Rómska kuchyňa je neoddeliteľnou súčasťou rómskej kultúry a odráža ich históriu, spôsob života a sociálne postavenie. Hoci je pre väčšinu majoritného obyvateľstva neznáma, ponúka jedinečné chute a príbehy, ktoré stoja za objavenie.
História a vplyvy na rómsku kuchyňu
Skladbu stravy a stravovacie návyky Rómov ovplyvňoval ich spôsob života. Stravovanie odrážalo sociálny status rodiny, ale aj komunity. Nepestovali plodiny, pretože nevlastnili pôdu a domáce zvieratá chovali v obmedzenej miere. Usadlí Rómovia žijúci na Slovensku spravidla získavali potraviny kúpou alebo výmenou za výrobky a služby. Hlavné požiadavky na jedlo boli dostatok, sýtosť a v neposlednom rade aj chutnosť.
Vzhľadom na dostupnosť potravín sa spravidla varilo raz denne. Jedenie sa neriadilo časom, ale dostupnosťou surovín a potrebou saturovať hlad. Keď sa navarilo, jedlo sa spoločne, aj keď pri naberaní mali niektorí členovia rodiny prednosť. Ženy spravidla jedli neskôr, posledná jedla „mladá nevesta“ - terni bori. Vzhľadom k tomu, že uskladňovanie uvareného jedla bolo problematické, tak platila zásada, že to, čo sa navarilo sa zjedlo.
Jedlo pripravovala najstaršia žena v rodine, dcéry a nevesty jej pomáhali. Varenie je dodnes pokladané za prácu žien a ani v súčasnosti nie je pravidlom, že muži v rómskych komunitách vedia variť. Na prípravu sa využíval otvorený oheň, jedlo sa varilo na trojnožke a kotlíku, či hrnci.
Základné suroviny a spôsoby varenia
Najčastejšie suroviny na prípravu jedál boli múka, soľ, strukoviny, kapusta, zemiaky, tuk na omastenie a v menšej miere mäso. Najčastejším pokrmom boli múčne jedlá a najobľúbenejším mäsové. Často v jedálničku boli aj vnútornosti, teda to, čo majoritné obyvateľstvo pokladalo za menej hodnotné suroviny. Jedlá sa varili tak aby boli sýte a zasýtili na celý deň.
Prečítajte si tiež: Ako na poranené bradavky pri dojčení?
Pri príprave rómskeho jedla v minulosti dominovali múka, zemiaky, strukoviny, mliečne výrobky, vnútornosti a údeniny. Gazdinky používali rovnaké suroviny, z akých sa varili klasické jedlá.
Počas neustáleho kočovania nemali Rómovia možnosť variť na sporákoch. Tam, kde sa usadili, založili si oheň. Bolo zodpovednou úlohou udržiavať ho, lebo slúžil nielen na zahriatie, ale aj na prípravu pokrmov. Naši predkovia využívali najmä kotlíky. Bežne používali aj kamene či kovové platne položené na pahrebe.
Obľúbené boli múčne jedlá, pričom zručné gazdinky dokázali pripraviť rôzne cestoviny takmer bez inventáru. Používalo sa jednoduché cesto z múky, vody a štipky soli. To sa dobre vypracovalo v ruke a potom nakrájalo nožom alebo natrhalo v rukách. Postupne do rómskej kuchyne prenikali aj suroviny ako ryža, kupované cestoviny.
Múčne jedlá
Najčastejšie pripravované pokrmy boli múčne jedlá ako múkové placky - marikľa, trhance - parade, paranči, parado chumer, halušky -rojako chumer, čingerda, plnené taštičky - pišota. Viaceré múčne jedlá sa pripravovali z jednoduchého cesta pripraveného z múky, vody a štipky soli. Cesto sa vypracovalo v rukách a používalo na rôzne druhy cestovín. Z takéhoto cesta sa pripravovali aj placky - marikľe. Jednoduchou cestovinou boli trhance, z kúska cesta sa v prstoch trhali maličké kúsočky a tie sa hádzali do vriacej vody. Istú zručnosť si vyžadovala príprava parado chumer - párancov- cca 10 -12 cm dlhej cestoviny. Pripravovali sa tiež múkové halušky - čingerda.
Rómovia nepiekli kvasený chlieb, lebo vyžadoval zložité vybavenie, predovšetkým špecifickú pec. Zriedkavo sa tiež pripravovali sladké múčne jedlá. Niektoré slávnostné príležitosti (krstiny, svadby) si vyžadovali koláče, tie si nechávali piecť u žien v dedine.
Prečítajte si tiež: Realita stravovania rómskych detí
- Marikľa: Tradičný rómsky chlieb. Je to chlebík chudobných Rómov, ktorý sa pripravuje s ľahko dostupných surovín a je nenáročný na prípravu. Kedysi sa piekol v peci.
- Pišota: Plnené taštičky, knedlíky.
- Parade, paranči, parado chumer: Trhance, rôzne druhy cestovín.
- Rojako chumer, čingerda: Halušky.
Recept na Marikľu (rómsky chlieb)
Marikľa je jednoduchý chlieb, ktorý sa tradične pripravuje z múky, vody a soli.
Ingrediencie:
- Múka
- Voda
- Soľ
Postup:
- Z múky, vody a soli vypracujte hladké cesto.
- Cesto rozvaľkajte na tenkú placku.
- Placku opečte na suchej panvici z oboch strán.
Marikľa sa podáva teplá, samotná alebo s rôznymi prílohami.
Mäsové jedlá
Pokrmy pripravené z mäsa patrili medzi najobľúbenejšie. Okrem bežných druhov mäsa (hydina, hovädzie, bravčové, baranie) usadlí Rómovia upravovali a konzumovali aj menej hodnotné časti mäsa, hlavne vnútornosti. Obľúbené boli: žalúdok - džombra, gembeca, kužum, pľúca - buke, pečeň - kalo buke a črevá - goja. Vnútornosti pokladalo majoritné obyvateľstvo za menej hodnotné a preto hlavne v čase zabíjačiek, ich Rómovia dostávali alebo za nízke ceny kupovali.
Varilo sa v hrnci, v kotlíku na dvoch-troch kameňoch alebo trojnožke. Uvarené mäso sa nakrájalo, osolilo, dochutilo a bolo pripravené na konzumáciu. Často sa pripravovalo spolu so zemiakmi ako guláš - guľašis. Obľúbené boli aj perkelty, či už z mäsa alebo vnútorností. Mäso sa pripravovalo aj pečením, ale to bolo zriedkavejšie. Aby sa čo najrýchlejšie upieklo, nakrájalo sa na tenké kúsky a poukladalo sa na horúce kamene.
Častým a obľúbeným jedlom bola hydina. Spôsob prípravy bol veľmi jednoduchý. Poznali ho kočovní ale aj usadlí Rómovia. Hydina sa vypitvala, zabalila sa do hliny, ktorá sa vložila do pahreby.
Prečítajte si tiež: Regionálne tragédie a udalosti
- Gója: Rómske národné jedlo, plnené bravčové črevá.
- Pašvare: Bravčové rebrá.
Recept na Góju (plnené bravčové črevo)
Gója je tradičné rómske jedlo, ktoré sa pripravuje z bravčových čriev plnených zemiakmi, ryžou a korením.
Ingrediencie:
- Bravčové črevá
- Zemiaky
- Ryža
- Cibuľa
- Soľ
- Korenie
- Rasca
- Cesnak (voliteľné)
Postup:
- Črevá poriadne vymyte.
- Zemiaky ošúpte, nakrájajte na menšie kúsky, prípadne polovicu nastrúhajte.
- Pridajte ryžu, soľ, korenie, rascu a nadrobno nakrájanú cibuľu. Môžete pridať aj pretlačený cesnak.
- Zmesou naplňte črevá, nie však príliš nahusto, lebo črevá sa počas tepelnej úpravy scvrknú.
- Konce čriev upevnite kúskom špajle alebo zviažte niťou.
- Naplnené črevá vložte do vriacej osolenej vody a varte asi 30 minút.
- Potom črevá z vody vytiahnite a upečte v rúre domäkka.
Alternatívne varianty: Namiesto zemiakov môžete použiť krupicu. V niektorých regiónoch sa do plnky pridáva aj slanina alebo údené mäso.
Recept na Chumer s bukami (Rezance s pečeňou)
Ingrediencie:
- 2 kg širších rezancov
- 1 kg kuracích pečienok
- 0,20 kg cibule
- 2 strúčiky cesnaku
- 0,1 kg bravčovej masti
- Soľ
- Mleté čierne korenie
- Olej
Postup:
- Rezance uvaríme, scedíme.
- Na rozpálený olej dáme nadrobno nakrájanú cibuľku, pečienky a prelisujeme cesnak, pridáme koreniny a soľ.
- Na širokej panvici alebo pekáči premiešame zmes s rezancami.
- Dochutíme koreninami podľa chuti.
Recept na Pašvare (Pečené rebrá)
Ingrediencie:
- 3 kg bravčových rebier
- 2 ks cibule
- 5 strúčikov cesnaku
- Soľ
- Rasca
Postup:
- Mäso posolíme, pridáme rascu, cibuľu a cesnak.
- Takto pripravené rebrá necháme odležať aspoň hodinu, ideálne dlhšie.
- Naložené mäso položíme na pekáč alebo hlbší plech, podlejeme vodou a pečieme v rúre na 180° asi hodinu a pol- dve.
- Upečené rebrá podávame s chlebom a nakladanou zeleninou (baranie rohy, uhorky, feferónky… alebo podľa chuti) najlepšie na drevenej doske.
Iné jedlá
- Kuľaša: Zemiaková kaša so slaninkou.
Recept na Kuľašu (Zemiaková kaša so slaninkou)
Olúpané zemiaky nakrájame na kocky a rozvaríme v osolenej vode do mäkka. Vody má byť len toľko, aby prikryla zemiaky. Uvarené zemiaky necedíme - roztlačíme ich na kašu, do ktorej pridáme trocha múky a na 2-3 min. aby vznikla hustá kaša. Kuľašu porcujeme na tanier s opraženou cibuľkou a slaninkou. Kuľašu naservírujeme na taniere, obložíme kolieskami opraženej cibule a v strede urobíme jamku. Do nej vlejeme trochu tuku, ktorý zostal po smažení cibule.
Rómske jedlo a sviatky
V minulosti neboli vyhranené príležitostné a obradové jedlá, súviselo to predovšetkým s nedostatkom. Na výnimočné príležitosti sa varilo to najlepšie, čo bolo možné získať. Dôležitým prejavom výnimočnosti nejakej udalosti bol dostatok jedla. Výnimočné udalosti ako krst, svadba si vyžadovali dostatok jedla, čo niekedy mohlo rodinu zadĺžiť aj na dlhé obdobie. V súčasnosti pri oslavách je okázalá pestrosť jedál a bohatosť v ponuke. Za slávnostné jedlá sa pokladajú vyprážané jedlá, pečené mäso, guláše a z príloh zemiakový šalát, ryža zemiaky ale aj hranolky.
Vianočné tradície
Po rómsky sa šťastné Vianoce prajú slovami „bachtale Karačona“. Kedysi to bola oslava pohanského sviatku zimného slnovratu, očakávaného návratu slnka uprostred zimy. Rómovia sa objavili na kresťanskom kontinente ako jedni z posledných. Ich prírodné, orientálne náboženské predstavy tým zanikli a nahradili ich kresťanské zvyky.
V minulosti sa Rómovia včlenili do vianočných sviatkov ako koledníci. Počas troch vianočných dní bývali k nim ich susedia z majority prívetivejší a priateľskejší. V priebehu roka Rómovia nemohli vstúpiť na prah „gadžovských“ príbytkov. V sviatočných dňoch si však sedliaci priam vyžadovali, aby ich koledníci z osady neobišli. Po domoch chodievali najmä deti, mládež a muzikanti. Po koledovaní ich v každej domácnosti obdarovali. Nie zemiakmi či chlebom, ale vianočnými dobrotami. Pre rómske deti to boli vianočné darčeky, doma ich totiž žiadne nečakali.
Prevažná väčšina veriacich Rómov sa hlási do rímsko-katolíckej cirkvi, ale do kostola ani počas Vianoc veľmi nechodia. Rómske rodiny oslavujú Vianoce v rámci svojich možností sviatočným jedlom, pitím a vytvorením rodinnej atmosféry. Rodina sa zhromaždi okolo stola a skôr než začne jesť, otec alebo iný starší muž z osady vinšuje všetko najlepšie, zdravie, šťastie, veľa detí a peňazí. Vianočné jedlá chystajú staršie ženy, mladé nevesty vraj toľko skúseností nemajú a muži varia len výnimočne.
Druhý sviatok vianočný - aver dives je spojený so zdvorilostnými návštevami mužov u príbuzných. Začínajú ráno a trvajú po celý deň. Atmosféra je uvoľnenejšia a hoduje sa. Komercionalizácia vianočných sviatkov zasahuje aj rómske komunity. U bohatších Rómov, ktorí pracujú najmä v zahraničí, je okázalá vianočná výzdoba samozrejmosťou. Duchovný či náboženský význam Vianoc a ich tradície sú vytláčané konzumným spôsobom života.
Nápoje v rómskej kuchyni
Rómovia v minulosti zriedkavejšie pili mlieko a jedli mliečne výrobky, pretože tieto veľmi rýchlo podliehali pokazeniu a tak ich obmedzenou konzumáciou predchádzali rôznym črevným problémom. Ak varili čaj, tak najčastejšie to bol lipový, jahodový, repíkový, agátový. Pil sa aj čaj z páleného cukru zaliaty vodou, slaninový čaj z údenej kožky zo slaniny s cukrom, škoricou, klinčekmi, čiernym korením. Čaje mali aj liečivý účinok. Z alkoholických nápojov sa najčastejšie pila pálenka, víno oveľa zriedkavejšie.
Vplyv a adaptácia v kuchyni
Neskôr rómska kuchyňa začala preberať recepty, ktoré upravila podľa svojich možností a chutí. Napríklad závin z múky, vody a vajíčok nazývali džatky alebo kuľašu. Cesto sa položilo na plachtu na zemi, kde sa roztlačilo, posypalo, zavinulo a nechalo sa variť. V neskoršom období nájdeme ako tradičné sladké jedlo págle. Cesto, ktoré je podobné ako kysnuté knedle sa vyvaľkalo a na plechu pieklo. Po vybratí sa nakrájalo na kocky a v sitku prelialo vriacou vodou.
Známe tradičné rómske jedlá ako goja, džatky alebo marikľa, pripravujú Rómovia v Španielsku, Rumunsku, Indii, Rusku či na Slovensku úplne inak. Základ ostáva, ale každý si pridáva nové koreniny, obmieňa suroviny, skúša nové recepty.
Súčasnosť rómskej kuchyne
V súčasnosti už aj Rómovia varia skôr klasické jedlá väčšinového obyvateľstva. Tie rómske si pripomínajú už iba z času na čas. Pri jedle netreba slová, stačia vôňa a chuť, ktoré často búrajú aj väčšie kultúrne bariéry, ako sú tie medzi Rómami a nerómskym, majoritným obyvateľstvom.
Stereotypy a realita
Pri príprave tejto kuchárskej knihy som sa stretol so zvláštnym stereotypom. Keď som sa pýtal ľudí, ktorí rómsku kuchyňu nepoznajú, čo si pod ňou predstavujú, dostal som aj odpoveď: štvornohých domácich miláčikov. Prelistoval som 2310 strán rómskych kuchárskych kníh, prečítal 1458 receptov z celej Európy, ale nenašiel som ani jeden taký recept. Pritom desiatky z nich sú pre súčasnosť neobvyklé, napríklad jedlá z ježkov. Poznáme iné národy, kde konzumácia spoločenských zvierat (psov, morčiat, korytnačiek, delfínov…) je bežnou súčasťou ich kultúr.
Carol Wilsonová vo svojej knihe Recepty a kulinárske tradície Rómov píše, že psy, rovnako ako napríklad aj mačky, Rómovia pokladali za nečisté v obradnom zmysle slova, za zakázané. Aj z tohto dôvodu môžem tvrdiť, že konzumácia psov je spoločenský predsudok, bulvárny mediálny obraz postavený na mýtoch a stereotypoch. Nie je to každodenná realita ani kultúrna tradícia.
Keď sa pýtam tých, ktorí už rómsku kuchyňu ochutnali, čo na ňu hovoria, asi aj preto dostávam odpoveď: „Bolo to výborné!“. Dokonca dodajú: „…nič lepšie sme ešte nejedli“. Obe skupiny opýtaných, ako sami priznávajú, sa v niečom zhodujú. Rómsku kuchyňu dobre nepoznajú.
Gipsy Food Festival
V apríli sa v Bratislave konal Gipsy Food Festival, ktorý vo vybraných reštauráciách ponúkol špeciality tradičnej rómskej gastronómie. Návštevníci tak mohli ochutnať napríklad kuraciu polievku Žufku, zemiakovú špecialitu Džatky, pečené rebrá Pašvare či Chumer s bukami - rezance s kuracími pečienkami. Polovica zo zisku z predaja rómskych špecialít bola venovaná na podporu aktivít OZ Divé maky zameraných na výchovu a vzdelávanie rómskych detí a mládeže.
Ukážky receptov
Fazuľová nátierka
Ingrediencie:
- 2 konzervy červenej fazule
- 2 ks cibule
- 0,2 kg údenej slaninky
- 0,5 kg hladkej múky
- Soľ
- Vegeta
- Olej
Postup:
- Nadrobno pokrájame slaninku, upražíme.
- Keď máme slaninku pripravenú dozlatista, pridáme cibuľu, smažíme doružova.
- Zmes dobre premiešame s fazuľou, pridáme pripravenú zápražku (hl. múka a olej) a podľa potreby pridáme nálev z fazule.
Marikľa (Placky)
Ingrediencie:
- 1 kg polohrubej múky
- 0,1 kg bravčovej masti
- 2 ks vajcia
- 1 kocka kvasníc
- Voda
- Cesnak
Postup:
- Suroviny zmiešame a vypracujeme cesto do hladka.
- Cesto vyvaľkáme asi na hrúbku širokú necelý centimeter.
- Vykrojíme kolesá v priemere asi 10 cm. Ak nemáme možnosť vykrajovať kolesá, cesto vyvaľkáme na veľké koleso, ktoré po upečení nakrájame na kúsky.
- Pripravené cesto pečieme na horúcej platni, nie na panvici.
- Horúce pomastíme roztopenou masťou, posolíme a potrieme prelisovaným cesnakom. Podávať môžeme samotné alebo s fazuľovou nátierkou.
Tradičné rómske jedlá
Cibuľovo-salámové zemiaky (Myjava)
Cibuľu s cesnakom opražíme na oleji, nakrájame si salámu na kocky a hodíme na opraženú cibuľu s cesnakom a pridáme štipku sladkej červenej papriky. Zalejeme 2 dcl vody a necháme dusiť 10 min. Potom pridáme na kocky nakrájané zemiaky asi tak 1 kg. a necháme dusiť približne 20 min. Na rozpálenom oleji dáme dusiť na malé kúsky dobre umytú kuraciu pečienku spolu s polovičnou dávkou cesnaku a s čierným korením. Prajem dobrú chuť. Takto varíme u nás na Myjave.
Pečené koleno
Koleno aspoň hodinu a pol predvaríme v osolenej vode s bobkovým listom. Potom ho vyberieme a necháme trochu vychladnúť. Vývar po precedení môžeme použiť na prípravu polievky (napr. zeleninovej) a časť na podlievanie kolena. Vychladnuté koleno prešpikujeme na kliny nakrájaným cesnakom (časť cesnaku pridáme do výpeku), osolíme, potrieme horčicou, posypeme rascou a povrch kožky narežeme na štvorčeky á 3×3 cm až po mäso. Dáme piecť do rúry vyhriatej na cca 200 ˚C. Počas pečenia polievame pivom (vínom) a vývarom. Koleno je hotové, keď je kožka jemne chrumkavá.
Huspenina z hlavy a paprče
Hlavu a paprču spolu s rozotreným cesnakom, korením a bobkovým listom varíme, kým sa mäso neoddeľuje od kostí (min. 2,5 hodiny). Potom mäso oddelíme a vo väčšej miske zalejeme precedeným vývarom a necháme stuhnúť na kočeninu (huspeninu).
Zemiakové gule s cibuľou a slaninou
Zemiaky ošúpeme, pokrájame na menšie kúsky, zalejeme vodou, osolíme a necháme rozvariť. Tesne pred dovarením vodu zlejeme tak, že časť v zemiakoch necháme, posypeme ich po vrchu múkou a necháme prevrieť. Odstavíme a múku so zemiakmi tlačidlom na zemiaky spojíme. Lyžicou, ktorú si namáčame vo vode, v ktorej sa varili zemiaky vykrajujeme do misy gule, ktoré na záver polejeme opraženou cibuľou so slaninou a zapíjame kyslým mliekom. Alebo ich polejeme maslom, ocukrujeme + sladké mlieko. Môžeme ich tiež konzumovať s tvarohom, poliate maslom alebo ich premiešame s bryndzou a prelejeme pokrájanou vyškvarenou slaninou.
Jednoduchšie zemiakové gule
Komu sa tento klasicky postup zdá veľmi zložitý, uvarí zemiaky zaliate vodou po okraj do mäkka, potom pridá cca 1 PL masla, zasype múkou a ešte trochu povarí.
Polievka z húb a zemiakov
Do väčšieho hrnca dáme variť huby. Po 20 minútach pridáme na kocky pokrájané zemiaky a celú chili papričku. Na panvici rozpražíme na malé kúsky pokrájanú slaninu (olej, masť) a na nej do mäkka opražime cibuľu. Pridáme trochu rasce a 2 polievkové lyžice múky. Keď múka na panvici začne vrieť, stiahneme z ohňa, pridáme kávovú lyžičku mletej sladkej červenej papriky a rozmiešame. Obsah panvice vlejeme do polievky a necháme prevrieť.
Opekaný chlieb
Chlieb na šporáku opečieme z oboch strán, rozlámeme na menšie kusy a dáme do mysy. Polejeme vriacou vodou (ako bobaľky), aby trochu zmäkol chlieb a prebytočnú vodu zlejeme.
Placky Marikľa
Z múky, soli a trochy vody uhnetieme cesto a upečieme placky. Cestoviny uvarené v slanej vode scedíme a striedavo vrstvíme do trochu naolejovaného pekáča. Začíname cestovinami, následuje mäso, cestoviny, zelenina a cestoviny. Nastrúhaný syr zmiešame so smotanou podravkou a trochou soli a zapekáme.
Halušky
Zemiaky očistite, umyte a nastrúhajte. Pridajte hrubú múku, vajce, soľ a nakoniec hladkú múku. Vypracujte hrubšie cesto tak, aby sa oddeľovalo od misy. Z cesta nahádžte do väčšieho množstva vriacej osolenej vody halušky, povarte ich a dierkovanou vareškou povyberajte. Slaninu nakrájajte na malé kúsky a dajte vyškvariť. Uvarené halušky dajte do veľkej misy, pridajte syr, malé kúsky uverených zemiakov, trochu vyškvarenej masti zo slaniny a premiešajte.
Šúľance
Uvarené zemiaky popučte. Pridajte hrubú múku, vajce, štipku soli a premiešajte. Z tohto cesta urobte šúľance. Dajte ich variť do horúcej, osolenej vody. Potom na ne dajte opraženú strúhanku (prézle, brezľe). Na obmeny môžete použiť aj inú posýpku: s makom a maslom, so strúhankou a cukrom, s grankom, s tvarohom.
Syrové placky
Zemiaky prelisujeme, primiešame najemno nastrúhané syry, jemne nasekaný cesnak ( nie prelisovaný), majoránku, soľ a korenie. Hmotu poriadne premiesime. Vytvárame z nej tenšie placky, ktoré buď vyprážame v oleji alebo ich pokladieme na vymastený plech, po povrchu jemne naolejujeme pierkom a upečieme.
Jaternice
Črevá poriadne niekoľkokrát vymyjeme. Zemiaky nastrúhame a zmiešame s múkou a soľou a čiernym korením. Túto zmes naplníme do čriev. Konce čriev uviažeme nitkou, alebo špilkou aby nám náplň nevytiekla. Dáme uvariť do vriacej osolenej vody asi 30 minút. Potom ich môžeme dať zapiecť do vyhriatej trúby na 20 minút.
Marikľa - príprava cesta
Na stôl nasypeme múku, uprostred vytvoríme jamku, do ktorej pridáme ostatné ingrediencie. Cesto miešame od stredu a postupne pridávame múku. Drevený vál poprášime hladkou múkou a vyváľame na ňom 1/2 cm - 1 cm plát, ktorý pomocou hrncovej pokrývky vykrajujeme. Aby sa nám cesto nelepilo, posypávame ho hladkou múkou. Tieto vykrojené placky - marikľa pokladáme na rozpálený tál (príp. elektrický sporák). Podávame k pečenému a dusenému mäsu, ako prílohy, poprípade pečivo. Toto jedlo patrí medzi najobľúbenejšie u väčšiny Rómov, ale isto aj u Nerómov.
Mäso s cibuľou
Čerstvé varené údené rebrá je nenormálna pochúťka. Mäso nakrájame na drobné kocky, cibuľu nakrájame na kolieska. Všetko zmiešame a necháme odležať 24 hodín. Vytvoríme placky a pečieme ako zemiakové placky.
Kotlety so syrom
4 kotlety alebo vykostené kuracie stehná (sú lahodnejšie), soľ, čierne korenie, hl. Kotlety alebo kuracie rezne jemne posolíme, pokoreníme čiernym korením a obalíme v hladkej múke. Potom na rozpálenom oleji z oboch strán prudko opečieme. Poukladáme na pekáč alebo zapekaciu misu a polejeme výpekom. Vrch potrieme horčicou a postrúhanou kyslou uhorkou (nemusíme šetriť) na vrch dáme postrúhaný tvrdý syr, môžeme ho kombinovať aj s nivou. Dáme zapiecť do dobre vyhriatej rúry na 15 minút.
Dusená roštenka
Roštenky umyjeme, nakrájame na rezne a okraje narežme. Jemne naklepeme a opečieme v rozpálenej masti z oboch strán. Osolíme, okoreníme a odložíme na teplé miesto. Na masti opražíme nadrobno nakrájanú cibuľu. Odstavíme a zaprášime sladkou a štipľavou mletou paprikou a podlejeme vývarom. Vrátime naspäť na plameň, vložíme opečené roštenky, prikryjeme a udusíme do polomäkka. Šťavu zahustíme múkou a dodusíme. Na každú roštenku položíme vejárik z opraženej slaniny a ozdobíme petržlenovou vňaťou.
Hovädzina s mozaikou zeleniny
Hovädzinku v celku umyjeme, nožom narobíme otvory, do ktorých striedavo vkladáme na trojuholníky nakrájanú koreňovú zeleninu, uhorky a slaninu. To nám po dokončení vytvorí farebnú mozaiku. Ďalej speníme cibuľu spoločne so zbytkom zeleniny, uhoriek a slaniny. Mäso osmažíme z každej strany, pridáme čierne korenie a soľ. Podlejeme vodou a v rúre prikryté dusíme cca 40 minút. Pred dokončením mäsko necháme odkryté piecť. Keď je už mäkké, vyberieme ho a nakrájame na plátky.
Dusené mäso s fazuľkou
Mäso nakrájame na rovnaká veľké kúsky, zľahka naklepeme, osolíme a okoreníme. Najemno nakrájanu cibuľu speníme na oleji, pridáme mäso a krátko po všetkých stranách opražíme. Podlejeme trochou vody a priklopené pokrievkou dusíme. K takmer mäkkému mäsu pridáme mrazená fazuľku a vo vlastnej štave dusíme domäka. Podávame s varenými zemiakmi posipanými petržlenovou vňaťou.