenie na zníženie rizika SIDS.
- Pevný matrac a prázdna postieľka: Používajte pevný matrac a vyhnite sa používaniu mäkkých predmetov, ako sú vankúše, prikrývky, hračky a chrániče na postieľku.
- Spánok v rovnakej miestnosti s rodičmi: Odporúča sa, aby dieťa spalo v rovnakej miestnosti s rodičmi minimálne do 6 mesiacov veku, ale nie v rovnakej posteli.
- Dojčenie: Dojčenie sa spája so zníženým rizikom SIDS.
- Nefajčiť počas tehotenstva a po pôrode: Fajčenie zvyšuje riziko SIDS.
- Vyhnúť sa prehrievaniu dieťaťa: Udržujte v miestnosti príjemnú teplotu a neobliekajte dieťa príliš teplo.
- Používanie cumlíka: Niektoré štúdie naznačujú, že používanie cumlíka počas spánku môže znížiť riziko SIDS.
Prevencia v rodinnom prostredí
Z vyššie uvedených údajov je zrejmé, aké sú možnosti prevencie SIDS v rodinnom prostredí.
- dieťa by sme v prvej polovici roka jeho života nemali ukladať k spánku v polohe na bruchu,
- v miestnosti, kde dieťa spí, by sme mali udržovať primeranú izbovú teplotu a dieťa by sme nemali nadmerne baliť (dieťa by samozrejme malo udržovať svoju prirodzenú telesnú teplotu, nemalo by sa ani podchladzovať),
- v miestnosti, kde dieťa spí, by sme nemali fajčiť a všetci fajčiari v rodine by mali zachovávať nefajčiarsky režim v domácnosti,
- dieťa by sme mali, ak je to možné, v prvých šiestich mesiacoch života dojčiť,
- ak je v rodine alebo v blízkom príbuzenstve dieťa, ktoré zomrelo na SIDS, mali by sme byť u dojčaťa viac obozretnejší.
Bezpečná postieľka
Základným prvkom v každej detskej postieľke je matrac. Mal by disponovať dostatočnou pevnosťou a kvalitou. Rodičia by sa mali rozhodne vyhýbať mäkkým matracom, ktoré môžu potenciálne ohroziť dieťatko počas spánku. Bezpečná postieľka by nemala obsahovať kvantum hračiek či vankúšikov, ktoré by mohli podmieniť výskyt syndrómu SIDS. Ak má dieťatko problémy s polohovaním, postačí mu jedna obľúbená hračka, ktorou ho rodič privábi na potrebnú stranu, pričom na zamedzenie neustáleho ľahu na chrbte poslúži jeden vankúšik, ktorý zabráni dieťatku prevaleniu na chrbátik. Čo sa týka perín, rodičia by mali voliť bezpečnejší variant v podobe spacieho vaku, v ktorom by za žiadnych okolností nemalo hroziť prevrátenie na bruško. Ak však predsa len dieťatko preferuje spánok pod prikrývkou, je vhodné vybrať veľkostne neprevyšujúcu polovicu hrudníka dieťatka. V prípade, že sa chcú rodičia vyvarovať prehriatia detského organizmu v čase spánku, je potrebné hľadieť nielen na optimálnu teplotu v prostredí, v ktorom dieťatko zaspáva, ale aj na to, čo má bábätko oblečené. Z aspektu oblečenia by sa malo uprednostňovať pohodlné pyžamo, ktoré dieťa neprepotí, no tiež by v ňom nemalo zamrznúť. Keďže novorodenci nadbytočné teplo vylučujú prostredníctvom pokožky na hlavičke, v čase spánku by nemala byť hlava bábätka zakrytá.
Cumlík
Vzniku syndrómu náhleho úmrtia novorodenca môže zamedziť aj jednoduché používanie cumlíka počas spánku. Takéto preventívne opatrenie prichádza do úvahy len v prípade, že je už dieťatko naučené na pravidelné dojčenie z prsníka. Z časového hľadiska to predstavuje obdobie v šiestom až siedmom týždni života dieťaťa. Cumlík na spanie bábätko chráni pred náhlym zastavením dýchania.
Dojčenie
Na základe doterajších štúdií je možné konštatovať, že dojčenie znižuje pravdepodobnosť vzniku syndrómu SIDS až o polovicu. Aj keď odôvodnenie tohto opatrenia nie je celkom objasnené, je možné, že súvisí najmä s výživnými látkami obsiahnutými v materskom mlieku. Ideálne je, ak dojčenie, resp. kŕmenie materským mliekom pretrvá aspoň do šiesteho mesiaca života dieťaťa. Vždy je potrebné nechať dieťa odgrgnúť, aby nedošlo k zaduseniu prebytočným vzduchom, ktorý sa počas dojčenia nahromaďuje v tele bábätka.
Monitor dychu
Ako pomocník môže v prípade hroziaceho syndrómu SIDS v istom zmysle pôsobiť kontrola dychu dieťatka v spánku prostredníctvom monitorov dychu. Tento kontrolný systém nezaručí zníženie pravdepodobnosti vzniku syndrómu náhleho úmrtia novorodenca, no môže pomôcť, ak nastane porucha dýchania či prípadná zástava srdca. Hoci ani na monitory dychu sa nedá 100-percentne spoľahnúť, ich pozitívne pôsobenie na psychiku rodičov je značné. Ich nespoľahlivosť tkvie vo falošných alarmoch, ktoré môžu rodiča zneistiť a znepokojiť natoľko, že prestane dôverovať prístroju, pričom môže nastať aj opačný prípad - signalizácia problému vôbec neprebehne, a tým pádom dochádza k nepovšimnutému nešťastiu.
Jednoduchšie monitory dychu sledujú len dychovú alebo len srdcovú frekvenciu. Pri vyhodnotení spúšťajú zvukový alebo aj svetelný signál. Zložitejšie obsahujú obidve funkcie, prípadne ukladajú záznam od jednej minúty až po posledných dvadsaťštyri hodín. Ďalšími možnosťami sú pulzný oxymeter alebo pletyzmograf. Pri domácom monitoringu je dôležité upozorniť rodičov na možné falošné alarmy prístroja. Na vine môže byť chybný senzor, zlý napájací zdroj, nepokoj dieťaťa, rušiace zdroje v okolí monitora. Žiaľ, niekedy nastanú aj opačné chyby: falošne negatívne.
Domáci monitor je odporúčaný dojčatám z rizikových skupín, ako aj súrodencom detí, ktoré zomreli na SIDS. Ďalej pre deti s poruchami spánku, gastroezofageálnym refluxom, spánkovým apnoe, kŕčovou aktivitou, ALTE (Apparent Life-Threatening Event), pre predčasne narodené dojčatá, pre deti s neurologickými a metabolickými poruchami. Pri zvažovaní rizika SIDS je dôležitá spolupráca viacerých odborností z: otorinolaryngológie, pneumológie, neurológie, metabológie, kardiológie. Každá odbornosť vyhodnotí stav dieťatka z vlastného odborného pohľadu. Predčasne narodené deti majú povinné pravidelné kontroly v ambulancii pre rizikových novorodencov a deti s gastroenterologickými ťažkosťami sú v starostlivosti gastroenterologickej ambulancie.
Čo robiť, ak bábätko prestane dýchať?
Ak rodiča prebudí alarm monitorovacieho prístroja, prípadne si všimne na dieťatku náznaky zlyhávania základných funkcií organizmu, napr. sťažené dýchanie, lapanie po dyhu, modranie, je potrebné ihneď začať konať. V prvom rade je potrebné vyskúšať, či dieťatko reaguje na určité vzruchy, ako stlačenie členkov, tlesknutie či rodičovský hlas. Ak je novorodenec v bezvedomí, je nutné skontrolovať, či nedochádza k duseniu zvratkami alebo iným cudzím predmetom zaseknutým v hrdle. Spriechodnenie dýchacích ciest je možné dosiahnuť jemným zaklonením hlavičky. V tejto polohe jednou rukou pridŕža rodič čelo dieťatka, pričom druhou podvihuje bradu. Pokiaľ k dýchaniu nedôjde, prichádza na rad nevyhnutná resuscitácia. Tú je potrebné začať ešte predtým, ako rodič volá na linku 112 alebo 155. Syndróm náhleho úmrtia novorodenca a prvá pomoc s ním spätá si vyžaduje v prípade bábätiek do jedného roka špeciálny prístup. Pri počiatočných piatich vdychoch je potrebné ústami prekryť ústočká i nos dieťatka, pričom rodič sleduje dvíhanie detského hrudníka. V prípade, že po iniciálnych piatich vdychoch neregistruje rodič žiadnu zmenu, môže pristúpiť k masáži srdca. Ukazovákom a prostredníkom je potrebné nájsť miesto v strede hrudníka, pričom stlačenie by malo prejsť do tretiny hĺbky hrude dieťatka. Po troch stlačeniach nasleduje jeden vdych, pričom takýto rytmus oživovania je potrebné vykonávať po dobu jednej minúty. Následne sa kontroluje zmena stavu.
Ak dieťatko nereaguje na žiadny zo stimulov, je v bezvedomí. Strata vedomia mohla byť spôsobená aj dusením sa (napríklad zvratkami). Rukou bábätku naozaj jemne zakloňte hlavu adruhou rukou podvihnite bradu, čím mu spriechodníte dýchacie cesty. Je možné, že začne dýchať. Ak sa dýchanie neobnoví alebo máte pochybnosti, začnite s resuscitáciou. Ak ani po minúte dieťatko nereaguje, je nutné zavolať na číslo 112 aprivolať pomoc. Ak nie ste sami, jedna osoba zavolá na tiesňovú linku adruhá súbežne začne soživovaním. Na tiesňovej linke vás presne navedú, no ovládať prvú pomoc by mal každý (obzvlášť rodičia). nadýchnite sa aústami poriadne prekryte nos aj ústa dieťaťa, vdýchnite 5 iniciálnych vdychov asledujte dvíhanie jeho hrudníka. Vtomto mieste stlačte hrudník (aspoň o1/3) 15 krát.
Asfyxia novorodenca
Asfyxia, alebo dusenie je jednou z najčastejších príčin úmrtia alebo ťažkého poškodenia plodu. Je spôsobená zníženou dodávkou kyslíka. Asfyxia je najhoršie štádium tzv. hypoxicko-ischemického poškodenia plodu. Najmiernejšiemu štádiu hovoríme hypoxémia, potom nasleduje hypoxia a asfyxia je spravidla poslednou fázou, ktorá pokiaľ nie je rýchlo odvrátená, vedie k poškodeniu alebo dokonca úmrtiu novorodenca.
Podľa vzťahu k pôrodu môžeme hypoxiu odlíšiť ako hypoxiu, ktorá vznikla pred pôrodom, počas pôrodu alebo po pôrode. Po asfyktickej príhode môže dôjsť k úplnému uzdraveniu, ale aj ťažkému postihnutiu s neurologickými následkami.
Zdravý plod má dostatok adaptačných mechanizmov, ako ochrániť svoje životne dôležité orgány. K poškodeniu dôjde, pokiaľ sú tieto adaptačné mechanizmy vyčerpané. Poškodenie sa nazýva hypoxicko-ischemické, pretože dochádza k obmedzenej dodávke kyslíka, ale potom aj výmene oxidu uhličitého a iných produktov metabolizmu. Záleží na rýchlosti obnovy dodávky kyslíka. Pokiaľ k nej dôjde rýchlo, je stav zvratný. Týchto prípadov je našťastie väčšina. Výskyt závažnejšej asfyxie u donosených novorodencov, ktorá má nevratné neurologické následky sa udáva 20 - 40 prípadov na 100 000 pôrodov. Okrem mozgu reagujú na nedostatok kyslíka aj ostatné tkanivá, napríklad obličky, pľúca, kardiovaskulárny systém, gastrointestinálny systém.
Príčin perinatálnej asfyxie je celý rad. Môžeme ich rozlíšiť podľa toho, či sú príčinami zo strany matky, plodu alebo oboje. Je to napríklad zhoršené okysličenie matky z dôvodu srdcového, pľúcneho ochorenia, zlým prietokom placenty vďaka nízkemu alebo naopak vysokému krvnému tlaku matky, abnormálne maternicové kontrakcie. Ďalej to môže byť kompresiou pupočníka, uzlom na pupočníku, predčasným odlúčením placenty, starnutím placenty. Zo strany plodu je to potom napríklad zlyhanie srdca pri vrodených srdcových vadách, porúch rytmu, ťažkej anémie, sepsa novorodenca, pneumónie, ťažkej nezrelosti spojené s RDS (respiratormi distress syndróm), pľúcnej hypoplázie a ďalšie.
Ochranu pred rozvinutím následkov asfyxie prináša diagnostika stavu plodu v tehotenstve a pri pôrode. Cieľom monitorovania plodu v maternici je práve predísť vnútromaternicovej smrti, rozvoju asfyxie a ďalších komplikácií, ktoré vedú k neonatálnej morbidite.
Neinvazívne diagnostické metódy hypoxie plodu sú založené na hodnotení sekundárnych a nešpecifických prejavov zmien vnútorného prostredia. Priamu diagnózu fetálnej hypoxie je možné stanoviť iba invazívnymi metódami na základe vyšetrenia fetálnej krvi (v tehotenstve - kordocentéza, za pôrodu - odber krvi zo skalpu plodu - pomerne zlý prediktor hypoxie).
Neinvazívne metódy monitorovania plodu:
- pohyby plodu (klinicky významné je výrazné zníženie alebo vymiznutie pohybov plodu);
- biofyzikálny profil, modifikovaný biofyzikálny profil;
- kardiotokografia - nezáťažový test a kontrakčný záťažový test.
Hlavnou kontroverziou týchto metód je ich nízka špecificita (vysoká miera falošne pozitívnych nálezov).
Práve pri vykonávaní, resp. nevykonaní a hodnotení tohto monitorovania môže dôjsť k pochybeniu na strane zdravotníckeho zariadenia. Uvedené pochybenie môže byť aj príčinou úmrtia plodu, alebo poškodenia zdravia plodu (novorodenca).
Otázka, či by správna diagnostika a následná zdravotná starostlivosť vylúčila následky asfyxie, je kľúčová pre vznik zodpovednosti zdravotníckeho zariadenia za vzniknutú škodu a ujmu.
tags: #smrt #novorodenca #pri #porode