Negatívne Vplyvy Médií na Deti a Možnosti Prevencie

Médiá, vrátane televízie, internetu a sociálnych sietí, zohrávajú v živote detí čoraz významnejšiu úlohu. Hoci môžu prinášať aj pozitíva, ako napríklad vzdelávanie a zábavu, existuje celý rad negatívnych vplyvov, ktoré môžu ovplyvniť vývoj dieťaťa. Oslabovanie pozornosti, nadobúdanie nežiaducej hodnotovej orientácie, narušenie vývinu reči dieťaťa, stimulácia agresívneho správania, tvorba závislosti na značkách - to je len niekoľko negatívnych vplyvov médií na deti. Tie dodnes preukázal celý rad výskumov.

Vplyv médií na vývin reči

Obrazovky vytláčajú reč. Sledovanie televízie či tablety v rukách dojčiat a batoliat sú v mnohých domácnostiach rýchlym a pohodlným riešením, ako zvládnuť záťažovú výchovnú situáciu. Vie sa, že z hľadiska vývinu dieťaťa sú kľúčové prvé tri roky jeho života. V tomto období sa prudko rozvíja aj reč. Nadmerný príjem mediálnych obsahov má za následok, že dieťa uprednostňuje počúvanie pred hovorením. Logickým dôsledkom je potom redukcia reči, nedostatočná aktívna slovná zásoba. Dieťa nie je stimulované k potrebe plynulého rečového prejavu s používaním rozvitých viet.

Upínanie sa na mediálny priestor od útleho veku vedie k zníženiu záujmu o reálny svet. Dieťa uprednostňuje mediálny zážitok pred tým skutočným. Ak si všimneme tzv. rolovú hru dieťaťa nadmerne vystavovaného televíznym príbehom a rolovú hru dieťaťa, ktoré prichádza s mediálnym priestorom do kontaktu ojedinele, postrehneme rozdiel. Rolová hra dieťaťa stimulovaného mediálnymi príbehmi bude ochudobnená o rozsiahlejšie prehovory, kopírovať bude zážitky obľúbeného televízneho rozprávkového hrdinu. Dieťa vyvíjajúce sa v prirodzenom prostredí bez nadmerného vystavovania sa mediálnemu vplyvu bude vo svojej hre zastávať role rodinných príslušníkov a vykonávať bežné domáce činnosti. Bude si vymýšľať vlastné príbehy, výrazne bude pracovať jeho fantázia.

Agresívne správanie a vplyv médií

Jedným z najčastejšie spomínaných negatívnych vplyvov mediálneho pôsobenia je stupňovanie detskej agresie. Kontaktovanie sa s mediálnym obsahom je formou sociálneho učenia sa. Dieťa si aj prostredníctvom médií osvojuje určité formy správania sa, hodnoty, nadobúda vzorce vhodných a nevhodných reakcií. Veľmi dobre vieme, že malé dieťa sa učí napodobňovaním. V tomto kontexte sa často spomína experiment psychológa Alberta Banduru s tzv. bábikou BOBO. Svojím pokusom hľadal o.i. odpoveď na otázku, odkiaľ sa u detí berie agresívne správanie. Do výskumu zapojil deti vo veku od 3,5 do 6 rokov. Tie dostali inštrukciu, že sa môžu hrať so svojimi hračkami, no nie s hračkami pre dospelého, ktoré boli na druhej strane miestnosti. Medzi týmito bola aj veľká gumená bábika. Časť detí pozorovala dospelého, ktorý sa hral bežným, neagresívnym spôsobom. Dospelý, ktorého pozorovala druhá skupina detí, sa však správal inak - v rámci svojej hry udieral do gumenej bábiky, kopal ju, vyhadzoval do vzduchu a nechával padať na zem. Údery komentoval aj verbálne: "udri ho", "daj mu jednu".

Výskumníci následne pozorovali voľnú hru detí. Zistili, že deti, ktoré boli vystavené príkladu agresívneho správania sa, oveľa častejšie prejavovali pri voľnej hre fyzickú aj verbálnu agresivitu. Opakovali násilie, ktoré pozorovali u dospelého - búchali do bábiky, hádzali ňou, kopali. Zaujímavým zistením bola aj to, že deti kopírovali agresívne správanie výraznejšie, ak dospelý, ktorého pozorovali, bol rovnakého pohlavia ako dieťa. Záver experimentu je jasný: Ak je dieťa často vystavované fyzickému násiliu, osvojuje si takéto správanie. Nezáleží pritom, či ide o odpozeranie správania sa v realite, alebo správania odohrávajúceho sa v mediálnom priestore.

Prečítajte si tiež: Nastavenie rodičovského zámku

Podráždenie agresívnym obsahom

Samozrejme, preháňali by sme, ak by sme tvrdili, že jednorazové sledovanie násilného obsahu spôsobí, že z dieťaťa vyrastie agresor. Aby sa tak naozaj stalo, dieťa by agresívnemu správaniu muselo byť vystavované dlhodobo a opakovane. Avšak, aj nárazové vystavenie násilnému obsahu má krátkodobý účinok na kognitívnu/poznávaciu oblasť a zvyšuje detskú mieru agresivity. Schéma je v tomto prípade jednoduchá - podráždenie agresívnym mediálnym obsahom a následný stimul.

Problémy s pozornosťou

Je fakt, že dnešné deti majú problémy s pozornosťou. Nie je to len dôsledok lepšej diagnostiky. Narušenie pozornosti či stratu koncentrácie vo veľkej miere spôsobujú najmä tie detské programy, ktoré sú založené na množstve často sa opakujúcich dramatických dejových situácii a zvratov. Deje sa tak so zámerom udržania dieťaťa pri televízii čo najdlhšie. Častým opakovaním takýchto programov však dochádza k strate pozornosti. Odborník na rodičovskú mediáciu Pavel Izrael pripomína, že pre menšie deti je prirodzené, že ich pozornosť je nestála - dieťa nevydrží dlho pri jednej aktivite, strieda hračky, dožaduje sa nových činností. Postupne si však rozvíja aj vôľovú, úmyselnú pozornosť. Sústredí sa len na vykonanie samotnej činnosti, snaží sa ju dokončiť.

Odhaduje sa, že asi 4 - 6 % populácie trpí poruchou pozornosti. Sledovanie televízie je aj podľa americkej odborníčky Glorie Degaetano jednou z príčin porúch pozornosti. Autorka sa odvoláva na prirodzenú štruktúru ľudského mozgu, v ktorej zadný mozog okrem iného spracúva aj podnety z okolia. Ak však táto časť mozgu nefunguje správne, jedinec opakovane vyhľadáva nové veľmi silné až rušivé podnety. A tie mu poskytuje práve obrazovka.

Ako vychovať kritického užívateľa médií

Je dôležité zdôrazniť, že mediálne prostredie nemá na dieťa rozhodujúci vplyv v prípade, ak dieťa vychováva rodič a nie médium. Inak povedané, nie je cestou zamedziť dieťaťu kontaktovať sa s médiami a v dnešnej dobe to ani nie je možné. Cestou je byť pri dieťati, ktoré sa s médiom zoznamuje. V konečnom dôsledku, je to rodič, ktorý dieťaťu ukazuje okolitý svet a pomáha mu naučiť sa v ňom orientovať. Dnes už odborníci nepresadzujú striktný názor, že deti by nemali do určitého veku používať médiá vôbec.

Namiesto striktných zákazov je efektívnejšie učiť deti kritickému mysleniu a schopnosti rozlišovať medzi relevantnými a nerelevantnými informáciami. Rodičia by mali byť aktívni v mediálnej výchove svojich detí a pomáhať im orientovať sa v digitálnom svete. To zahŕňa diskusie o obsahu, ktorý deti sledujú, vysvetľovanie marketingových techník a podpora zdravého prístupu k médiám.

Prečítajte si tiež: Najlepšia kamera na sledovanie bábätiek

Negatívne vplyvy televízie na vývoj dieťaťa

Existuje mnoho argumentov, ktoré sa snažia odôvodniť potrebu sledovania televízie už od útleho detstva: dieťa, ktoré nesleduje televíziu, je v nevýhode oproti ostatným deťom v škole, kde napr. môžu písať slohovú prácu vzťahujúcu sa k nejakému televíznemu programu či relácii určenej deťom, rodičia tvrdia, že poruchy koncentrácie u detí nesúvisia s nadmerným sledovaním televízie, ale majú neurologický základ, taktiež sa mnohí mylne domnievajú, že sledovanie televízie v detskom veku podporuje rozvoj reči, logického myslenia či rozsah vedomostí o okolitom svete atď. No nie je to tak. Nasledujúci maximálne zjednodušený prehľad negatívnych vplyvov televízie na vývoj dieťaťa, je výsledkom dlhodobého výskumu a skúseností pediatrov, psychiatrov a pedagógov.

Nechceme, aby ste sa začali hromadne zbavovať televízorov či dávať deťom striktné zákazy sledovania televíznych programov. No treba sa zamyslieť, či náhodou práve vaše dieťa netrávi všetok svoj voľný čas pred televíznou obrazovkou, a ak je to tak, snažiť sa to zmeniť. Brzdí schopnosť čítania. Brzdí vývoj fantázie. Brzdí schopnosť koncentrácie. Brzdí schopnosť dieťaťa hrať sa. Televízia je vo väčšine domácností umiestnená v obývacej izbe a jej stály chod výrazne narúša rodinnú atmosféru. Ak však sledovanie televízie výrazne obmedzíme, pozorujeme u väčšiny rodín obohatenie rodinného života - namiesto sledovania televízie aj deti hľadajú iné alternatívy spoločnej zábavy a komunikácie, teda prežívajú svoj voľný čas v aktívnych hrách a činnostiach.

Sociálnoprávna ochrana detí a sociálna kuratela

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky predkladá do legislatívneho procesu vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2005 Z. z. Vláda posilní finančnú podporu starostlivosti príbuzných a blízkych o deti, o ktoré sa nestarajú ich biologickí rodičia, aby čo najviac takýchto detí vyrastalo v rodinnom prostredí. Zároveň podporí dostupnosť rôznych foriem odbornej pomoci ohrozeným a rizikovým rodinám s deťmi, zameraných na podporu plnenia funkcií rodiny a bude pokračovať v procese deinštitucionalizácie náhradnej starostlivosti vrátane odbornej pomoci zameranej na zotrvanie detí v starostlivosti ich rodičov, resp.

Zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 305/2005 Z. z.“) je právnym predpisom verejnoprávnej povahy, ktorý upravuje opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (ďalej len „opatrenia“) tak, aby bolo zrejmé, v ktorých situáciách sa výkon rôznych opatrení môže ponúkať, v ktorých situáciách sa musí ponúkať resp. odporučiť odborná pomoc a kedy nastala situácia, kedy sa musí zasiahnuť. - zásade integrácie detí, ktoré si vyžadujú osobitnú, resp.

Ostatná novela zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinná od 1. januára 2016 priniesla o. i. zásadnú zmenu pravidiel nariadenia ústavnej starostlivosti (špecifikovanie dôvodov nariadenia ústavnej starostlivosti) a v podmienkach výchovných opatrení, osobitne výchovných opatrení pobytového charakteru (ako prioritnej voľby riešenia situácie dieťaťa, keď je možné, resp. vhodné, sanovať rodinu), na čo nadviazala aj novela zákona č. 305/2005 Z. z. (rovnako účinná od 1.januára 2016) o. i. V podmienkach Slovenskej republiky dlhodobo prebieha proces deinštitucionalizácie náhradnej starostlivosti, ktorého smerovanie zakotvila Stratégia deinštitucionalizácie systému sociálnych služieb a náhradnej starostlivosti v Slovenskej republike (november 2011). Aj keď býva tento proces častokrát zjednodušene chápaný ako proces zmeny podmienok výkonu opatrení v zariadeniach, jeho skutočnou podstatou je utváranie takých podmienok pre pomoc deťom a ich rodinám, aby umiestňovanie detí do náhradného prostredia bolo skutočne výnimočným riešením situácie dieťaťa: „Špecifickým cieľom transformácie a deinštitucionalizácie v oblasti náhradnej starostlivosti je zníženie počtu detí umiestnených v inštitúciách na základe rozhodnutia súdu o. i. utvorením podmienok na zavedenie a previazanie preventívnych opatrení na predchádzanie nariadeniu ústavnej starostlivosti s opatreniami na zníženie negatívnych vplyvov inštitucionalizácie na vývoj dieťaťa. V súlade s vyššie uvedeným cieľom stratégie, ako aj na podporu zmien, ktoré priniesli novely zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a zákona č. 305/2005 Z.

Prečítajte si tiež: Digitálna éra a jej vplyv na detský vývoj

Celková nedostupnosť odborných služieb pre rodinu (tak ambulantných ako aj terénnych) bola však doposiaľ riešená len rozširovaním kompetencií orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Takéto riešenie je dostupným riešením, nakoľko sa jedná o štátne orgány, ale z dlhodobého hľadiska je to riešenie neudržateľné. Základným dôvodom je viacrolovosť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately - miešanie tzv. pomáhajúcich a tzv. dozorných rolí orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately je nepochopiteľné a častokrát aj nepochopené z pohľadu klienta (napr. V roku 2016 bolo v evidencii orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately bolo 347 049 detí (231 942 rodín), z toho boli opatrenia vykonávané pre 69 102 detí (49 618 rodín). Opatrenia na obmedzenie a odstraňovanie negatívnych vplyvov, ktoré ohrozujú vývin dieťaťa, však obce dlhodobo neponúkajú, resp. ponúkajú len v obmedzenej miere, odborná pomoc zo strany obcí je primárne zameraná na sledovanie negatívnych vplyvov pôsobiacich na dieťa a rodinu, spoluprácu pri zisťovaní príčin ich vzniku a na sprostredkovanie pomoci, pozornosť však nie je smerovaná napr.

Ambulantné formy práce s dieťaťom a jeho rodinou môže vykonávať aj krízové stredisko, avšak v roku 2016 boli takéto opatrenia vykonávané len pre 500 detí (k 31.12. 2016 - 339 detí), z toho ambulantné výchovné opatrenia len u 8 detí. Čiastočne je táto situácia riešená prostredníctvom akreditovaných subjektov, ktoré zapájajú orgány sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately do výkonu opatrení pre deti a ich rodiny, avšak dostupnosť týchto subjektov je aj z dôvodu ich zložitého financovania nepostačujúca. Primárne sú takýmto spôsobom zabezpečované skupinové programy na účely sociálnej kurately detí (cca 500 detí ročne). Detské domovy sú v zriaďovateľskej pôsobnosti štátu - Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „Ústredie“), krízové strediská a resocializačné strediská pre drogovo a inak závislých (ďalej len „resocializačné stredisko“) sú v zriaďovateľskej pôsobnosti vyšších územných celkov. Štátna správa (Ústredie) zabezpečuje dostatočný počet miest na výkon súdnych rozhodnutí financovaním výkonu súdnych rozhodnutí v neštátnych detských domovoch a financovaním výkonu súdnych rozhodnutí v samosprávnych a neštátnych krízových strediskách (jediné resocializačné stredisko zriadené samosprávou nevykonáva opatrenia pre deti) sumou odvodenou od priemerných bežných výdavkov v štátnych detských domovoch na miesto a rok (v r. 2016 -12 838 euro - finančný príspevok vo výške skutočných bežných výdavkov najviac vo výške priemeru v štátnych detských domovoch), nakoľko len takto sa dá zabezpečiť dostatok miest na výkon súdneho rozhodnutia.

Krízové strediská a resocializačné strediská primárne zabezpečujú tzv. dobrovoľné pobyty a ich financovanie patrí do pôsobnosti vyšších územných celkov, ktoré podporujú takéto miesto sumou 3 500 až 5 500 euro, čo nie je ani 50% sumy na miesto určené/obsadené na základe súdneho rozhodnutia. Uvedený stav - tak neúnosná situácia v dostupnosti odbornej pomoci deťom a rodinám, ako aj viacrolové fungovanie orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, bol podrobený odbornej diskusii zástupcov štátnej správy, zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (vrátane Fóra riaditeľov a zamestnancov detských domovov, Združenia neštátnych detských domovov, Asociácie krízových stredísk, zástupcov resocializačných stredísk) a akreditovaných subjektov pôsobiacich v oblasti sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a postupne sa z diskusií vykreoval návrh riešenia - využitie potenciálu zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, vrátane najpočetnejšieho zástupcu zariadení - detských domovov. Východiskom návrhu je uznanie faktu, že sociálnoprávna ochrana detí a sociálna kuratela sa nemôže ďalej spoliehať na rozvoj sociálnych služieb pre deti a rodinu alebo na zlepšovanie dostupnosti opatrení, ktorých výkon nemôže cielene podporovať ani usmerňovať priamo orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, primárne zodpovedný za výsledok niečoho, čo nemá možnosť ovplyvniť. Bez služieb pre rodinu sociálnoprávna ochrana detí a sociálna kuratela nezabezpečí svoj diel úloh v celom systéme ochrany detí. Zákon č. 305/2005 Z. z.

Do roku 2004 boli krízové strediská, resocializačné strediská a domovy sociálnych služieb pre deti (v tom čase sa v nich vykonávala aj ústavná starostlivosť) v zriaďovateľskej pôsobnosti štátu a financovanie neštátnych detských domovov, krízových stredísk a resocializačných stredísk v pôsobnosti vyšších územných celkov. V pôsobnosti vyšších územných celkov bolo aj financovanie neštátnych subjektov, ktoré vykonávali opatrenia mimo zariadení. Na situáciu z roku 2004 reagoval zákon č. 305/2005 Z. z. tak, že na štátnu správu bola prenesená zodpovednosť za zabezpečenie dostatku miest na výkon súdnych rozhodnutí vrátane ich financovania (a to aj súdneho rozhodnutia v samosprávnych krízových strediskách a resocializačných strediskách), bolo zastavené prijímanie detí s nariadenou ústavnou starostlivosťou do domovov sociálnych služieb pre deti (tieto zariadenia pôsobia vyslovene ako zariadenia sociálnych služieb) a bol zavedený mechanizmus priorít prostredníctvom, ktorého si okrem miest na výkon súdnych rozhodnutí úrady zabezpečujú aj výkon niektorých ambulantných opatrení akreditovanými subjektmi (ich výkon je potrebný a nie je možné sa spoliehať na financovanie z vyšších územných celkov). Situácia s krízovými strediskami ostala nevyriešená, stále všetky fungujú v systéme sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, financovanie krízových stredísk a resocializačných stredísk je kritické a pri zavádzaní mechanizmu priorít (t.j.

Po dohode zástupcov všetkých zariadení bolo sformované riešenie - návrh na vytvorenie, nového druhu multifunkčného zariadenia z dnešných detských domovov, krízových stredísk a resocializačných stredísk, v ktorom by boli utvorené podmienky aj pre rozvoj ambulantných a terénnych opatrení a dobrovoľných pobytov pre odbornú prácu - centra pre deti, ich rodiny a plnoleté fyzické osoby (ďalej len „centrum“). Súčasťou predkladaného vládneho návrhu je aj riešenie profesijného a personálneho zabezpečenia výkonu opatrení v zariadeniach - táto oblasť bola doposiaľ riešená len čiastočne, a to pre detské domovy v časti sústavnej starostlivosti na samostatných skupinách a v profesionálnych rodinách. Profesijné a personálne zabezpečenie nebolo doposiaľ pre krízové strediská a resocializačné strediská riešené, rovnako ako nie je riešená profesijná skladba a počty odborného personálu v odborných tímoch zariadení (vrátane detských domovov). Kritickým miestom rozvoja ambulantnej a terénnej odbornej pomoci, rozvoja tzv. dobrovoľných pobytových foriem odbornej pomoci, ako aj zlepšenia personálneho a profesijného zabezpečenia odbornej pomoci deťom zmenou podmienok výkonu opatrení v zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately je financovanie, osobitne financovanie krízových a resocializačných stredísk, ktoré je vo vecnej pôsobnosti vyšších územných celkov, nakoľko aj zriaďovateľom týchto zariadení sú vyššie územných celkov. Z tohto dôvodu sa navrhuje, aby tento nový druh zariadenia prevzal do svojej zriaďovateľskej pôsobnosti štát, čím by štát prevzal do svojej pôsobnosti aj financovanie zariadení, ktoré vykonávajú opatrenia na základe udelenej akreditácie (t.j. - možnosti zariadenia plniť niektorý z účelov resp. - utváraní tzv.

Pozitívom vládneho návrhu je, že systém sa stane postupne stane svojpomocným a najmä, že rozvoj opatrení pre deti vykonávaných na dobrovoľnej báze sa postupne musí premietnuť v znížení počtu detí umiestnených v zariadeniach na základe súdnych rozhodnutí (osobitne ústavná starostlivosť) a v zlepšení odbornosti výkonu. Vládny návrh predpokladá postupné zavádzanie zmien - prvý rok účinnosti právnej úpravy by prebiehal mechanizmom starej právnej úpravy (priority v zabezpečovaní výkonu rozhodnutí súdu sa určujú rok dopredu), zároveň by bol daný priestor na určenie tzv. siete štátnych zariadení a určenie potrieb ambulantnej a terénnej pomoci, ako aj dobrovoľných pobytových opatrení na miestnej úrovni, na akreditáciu nových opatrení, na vykonanie potrebných zmien súvisiacich s novým druhom zariadenia a na prípravu priorít na ďalší rok už podľa novej právnej úpravy. Súčasťou vládneho návrhu zákona sú aj zmeny v podmienkach výkonu resocializačných programov pre klientov závislých od alkoholu, drog a patologických hráčov pobytovou formou v zariadeniach. Aktuálny právny stav vyžaduje pre vstup do resocializácie splnenie podmienky odporúčania psychiatra/adiktológa pri tzv. dobrovoľných pobytoch detí a dospelých - právna úprava je postavená na predpoklade, že lekár posúdi vhodnosť resocializácie pre pacienta/klienta. Zákon nerieši situáciu súdneho rozhodnutia a nepodmieňuje umiestnenie dieťa, ktoré ma absolvovať resocializačný program na základe súdneho rozhodnutia, aj odporúčaním detského psychiatra.

Vzhľadom na pretrvávajúce pochybnosti odbornej verejnosti o správnosti voľby takéhoto opatrenia (t.j. umiestnenie dieťaťa v zariadení a absolvovanie resocializačného programu) pre dieťa bez absolvovania predchádzajúcej ústavnej psychiatrickej liečby (špecializovaná ústavná zdravotná starostlivosť v špecializačnom odbore detská psychiatria) a po dohode s resocializačnými strediskami sa navrhuje, aby bolo dieťa na resocializačný program prijaté len po predchádzajúcej ústavnej psychiatrickej (špecializačný odbor detská psychiatria) liečbe v trvaní minimálne štyroch týždňov a po odporúčaní detského psychiatra aj v prípade výchovného opatrenia resp. Vládny návrh zákona zároveň v čl. II. obsahuje súvisiaci návrh zmien a doplnení zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Navrhované zmeny primárne reagujú na aplikačné problémy v situáciách, kedy je potrebné zabezpečiť dieťaťu poskytnutie zdravotnej starostlivosti ambulantnou formou z dôvodu potreby zistenia a zhodnotenia, či je dieťa závislé od alkoholu, drog a patologického hráčstva a v prípade potvrdenia diagnózy aj zabezpečiť liečbu a zákonný zástupca dieťaťa (resp. ďalšie osoby, ktoré môžu dať informovaný súhlas za dieťa), alebo samotné dieťa odmieta poskytovanie ambulantnej starostlivosti. Navrhuje sa utvoriť právne podmienky na to, aby bolo možné, a to aj formou uloženia povinnosti, zúčastniť sa ambulantnej diagnostiky a/alebo liečby rozhodnutím súdu (neodkladné opatrenie resp. výchovné opatrenie).

Keďže je novela zákona č. 305/2005 Z. z. cielená aj na celkovú podporu procesov deinštitucionalizácie, obsahuje predkladaný vládny návrh okrem zmien podmienok výkonu opatrení v zariadeniach aj zmeny a doplnenia v právnej úprave sprostredkovania náhradnej rodinnej starostlivosti. Navrhuje sa napr. vyriešiť posudzovanie splnenia podmienok pre zahájenie procesu sprostredkovania, konkrétne časový odstup medzi umiestnením dieťaťa v zariadení na základe rozhodnutia súdu a zhodnotením splnenia uvedených podmienok, odstrániť interpretačné problémy v zhodnotení situácie, kedy je možné dieťaťu sprostredkovať náhradnú rodinnú starostlivosť, doriešiť plnenie podmienky zapísania do zoznamu žiadateľov o osvojenie dieťaťa zvereného do náhradnej osobnej starostlivosti a dieťaťa v pestúnskej starostlivosti osobami, ktorým bolo dieťa zverené do starostlivosti. V tejto súvislosti sa navrhuje, v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky, aj zlepšenie finančnej podpory náhradnej starostlivosti o dieťa - vládny návrh zákona v čl. III. navrhuje zmeny a doplnenia zákona č. 627/2005 Z. z. Navrhuje sa o.i. utvoriť aj podmienky pre sprostredkovanie medzištátneho osvojenia dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v inej krajine, fyzickými osobami - záujemcami, ktorí majú obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky a vzhľadom na pretrvávajúce pochybnosti o tom, či sú dôsledne sledované a zhodnocované podmienky, za akých je možné dieťaťu sprostredko…

Právna úprava sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately

Ústava Slovenskej republiky v čl. 41 deklaruje osobitnú ochranu detí a mladistvých, právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť, rovnaké práva a pomoc štátu, ktorú upravujú osobitné zákony. Čl. 15. ústavy SR Každý má právo na život. Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením. Čl. 41. Manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona. Zaručuje sa osobitná ochrana detí a mladistvých sa zaručuje. Žene v tehotenstve sa zaručuje osobitná starostlivosť a ochrana v pracovných vzťahoch a zodpovedajúce pracovné podmienky. Deti narodené v manželstve i mimo neho majú rovnaké práva. Starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov. Čl. 42. Každý má právo na vzdelanie. Školská dochádzka je povinná. Jej dĺžku po vekovú hranicu ustanoví zákon. Občania majú právo na bezplatné vzdelanie v základných školách a stredných školách, podľa schopností občana a možností spoločnosti aj na vysokých školách.

Základnými vnútroštátnymi právnymi predpismi sú zákon č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákon č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov.Zákon NR SR č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorýchzákonov systémovo a koncepčne upravil náhradnú starostlivosť.Trestný zákon upravil trestnú zodpovednosť mladistvých tak, aby boli zohľadnené najnovšie vedecké poznatky z oblasti pedagogiky, sociológie, pedopsychológie a pedopsychiatrie. Trestnoprávna úprava musí byť v súlade s právnymi inštitútmi iných právnychdisciplín (napr. sociálnoprávna ochrana detí a sociálna kuratela).

#

tags: #sledovanie #negativnych #vplyvov #na #dieta #spo