Česká republika si v tomto roku pripomína 700. výročie narodenia Karola IV., významného panovníka, ktorého vplyv zasiahol celú strednú Európu. Hoci sa narodil ako Václav, detstvo prežil v zlatej klietke a bez matky, študoval na prestížnej Sorbonne a neskôr sa stal jedným z najvýznamnejších európskych panovníkov vrcholného stredoveku, ktorý sa zaslúžil o nebývalý rozvoj architektúry a vzdelanosti.
Karol IV. a jeho vplyv na strednú Európu
Vládnutie Karola IV. významne ovplyvnilo celú strednú Európu. Bol českým kráľom a pod jeho žezlom boli krajiny spojené v personálnom zväzku označovanom ako Koruna česká (Corona regni Bohemiae). Okrem toho bol rímskym kráľom a cisárom. Jeho význam je teda odlišný pre české krajiny a predovšetkým pre Prahu, ktorá sa za jeho vlády stala európskou metropolou, a iný bol význam z hľadiska ríše, Poľska, Uhorska, ktorého súčasťou bolo neskôr Slovensko. Politický vývoj v strednej Európe v dobe Karola IV. určovala vzájomná rivalita takzvaného veľkého kráľovského tria: Karol IV., Kazimír Veľký a Ľudovít I.
Karol IV. - Najväčší Čech
Robert Šimůnek, historik, uvádza, že Karol IV. vyhral anketu Najväčší Čech. Karol IV. bol na prvom mieste českým kráľom a vedome a programovo nadväzoval na českú kráľovskú dynastiu Přemyslovcov a súčasne bol rímsky kráľ. Tento dvojitý trón sa až omnoho neskôr stal predmetom nacionalistických diskusií na tému: Karol IV. otec Čiech a nevlastný otec Ríše. Dnes sú tieto debaty chápané ako bezpredmetné, pretože sú ahistorické. A to, že sa Karol stal víťazom ankety Najväčší Čech, odráža skôr jeho všeobecnú popularitu. Je najznámejším českým panovníkom, jeho obdobie je synonymom pre dobu rozkvetu a európskej dimenzie českých dejín.
Založenie Karlovej univerzity
Jeden z jeho najvýznamnejších počinov je založenie Karlovej univerzity. Pražská univerzita sa stala prvou zaalpskou univerzitou. Praha sa jej prostredníctvom stala centrom vzdelanosti nielen vďaka študentom, ale aj ich učiteľom. Založiť vzdelávací ústav je vec zakladateľovej prestíže. A azda najpresvedčivejším dôkazom je fakt, že relatívne krátko po založení pražskej univerzity v roku 1348 Karola napodobnili ďalší dvaja stredoeurópski panovníci: Kazimír Veľký zakladá univerzitu v Krakove v roku 1364 a Rudolf IV.
Detstvo a výchova Václava, budúceho Karola IV.
Karol IV. sa narodil ako Václav. Meno Karol je birmovné, získal ho až počas výchovy vo Francúzsku a odkazuje na jeho kmotra Karola IV. Pekného. Prečo bol pokrstený ako Václav, o tom môžeme len špekulovať. Teoreticky by mohlo byť odkazom na českého národného svätca. Aj u posledných Přemyslovcov bolo meno Václav časté. Jeho matka Eliška pochádza z tohto rodu.
Prečítajte si tiež: Princípy diéty Jürgena Rudolfa
Odlúčenie od matky
Prečo ho vlastne jeho otec Ján Luxemburský odobral matke? Bol za tým strach, že by ho malý Václav nahradil na tróne? To je záhadná vec. Eliška sa presťahovala na Loket, malého Václava odviezli na Křivoklát. Ján Luxemburský mal v tomto období spory s českou šľachtou, hľadali sa mocenské kompromisy. Príklad môžeme vidieť azda v jeho dedovi Václavovi II., ktorého ako mladého po smrti otca Přemysla Otakara II. uväznili na hrade Bezděz. Aj on bol odlúčený od matky, okolia a bola to preňho trauma, ktorá ho poznačila na celý život.
Na rozdiel od jeho deda Václava II., väzením by som to asi nenazýval. Výstižnejšia je skôr zlatá klietka. Slobodu pohybu určite nemal. Z pohľadu moderného človeka žili všetci ľudia v stredoveku vo väzení. Mešťania boli uzatvorení v okruhu hradieb a tie neopúšťali, pokiaľ na to nemali vážny dôvod. Ako napríklad štúdium alebo obchod. Aj dedinčania strávili celý život za hradbami a takisto sa príliš nevzďaľovali, nanajvýš na trh, do kostola. To isté sa týkalo aj šľachty. Dnes sa čudujeme tomu, v akých malých priestoroch existovali. Súčasník by si pomyslel, že u nich musela nevyhnutne prepuknúť ponorková choroba. Nemyslím si, že by malý Václav nejako trpel tým, že bol v ohraničenom priestore. Pochádzal z najvyššej spoločenskej vrstvy. Už ako dieťa bol nositeľom významného sociálneho statusu. Bol to budúci kráľ, a tak s ním museli zaobchádzať. Bol by som opatrný pri predstavách o tmavej kobke, kde živoril o chlebe a vode.
Výchova vo Francúzsku
Luxemburská dynastia mala tesné väzby s francúzskym kráľovským dvorom. Západoeurópska oblasť bola kultúrnym centrom, v ktorom boli Luxemburgovci silne zakotvení. Až keď mal Karol 15 rokov a bol schopný vlastného úsudku, tak to medzi ním a otcom naozaj iskrilo. Karol mal už vtedy vlastnú predstavu o spôsobe vládnutia, to je nespochybniteľné. Jeho otec si však dobre uvedomoval jeho mimoriadne schopnosti a aj ho poveril náročnými úlohami. Bol otcovou predĺženou rukou v severnom Taliansku, zveril mu správu Moravy.
Jazykové znalosti a návrat do Čiech
Hovoril plynule piatimi jazykmi? To nevieme. Vo Vita Caroli spomína, že keď sa vracal do Čiech roku 1333, mal 17 a česky už takmer nevedel. To je jeden zo základov pre každého panovníka. Inak by mal obrovský hendikep. Karol veľmi dôsledne nadviazal na českú dynastiu Přemyslovcov. Hlásil sa k nej v rovine praktickej aj symbolickej.
Manželstvo s Blankou z Valois
Oženil sa ako sedemročný s mladučkou Blankou z Valois. Bol to dohodnutý sobáš. A navyše, 10 rokov po ňom sa vôbec nevideli. A predsa sa v niektorých zdrojoch píše, že toto bolo zo štyroch jeho manželstiev jediné, ktoré fungovalo. Nezachovali sa žiadne doklady o dramatických sporoch, čo by mohlo svedčiť o súlade medzi manželmi. No na manželstvo sa musíme pozerať úplne inou optikou ako dnes. A jedno zo základných vtedajších kritérií Blanka nesplnila. Cez okruh kronikárov Karola IV. by to neprešlo. Ich zápisy mali smerovať k oslave panovníka. Takéto pletky by si v tej dobe nikto nedovolil zaznamenať. A v českom prostredí už vôbec nie.
Prečítajte si tiež: Rudolf Dilong a katolícka moderna
Rýchle dospievanie v stredoveku
Mal 16 rokov, keď ho v severnom Taliansku v predvečer významnej bitky pasovali za rytiera. Určite. Dnes každý horekuje nad tým, aká je rýchla doba. No akokoľvek paradoxne to znie, život vo vtedajšej dobe bol oveľa rýchlejší. Pretože bol kratší. Veď ešte v roku 1903 českému spisovateľovi Jaroslavovi Vrchlickému povedali na jeho päťdesiatke „ctihodný kmeť“. Dnes by vás za takéto oslovenie päťdesiatnici hnali. V každom prípade, k rýchlemu dospievaniu boli nútené nielen sedliacke deti, ktoré museli odmalička pracovať na domácom hospodárstve, ale takisto aj privilegovaní potomkovia. Boli to takí „malí dospelí“. Nemali detské oblečenie ako dnes. Nosili zmenšeniny šiat dospelých. Stredovek mal život človeka teoreticky prepracovaný na sedemročné obdobia. Detstvo, mladosť a tak ďalej.
Skúsenosti zo severného Talianska
V severnom Taliansku mal Karol posilniť vratkú moc otca. Už taký mladý musel čeliť intrigám a krutým mocenskými praktikám prostredia. Niekto už v prvých dňoch otrávil jeho družinu. Bola to hrôza. Ocitol sa v mlynčeku na mäso medzi rôznymi súperiacimi skupinami. Stačilo jedno zaváhanie, obyčajná neopatrnosť a nemusel to prežiť. Práve toto bola preňho mimoriadna škola života a diplomacie. Za to, že v takomto prostredí obstál, nevďačil len svojim schopnostiam.
Idealizácia Karola IV. a realita jeho vlády
Karol IV. je zidealizovanou ikonou. Nemôžeme spochybniť fakt, že za vlády Karola IV. stáli české zeme na vrchole. Bolo to obdobie, keď fungovalo právo, bola to doba obrovského rastu. Praha mohla smelo súťažiť s ktorýmkoľvek európskym mestom. Stačilo 30 rokov na to, aby vyrástla na veľkolepé sídlo rímskeho cisára. Zažila neskutočný stavebný a územný rozvoj. Lenže nie všetko, čo bolo začaté, sa dokončilo. A udržať sa na vrchole je asi to najťažšie. Odtiaľ je cesta už len nadol. A to je práve jedna z významných čŕt, o ktorej sa nehovorilo. Ten obrovský rozjazd pomaly dohasína.
Ambície a limity rozvoja Prahy
Predstava Karola IV. o Prahe bola monumentálna, no zároveň velikášska. Dosiahli sa limity osídlenia. Za veľmi krátky čas, asi za 10 až 20 rokov, sa v Prahe postavilo veľmi veľa nových kláštorov. A to dráždilo vtedajšie obyvateľstvo. Ľudia sa sťažovali, možno ako dnes, že oni musia tvrdo pracovať, a mysleli si, že v kláštore niekto len tak polihuje a občas sa pomodlí. Karol IV. sa pokúsil urobiť z Prahy aj jedno z najvýznamnejších obchodných centier strednej Európy. Prosto to nevyšlo. Možno takéto laické vysvetlenie je najbližšie k pravde. Je fakt, že jeho ambíciou bolo upraviť sieť stredoeurópskych obchodných ciest tak, aby sa Praha stala centrom obchodu, ktoré by zatienilo hoci Norimberg či Vroclav. Pokúšal sa prepojiť Čechy s Talianskom.
Regulácia obchodu a hospodárske ťažkosti
Tu nešlo o fyzické budovanie nových stavieb, nových ciest. Stredoveký obchod dokázal panovník regulovať jedine tak, že usmerňoval kupcov. A to s využitím práva povinného smeru alebo práva povinného skladu. To znamená, že z bodu A do bodu B ste museli ísť cez bod C, aj keď to pre vás znamenalo veľkú zachádzku. Napríklad pre norimberských kupcov zaviedol rôzne colné zľavy, aby ich primäl ísť z Norimbergu do mesta Vroclav cez Prahu. Z obchodu mali plynúť peniaze do pokladnice. Z každého predaného súdka soli, kusu dobytka, za prechod mestskými bránami. Ak však postavíte obra, ktorý kríva na jednu nohu, tak sa to musí niekde prejaviť. Karol IV. koncipoval Prahu mimoriadne veľkoryso, čo si vyžadovalo neskutočné peniaze, ktoré by sa do nej museli pumpovať. A zdroje začali pomaly vysychať. České prostredie navyše zasiahli morové vlny. Tá najhoršia, ktorá sa blížila z Francúzska, sa Čechám akoby zázračne vyhla. No vlna v roku 1380 tu vyčíňala masívne. Vysoká mortalita mala za následok opustené grunty. Nevyhnutne nasledoval pozvoľný úpadok, ktorý dovŕšilo husitské obdobie s cielenou skazou cirkevných inštitúcií. Upadá hospodárstvo.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Karlove stavebné projekty a symbolika Nového Mesta
Karol mienil urobiť z Prahy niečo absolútne exkluzívne v rámci celej Európy. Karlovo námestie je jedno z najväčších, aké kedy v Európe existovali. Založenie pražského Nového Mesta bolo jedným z najväčších mestských projektov v dejinách. A je v ňom skrytý silný odkaz na Karola Veľkého. Vidno ho napríklad v nezvyčajnom oktogonálnom pôdoryse Kostola Nanebovzatia Panny Márie a svätého Karola Veľkého. Je tu zjavná podoba s vnútorným usporiadaním Aachenského dómu (kde bol Karol Veľký korunovaný a kde je aj jeho hrobka - pozn. red.). Karol Veľký sa stal roku 800 prvým západorímskym cisárom po rozpade rímskeho impéria.
Symbolika a numerológia v Karolovom diele
Ľudí dodnes fascinuje symbolika Nového Mesta a niektorí v nej hľadajú tajomné až absurdné vysvetlenia. Karol IV. holdoval astrológii ako väčšina jeho urodzených súčasníkov a ľudí láka hľadať v jeho diele skrytú symboliku. Položia si pred seba plán Nového Mesta, zamerajú si jednotlivé sakrálne objekty, spoja ich a zrazu sa im objaví kružnica alebo niekde rovnaké vzdialenosti. Ale čo z toho? Čo vám to skutočne povie? Množstvo numerologických nezmyslov sa nahromadilo v súvislosti s Karlovým mostom. Ale veď to je šarlatánstvo. My vôbec netušíme ani len deň, kedy bol založený. V prameňoch sa tento dátum objavuje až oveľa neskôr. A zdá sa mi zábavné predstavovať si stredovekého panovníka, ako čaká presne na čas 5:31 a až potom poklepe základný kameň.
Archeologické nálezy a pohľad do minulosti
Doba Karola IV. Napríklad do metra na stanicu Můstek. Stačí zísť niekoľko metrov pod zem a ukáže sa vám kus stredovekého mosta. Našli ho úplnou náhodou v 70. rokoch, keď sa tento úsek metra staval. Je to mostík cez priekopu medzi Starým a Novým Mestom. Nové Mesto totiž začalo vyrastať tesne pred staromestskou hradbou a výsledkom bolo, že Staré Mesto zostalo akoby odrezané od sveta. Ak stojíte na Staromestskom námestí, ste niekoľko metrov nad niekdajšou úrovňou. Postupne sa tam navážala zemina. A prízemia niekdajších domov sa dostali na úroveň suterénu. Všimnite si románske paláce.
Príchod Karola IV. do spustošených Čiech
Prichádza ako moravský markgróf a budúci panovník. Kráľovstvo však nachádza v spustošenom stave. Takmer všetky hrady boli zaťažené záložným právom. Rozhodol sa však veci napraviť a začal vyplácať založené kráľovské statky, čo asi nie každému prišlo vhod. Pre šľachtu bolo predtým pohodlné žiť v dobe chaosu, keď sa niečo z kráľovských majetkov stratilo, niečo si privlastnili. Sídlo jeho přemyslovských predkov Pražský hrad bol v tom čase ruina. V Starom Meste v meštianskych palácoch. Ako mešťan. Pochopiteľne, Karolovi to nepridávalo na prestíži. A to sa vraciame k jeho francúzskej výchove, kde sa kládol silný dôraz na kráľovský majestát. Nebolo to adekvátne jeho postaveniu, a preto bezodkladne začal opravovať Pražský hrad. Treba povedať, že Prahu si od začiatku veľmi obľúbil, vedel, že toto bude jeho budúce sídlo.
Dlhy a financovanie rozvoja
Daňou za nebývalý rozvoj boli obrovské dlhy, do ktorých sa Karol IV. dostal. Nedá sa to presne povedať. A je to tak trochu paradox. Pretože Karol sa spočiatku snažil nastoliť úplne opačný trend a vykupoval založený kráľovský majetok. No realita ho dotlačila k úplne opačnému výsledku. Vidno to v dokumente Majestas Carolina, čo bol Karolov návrh zemského zákonníka. Boli tu dva zoznamy. Prvým je dlhý výpočet hradov a miest, ktoré nesmú byť nikdy založené. A potom je druhý zoznam hradov a sídiel, ktorými možno ručiť pri pôžičkách iba v núdzi. To nebol vôbec zlý biznis. Mohli ste tak prísť k podielom z platu, z výnosu zo zlatých baní, z produkcie vína na 10 rokov. Ríšske mestá boli enormne bohaté. Aj od nich potreboval panovník peniaze, lenže nebolo to zadarmo. Vyžiadali si určité privilégiá, ústupky, úľavy. Aj toto bol jeden z významných zdrojov financií.
Pogrom v Norimbergu a postavenie Židov
Práve s nimi sa spája pogrom v Norimbergu. Ako je možné, že Karol IV. Bol to čisto chladný a racionálny kalkul. V dobe nástupu na trón rímskych kráľov potreboval politickú podporu mesta Norimberg. Išlo o mimoriadne významné mesto v ríši, ktoré ležalo kúsok za českými hranicami. Bola to veľmi stará štvrť v podhradí v centrálnej polohe. On mestu povolil, aby židovskú štvrť zlikvidovalo. Nespomínalo sa tam vraždenie, ale skôr vyhnanie. No zvrhlo sa to. Počas pogromu sa tiež zlikvidovali veritelia a s nimi aj dlhy obyvateľov Norimbergu. Stačilo pritom použiť tú správnu rétoriku. Že Židia boli vrahovia Ježiša a my im to teraz musíme vrátiť. Toto bola prvá iskra. Prvý kamienok. Rovnaký spustil lavínu napríklad aj v chebskom pogrome v polovici 14. storočia. V tomto prípade však Karol IV. Židia mali veľmi špecifické postavenie. Boli priamymi služobníkmi kráľovskej komory. Ako som už spomenul, kráľ si požičiaval aj od nich.
Záver
Karol IV. bol komplexnou osobnosťou, ktorej vláda priniesla českým zemiam rozkvet a európsky význam. Jeho detstvo a výchova, politické rozhodnutia a stavebné projekty formovali strednú Európu a zanechali trvalý odkaz. Hoci jeho ambície neboli vždy naplnené a jeho vláda mala aj tienisté stránky, zostáva jednou z najvýznamnejších postáv českých dejín.
Rudolf Habsburský: Tragický osud korunného princa
Okrem Karola IV., história habsburského rodu priniesla aj ďalšie zaujímavé a často tragické osudy. Jedným z nich je život Rudolfa Habsburského, jediného syna cisára Františka Jozefa I. a Alžbety Bavorskej.
Detstvo a výchova Rudolfa Habsburského
Rudolf Habsburský (* 21.8.1858, Laxenburg pri Viedni, † 30.1.1889, Mayerling) bol rakúsky arcivojvoda, korunný princ a následník trónu, jediný syn cisára Františka Jozefa I. a Alžbety Bavorskej. Od útleho detstva na Rudolfovu výchovu mala rozhodujúci vplyv jeho babička arcivojvodkyňa Žofia. Tá sa už predtým podieľala na výchove i oboch starších Rudolfových sestier, Žofie a Gizely. S príbuzných si najviac obľúbil svoju sestru Gizelu, s matkou sa vídaval zriedka, i otec v dôsledku vladárskych a štátnických povinností mal naň málo času. Chcel mať zo syna po svojom vzore vojaka o čom svedčí okrem iného i fakt, že už druhý deň po narodení ho menoval plukovníkom a majiteľom 19. pešieho pluku. Na vzdelávaní korunného princa sa podieľalo množstvo učiteľov a vychovávateľov pochádzajúcich z rôznych krajín monarchie. Ich častokrát liberálne názory mali zásadný vplyv na Rudolfov ďalší život. Tým sa dostával do ostrých konfliktov s konzervatívnymi tradíciami viedenského dvora. Tajne spolupracoval s viacerými liberálnymi novinami. V duchu liberalizmu odmietal výsadné a neochvejné postavenie šľachty a duchovenstva v politike a spoločenskom živote a za „základ moderného štátu“ považoval meštianstvo.
Cesty po Európe a záujem o prírodné vedy
V r. 1877 zavŕšil štúdiá a vydal sa na jednoročnú cestu po Európe. Počas nej navštívil viacero krajín - Švajčiarsko, Nemecko, Škótsko, Anglicko (prijala ho i kráľovná Viktória), Bavorsko. Zaujímal sa o prírodné vedy, najmä o ornitológiu. Prispieval do odborných časopisov o vtákoch. Na svetovej výstave vo Viedni v r. 1873 sa osobne stretol so známym prírodovedcom Alfredom Brehmom, s ktorým sa čoskoro spriatelil. Viackrát spolu podnikli prírodovedecké výpravy.
Manželstvo so Štefániou Belgickou a rodinný život
Pred dovŕšením 20-teho roku života sa aktuálnou javila otázka princovej ženby. Za manželku mu bola vybraná pätnásťročná dcéra belgického kráľa Leopolda II. a rakúskej arcivojvodkyne Márie Henrietty, princezná Štefánia. V marci r. 1880 Rudolf odcestoval do Bruselu, aby sa s nastávajúcou manželkou stretol. Stretnutie prebiehalo v chladnej atmosfére. Napriek ich vlažnému vzťahu a nie príliš veľkému nadšeniu bol dohodnutý sobáš. Konal sa 10.5.1881. Rakúsky ľud privítal Štefániu s nadšením. Od počiatku sa Rudolf snažil vyhovieť prianiu dvora a správal sa ako milujúci manžel. No zdanie harmonickej rodiny bolo iba naoko. Nový impulz vzájomnému zblíženiu malo priniesť narodenie potomka. 2.9.1883 prišla na svet jediná dcéra Alžbeta Mária, nazývaná Erži. Rudolf si však so Štefániou prestal rozumieť úplne a začal otvorene vyhľadávať mimomanželské vzťahy.
Tragická smrť v Mayerlingu
Rudolfova choroba, depresie a na druhej strane vybičovaná túžba po živote, nenaplnený život, alkohol a drogy sa rozhodnou mierou podpísali pod jeho celkový telesný a duševný stav. V jeho dôsledku spáchal 30. Prvotne prezentovanou príčinou skonu bolo otrávenie milenkou, oficiálnou verziou príčiny Rudolfovej smrti bolo zlyhanie srdca. k nejasnosti prípadu prispeli nespočetné verzie o príčine smrti: v deň nešťastia sa hovorilo o mozgovej mŕtvici, druhý deň sa vravelo o infarkte, pitevný nález však potrdil smrť spôsobenú guľkou z revolveru. Existencia mŕtvoly Rudolfovej milenky bola dlho utajená. Do súčasnosti je pozadie tejto udalosti neobjasnené. Viedenský dvor od počiatku nemal záujem na zverejnení skutočnej príčiny incidentu. Lekári ako dôvod samovraždy uviedli pretrvávajúcu duševnú chorobu a z nej vyplývajúce skratové jednanie. Vďaka tomuto konštatovaniu mohol byť Rudolf 5.2.1889 pochovaný v rodovej Kapucínskej krypte vo Viedni. Mlčanie o Maryinej mŕtvole bolo zachovávané až do zániku monarchie v r.
Mayerling: Vražda alebo samovražda?
Rudolf Habsburský ako syn cisára mal aj detstvo, mladosť aj manželstvo nalinkované podľa presného rozpisu - ako všetko, čo mohol jeho puntičkársky otec, rodený úradník, urobiť, napísať, rozkázať. Od Rudolfa vyžadoval len jedno - aby do bodky plnil jeho inštrukcie.
Spočiatku sa zdalo, že Rudolf bude vernou kópiou otca a neodchýli sa od modelu - cisár, byrokrat a tvrdý konzervatívec. Zdedil však aj niečo z povahy svojej matky, krásnej Sisi, ktorá ho síce veľmi nemilovala (prinajmenšom sa mu takmer nevenovala), ale búrila sa proti etikete dvora, utekala z Viedne a deti nechávala na komorné.
Manželke František Jozef I. toleroval všetko, synovi nič. Rudolf musel poslúchať - stal sa dôstojníkom, hoci na to fyzicky nemal predpoklady, oženil sa s nudnou belgickou princeznou Štefániou, ktorá po pôrodoch ešte aj veľmi stučnela, a mal pokračovať v diele svojho otca. Znamenalo to zachrániť monarchiu, ktorá po prusko-rakúskej vojne strácala akýkoľvek lesk veľmoci a ťahala so sebou fúru nevyriešených problémov. Národy monarchie sa napríklad snažili o väčšiu slobodu a diplomaticky sa pokúšali získať následníka na svoju stranu.
Maďari využívali Sisi a jej syna už od vyrovnania v roku 1867 a noviny v Budapešti venovali následníkovej smrti obrovský priestor.
„Neviem vôbec nič o tom, čo sa tu deje," sťažoval sa Rudolf vo Viedni pri rokovaniach s nemeckým cisárom Viliamom II., ktorého vraj bytostne nenávidel.
Práve v roku 1889 znovu vzniká medzi Rakúsko-Uhorskom a Pruskom spojenectvo, ktoré Rudolf odmietal. Otec mu nič nevysvetľuje, len rozkazuje - že sa má zúčastniť na recepcii. O averzii Rudolfa k Prusku Nemci vedia, sleduje ho pruská tajná polícia, ale i tajná služba zrejme nedôverčivého otca, lebo strategické spojenectvo nemôže narušiť mladý následník, ktorý má iné predstavy o budúcnosti.
Aké predstavy to boli, sa už nikdy presne nedozvieme. Habsburský dvor dôkladne zničil nielen všetky materiály okolo Rudolfovej smrti, ale aj akékoľvek jeho rukopisy. Zostali len oficiálne správy, a verzie vyhovujúce dvoru.
Mladučká barónka Mary Vetserová, milenka, ktorá mala len 16 rokov, totiž mladého Habsburga úplne zmenila. Prestal byť apatický a pokorný, stal sa odbojnejším a odvážil sa aj protestovať.
Tri dni pred smrťou zvedavci vypočuli následníkov rozhovor s otcom. Cisár vraj kričal: „Rob si čo chceš, ale ja s tým nikdy nebudem súhlasiť. Nie si hoden byť mojím synom." Rudolf vzdoroval: „Nech sa stane čokoľvek, ty musíš znášať zodpovednosť."
Chcel sa Rudolf rozviesť a zobrať si mladučkú barónku, ktorá vraj bola tehotná? Alebo išlo o politický spor, ktorý sa týkal Pruska ako spojenca? Otázkou zostáva aj to, prečo s Rudolfom zomrela aj barónka a aj to, ako umrela. Bol Rudolf vrahom mladej milenky a potom spáchal samovraždu? Alebo zomrela mladá barónka na následky potratu, ktorý si dala urobiť? A na čí nátlak? Odstránila vari následníka niektorá tajná služba pre jeho jasne nedefinované politické postoje? Musela Mary zomrieť tiež, lebo bola svedkom?
Následník zomiera v obci Mayerling, dvadsať kilometrov od Viedne, v miestnom poľovníckom zámku a rakúsko-uhorský dvor vydáva počas pár dní rozporné správy o infarkte, či samovražde v pomätenosti mysle.
Milenkina mŕtvola záhadne zmizne a Rudolf leží na katafalku s obviazanou hlavou (vraj mu chýbala časť lebky). Pohreb je síce slávnostný, ale rýchly, a potom nastáva veľké mlčanie. Čo si odniesol do hrobu František Jozef I. a čo ostatní svedkovia, sa zistiť nedá.
Albín Vetsera a Prešporok
Čo má spoločné táto tragická udalosť s Prešporkom? Albín Vetsera, otec Mary, bol Prešporák. Udalosti z Mayerlingu sú vďaka zahmlievaniu Habsburgovcami na konci 19. storočia stále neodôvodnene zahalené tajomstvom.
#
tags: #rudolf #habsbursky #ako #dieta