Nadstavkové úle sú obľúbenou voľbou včelárov pre ich jednoduchosť, efektívnosť a prispôsobivosť rôznym včelárskym praktikám. V tomto článku sa zameriame na rozmer materskej mriežky u typu úľa B10, ale aj na ďalšie dôležité aspekty nadstavkových úľov, ktoré ovplyvňujú ich používanie a výhody.
Nadstavkové úle: Prečo sú také obľúbené?
Použitie správneho typu úľa má zásadný vplyv na výťažnosť medu a celkovú efektivitu včelárenia. Nadstavkové úle vynikajú jednoduchou a lacnou výrobou a obsluhou. Na slovenskom trhu sú veľmi obľúbené zateplené drevené nadstavkové úle s rámikovou mierou 39 x 24 cm.
Typy nadstavkových úľov
Hoci je rámiková miera 39 x 24 cm stále najpoužívanejšia, popularitu si získava aj nadstavkový úľ Langstroth, ktorý je celosvetovo najrozšírenejší. Včelári si môžu vybrať zateplené drevené úle s rámikovou mierou 39 x 24 cm, ktoré sú spoľahlivou voľbou.
Medníkový priestor z nízkych nadstavkov
Nízke nadstavky, pôvodne určené pre úľ typu Dadantov, sa v súčasnosti používajú takmer pri všetkých úľových systémoch. Ich hlavné výhody spočívajú v nízkej hmotnosti nadstavkov s medom, dobre zaviečkovanom mede, možnosti získavania jednodruhových medov a jednoduchšej manipulácii pre ženy a starších včelárov. Používanie väčšieho počtu rámikov si síce vyžaduje radiálny medomet, ale umožňuje nepoužívať drôtikované rámiky. Mnohí včelári uprednostňujú klasické nadstavky 39 x 24 cm alebo polonadstavky.
Čo ovplyvňuje cenu úľa?
Cena úľa závisí najmä od jednoduchosti konštrukcie a ceny materiálu. Dôležitý je aj spôsob výroby, pretože existuje množstvo rámikových mier, čo sťažuje veľkosériovú výrobu.
Prečítajte si tiež: Hygienické požiadavky na stravu v MŠ
Počet rámikov v nadstavku
Plodiskový nadstavok by mal obsahovať minimálne 9 plástov, pretože maximálne zistené plodové hniezdo má priemer 30 cm. Tento priemer vyžaduje 7 plástov na plod a 2 krycie plásty. Štandardné nadstavky 39 x 24 cm v e-shope sú určené pre 11 rámikov.
Včelia medzera
Včelia medzera je odstup rámikov od stien úľa a medzi sebou, ktorý včely nezastavujú a má rozmer 8 ± 2 mm. Jej objavenie sa pripisuje Lorenzovi Langstrothovi. Táto medzera musí byť dodržaná pri konštrukcii nadstavkov, rámikov a úľov.
Stavebná uzávierka
Stavebná uzávierka je drevená mreža z latiek umiestnená pod rámikmi na vysokom dne. Zabraňuje priečnemu stavaniu divočiny na spodných loučkách rámikov. Ak nie je odstránená, rámik alebo nadstavok s touto divočinou sa stáva nepohyblivým. Niektorí včelári ju nepoužívajú a získavajú tu vosk, ktorý musí byť po sezóne mechanicky odstránený.
Materská mriežka
Počas zlého počasia sa včelstvo sťahuje do horných častí úľa, kde je teplejšie. Tu zaploduje plástové jadro rozširovacieho nadstavka pre med. Včelár potom môže nadobudnúť dojem, že včelstvo je pripravené na pridanie nadstavka, ale v spodných nadstavkoch väčšinou nie je žiadny plod. Materská mriežka zabraňuje matke prejsť do vrchných nadstavkov. Rozmer materskej mriežky u typu úľa B10 je prispôsobený rozmerom tohto konkrétneho typu úľa, aby efektívne plnila svoju funkciu.
Vplyv tepelnej izolácie steny nadstavka
Tepelná izolácia nadstavka zabraňuje prenikaniu tepla alebo zimy von aj dovnútra, čím spomaľuje vyrovnávanie teplotného rozdielu. Ukázalo sa však, že čím dlhšia a mrazivejšia zima je, tým vitálnejšie je potom včelstvo.
Prečítajte si tiež: Sprievodca výberom vaničky
História nadstavkových úľov v Európe
Prvé pohyblivé vrstvy úľov sa objavili už v 17. storočí a skladali sa zo 4 až 7 nadstavkov. Prví boli Francúzi Palteau a Carne du Blagny. Nadstavok Palteaua, ktorý bol príkladom pre mnohých ďalších vynálezcov úľov, mal pôdorys približne 30 x 30 cm a bol 8 cm vysoký. Nadstavky nemeckého farára Christa, Janschya a nášho Jániša mali podobný pôdorys. Christove nadstavky boli 11 cm vysoké a Jánišove 15 cm. Všetky mali pevnú, nerozoberateľnú stavbu a pri oddeľovaní nadstavkov sa prerezávali drôtom alebo strunou. Nadstavky s rozoberateľným dielom s rámikmi sa dostali až neskôr (Langstroth 1853) s úľmi tzv. Amerikány.
Maximum populácie a plodovania
Maximum plodovania je maximálne množstvo plodu a zvyčajne sa dosahuje v týždni okolo 21. júna, teda letného slnovratu. Letné populačné maximum včelstva sa dosahuje približne za 2 až 3 týždne. Optimálna zberacia motivácia včelstva je v období 4 týždňov pred dosiahnutím maxima populácie. Maximum populácie pripravuje zimnú generáciu včiel a má vplyv na zazimovanú silu včelstva.
Kŕmenie v nadstavkových úľoch
Včelstvá je potrebné nakŕmiť ihneď po vytáčaní medu v množstve 23 ± kg. Začiatok kŕmenia by mal byť maximálne do 3 dní po vytáčaní a zakŕmiť sa dávkami 3 až 12 kg naraz. Ak použijeme uschované peľové plásty z jarných prebytkov, nedôjde k stresu a využijeme ešte letné včely. Zimné včely sa tak budú môcť zdárne vyvíjať bez obmedzenia.
Zimná spotreba silného včelstva
Celkovú zimnú spotrebu za obdobie od nakŕmenia do novej znúšky koncom apríla alebo až v máji je nutné rozdeliť na dve časti: obdobie bez plodu (október až január) a obdobie, kedy včelstvo ploduje. Časť dodaných zásob (okolo 4 kg) môže včelstvo preplodovať ešte v júli až októbri. Spotreba neplodujúceho včelstva je malá, maximálne 7 kg u silného včelstva. Do konca zimy (21. marca) to činí 8 - 12 kg, po teplom februári viac. Spotreba v rannom jari je závislá od počasia a stanovišťa a môže byť vyššia než predchádzajúca zimná spotreba. 23 kg zásob je pre kraňku priemerne vyhovujúce nakŕmenie v praxi.
Omladzovanie včelstva
Rojenie je prirodzený omladzovací a ozdravovací spôsob, spojený s výmenou matky a voskového diela. Včelári rojenie obmedzujú, pretože znižuje výťažok medu. Je možné ale urobiť oddelok a spätne ho spojiť v júli až septembri, prípadne až na jar. Kvantita materskej látky (feromónu) vylučovaného matkou určuje vek včelstva a produkcia feromónu stimuluje aktivitu včelstva. Vo včelstve by nemali byť matky staršie ako 2 roky.
Prečítajte si tiež: Kočíky pre deti s malými rozmermi
Využitie jarnej a letnej znúšky
Po dosiahnutí maxima populácie stráca včelstvo svoj optimálny zberací pud. U silných, prezimovaných včelstiev (2,5 až 3 kg) dochádza k vývojovému maximu pred letnou znúškou. Preto na konci jarnej znúšky tvoríme oddelky plodu a včiel, čím zároveň vykonávame protirojové opatrenie. Dôjde tak k doplneniu plodu a vývojové maximum sa posunie o 3 až 4 týždne, čím sa zberacia motivácia udrží do letnej znúšky.
Rozdiely zimných včiel od letných
Letné včely žijú väčšinou 3 až 5 týždňov, takže bez neustálej produkcie plodu by včelstvo rýchlo vyhynulo. Zimné včely však žijú až 6 mesiacov i viac. Predpoklady pre silné zimné včelstvo vznikajú medzi júlom a augustom, kedy nastáva plodovanie pre výmenu krátkovekých včiel. Toto ovplyvňujú okrem počasia aj genetické vplyvy a žiadne podnecovanie to nemôže zmeniť. Sila včelstva sa vytvára v apríli až júni, v auguste a septembri je už neskoro a zostáva len spojovanie.
Silné nadstavkové včelstvá na prezimovanie
Včelstvo sa rozvíja podľa geneticky danej populačnej krivky a maximum plodu má v našej oblasti okolo letného slnovratu, t. j. 21. júna. V tom je aj kľúč k silným zimným včelstvám, pretože približne polovica tejto sily pôjde do zimy. Včelstvo, ktoré nevytvorí veľké maximum, treba posilniť oddelkom so súčasnou výmenou matky.
Zvýšenie počtu zimných včiel
Pre zvýšenie počtu je nutné použiť tzv. medzioddiely, vytvorené v mesiaci máj až jún k prevencii rojenia a predĺženiu zberacej motivácie u silných včelstiev. Takto vytvoríme k prezimovaniu zhruba 6 až 10 tisíc zimných, dlhodobých včiel s mladou matkou. Ak spojíme oddiel pri kŕmení, zvýšime tak počet zimných včiel produkčného včelstva a zároveň omladíme včelstvo matkou nulového veku.
Veľkosť plodového hniezda
Maximálna veľkosť plodového hniezda, teda množstvo nakladených buniek, závisí na výkonnosti matky v kladení v mesiacoch máj až júl. Maximálne dosiahnu kraňské matky, za dobrých podmienok, výkon až 3 000 vajíčok za deň. To je za 21 dní 63 000 buniek, ktoré sú potrebné, kým sa prvé nakladené bunky opäť uvoľnia. Podľa výpočtov je to u miery 39 x 24 cm 11,4 plástov, 42 x 27,5 cm 9,2 plástov, 42 x 17 cm 15,4 plástov. Zvyšok plochy v plodisku tvoria veľké alebo malé zásoby, ktoré včelár nevytáča. Obvykle však matky kladú maximálne 2 000 vajíčok denne.
Populačná krivka vývoja včelstva
Populačná krivka má 4 úseky: 2 rozvojové (do rozkvetu čerešne a do letného slnovratu) a 2 zostupné, delené dátumom cca 15. augusta. V prvej, stresovo náchylnej, rozvojovej fáze a druhej zostupnej fáze včelstvá vyžadujú kľud. Maximum včelárovej manipulácie je najmä v druhej rozvojovej fáze, kedy včelstvá vyžadujú priestor a príliv zásob, ktoré majú podstatný vplyv na zazimovanú silu včelstva. V prvej zostupnej fáze dochádza postupne k výmene letných včiel za dlhodobé, zimné. Na to potrebujú včelstvá mať len zásoby a tiež priestor.
Snúškové zóny
Európsky včelár sa musí vyrovnať prevažne s dvoma snúškovými zónami: časnou jarnou snúškovou zónou do 600 m n. m. a letnou snúškovou zónou nad 600 m n. m. Pozdná snúšková zóna, ako napríklad jedľa a vresovisko, sa obvykle nevyužíva. Problém je, že nejde mať rovnaké snúškové včelstvá pre všetky snúškové oblasti. Kraňské včelstvo po dosiahnutí populačného maxima rýchlo stráca svoju zberaciu schopnosť. Premiestňovanie včelstiev do inej zóny je pre včelstvo vždy stresové. Vývoj včelstva v letnej snúškovej zóne je vždy kľudnejší než v časnej jarnej. Teplotné rozdiely 2 až 3 °C tu hrajú veľkú rolu. V časnej jarnej zóne sme v niektorých rokoch prekvapení explozívnym vývojom a zásah pred plodovým maximom prichádza niekedy príliš neskoro.
Spotreba peľu na včelstvo
Spotreba peľu, resp. bielkovín, je udávaná často veľmi rozdielne. Pri priemernom obsahu bielkoviny v pele 20 %, to zodpovedá 140 mg peľu. Záleží teda na obsahu bielkovín a percentuálnom využití peľu. Z plodových kriviek kontrolných včelstiev u nadstavkových včelstiev je priemerná ročná výchova asi 200 000 včiel na včelstvo na rok. Ročná spotreba peľu u včelstva sa tak odhaduje na 30 - 40 kg.
Získavanie peľových plástov
Dostatok priestoru pri jarnom rozvoji umožňuje včelstvu v mesiaci máji zhromažďovať veľké množstvo peľu. V tomto mesiaci nevadí, keď mu ho odoberieme, pretože si donesie nový. Tieto tzv. peľové dosky zakonzervujeme prekrytím zaviečkovanými cukrovými zásobami v k tomu určených včelstvách alebo poprášením pudrovým cukrom a uložením v suchu. Sú potom cenným materiálom do zimných zásob jednotlivých včelstiev, lebo peľu nie je nikdy dosť. V nadstavkových úľoch získavame peľové plásty podložením nadstavka (najlepšie nízkeho) so súšami pod včelstvo. Na tento nadstavok položíme mriežku. Včelstvo musí však lietať prevažne spodným česnom.
Usporiadanie včelstva pred kŕmením
Výchova včiel potrebuje okrem glycidových zásob aj bielkoviny. Časť z nich je uložená v tukových tkanivách zimných včiel. Pre väčší jarný rozvoj je však potrebný peľ. Prírodné včelstvo ho malo v zásobách v podobe prekrývajúcich venčekov medom a keď postupovalo hore za zásobami, vždy ho tam nachádzalo. Prebytky peľu, najmä v mesiaci máji, ak má včelstvo dostatok priestoru, ukladajú vedľa a pod plodové hniezdo a nikdy ich nepremiestňujú. Preto pred kŕmením na zimu ich musíme premiestniť hore, do budúcich zimných zásob, kde ich včelstvo na predjarí nájde. Potom ihneď kŕmime väčšími dávkami. Na zimovanie použijeme aj peľové plásty získané pri vytáčaní alebo získané a uložené z jarných prebytkov.
Jarný vývoj plodu
Akonáhle teploty v zime na začiatku februára vystúpia na približne +6 °C, matka začne klásť. Počiatočný výkon kladenia je nepatrný, ale stále rastie až k vysokému výkonu v mesiaci máji, keď matka kladie až cez 2 000 vajíčok denne. Do kvitnutia vŕby dochádza k väčšiemu odchodu zimných včiel, takže včelstvo slabne. Vyrovnanie zazimovanej sily včelstva nastáva asi v kvete čerešní a sila rastie ďalej až do konca júna, keď dosahuje maxima populácie. Vplyvy, ktoré ovplyvňujú plodovanie, sú vnútorné (prezimovaná sila, zdravotný stav, genetické vlastnosti a zásoby peľu v úli) a vonkajšie (teplotné maxima a ponuka znúšky).
Odber plástov s medom
Po odbere medníkových nadstavkov je potrebné zbaviť plásty včiel. Najčastejšie sa to robí sklepaním a ometaním včiel z medných plástov, buď cez smyk do rojačka alebo špeciálnym smykom priamo späť do česien úľov, alebo použitím včelieho výklzu (lepšie dvoch) vo špeciálnom medzidne s otvormi pre výklzy. Tento zásah vyžaduje 2 návštevy na včelnici: 1. deň vloženie výklzov, 2. deň odoberanie nadstavkov. Nevýhodou je, že medné plásty môžu vychladnúť a je tu riziko upchania výklzov trúdom. Môžete použiť techniku vyfukovania včiel z nadstavka nejakým vyfukovačom, čo je vhodné pre veľké prevádzky a nízke medníkové nadstavky. Odstraňovanie včiel z plástov v nadstavku repelentmi, často používané v zámorí, ako napríklad benzaldehyd, bolo úplne zamietnuté, pretože hrozí, že nezaviečkovaný med prevezme tento zápach.
Voľba stanovištia
Úspech včelárenia závisí aj na voľbe stanovištia. Človek pri osvojovaní si chovu včiel prenášal včelstvá z prírodných stanovišť, väčšinou lesov, do blízkosti svojho obydlia. O výnosoch medu rozhoduje tiež zdroj znúšky a určuje jeho výrobnú cenu a náš zisk. Komerčný včelár, na rozdiel od hobby včelára, musí včelstvá umiestniť k najlepším zdrojom znúšky. Včelár musí svojou kalkuláciou a skúsenosťou rozhodnúť, či kočovať alebo dochádzať k malým skupinám rozmiestnených úľov vo snúškovej krajine. Dolet k znúške by mal byť maximálne 1 km, lepšie menej. Pritom nesmieme zabudnúť, že na rozvoj včelstva je potrebný aj peľ. Predpokladom je slnečné, pred vetrami chránené ako aj tiché miesto, prírodná ponuka vody, možnosť príjazdu dopravným prostriedkom. Čím rozmanitejšia je v dolete ponuka nektáru a peľu počas celého roku, tým lepšie sa budú včelstvá rozvíjať.
Hľadanie matky
Pri modernom produkčnom včelárení v nadstavkových úľoch vás matka príliš nezaujíma. Stačí pohľad na stav plodu nahliadnutím do nadstavku alebo povytiahnutím stredných plástov od predjaria až do kvitnutia čerešní. Neskôr stačí len pohľad na česno pri zbere peľu. Nedostatky sa riešia pridaním prezimovaných oddeľkov a neskôr už nových oddeľkov s mladou matkou. Ani vtedy nie je nutné matku hľadať. Len po slnovrate sa to deje cez noviny. Rovnaký postup volíme aj pri nutnom spájaní včelstiev. Včelstvo vie najlepšie, ktorú matku si ponechať.
Preleták v jednom úle
Preleták na zabránenie rojenia alebo výmenu matky môžeme vykonať tak, že nadstavok pôvodného včelstva dáme nabok. Na pôvodné dno dáme prázdny nadstavok. Zo včelstva premiestnime do stredu nadstavku 2 zaviečkované plodové plásty bez včiel a súčasne pridáme vyšľachtený, zrelý matečník, ktorý musí byť po stranách chránený staniolem alebo plastickou hadičkou. Ak ho nemáme, postačí matečník z mateřského včelstva, ktorý nemusí byť chránený. Na okraje pridáme 2 plásty s potravou, tiež bez včiel, a zvyšok mezistienky. Na tento nadstavok príde medzidno s česnom, ak nadstavky nemajú očká. V materinskom včelstve sa odstránia matečníky a nasadí sa na medzidno. Lietavky preletia do nadstavku na dne, včelstvo stratí rojovú náladu a matka zvýši kapacitu kladenia. Keď mladá matka dole zaklade najmenšim 4 plásty, môže byť vykonané spätné spojenie.
Moderné riešenia s polystyrénovými úľmi
Pre tých, ktorí hľadajú inovatívne riešenia, sú ideálne úľe z polystyrénu. Tieto úľe, ľahké a esteticky prevedené, ponúkajú výbornú tepelnú izoláciu, ktorá zabezpečuje optimálne podmienky pre včelstvo počas zimného i letného obdobia. Ľahké materiály umožňujú jednoduchú manipuláciu a údržbu, vrátane rýchleho čistenia a dezinfekcie. Polystyrénové úľe vydržia dlhé roky esteticky aj funkčne.
Langstrothov úľ: Kľúč k efektívnemu včeláreniu
Langstrothov úľ predstavuje revolučnú zmenu vo včelárstve, ktorú v polovici 19. storočia zaviedol reverend Lorenzo Lorraine Langstroth. Jeho návrh úľa má zásadný vplyv na moderné včelárske postupy, najmä vďaka využitiu jedinečnej "včelej medzery". Táto medzera zabezpečuje, aby včely nestavali plásty na miestach, kde by to bolo nevhodné, a zabránila nadmernému používaniu propolisu. Tento koncept znižuje potrebu zasahovať do prirodzenej činnosti včiel a zároveň umožňuje efektívne riadenie úľa.
História Langstrothovho úľa
Pred zavedením Langstrothovho úľa boli včely chované prevažne v primitívnych úľoch ako slamienkové "skeps" či jednoduché drevené bedne bez vnútornej štruktúry. V roku 1851 Lorenzo Langstroth identifikoval význam včelej medzery, čo viedlo ku konštrukcii prvého moderného úľa. Jeho objav zásadne zmenil spôsob, akým včelári interagujú s včelami a ich zásobami medu a plodu, umožňujúc neinvazívny prístup do úľa.
Kľúčové inovácie a funkcie
Langstrothov úľ je vertikálne modulárny systém, ktorého základom sú meniteľné úľové nadstavky. Tento systém umožňuje ľahké riadenie rastu včelstiev a efektívny zber medu. Každý úľový nadstavec obsahuje pohyblivé rámiky, ktoré je možné vybrať bez poškodenia plástov. Týmto spôsobom môže včelár ľahko kontrolovať zdravotný stav včelstva, rast populácie a úroveň zásob medu.
Súčasť Langstrothovho úľa
- Rámiky: Sú kľúčovou súčasťou Langstrothovho úľa a umožňujú ľahké prenášanie a manipuláciu s plástmi. Pohyblivé rámiky podporujú efektívne riadenie úľa, vrátane rotácie plástov medzi zdravými a oslabenými úľmi.
- Úľové nadstavky: Rôzne typy nadstavkov umožňujú prispôsobenie úľa potrebám včelstva. Rozmery zahŕňajú hlboké, stredné a plytké varianty pre rôzne fázy plodu a medových zásob.
- Včelia medzera: Štandardizovaný rozmer od 6 mm do 9 mm, ktorý bráni spojovaniu plástov a nevyžaduje odstránenie plástov pri inšpekcii, je kľúčový pre dizajn Langstrothovho úľa.
- Kryty a vchodové prvky: Konštrukcia úľa zahŕňa vrchné a vnútorné veko, ktoré chránia úľ pred počasím a regulujú vnútornú klímu. Reduktory vchodov a spodná doska optimalizujú obeh vzduchu a prístup včiel do úľa.
- Moderné aplikácie a variácie: Langstrothov úľ je základom mnohých moderných úľových systémov používaných v komerčnom aj hobby včelárstve. Vďaka modifikovateľnej konštrukcii doplnenej príslušenstvom, ako sú mriežky na matky, kŕmidlá či zásobníky na kontrolu varroa, umožňuje tento úľ jednoduchú adaptáciu podľa sezónnych a klimatických podmienok.