Slovensko, krajina s hlbokými kresťanskými koreňmi a silnou konzervatívnou tradíciou, často čelí výzvam v otázkach prijímania a tolerancie voči LGBTI komunite. Táto skutočnosť sa bolestne dotýka mnohých jednotlivcov a rodín, kde sa rodinné putá narušia v dôsledku nepochopenia a odmietnutia. Tento článok sa zameriava na situáciu, keď rodina neprijme homosexuálne dieťa, a skúma dôsledky, ktoré to má na život jednotlivca, ako aj na celú spoločnosť.
Strach a Úvahy o Odchode zo Slovenska
Advokátka Lucia Plaváková, ktorá s partnerkou vychováva trojročnú dcéru, otvorene priznáva, že ona aj iné dúhové páry prežívajú strach o svoje deti a zvažujú odchod zo Slovenska. Desiatky poslancov zahlasovali za novelu ústavy navrhovanú fašistami, čo pre ľudí ako Lucia znamená ťažké chvíle.
"Z bytu mám 10 minút peši do krajiny, kde by naša dcéra mohla mať v rodnom liste zapísané dve mamy," hovorí Lucia, čím poukazuje na paradoxnú situáciu, keď len krátka vzdialenosť delí jej rodinu od krajiny, kde by boli plne akceptovaní a právne uznaní.
Legislatívne Prekážky a Obavy o Deti
Lucia Plaváková vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že poslanci OĽaNO a Sme rodina nevedeli jasne odpovedať na otázku, či chcú odoberať deti dúhovým párom. Dôvodová správa od fašistov bola formulovaná jasne, aj tak za to zahlasovali. Nepochybujem o tom, že poslanci ĽSNS by s odoberaním detí z rodín problém vôbec nemali. O to horšie je, že sa k nim hlasovaním pridali mnohí poslanci OĽaNO a Sme rodina. Áno, veľmi dobre vedeli, za čo hlasujú. Ich neskoršie vyjadrenia boli len výhovorky a hľadanie únikových cestičiek.
Tento legislatívny krok vyvoláva v LGBTI komunite existenčné obavy a núti ich premýšľať nad únikovými stratégiami pre prípad, že by museli zo Slovenska rýchlo odísť. Posledné dni som sa o tom rozprávala s viacerými dúhovými rodinami. Premýšľajú rovnako ako my, to znamená, že si chystajú únikový plán a zo Slovenska by odišli, len čo by došlo k schváleniu takejto legislatívy.
Prečítajte si tiež: Význam detskej kresby
Psychologický Dopad na Dúhové Rodiny
Skutočnosť, že desiatky poslancov pripustili myšlienku odoberania detí z dúhových rodín, má zničujúci dopad na psychiku rodičov. Už len to, že desiatky poslancov pripustili tú myšlienku, udialo sa to najhoršie, čo sa vôbec dá rodičovi spraviť. Vie si niekto predstaviť, že by mu niekto bezdôvodne chcel vziať dieťa?
Psychologička Katarína Hatráková, ktorá zahlasovala za návrh, by mala ako odborníčka rozumieť strachu o vlastné dieťa. Zaujímalo by ma, čo táto psychologička so svojimi postojmi k našej komunite radí ľuďom, ktorí za ňou prídu prosiť o radu, lebo nevedia, ako ďalej naložiť s tým, že patria do LGBTI komunity. Veď to je až nebezpečné. Šokuje ma, ako jedna psychologička dokáže šíriť a podporovať takéto myšlienky. Veď ona tým ľuďom môže extrémne ublížiť, zhoršiť ich situáciu.
Jej postoj môže mať traumatizujúce následky na ľudí, ktorí hľadajú pomoc a pochopenie. Mať nerešpektujúci prístup vo chvíli, keď ho človek potrebuje najviac, je to najhoršie. Na koho sa potom obrátia, keď zažijú takýto traumatizujúci zážitok? Navyše u pani Hatrákovej nejde len o túto tému, ale aj o iné - čítala som jej vyjadrenia k umelému oplodneniu.
Osobná Viera verzus Ľudské Práva
Za návrh sa postavili viacerí konzervatívni poslanci. Dokážete sa odosobniť a ľudsky rozumieť, že im ich osobná viera neumožňuje vidieť túto tému inak? Že pre nich sú dve mamy či dvaja otcovia za hranicou, že keď raz niekomu pri narodení pripíšu konkrétne pohlavie, neakceptujú snahu o jeho zmenu?
Lucia Plaváková chápe, že títo poslanci žijú v istých dogmách, ktoré určujú aj limity ich rozmýšľania. Rozumiem, že sú v uzatvorenom kruhu, z ktorého je ťažké vyjsť. Nemyslím si, že majú právo prikazovať iným ľuďom, aby sa správali podľa ich viery, že môžu iným siahať na ľudské práva. Tobôž ak ani tá ich viera nie je v rozpore so životom párov rovnakého pohlavia.
Prečítajte si tiež: Prehľad zliav a vstupeniek
Slovensko sa zvykne označovať za katolícku krajinu. Hneď vedľa nás je Rakúsko, ktoré má tiež silné zastúpenie kresťanov. Z môjho bytu tak mám desať minút peši do krajiny, kde by naša dcéra mohla mať v rodnom liste zapísané dve mamy. Práve toto mi nejde do hlavy - za desať minút viem dokráčať do normálnej krajiny, kým doma ma chce časť parlamentu označiť ako nehodnú mať dieťa.
Ak vezmeme do dôsledkov to, čo od vás niektorí kresťanskí politici chcú, teda aby ste nepáchali hriech, v podstate máte žiť bez vzťahu, bez lásky, bez partnerky, bez dieťaťa. Čiže máte pokorne niesť svoj kríž a tráviť svoj život osamote. Problém je, že bez lásky sa žiť nedá. Aj my sme ľudia. Považujem až za urážajúce, keď nám toto všetko zaobaľujú do slov, ako nás milujú, chápu, že to robia len pre naše dobro.
Osobná Skúsenosť a Odpudenie Cirkvou
Lucia Plaváková sa priznáva, že sa už roky cíti nepríjemne vždy, keď má vstúpiť do nejakého katolíckeho kostola v prípade, že idem niekomu na svadbu, krstiny a podobne. Vždy sa totiž obávam, čo si tam vypočujem na adresu ľudí ako ja. Pociťujem to priam bytostne, katolícke kostoly sa mi doslova spájajú s negatívnym naladením voči LGBTI ľuďom. To je komplikované.
Pochádzam z katolíckej rodiny, z takých pochádzajú aj moji rodičia. Odmalička som chodila do kostola, mám všetky sviatosti až po birmovku, lenže katolícka cirkev ma nakoniec sama od seba odpudila. Vytvorila mi taký blok, že sa mi s ňou ťažko akokoľvek identifikuje.
Nedostatok Vzdelávania a Šírenie Predsudkov
Na Slovensku sa považuje za „normálne“ mať voči LGBTI komunite predsudky, vraví psychologička Jana Fúsková z Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity. Podľa nej zohráva rolu to, ako mnohí predstavitelia cirkví na Slovensku o tejto téme komunikujú. Rolu zohráva aj to, že na Slovensku žije stále mnoho ľudí na vidieku, ktorý je konzervatívnejší ako väčšie mestá.
Prečítajte si tiež: Sprievodca pre Rodičov
Podľa prieskumu z roku 2020 si štyria z piatich mladých ľudí (15 až 29 rokov) zo Slovenska myslia, že manželstvo by malo existovať len medzi mužom a ženou. Podľa Fúskovej je to výsledok slabého vzdelávania na školách aj absencie sexuálnej výchovy. „Na Slovensku bol celospoločenský problém už to, aby sa v šlabikári objavila rozvedená rodina.
Dôležitosť Pozitívneho Kontaktu a Príbehov
Psychologička Fúsková zdôrazňuje, že pozitívny priamy kontakt je najlepšia metóda na odstraňovanie predsudkov, lebo človek si uvedomí, že homosexuáli mu nejdú ukradnúť deti, ‚homosexualizovať‘ ich ani nešíria žiadnu ‚džendžerovú‘ ideológiu.
Realizovať priamy kontakt s členmi a členkami minorít je v praxi náročné, preto sa pristupuje k iným metódam, napríklad šíreniu príbehov (z angl. storytelling). Autorka v nej opísala útrapy černochov z južných štátov USA v 19. Okrem iného sa zamerali na „inštitucionálne signály noriem“. Sem patria situácie, keď napríklad nejaká firma (inštitúcia) presadzuje program starostlivosti o svojich zamestnancov bez ohľadu na ich rod, etnicitu, rasu či sexuálnu orientáciu.
Skúsenosti Rodičov s Coming Outom Detí
Povedať o svojej orientácii rodičom je pre mnohých ľudí viac ako náročné. Mnohí sa boja odsúdenia a toho, že si naštrbia inak dobre fungujúce vzťahy.
Zuzana Žaludková, mama Dušana a Jakuba, spomína, že keď sa jej syn priznal, mala pocit, že prestane dýchať. Prirodzene nasledovali otázky, slzy, výčitky, obviňovanie samej seba ako matky. Vždy som si o sebe myslela, že som tolerantný človek. Ak sa vás však téma homosexuality dotkne osobne, nie je to také jednoduché. Aspoň pre mňa nebolo.
Jozef Belej, otec homosexuálov Martina a Michala, hovorí: „Dodnes som sa s tým nevysporiadal, ale láska k dieťaťu je dôležitejšia než nejaké moje pocity.“
Janette Luzárová, mama Nikoly, reagovala úplne normálne, vôbec to so mnou nepohlo. Hlavne nech je ona šťastná, to je dôležité.
Mama Zuzany Lipatiovej vycítila zmenu v správaní dcéry a nebol to pre nich žiadny šok ani prekvapenie. Pravdaže trošku ma to mrzelo, každá matka si predstavuje biely závoj a vnúčatá, ale keďže bola šťastná Zuzka, boli sme šťastní spolu s ňou, neriešili sme to.
Mama Tomáša Androviča sa so synovou orientáciou vyrovnávala roky a nemôžem povedať, že som s tým už úplne vyrovnaná, ale ako som už napísala, je to môj syn.
L. J., mama Viktórie, zistila, že sa jej dcérka sebapoškodzuje. Až z nej vyšlo, že je na dievčatá. Bože, ako mi odľahlo. „Pre toto si ubližuješ? Veď to mi vôbec nevadí. Mne je jedno, či budeš šťastná s mužom, alebo ženou. Len buď šťastná,” povedala som jej.
Denisa K., mama Dušana, sa ho na to priamo spýtala, keď mal 13 - 14 rokov. Poprel to, bál sa mi povedať pravdu. Asi v 16 rokoch mi povedal jednoznačne: „Som gay.“ Najviac ma trápila obava, že jeho život bude oveľa ťažší, hlavne na Slovensku.
Iveta Balocová, mama Romana Samotného, prijala synovu orientáciu a upevnilo to ich vzťah.
Aktivizmus a Snaha o Zmenu
Lucia Plaváková sa rozhodla verejne angažovať v prospech LGBTI a poskytovať týmto ľuďom bezplatné právne služby, aby prispela k zmene situácie na Slovensku. Práve pri nej si uvedomujem, ako veľmi rýchlo beží čas. Aby sme sa nemuseli báť, čo bude s dcérou, keby sa mi niečo stalo. Moja partnerka, teda jej druhá mama, ktorá ju vychováva, by na ňu totiž nemala právny nárok. A to je hrozné, veď dcéra by tak prišla o svoj domov.
Vytvára to ťažobu, ktorú v sebe musíme neustále spracovávať. Prečo vlastne máme v 21. Nie, nie je to pre nás normálne.
Problém Homofóbie na Slovensku
Katolícke Združenie pre ochranu rodiny organizuje demonštrácie proti homosexualite a považuje ju za hriech a ohavnosť pred Bohom. Združenie pre ochranu rodiny vyzýva tiež prezidenta, vládu SR a Národnú radu SR na urýchlené prijatie zákona na ochranu manželstva, rodiny a zvrchovanú výchovu detí rodičmi a zákona zakazujúceho prenasledovanie za tzv. homofóbiu.